Nie každá historická pamiatka ľahne na Slovensku prachom zabudnutia a nie každá komplexná obnova historického objektu musí byť premárnenou príležitosťou. Haličský zámok, výrazná dominanta oblasti Novohradu, je toho žiarivým príkladom.
Vidno ho už zďaleka, od hlavnej cesty medzi Lovinobaňou a Lučencom je vzdialený asi 10 km a je výraznou dominantou oblasti Novohradu. Jeho história je spätá so šľachtickým rodom Forgáchovcov, ktorí ho vlastnili od roku 1554 až do roku 1948.
Od úpadku k novému začiatku
Obdobie chátrania a hľadanie záchrany
Po roku 1948 prešiel Haličský zámok pod kuratelu socialistického štátu, pod ktorou postupne chátral. Od roku 1993 slúžili priestory zámku ako Ústav pre mentálne postihnutú mládež, ktorý sa neskôr presťahoval do Lučenca. Z niekdajšieho hrdého zámku, ktorý postavili začiatkom 17. storočia na základoch pôvodného hradu, sa stávala postupne ruina. Objekt sa stal útočiskom pre bezdomovcov a terčom vandalizmu, dokonca aj pre motorkárov. K záchrane nepomohla ani petícia miestnych obyvateľov, zmenu priniesol až nový majiteľ.
Vízia nového života so spoločnosťou IMET, a. s.
Spoločnosť IMET, a. s., kúpila zámok v súťaži od Vyššieho územného celku Banská Bystrica koncom roka 2005. Následne získala aj priľahlé pozemky s anglickým parkom, lesoparkom a jazierkom. „Na začiatku to vyzeralo, že prestavba bude pozostávať z povrchových rekonštrukčných prác, obnovy elektrických rozvodov a zdravotechniky a v zámku sa bude dať znova bývať,“ hovorí Regína Vidová, manažérka projektu obnovy a zástupkyňa investora a majiteľa zámku. „Keď sme sa však pustili do takej rozsiahlej rekonštrukcie, ukázali sa veci vo svojom skutočnom stave a objavilo sa všeličo nepredvídané. Bol to veľmi náročný a dlhodobý proces.“ Investori mali jasný cieľ: „Chceli sme predovšetkým zachovať historickú hodnotu, ale prezentovať ju verejnosti prostredníctvom živého objektu. Tak vznikol nápad vybudovať zámocký hotel Galicia Nueva s reštauráciou a kongresovými priestormi.“
Architektonická vízia a inovatívne riešenia
Súťaž a koncept obnovy
V roku 2005 investor vypísal súťaž na architektonickú štúdiu celkového návrhu obnovy, v ktorej bolo oslovených viac ako 10 ateliérov. Tri víťazné postúpili do druhého kola, ktorého zadaním bol návrh zariadenia časti interiéru. „Naším cieľom bola obnova zámku s požadovanou funkčnou náplňou v pôvodnej historickej hmote bez prípadných prístavieb, ktoré predpokladal vyhlasovateľ súťaže,“ hovorí architekt Igor Teplan, ktorý má vo svojom portfóliu už viacero vstupov do historickej architektúry. „Zámer sa nám podarilo dosiahnuť umiestnením wellnessu pod nádvorie. Touto koncepciou sme sa výrazne líšili od ostatných súťažných návrhov.“
Moderné prvky v historickom kontexte
Určite najvýraznejším novotvarom je celozasklená kupola nad nádvorím, ktorá už bola zadaná v súťažných podmienkach. „Museli sme sa popasovať s dizajnom a konštrukčným riešením. Samozrejme, že sme sa snažili obnoviť a prezentovať čo najviac vzácnych historických detailov,“ dodáva architekt Teplan. Napríklad vybúranie nádvoria si vyžiadalo premiestnenie pôvodnej fontány pred hlavné priečelie novokoncipovaného francúzskeho parčíka. Okrem francúzskeho parku a rekonštrukcie hlavného objektu bol navrhnutý aj nový systém dopravného sprístupnenia zámku a vytvorenia možnosti dostatočného parkovania. Výrazným redizajnom, do ktorého už architekti autorsky nevstupovali, prešiel aj interiér dnes už hotela.
