Život Harryho Pottera sa navždy zmení v deň jeho jedenástych narodenín, keď mu obor Rubeus Hagrid s očkami ako dva chrobáčiky doručí list s prekvapujúcou správou. Harry Potter nie je obyčajný chlapec, je čarodejník. A výnimočné dobrodružstvo sa začína...
Prvé ilustrované vydanie čarovnej klasiky J.K. Rowlingovej je plné nádherných farebných ilustrácií Jima Kaya. Skutočne fascinujúca kniha, ktorú s nadšením privítajú nielen oddaní fanúšikovia Harryho Pottera, ale aj všetci noví čitatelia. Nadčasová sága o chlapcovi s neobyčajnými schopnosťami a jeho odvážnych priateľoch neustále fascinuje nielen deti, ale aj dospelých.
Pri príležitosti 20. výročia vydania prvého príbehu vznikol špeciálny box a obálky jednotlivých kníh ilustroval veľký fanúšik svetoznámeho čarodejníka, slovenský ilustrátor Adrián Macho.
Harry Potter nepočul o Rokforte nikdy predtým, ako do domu na Privátnej ceste číslo 4 začala prichádzať záhadná pošta. Listy napísané zeleným atramentom na pergamenovom papieri s purpurovou pečaťou však jeho príšerná teta a strýko rýchlo zničia. Onedlho, na Harryho jedenáste narodeniny, k nim vtrhne obor Rubeus Hagrid s očami ako dva chrobáčiky. Má ohromujúcu správu: Harry Potter je čarodejník a prijali ho na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku.
Dursleyovci si ľahli spať. Pán Dursley si to celé preberal v hlave. Jeho žena, pani Dursleyová, prežila celkom pekný, bežný deň. Pán Dursley sa usiloval správať normálne. No, aj keď sa snažil, sovy sa dnes správali nanajvýš nezvyčajne. V správach v televízii sa spomínalo, že sovy sa dnes správali čudne. Moderátor sa usmial. "Ozajstná záhada," povedal a odovzdal slovo Jimovi McGuffinovi a jeho správam o počasí. "Sovy lietajúce vo dne? Padajúce hviezdy po celej Británii? Je to naozaj zvláštne. No, možno si ľudia len začali klásť vatry o niečo skôr - 31. augusta je až o týždeň, milí diváci, musíte ešte chvíľu počkať!" Pán Dursley sedel v kresle ako primrznutý. Sovy lietajúce vo dne? Ľudia v plášťoch po celom meste? Bude jej to musieť povedať. Nervózne si odkašľal. "Nie," odsekla. "Sovy... padajúce hviezdy... "No, ja len že... možno... to nejako súvisí s... vieš..." Pani Dursleyová sŕkala čaj cez zovreté pery. Vtedy začul meno "Potter". Rozhodol sa, že nie. "Ako sa vlastne volá?" "Harry." Jeho nálada klesla pod bod mrazu.
Pán Dursley tam stál ako prikovaný. Zmocnila sa ho hrôza. Toto bol ten neznámy človek. A tuším ho nazval muklom! Čokoľvek, bol z toho vydesený. Mačka, ktorú si všimol už ráno, tam stále sedela. Mačka sa ani nepohla. Iba naňho prísne pozerala. "Normálne?" čudoval sa pán Dursley. Sám sa seba pýtal, či sa mu to len marí. Bolo to vôbec niečo do činenia s Potterovcami? Ak áno... Dursleyovci si ľahli spať.
