Vnútorné zateplenie: Komplexný sprievodca možnosťami, rizikami a materiálmi

Zatepľovanie stavebných konštrukcií tepelnou izoláciou je jedným zo základných postupov znižovania energetickej náročnosti budov. Kvalitná izolácia, ktorej najdôležitejšou vlastnosťou je schopnosť znižovať tepelnú vodivosť danej konštrukcie, tak zabráni aj prieniku chladného vzduchu do interiéru. Navyše by mala zvýšiť aj protihlukovú ochranu a protipožiarnu bezpečnosť stavby. Výber izolantu je dôležitý aj preto, lebo jeho realizáciou by sa mala skvalitniť klíma v príbytku, ktorú ovplyvňuje najmä vnútorná vlhkosť.

Prečo zvažovať vnútorné zateplenie?

Hoci najúčinnejšia izolácia je tá, ktorá je umiestnená z vonkajšej strany stien, v určitých prípadoch je vnútorné zateplenie stien jedinou možnosťou. Táto voľba sa často objavuje v situáciách, keď vonkajšia izolácia nie je realizovateľná alebo povolená. Príkladom sú viacposchodové budovy, kde sa všetci jej obyvatelia nevedia dohodnúť na izolácii, alebo keď nie je možné získať povolenie na vykonanie izolácie na vonkajšej strane. Takéto prípady zahŕňajú pamiatkovo chránené budovy, objekty v starých mestských jadrách, či situácie, keď vonkajšia izolácia nie je technicky realizovateľná, napríklad keď stoja susedné budovy príliš blízko.

Interiérové zateplenie nachádza svoje uplatnenie najmä ak je nutné zachovať štukovú výzdobu budovy, pôvodnú omietku a historický charakter stavby. Rovnako je vhodné aj v pivničných a podkrovných priestoroch. Používa sa tiež tam, kde treba interiér rýchlo zohriať, napríklad na chatách, chalupách a v hotelových izbách.

Hlavné ciele vnútorného zateplenia

Hlavným cieľom pri vnútornom zateplení je dosiahnutie tepelnej pohody, nie primárne energetická úspora. Sústreďujeme sa najmä na to, aby steny neboli chladné a aby bol teplotný rozdiel medzi stredom a kútom miestnosti čo najmenší. Na to často stačí aj malá hrúbka izolácie, lebo vnútorné zateplenie pracuje s konceptom "tepelného zrkadla".

Nevýhody a riziká vnútorného zateplenia

Aj keď je vnútorné zateplenie niekedy jediným riešením, treba vedieť, že so sebou prináša množstvo nevýhod. Vnútorné zateplenie má oveľa viac nevýhod ako výhod, preto sa mu treba vyhnúť, okrem prípadov, keď je jedinou realizovateľnou možnosťou.

Tepelné mosty a strata priestoru

Jednou z najväčších nevýhod sú tepelné mosty, t. j. body, cez ktoré sa stráca teplo. Vnútorným zateplením v princípe nie je možné prerušiť napojenie vnútorných konštrukcií na konštrukcie obálky budovy. Vznikajú tým významné tepelné mosty, ktoré je nutné eliminovať zateplením plochy vnútorných konštrukcií do určitej vzdialenosti od konštrukcie obálky budovy, napr. 0,5 m. Toto riešenie samozrejme nie je veľmi estetické.

Ďalšou dôležitou nevýhodou je strata úžitkového priestoru. Táto nevýhoda bude obzvlášť výrazná, ak sa zatepľuje menšia miestnosť, kde sa priestor zmenší približne o 10 cm na stenu. To bude diktovať aj samotné usporiadanie prvkov v interiéri. Okrem toho, zateplenie stien z vnútornej strany vyžaduje premiestnenie všetkých zásuviek a vypínačov. Keďže sa stratí pevný podklad, sťažuje sa aj vŕtanie do steny a vešanie nástenných políc a podobne.

Riziko kondenzácie a plesní

Umiestnenie tepelnej izolácie na vnútornú stranu obvodovej konštrukcie vedie k zvýšenému riziku kondenzácie vo vnútri konštrukcie. To býva hlavný dôvod, prečo mnohí neodporúčajú vnútorné zateplenie. Pri vnútornom zateplení bránime teplu prenikať do obvodového muriva, ktoré ostane ešte chladnejšie ako pred zateplením. Následne výrazný rozdiel teploty a relatívnej vzdušnej vlhkosti medzi vnútornou tepelnou izoláciou a vonkajšou chladnou stenou môže spôsobiť rosenie. Skondenzovaná voda degraduje murivo, v ktorom sa nachádza, a je často príčinou vzniku plesní.