Obnovený Haličský zámok: Klenot regiónu
Srdce zámku a jeho priestory
Aký je teda obnovený zámok v Haliči? Prirodzeným centrom je zámocká dvorana pod zasklenou kupolou, kde je noblesná kaviareň a zároveň miesto, odkiaľ sa dá dostať do ďalších priestorov. Druhým najväčším a najreprezentatívnejším priestorom je tzv. Župná sieň s neskorobarokovou freskovou výzdobou. K unikátom patrí aj zachovaná pôvodná kaplnka U Dobrého pastiera, kde sa po rokoch opäť konajú sobáše.
Luxusné ubytovanie a historické detaily
V zámockom hoteli je 50 izieb s kapacitou 138 lôžok, pričom nechýba luxusný kráľovský apartmán. „Každá izba je zariadená v inom štýle a viaže sa ku konkrétnemu historickému obdobiu, ktoré zasiahlo do stavebného vývoja zámku,“ hovorí Regína Vidová. „V niektorých izbách sa zachovali pôvodné historické stropy z obdobia renesancie. Vzácne maľby postáv uhorských panovníkov na chodbách prvého poschodia sú pravdepodobne zo 16. - 17. storočia.“
Príbeh Haličského zámku / The story of Halič Castle
V priebehu roku 2013 sa na zámku uskutočnil ich rozsiahly výskum a dôkladná reštaurátorská obnova a pod vedením reštaurátora Vladimíra Plekanca sa preskúmalo 400 štvorcových metrov stien.
Výzvy, spolupráca a financovanie
Počas rekonštrukcie prebiehala intenzívna komunikácia investora s Krajským pamiatkovým úradom v Banskej Bystrici, ktorý má vysunuté pracovisko v Lučenci. Všetky zmeny sa navzájom konzultovali a hľadal sa optimálny výsledok. K najväčším stavebným výzvam patrila narušená statika predného krídla zámku, stavba unikátnej zasklenej kupoly so železnou konštrukciou, ako aj hĺbenie wellnessu do hĺbky 7 metrov. Ako pripomenula Regína Vidová, náklady na obnovu areálu predstavujú 14 miliónov eur. Z toho štyri milióny pochádzajú zo štrukturálnych fondov Európskej únie, nórskych a iných fondov. „Práca na tomto projekte bola veľmi zaujímavá, ale aj poučná,“ dodáva Igor Teplan.
Fakty o projekte Haličského zámku
- Investor: IMET, a. s.
- Súťažný návrh a generálny projektant: Ing. arch. Igor Teplan
- Celkové náklady: 14 mil. EUR
Chronológia obnovy Haličského zámku
Prehľad kľúčových míľnikov v histórii a obnove Haličského zámku:
- 12. storočie: Zemná pevnosť
- 1386: Prvá písomná zmienka
- 1956 - 1963/64: Rekonštrukcia
- 1994 - 2005: Chátral v majetku BBSK
- 2005: Kúpa firmou IMET, a. s.
- 2007: Výskum a návrh obnovy pamiatky
- 2009 - 2015: I. etapa rekonštrukcie objektu
- 2016: Otvorenie hotela
- 2016 - 2019: II. etapa rekonštrukcie
Holíčsky zámok: Ďalší slovenský klenot na ceste k obnove
Holíčsky zámok, národná kultúrna pamiatka s bohatou históriou, je ďalším príkladom významnej obnovy historického objektu na Slovensku. Holíčsky hrad (zámok) patrí medzi významné slovenské barokovo-klasicistické pamiatky, unikátny svojou vodnou priekopou a architektúrou. Prvá písomná zmienka o Holíčskom hrade pochádza z roku 1205. V tej dobe mal podobu dreveného hradu. V priebehu 13. storočia Holíčom otriasli nájazdy a viaceré lokálne konflikty, ktoré zmenili podobu celého mesta.
