Dnes je veľký dôraz kladený na budovy s čo najlepšou energetickou hospodárnosťou. Tieto požiadavky sú kladené na stavby investorom, stavebným úradom, úpravami slovenských noriem, ale aj Európskou úniou. Preto by mal mať nie len každý projektant a zhotoviteľ, ale aj bežný investor predstavu o tom, aké má možnosti pri výbere svojej budúcej budovy.
Momentálna situácia na stavebnom trhu je veľmi priaznivá. Všade okolo nás si môžeme všimnúť rozostavané budovy, či už rodinné budovy, bytové budovy, administratívne budovy - novostavby či rekonštrukcie. Toto je dôkazom ,,stavebného boomu“, ktorý momentálne zažívame. Majitelia svojich budúcich novostavieb by samozrejme ocenili čo najnižšie platby za energie. Toto sa dá jednoducho dosiahnuť nízkou energetickou hospodárnosťou budovy a voľbou optimálnych a komplexných riešení.
Trend pri výstavbe obytných budov je navrhnúť a postaviť budovu tak, aby mala čo najnižšiu energetickú náročnosť. Táto skutočnosť vyplýva aj zo súčasnej platnej legislatívy. Hlavným cieľom výstavby takýchto budov je zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy, zvýšiť kvalitu vnútorného prostredia a zlepšiť stavebno-technický stav budovy, zabezpečiť minimálne náklady na prevádzku budovy a na celkovú údržbu. Súčasné zvyšovanie ceny za energie je hlavným dôvodom na realizovanie domov, ktoré sú navrhnuté s kvalitnými tepelnotechnickými vlastnosťami a s využitím alternatívnych zdrojov energie pre miesto spotreby vykurovanie a prípravu teplej vody.
Legislatívny Rámec a Energetické Triedy Budov
Optimálne je dosiahnuť kategórie nízkoenergetickej budovy, ultranízkoenergetickej budovy, alebo budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Nízkoenergetickou budovou sa podľa vyhlášky 324/2016Z.z. rozumie budova definovaná ako trieda B pre celkovú potrebu energie budovy.
V zmysle akčného plánu EÚ 20/20/20 sa budú po roku 2020 stavať len budovy s takmer nulovou potrebou energie, čo bude predstavovať úplne nový fenomén z pohľadu projektovania, samotnej realizácie stavby a v neposlednom rade pri prevádzke budov. Povinnosť stavať budovy s takmer nulovou potrebou energie vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EC o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Podľa tejto smernice budú musieť mať všetky nové budovy v EÚ po 31. decembri 2020 takmer nulovú potrebu energie (neplatí pre verejný sektor). Budova s takmer nulovou potrebou energie sa v EPBD definuje ako „budova, ktorá má veľmi vysokú energetickú hospodárnosť“ v súlade s prílohou I. smernice.
EPBD bola prevzatá do slovenskej legislatívy prostredníctvom zákona 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. V roku 2012 bol prijatý nový zákon č. 300/2012 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. Zákon č. 300/2012 Z. z. definuje budovu s takmer nulovou potrebou energie ako budovu s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Podľa vykonávacej vyhlášky č. 364/2012 Z. z. je ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy primárna energia.
Dnes pri výstavbe novej budovy každý stavebný úrad žiada, aby bolo pri žiadosti o stavebné povolenie súčasťou projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie aj projektové energetické hodnotenie budovy (EHB), kedysi známe ako tepelnotechnické posúdenie. Toto posúdenie odráža hlavne energetickú hospodárnosť budovy. Je to vlastne vyjadrenie potreby energie na normalizovaný chod budovy a to najmä na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie, chladenie a klimatizáciu.
Všetky navrhnuté riešenia v EHB, ktoré sa zrealizujú, sa neskôr odzrkadlia v energetickom certifikáte budov, ktorý je podľa zákona č. 300/2012, ktorým sa mení zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, povinný pri novostavbe, významnej obnove, predaji a prenajímaní budovy. Problémom v súčasnosti býva, že mnoho projektantov navrhne nejaké riešenia, ktoré prejdú cez stavebné povolenie (projektové energetické hodnotenie budovy), ale nemusia prejsť cez kolaudačné konanie (energetický certifikát), pretože nie vždy projektant navrhne opatrenia v EHB správne. Napríklad novostavba rodinného domu by v EHB aj EC mala dosiahnuť kategóriu A1. EHB by však mal vypracovať človek, ktorý sa vyzná v danej problematike a má skúsenosti v oblasti energetickej hospodárnosti budov.
Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ. Pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0.
Faktor Tvaru Budovy ako Kľúčový Prvok Energetickej Úspory
Keď sa chceme priblížiť čo najnižšej energetickej spotrebe, tak jedným z mnohých faktorov, ktoré majú na ňu vplyv, je tvar budovy (faktor tvaru budovy). Faktor tvaru budovy sa určí ako pomer teplovýmennej plochy budovy (A) k obostavanému objemu (V) budovy. V podstate by sa malo jednať o snahu dosiahnuť tvar budovy s čo najmenšou plochou teplovýmenného obalu, do ktorej sa zmestí čo najväčší objem.
Pre rodinný dom (budovu na bývanie) je ideálne, keď tento faktor dosahuje hodnotu 0,7 m-1 - ako uvádza STN 73 0540-2. Ideálnym geometrickým tvarom pre tieto požiadavky je guľa. Samozrejme z typologického a funkčného hľadiska je nerentabilné stavať budovy v tvare gule. Ideálnym riešením pri zhodnotení všetkých faktorov je realizovať budovy v tvare valca, kocky či ležatého obdĺžnika.
Čím sú konštrukcie jednoduchšie, tým je teplovýmenná plocha, čiže ochladzovaný povrch, menšia. Jednoduchším tvarom budovy na bývanie dokážeme eliminovať riziko vzniku nežiadúcich tepelných mostov. Zníži sa faktor tvaru budovy na bývanie, je menšia pravdepodobnosť, že pri realizácii dôjde k realizačnej chybe niektorého detailu a samozrejme i z investičného hľadiska je jednoduchší tvar budovy ekonomickejší. Napríklad ak si zvolíme tvar budovy podobajúci sa kocke, je predpoklad, že faktor tvaru budovy vyjde výhodnejšie ako faktor tvaru napríklad kaskádovej budovy. No nie je kocka ako kocka. Záleží aj od jej veľkosti. Na druhej strane i nepravidelný tvar budovy môže mať vyhovujúci faktor tvaru budovy.
Faktor tvaru budovy je pomer vonkajšej plochy rodinného domu (tá plocha, ktorá je ochladzovaná, cez ktorú „uniká“ teplo do okolia) k vnútornému objemu budovy. Tá budova má nižšiu tepelnú stratu, ktorá pri tom istom vnútornom objeme (veľkosti miestností) má čo najmenšiu vonkajšiu ochladzovanú plochu. Pre rodinné domy je optimálny faktor A/V = 0,7 a budova musí byť kompaktná, aby bolo minimalizované množstvo nepriaznivých tepelných mostov. V súčasnej dobe sú k dispozícii rôzne konštrukčné a technologické riešenia na minimalizáciu, respektíve elimináciu tepelných mostov.
Napríklad si porovnáme dve podlahovo plošne rovnaké budovy. Obe majú pôdorysnú plochu 120,5 m2 a rovnaký obostavaný objem 361,5 m3. Líšia sa však vo svojom pôdorysnom tvare. Faktor tvaru prvej budovy je A/V = 406/361,5 = 1,12 m-1 a faktor tvaru druhej budovy je 373,3/361,5 = 1,03 m-1. Sú síce rozdielne, ale nie oveľa. Tu je vidno, že tvar budovy má vplyv na faktor tvaru budovy, ale rozdiel nie je až taký markantný ako by sa mohlo zdať. No opäť prvá budova má väčšiu teplovýmennú plochu, čo znamená väčšiu spotrebu energie na vykurovanie a väčšiu plochu, ktorá je ochladzovaná.