Tepelná izolácia má spravidla nižší difúzny odpor ako ostatné stavebné konštrukcie. Vodná para môže cez tepelnú izoláciu ľahko preniknúť difúziou ku konštrukcii s vyšším difúznym odporom, kde je zároveň vďaka účinku tepelnej izolácie pomerne nízka teplota, a vodná para teda môže skondenzovať. Kombinácia vyššej teploty a produkcie vlhkosti vo vnútornom prostredí znamená vyšší parciálny tlak vodnej pary vo vnútornom vzduchu v porovnaní s vonkajším vzduchom. Tlaky vodnej pary v jednotlivých prostrediach majú tendenciu sa vyrovnávať, preto dochádza k transportu vodnej pary difúziou cez obalové konštrukcie stavby, a to smerom z interiéru do exteriéru. Pri transporte vodnej pary cez konštrukciu hrozí, že vodná para vo vnútri konštrukcie skondenzuje. K tomu dochádza v prípade, kedy v chladnejšej časti konštrukcie, bližšie k exteriéru, je umiestnená menej priepustná vrstva pre vodnú paru brániaca vodnej pare v pohybe. Z tohto dôvodu sa pre návrh konštrukcií odporúča uplatňovať pravidlo klesajúceho difúzneho odporu (resp. ekvivalentnej difúznej hrúbky) jednotlivých vrstiev od interiéru k exteriéru.

Materiály pre vnútorné zateplenie a ich špecifiká

Stavebný trh v súčasnosti ponúka možnosť výberu vhodného zatepľovacieho materiálu zo skutočne širokej škály izolantov, založených nielen na prírodnej, ale aj na syntetickej báze. Pre lepšiu orientáciu nám slúži údaj o tepelnej vodivosti, nazývaný súčiniteľom tepelnej vodivosti, ktorý sa označuje písmenom λ (lambda) a je udávaný v jednotke W/m.K.

Polystyrén (EPS a XPS)

Rovnako ako v prípade vonkajšej izolácie stien, môžu sa na vnútorné zateplenie použiť polystyrénové dosky. Na tento účel sa však používajú dosky s menšou hrúbkou, približne 5 cm. Polystyrén nie je paropriepustný, steny nemôžu dýchať, čo vedie k vzniku kondenzácie a plesní. Ak by sa polystyrén použil pri vnútornom zateplení, voda skondenzovaná za ním ostane uväznená v murive a nedokáže nikam migrovať. Expandovaný polystyrén (EPS) patrí medzi najpoužívanejšie izolanty s λ cca 0,04 W/m.K. Jeho nevýhodami sú vysoká nasiakavosť a veľké objemové zmeny spôsobené zmenami teplôt, ako aj vysoký difúzny odpor, ktorý môže podnecovať vznik plesní. Extrudovaný polystyrén (XPS) sa vyrába technológiou, ktorá odstraňuje nevýhody EPS, má nízku nasiakavosť, nepodlieha objemovým zmenám a má vyššiu pevnosť. Zateplenie stien z expandovaného polystyrénu pokryté sieťkou a gletovacou hmotou je menej pevné.

Minerálna vlna (kamenná a sklená)

Minerálna vlna je určite lepšie riešenie ako polystyrén, pretože je paropriepustná, t. j. neporovnateľne lepšie prepúšťa vlhkosť. Keď sa izolácia inštaluje z vnútornej strany, je to kľúčové. Má výbornú pórovitosť, avšak nie je kapilárne aktívna. Jej štruktúra je tvorená množstvom vlákien s drobnými medzerami. Tieto póry sú také jemné, že v nich funguje kapilárne vzlínanie, ale pri dlhom styku s vlhkým múrom prejde vlhkosť do nej a už vo vlne ostáva. Vlna s vlhkosťou v sebe stráca tepelnoizolačnú schopnosť a navyše voda môže vyvzlínať až na vnútorný povrch steny, čím sa vytvoria mapy alebo plesne. Minerálna vlna, či už sklená alebo kamenná, má výborné tepelnoizolačné a zvukovoizolačné vlastnosti a je nehorľavá (trieda A1).