Historický význam a úpadok
V období od 14. do zhruba 18. storočia vlastnilo hrad viacero urodzených rodov, ktoré viac či menej ovplyvnili architektúru a fungovanie komplexu. Historický zlom však nastal v roku 1736, keď sa jeho majiteľom stal František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Po zakúpení panstva ho premenil na centrum hospodárskeho, kultúrneho a remeselného života. Holíčska fajansa, známa svojimi dekoratívnymi vzormi, ako „Míšenská ruža“ či „Pálfyovský vzor“, sa stala obľúbenou na kráľovských dvoroch Rakúska a Uhorska. Za Národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený v roku 1963. Po rozpade habsburskej monarchie prešiel do vlastníctva československého štátu, ktorý zámok využíval na rôzne účely. Počas 20. storočia utrpel Holíčsky zámok výrazné straty, pretože mnohé artefakty boli rozkradnuté alebo presunuté na iné miesta. Od roku 1998 bol komplex v súkromných rukách, čo viedlo k jeho postupnému chátraniu. Mesto Holíč ho odkúpilo späť až v roku 2007, a to za sumu zhruba 30 miliónov slovenských korún.
Rekonštrukcia Koniarne: Projekt "Po stopách Veľkomoravských Slovanov"
Jedným z najnovších projektov je rekonštrukcia budovy Koniarne. Kľúčovým impulzom pre rekonštrukciu Koniarne bol rozsiahly projekt „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Tento projekt, spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Operačného programu Interreg V-A Slovenská republika - Česká republika 2014 - 2020, si kladie za cieľ priblížiť verejnosti bohatú históriu a kultúrne dedičstvo regiónu, s dôrazom na obdobie Veľkej Moravy. Hlavným cezhraničným partnerom bol Archeologický ústav Akadémie vied ČR Brno. Celkové oprávnené výdavky projektu za mesto Holíč dosiahli 890 000 eur.
Cieľom projektu bolo nielen obnoviť budovu Koniarne, ale aj zriadiť v jej priestoroch modernú stálu expozíciu Mestského múzea a galérie v Holíči, venovanú obdobiu Veľkomoravských Slovanov a súvisiacim historickým pamiatkam. Okrem expozície projekt zahŕňal aj zriadenie keramickej dielne na organizovanie workshopov. Počas rekonštrukčných prác v Koniarni sa reštaurátorom podarilo odhaliť mimoriadne cenné fresky z 18. storočia. Na strope jednej z miestností boli objavené maľby s motívom rýb, zatiaľ čo na stenách sa nachádzajú ďalšie zaujímavé fresky. Práce na reštaurovaní si vyžadujú mimoriadnu precíznosť, vrátane fixácie omietok a odstraňovania neskorších premaľb. Rekonštrukcia Koniarne bola financovaná prostredníctvom viacerých grantových programov. V roku 2017 mesto Holíč získalo dotáciu 588 860 eur z Ministerstva kultúry SR v rámci programu „Obnovme si svoj dom“. Taktiež získalo nenávratný finančný príspevok z výzvy Interreg V-A SR - ČR 2014 - 2020 v rámci projektu „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“. Dodávateľom rekonštrukčných prác bola žilinská firma SOAR sk, a.s. Medzi realizované aktivity patrili: fixácia a vyhotovenie nových vonkajších omietok, výmena okien a dverí, statické zabezpečenie objektu, realizácia chodníka z mlátu, rekonštrukcia jednej miestnosti. Prvá etapa rekonštrukcie Koniarne bola odovzdaná do užívania 29. marca. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných priestorov Koniarne sa uskutočnilo 26. augusta. Expozícia bola sprístupnená verejnosti zdarma počas septembra a plnohodnotne sa rozbehla v nasledujúcej turistickej sezóne.