Kde sa teda reálne odrazí hodnota faktora tvaru budovy? Jeho jednoznačný vplyv sa prejaví na potrebe tepla na vykurovanie (kWh/(m2.a)). V nasledujúcej tabuľke z normy STN 73 0540-2 je vidno, že na základe znižujúceho sa faktora tvaru budovy sa zároveň znižuje aj požiadavka na potrebu tepla na vykurovanie. Od 1.1.2016 platí odporúčaná hodnota QH,nd,r1.
| Faktor tvaru budovy (A/V) [m-1] | Potreba tepla na vykurovanie (QH,nd,r1) [kWh/(m2.a)] |
|---|---|
| 1,2 | 48 |
| 1,0 | 38 |
| 0,8 | 29 |
| 0,7 (ideál pre RD) | 24 |
| 0,6 | 19 |
Porovnanie typov rodinných domov tiež ilustruje význam faktora tvaru. Dostali sme na porovnanie dva typy rodinného domu: bungalov a dvojpodlažný rodinný dom. Oba rodinné domy majú rovnakú vnútornú podlahovú plochu a to 150 m2. Celková potreba energie pre tento konkrétny bungalov je 95,89 kWh/(m2.rok) a pre dvojpodlažný rodinný dom 72,11 kWh/(m2.rok).
Pôvod bungalovu siaha od koloniálnej Indie, do Bengálska. Móda bungalovov bola z Británie „exportovaná“ do USA a do kontinentálnej Európy. Kým v Británii ide o určitý pozostatok kultúrneho dedičstva, v našich zemepisných podmienkach je bungalov nevhodný, ak sa stavia iba z dôvodu vzhľadu bez ohľadu na energetickú hospodárnosť. Ročne minie L-kový dom o 620kWh viac na vykurovanie ako kompaktný prízemný. Tento rozdiel nie je podľa niektorých názorov až taký zásadný, aby sa pri rozhodovaní o tvare domu prioritne riadili jeho spotrebou, no vždy to závisí aj od zdroja tepla. Citeľnejší je práve rozdiel medzi prízemným a poschodovým domom.
Vplyv Konfigurácie Obvodových Plášťov a Striech
Nízka spotreba energie sa dá dosiahnuť viacerými opatreniami. Jedným z nich je opatrenie už v samotnej projekčnej fáze, ktorým je výber tvaru budúcej budovy. Naďalej tak bude potrebné zlepšovať obvodový plášť z tepelno-technického hľadiska a hľadať optimálne riešenie, ktoré zabezpečí rovnováhu medzi nákladmi na progresívne materiály, technické zariadenie a celkovej zníženej energetickej náročnosti.
Tvar Strechy
Ďalším dôležitým faktorom je tvar strechy. Pri výbere tvaru strechy je potrebné si uvedomiť, že cez strechu uniká najviac tepla a preto je výhodnejšie voliť strechu s čo najmenšou plochou. V tomto smere jednoznačne dominuje plochá strecha, ktorá má oproti valbovej streche menšiu plochu.
Bohužiaľ na Slovensku majú stále ploché strechy zlú povesť, ktorú nadobudli v minulosti, kedy boli často chybne realizované a boli používané nekvalitné materiály. V súčasnosti je však na trhu množstvo nových materiálov, ktoré majú pozitívny vplyv na funkčnosť plochej strechy a z hľadiska úspory energie sa preto stáva lídrom v oblasti striech. Otázkou však stále ostáva ľudský faktor a kvalita vyhotovenia takejto strechy. Preto v súčasnosti kompromisom medzi plochou a sedlovou strechou by mohla byť pultová strecha.
Transparentné a Netransparentné Konštrukcie
Jedným z faktorov je konfigurácia obvodových plášťov, od ktorej závisia energetické úspory. Výrazný vplyv na tepelnú ochranu obvodového plášťa má veľa faktorov, napríklad akumulácia obvodového plášťa, vlhkostné vlastnosti, tepelné mosty, využitie pasívnych solárnych ziskov a aj pomer transparentných častí obvodového plášťa k netransparentným častiam obvodového plášťa. V danom príspevku sa venujeme analýze pomeru transparentných konštrukcií k netransparentným konštrukciám na potrebu tepla na vykurovanie a na potrebu tepla na chladenie.
Súčiniteľ prechodu tepla stropu pre účely posudzovania je definovaný hodnotou Ustrop = 0,200 W/(m2.K), obvodová stena hodnotou Ustena = 0,220 W/(m2.K), transparentných konštrukcií hodnotami Uokno = 0,700-0,850 W/(m2.K) (v závislosti od podielu zasklenia pri hodnotách pre zasklenie Usklo = 0,650 a pre rám Urám = 1,100 W/(m2.K)). Tepelný odpor podlahy na teréne je daný hodnotou Rpodlaha = 2,5 m2.K/W (po prepočte Upodlaha = 0,210 W/(m2.K)). Celková priepustnosť slnečného žiarenia použitého trojskla je daná hodnotou g = 0,49.