Existuje ešte jeden dôvod, prečo je kamenná vlna lepším riešením. Tento typ izolácie pokrytý sadrokartónovými doskami je pevnejší ako polystyrén pokrytý sieťkou a gletovacou hmotou. Samotná inštalácia kamennej vlny je zložitejšia práca, čo zvyšuje celkové náklady. Najprv sa na stenu musí namontovať nosný rošt z oceľových profilov, potom sa vložia dosky z kamennej vlny, položí paropriepustná fólia a sadrokartónové dosky.

Kapilárne aktívne materiály (napr. Multipor, STYRCON)

Kapilárne aktívny materiál je taký, v ktorom sa vlhkosť dokáže rýchlo pohybovať do miest, kde dochádza k jej následnému odpareniu. Štruktúra takého materiálu je veľmi porézna. Môže to byť štruktúra s pomerne veľkými pórmi, kde voda balansuje medzi kapilárnym zdvihom a gravitačným poklesom, alebo kombinácia kapilárnych pórov a gravitačných makropórov. V oboch prípadoch sa vlhkosť v takýchto materiáloch rýchlo pohybuje do suchších priestorov, kde sa odparuje a odvetráva. Hovorí sa tomu efekt pijavého papiera.

Tretím riešením je vnútorné zateplenie stien tepelnoizolačnými doskami Multipor. Z prírodných materiálov majú kapilárne aktívny charakter niektoré druhy sopečného tufu a pemzy. Z výrobkov má takúto štruktúru napríklad STYRCON, čo je kompozitná doska z polystyrén-cementovej zmesi. Každá granulka polystyrénu má na sebe jemnú cementovú škrupinu a medzi nimi sú priebežné, navzájom pospájané medzery. Cementový skelet má kapilárny charakter a medzery tvoria veľké gravitačné póry.

Aby bolo interiérové zateplenie doskami STYRCON funkčné, musí byť systémové. Súčasťou systému je lepiaca a armovacia cementová stierka LepSryr plus, ktorá má vylepšenú pórovitosť a tvorí vhodný kapilárny mostík medzi murivom a STYRCONom. Systémová je tiež hĺbková penetrácia PENESTYR, ktorá sa používa na zatepľovaný podklad na zlepšenie priľnavosti. STYRCON je spoľahlivou voľbou pre získanie tepelnej pohody v byte a elimináciu problémov spojených s kondenzáciou, plesňami a degradáciou muriva.

Penové sklo

Prieniku vodnej pary do tepelnej izolácie môžeme tiež zabrániť umiestnením vrstvy s veľmi vysokým difúznym odporom na strane interiéru, napríklad parozábranou. Alebo je možné použiť špeciálnu tepelnú izoláciu, ktorá má veľmi vysoký difúzny odpor, ako je penové sklo.

Polyuretán a Polyetylén

Penový polyuretán je moderným prostriedkom, ktorý je momentálne považovaný za najúčinnejší izolant, s koeficientom tepelnej vodivosti cca 0,03 W/m.K. Používa sa tvrdá polyuretánová pena v striekacích aparátoch. Penový polyetylén má súčiniteľ prechodu tepla 0,04 W/m.K, je nenasiakavý, ohybný a pružný, čo ho predurčuje na izoláciu potrubí, plošnú izoláciu striech a najmä plávajúcich podláh, kde pôsobí ako dostatočne pružná fólia, izolujúca hluk krokov a vŕzganie. Penový polyetylén je odolný teplotám do 80°C a jeho najväčším handykepom je jeho vysoká cena.

Porovnanie variantov vnútorného zateplenia

Pri rozhodovaní o vnútornom zateplení je dôležité zvážiť rôzne faktory, ako je riziko kondenzácie, strata úžitkového priestoru, náročnosť realizácie, možnosti kotvenia a inštalácií, cena a schopnosť eliminovať tepelné mosty. Nižšie uvedená tabuľka poskytuje porovnanie štyroch bežných variantov vnútorného zateplenia na základe štvorstupňového hodnotenia, kde 0 bodov znamená najhoršie hodnotenie a 3 body najlepšie.