Rozsiahla modernizácia a plány do budúcnosti
Od doby odkúpenia zámku v roku 2007 sa podarilo zrekonštruovať viaceré vonkajšie priestory, okolité hospodárske budovy či priestory pivnice. Viaceré úpravy prebehli aj v časti objektu tzv. Depozitu či priľahlého bastiónu. V roku 2010 bolo v priestoroch zámku umiestnené mestské múzeum. Z budov bola v priebehu uplynulých rokov zrekonštruovaná napríklad budova Tabačiarne a Zámockej vinárne, ktorá bola premenená na multifunkčné kongresové centrum.
Nikol Lazíciusová z Oddelenia regionálneho rozvoja a dotačnej politiky na magistráte mesta Holíč pre portál Trnavské rádio potvrdila, že obnovou prejde napríklad hospodárska budova v areáli hradu, ktorá je v súčasnosti v žalostnom stave. „Celý objekt bude zrekonštruovaný do pôvodného stavu. Bude zachované dispozičné riešenie, obnoví sa pôvodná architektúra objektu,“ tvrdí. Výraznou zmenou by mali prejsť tiež záhrady v okolí hradu. V areáli podľa Lazíciusovej pribudne viac ako 130 stromov a zhruba 30-tisíc iných druhov rastlín. Pribudnú tiež nové chodníky, prízemné svietidlá a mólo na južnom brehu rybníka. Po úpravách by mali záhrady lepšie slúžiť návštevníkom vrátane detí a mládeže. Spomínané rekonštrukcie budú z veľkej časti hradené zo zdrojov EÚ a zo štátneho rozpočtu.
V roku 2024 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky schválilo dotáciu vo výške 750-tisíc eur, ktorá má byť použitá na rekonštrukciu severovýchodného bastiónu zámku. Kontroverziu v tomto prípade vyvolal fakt, že odborná porota projekt na získanie dotácie neodporučila. Podľa slov bývalého zamestnanca ministerstva Andreja Jaroša totiž išlo o nekvalitne pripravený projekt. Celkové náklady na komplexnú obnovu a modernizáciu hradu majú podľa portálu Na Záhorí predstavovať viac ako 1,3 milióna eur. Dotácia z ministerstva pritom pokryje náklady na projektovú dokumentáciu, stavebné práce, informačnú tabuľu, stavebný dozor a vnútorné vybavenie sprístupneného priestoru. Rozsiahla rekonštrukcia zámku bude trvať až do roku 2027. Po jej ukončení sa návštevníci môžu tešiť na nové expozície. Holíčsky hrad je unikátnou stavbou hneď z niekoľkých dôvodov. Okrem vodnej priekopy, ktorá ho dodnes obkolesuje, sa vyznačuje špecifickou architektúrou a niekoľkými originálnymi interiérovými priestormi. Najzaujímavejšou z nich je tzv. Čínska sála vyzdobená tapisériami s kresbou čínskej krajiny. Klenot Slovenska vstáva z popola. Holíčsky hrad (resp. zámok) patrí medzi významné slovenské barokovo-klasicistické pamiatky. Unikátny je svojou vodnou priekopou, špecifickou architektúrou a vzácnymi interiérmi. Jeho rekonštrukcia tak predstavuje významnú investíciu do národného kultúrneho dedičstva krajiny. Holíčsky zámok je opradený viacerými legendami, no najznámejšou je príbeh o Bielej panne. Legenda rozpráva o mladej žene, ktorú vlastná matka prekliala za jej márnotratnosť. Ako duch blúdi zámkom a každú noc zbiera slzy ľútosti do striebornej misy, no jej úsilie vždy zmarí obrovský čierny pes.
tags: #halicsky #zamok #rekonstrukcia