Zvyšovaním percentuálneho podielu transparentných konštrukcii v obalovom plášti sa znižuje celková potreba tepla na vykurovanie analyzovaného rodinného domu. Je to hlavne dôsledkom zvyšovania solárnych ziskov do objektu, kde má významný vplyv na potrebu tepla aj zväčšovanie podielu transparentných konštrukcií podľa orientácie obvodových stien. Potreba tepla na chladenie sa oproti potrebe tepla na vykurovanie zvyšuje podielom transparentných konštrukcií v obvodovom plášti.
Zväčšovanie plochy zasklenia (na približne dvojnásobok) má za následok mierne zníženie mernej potreby tepla na vykurovanie, z hodnoty 49,0 kWh/(m2.rok) na 40,7 kWh/(m2.rok). Naopak, negatívne sa to odráža v chladení, kde potreba naprieč rozptylu plôch zasklení narastá z 19,8 kWh/(m2.rok) až na takmer 52,5 kWh/(m2.rok).
Pri stanovení mernej potreby tepla na chladenie je situácia opačná a nárast plochy zasklenia v oboch prípadoch znamená výrazný nárast potrieb tepla na chladenie. V prípade simulačného hodnotenia je toto riešenie ešte doplnené aj o variantu s použitím účinného vonkajšieho tienenia, ktoré výrazne eliminuje záťaž zo slnečného žiarenia a aplikuje sa na všetkých oknách (s výnimkou dvoch malých okien - kúpeľňového severného a WC južného) v prípade, že teplota v miestnosti prekročí +26,0 °C. Tu sú hodnoty mernej potreby tepla na chlad, ako aj samotný nárast výrazne nižšie - predstavujú tak navýšenie cca o 71,5 % (pri zdvojnásobení plochy zasklenia).
Pri hlbšej analýze dosiahnutých výsledkov si možno všimnúť (pri simulačných výstupoch), že na energetickú bilanciu určitým spôsobom vplýva aj konkrétna orientácia, na ktorej zasklenie „pribúda“. Potreba tepla na vykurovanie najvýraznejšie klesá, ak sa okná dopĺňajú na južnej fasáde, naopak najmenší účinok má nárast zasklenia na západnej orientácii. Pri potrebe tepla na chladenie sa už tento účinok už nijak významne neprejavuje a je úplne zanedbateľný.
Z hľadiska približovania sa k samotnej realite a skutočnosti, možno konštatovať, že na strane vykurovania zdvojnásobenie plochy zasklenia znamená pokles požiadavky na kúrenie o cca 20 % a pri chladení je to naopak znamená nárast až okolo 190 %, v prípade aplikácie účinného vonkajšieho tienenia, nárast na úrovni cca 70 %.
Komplexné Riešenia pre Nízkoenergetické a Pasívne Budovy
Keď si želáme dosiahnuť status nízkoenergetickej budovy, tak je potrebné zapojiť komplexné riešenia, ktoré vytvoria jeden celok. Preto len naprojektovanie jednotlivých konštrukcií na požadovaný tepelný odpor konštrukcie podľa normy STN 73 0540-2 nebude postačovať.
Nízka spotreba energie sa dá dosiahnuť viacerými opatreniami. Pre pasívny dom je potrebné si predstaviť koncept výstavby domu, ktorý je energeticky úsporný, komfortný, hospodárny a šetrný k životnému prostrediu. Potreba energie na vykurovanie pasívneho domu je až o 90% nižšia v porovnaní so štandardným rodinným domom a predstavuje približne 1,5 m3 zemného plynu (resp. 15 kWh) na m2 úžitkovej plochy za rok.