Po ulici sa šuchlo, ticho a náhle, akoby vyrástol zo zeme. Z vrecka na kabáte vytiahol strieborný predmet. Vyzeralo to ako strieborný zapaľovač. Otvoril ho, pridržal pred sebou a šťukol. Najbližšej lampe sa zachvelo a zhaslo. Potom ďalšia lampa zablikala a ponorila sa do tmy. Všetkých dvanásť lámp na ulici zhaslo. Sám si prisadol k mačke na múrik. Odhodil strieborný predmet. Potom sa otočil k mačke. "Dobrý večer, profesorka McGonagallová," povedal. Mačka sa pretiahla a zmenila sa na ženu v smaragdovozelenom plášti. "Dobrý večer, profesor Dumbledore. Ste si istý, že toto je vhodné miesto, aby ste tu čakali?" "Citrónový drops," povedal Dumbledore. Žena si odfrkla, akoby chcela naznačiť, že teraz naozaj nie je vhodná chvíľa na citrónové cukríky. Dumbledore sa tváril, že si to nevšimol. "Prepáčte, ale ja som tu už od rána," povedala. "Bola som zvedavá. Zvedavá, či sa to naozaj stane. Všetky tie správy... ľudia sa vraj radujú po celej krajine." "Ach, áno," povedal Dumbledore. "Prišiel vraj za Potterovcami." Dumbledore prikývol. "Lily a James... nemôžem tomu uveriť... nechcela som tomu veriť..." "Ja viem..." Profesorka McGonagallová trasúcim sa hlasom pokračovala. "A to nie je všetko. Všetci si myslia, že Veď-Viete-Kto je preč. Ale ja som počula... že sa to nepodarilo. Že sa pokúsil zabiť aj ich syna Harryho. No - nepodarilo sa mu to. Neuveriteľné... že ho zastavilo práve toto... že nebol schopný usmrtiť malého chlapca." "Po tom všetkom, čo vykonal... toľkých ľudí, čo zmárnil..." povedal Dumbledore. "Nezostáva nám nič iné, len hádať," povedal Dumbledore a vytiahol z vrecka zlaté hodinky. "Hagrid mešká." "Áno," odvetila profesorka McGonagallová. "Preto, lebo chcem Harryho doručiť k jeho strýkovi a tete. Na Privátnu cestu číslo 4." "Dumbledore - to nemôžete!" "Tu mu bude najlepšie," vyhlásil Dumbledore. "Budú mu všetko vysvetľovať. A teta mu všetko vysvetlia." "List?" neverila profesorka McGonagallová vlastným ušiam a zhrozená si znova sadla na múrik. Jediným listom? Títo ľudia mu nikdy nebudú rozumieť!" "To by poplietlo hlavu každému chalanovi," povedal Dumbledore a usmial sa. "Presláviť sa skôr, než sa naučí chodiť a rozprávať!" Prehltla a po chvíli riekla: "Hej - hej, máte pravdu, samozrejme." "Netvrdím, že nemá srdce na správnom mieste," uznala profesorka McGonagallová s nevôľou, "musíte však pripustiť, že nie je príliš spoľahlivý." Ticho vôkol preťalo vzdialené dunenie.
Tá motorka bola obrovská, no to ešte nebolo nič v porovnaní s chlapom, čo sedel na nej. Bol to obor, vysoký ako dva muži a takmer dvakrát taký široký. V jednej ruke držal balík, v druhej ruke mal malého chlapca. "Konečne ste tu," povedal Dumbledore. "Žičal som si ju, pán profesor Dumbledore," odvetil obor a opatrne zliezol z motorky. "Od mladého Siriusa Blacka." "Nie pane - dom bol skoro na prach, no dostal som ho von skôr, ako sa tam vyrojili muklovia." Zazreli tuho spiaceho chlapčeka. "To je to, kam ho..." "Áno," odvetil Dumbledore. "Aj keby som mohol, neurobím. Títo ľudia mu nikdy nebudú rozumieť!" "Ale jeho jazva..." "Jazvy sa môžu hodiť," povedal Dumbledore. "I ja mám nad ľavým kolenom jazvu, čo vyzerá presne ako mapa londýnskeho metra." "To je môj Harry," povedal Hagrid a jemne ho pobozkal do čela. Chlapec sa v deke pomrvil, no nezobudil sa. Celú minútu tam tí traja stáli a hľadeli na drobný uzlík. "Tak," prehovoril napokon Dumbledore, "a je to. Už tu nemáme čo robiť." "Dobre," zahundral Hagrid tlmene, "idem Siriusovi Blackovi vrátiť motorku." Hagrid si utrel prúdy sĺz do rukáva, vyšvihol sa na motorku a nakopol motor. Dumbledore sa zvrtol a vykročil dolu ulicou. Raz šťukol a dvanásť svetelných gúľ vletelo späť do svojich pouličných lámp, Privátnu cestu odrazu zalialo oranžové svetlo a on zazrel mačku, ako mizne za rohom na opačnom konci ulice. "Veľa šťastia, Harry," zamumlal.
7 věcí, které J.K. Rowlingová změnila v příběhu Harryho Pottera
Školský rok sa začína 1. septembra. Svoju sovu nám pošlite najneskôr do 31. júla. So srdečným pozdravom Minerva McGonagallová zástupkyňa riaditeľa.