Súčiniteľ prechodu tepla (izolácia) by sa mal blížiť k hodnote 0,15 W/m2.K (už dnes sú k dispozícii vhodné konštrukcie obvodového plášťa), budova musí mať vhodný, jednoduchý tvar (minimalizácia tepelných mostov) - faktor tvaru budovy pod hodnotu 0,7 a dôležitá je orientácia budovy, veľkosť a typ presklených plôch (pasívne solárne zisky) a samozrejme pre energetickú triedu A0 aj riadené vetranie s rekuperáciou. Tepelná ochrana budovy ovplyvňuje zaradenie budovy do energetickej triedy. Platí, že čím je tepelná ochrana vyššia, tým je nižšia potreba tepla na vykurovanie, a tým môže byť budova zaradená do vyššej energetickej triedy.
Kľúčové Princípy pre Energeticky Úsporné Budovy:
- Minimalizácia súčiniteľa prechodu tepla U: Pri návrhu stavebných konštrukcií a budov je potrebné splniť minimálne tepelno-izolačné vlastnosti stavebnej konštrukcie.
- Vhodný tvar budovy: Budova musí byť vhodne riešená, musí splniť optimálny faktor tvaru budovy (t. j. plocha domu „A“ k jeho objemu „V“ musí byť čo najmenšia).
- Vhodná orientácia budovy: Získanie nízko-potenciálnej energie zo slnka. Orientácia budovy musí byť taká, aby dopad priameho slnečného žiarenia bol využitý v čo najväčšej miere.
- Vzduchotesná a vetruodolná konštrukcia: Vzduchotesná konštrukcia zabraňuje úniku vzduchu z budovy, vetruodolná zabraňuje prieniku vonkajšieho vzduchu. Vzduchotesnosť budovy sa preveruje tzv. Blower door testom.
- Optimalizácia otvorových konštrukcií: Hodnota súčiniteľa prechodu tepla vonkajšími otvorovými konštrukciami U by sa mala pohybovať na hodnote 0,6 W/m2.K. Odporúča sa, aby hodnota celkovej priepustnosti slnečného žiarenia bola čo najvyššia (g>0,5) pre maximálne využitie solárnych ziskov.
- Riadené vetranie s rekuperáciou: Systém zabezpečí optimálnu výmenu vzduchu pri dodržaní hygienických požiadaviek a potrieb a vysokoúčinné rekuperačné výmenníky minimalizujú tepelné straty vetraním.
Rodinný dom postavený súčasnými modernými technológiami má napríklad U-strop 0,10 W/m2.K; U-obvodovej steny 0,11 W/m2.K; U-podlahy nad terénom (tzv. termodoska) 0,12 W/m2.K; U-okná 0,67 W/m2.K. Južná stena má veľkú presklenú plochu - optimalizovanú pre najväčší zisk slnečnej energie pri najmenšej tepelnej strate, rekuperácia vzduchu je s účinnosťou 75%.
Zdroje Tepla a Príprava Teplej Vody
Vykurovací systém, ktorého súčasťou je aj príprava teplej vody, je neoddeliteľnou súčasťou rodinného domu, pričom jeho výber je potrebné a vhodné dôkladne zvážiť ešte pred samotnou výstavbou príslušnej budovy. Voľba systému ovplyvní, pozitívne alebo negatívne, tepelnú pohodu v dome, samotný komfort bývania, ale aj celkové finančné náklady na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému na dlhú dobu. Zdroj tepla pre rodinný dom ovplyvní nielen pohodu a komfort, ale aj finančné náklady, ktoré majiteľ domu vynaloží najmä pri kúpe vykurovacieho systému, ale aj náklady, ktoré bude uhrádzať pri prevádzke vykurovania nielen počas vykurovacieho obdobia, ale aj mimo neho - príprava teplej vody.
V minulosti sa rozdelenie potrieb energie na vykurovanie a prípravu teplej vody pohybovalo približne na úrovni 80% energie na vykurovanie a 20% energie na prípravu teplej vody. V súčasnej dobe sa, podľa veľkosti domu, tento pomer výrazne zmenil a je približne 50% energie na vykurovanie a 50% na prípravu teplej vody, pričom príprava teplej vody je rovnomerne rozložená počas celého roka. Tento pomer sa môže v krajných prípadoch zmeniť na hodnoty blížiace sa k pomeru 40:60.
V zmysle vykonávacej vyhlášky č. 364/2012 Z. z. sa celková potreba energie budovy určí ako súčet potrieb energií pre jednotlivé miesta spotreby. Pri rodinných domoch je to súčet potrieb energií na vykurovanie a potrieb energií na prípravu teplej vody. Z dôvodu minimalizácie tepelnej straty potrubia a tepelnej stagnácie vody v potrubí, ktorým je vedená teplá voda od zdroja k miestu spotreby je nutné lokalizovať zdroj tepla tak, aby boli minimalizované dĺžky potrubia.
V novele vykonávacej vyhlášky č. 324/2016 Z.z. bola pôvodná hodnota faktora primárnej energie pre zemný plyn (fp=1,36) stanovená vyššie, než je jej reálna hodnota, a preto bol nový faktor primárnej energie určený na hodnotu fp=1,10. Legislatívno-technická energetická náročnosť dopravy plynu ku konečnému miestu spotreby predstavuje maximálnu hodnotu 2,60% zo skutočného množstva dopraveného plynu.
Zmena faktora primárnej energie umožňuje použiť ako zdroj tepelnej energie plynový kondenzačný kotol s účinnosťou >97%, s využitím energie až na úrovni 105% a splniť tak, pri dodržaní kritérií pre projektovanie, výstavbu a prevádzku pasívneho rodinného domu, globálny ukazovateľ pre primárnu energiu pre triedu A1, ktorý je v platnosti od roku 2016. Pri triede A0, ktorá vstúpi do platnosti po roku 2020, je potrebné prehodnotiť hodnotu faktora primárnej energie zemného plynu a stanoviť ju na hodnotu zohľadňujúcu technickú realitu.
Výhody plynového zdroja tepla:
- Jednoduchá a overená konštrukcia kotla
- Inštalácia bez nutnosti budovania kotolne
- Spoľahlivá, plne automatizovaná prevádzka (žiadne rotačné prvky, okrem čerpadla)
- Stabilná účinnosť ( >90%) v celom rozsahu vonkajších teplôt
- Jednoduchá a okamžitá regulácia teploty
- Ekologický zdroj s minimálnymi až takmer žiadnymi emisiami
- Jednoduchá a rýchla príprava teplej vody
Kombináciou využitia slnečného žiarenia, spätného získavania tepla v systéme riadeného vetrania, využitia vnútorných tepelných ziskov a vhodného centrálneho zdroja tepla - kondenzačný plynový kotol - je možné zabezpečiť požiadavky určené vyhláškou o energetickej hospodárnosti budov. Za presne stanovených okrajových podmienok sa zemný plyn javí ako vhodné palivo na vykurovanie a prípravu teplej vody v budovách s takmer nulovou potrebou energie, spĺňajúci triedy energetickej hospodárnosti budov A1 (ale aj A0). Je to najmä z dôvodu výhodného pomeru ceny kondenzačného kotla (vrátane inštalácie), vysokej účinnosti, nízkych prevádzkových nákladov, jednoduchosti, skutočného komfortu a dostupnosti, nehovoriac o takmer zanedbateľnom dopade na ekológiu.
Ktoré vykurovanie je pre bungalov najlacnejšie sa určí metódou „Total cost of ownership“ (TCO) - všetky náklady, ktoré musí majiteľ rodinného domu vynaložiť počas sledovaného obdobia, respektíve prevádzkové náklady po dobu životnosti zariadenia, do konca životnosti domu. Čo sa týka celkových nákladov na vykurovací systém počas hodnotiaceho obdobia 15 rokov, najvýhodnejšie je kúrenie drevom. Potom nasleduje zemný plyn, peletky a nakoniec tepelné čerpadlo. Do výpočtu je potrebné pripočítať aj náklady na zriadenia kotolne a skladovacích priestorov (drevo, drevná štiepka).
Odporúčania pre Projektovanie a Realizáciu
Pri navrhovaní budov je potrebná elementárna analýza všetkých faktorov, ktoré majú výrazný vplyv na energetickú hospodárnosť. Dôležité je nájsť si projektanta, alebo firmu, ktorá má zároveň skúsenosti s energetickou hospodárnosťou budov a aj s projektovaním budov, alebo priamo spolupracuje s odborne spôsobilou osobou v oblasti energetickej certifikácie. Iba komplexný prístup v projekčnej a realizačnej fáze zabezpečí dosiahnutie požadovanej energetickej triedy a dlhodobých úspor nákladov na prevádzku budovy.
tags: #energie #na #vykurovanie #faktor #tvru