Z výsledkov v tabuľke sa javí najvýhodnejší variant s hydrofilnými, kapilárne aktívnymi materiálmi. Tento variant je síce spojený so zložitejším a drahším návrhom, nakoľko je k tepelnotechnickému posúdeniu nutné použiť pokročilejšie výpočtové metódy, ale nemá vyslovene negatívne hodnotenie v žiadnom z hodnotených kritérií. Variant s penovým sklom zrejme naopak využijeme v prípadoch vnútorného prostredia s vysokým vlhkostným zaťažením, kde ostatné varianty narážajú na svoje limity. Variant s murovanou predstenou a prevetrávanou vzduchovou vrstvou vychádza z hodnotenia najhoršie, avšak môže nájsť uplatnenie v špeciálnych prípadoch, napríklad pri prestavbe väčších, pôvodne nevykurovaných objektov s vlhkými stenami veľkej hrúbky.

Metódy riešenia a technologické postupy

Kondenzácii vodnej pary vo vnútri konštrukcie môžeme všeobecne zabrániť rôznymi konštrukčnými opatreniami. Môžeme napríklad použiť špeciálnu tepelnú izoláciu, ktorá má veľmi vysoký difúzny odpor, ako je penové sklo. Prieniku vodnej pary do tepelnej izolácie môžeme tiež zabrániť umiestnením vrstvy s veľmi vysokým difúznym odporom na strane interiéru - parozábrana. Alternatívne môžeme vodnú paru z rozhrania tepelnej izolácie a stavebnej konštrukcie odvetrať do exteriéru umiestnením vzduchovej vrstvy prepojenej s vonkajším prostredím.

Výpočtové metódy a vlhkostné triedy

Riziko kondenzácie vo vnútri konštrukcie závisí od riešenia skladby vrstiev, ale tiež od okrajových podmienok, hlavne od vlhkostného zaťaženia vnútorného prostredia. Vlhkostné podmienky vnútorného prostredia v ročnom priebehu sa spravidla stanovujú pomocou vlhkostných tried podľa normy STN EN ISO 13788, ktorá definuje 5 vlhkostných tried.

V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma riešeniami pre posudzovanie konštrukcií. Prvé riešenie je založené na Glaserovej metóde, ktorá spočíva v nájdení kondenzačnej oblasti a zhodnotení pomeru medzi skondenzovaným a vyparovaným množstvom vody. Glaserov model je však konzervatívny a nie veľmi presný, nakoľko nepočíta s kapilárnym transportom vody. Druhým a presnejším riešením sú metódy založené na princípoch dynamických zmien stavov konštrukcií (Kiezlové výpočtové algoritmy), ktoré umožňujú pozorovať správanie konštrukcie pri premenlivých okrajových podmienkach.

Skladby vo variantoch 1 - 3 je možné tepelnotechnicky posúdiť bežnými výpočtovými postupmi podľa STN EN ISO 13788, ktoré vychádzajú z Glaserovej metódy. Pri konštrukciách s použitím kapilárne aktívnych materiálov (variant 4), vedie použitie tejto metódy k výrazne horšiemu hodnoteniu konštrukcie. Pri posudzovaní týchto konštrukcií je nutné využiť pokročilejších výpočtových metód podľa STN EN 15026. V takýchto prípadoch musí byť výpočtom ročnej bilancie preukázané, že sa hmotnostná vlhkosť žiadnej z vrstiev konštrukcie trvalo nezvyšuje a že ročné množstvo skondenzovanej vodnej pary neohrozí funkciu konštrukcie.

Vzduchotesnosť

Stavebné konštrukcie nie sú určené pre vetranie vnútorných priestorov. Pokiaľ sú stavebné konštrukcie nevzduchotesné, je možné predpokladať nadmerné tepelné straty vplyvom neriadeného vetrania a teda aj vyššie náklady na vykurovanie. Zároveň hrozia aj vlhkostné poruchy. Z týchto dôvodov norma STN 73 0540-2+Z1+Z2 v obvodových konštrukciách nepripúšťa netesnosti a neutesnené škáry, okrem funkčných škár výplní otvorov a ľahkých obvodových plášťov.

Pokiaľ je stena vzduchotesná bez tepelnej izolácie, bude vzduchotesná aj s ňou. Výnimku tvorí variant vnútorného zateplenia č. 3, kde vzduchotesnosť pôvodnej steny narušujeme realizáciou vetracích otvorov pre odvetranie vzduchovej vrstvy. Tento variant je teda z hľadiska vzduchotesnosti rizikový.

Aplikácia vnútorného zateplenia: Dôležité detaily

Realizácia interiérovej izolácie nie je celkom jednoduchá a mali by ju vykonávať skôr skúsení domáci remeselníci. Ak je vnútorné zateplenie stien jediným riešením alebo ak máte obmedzený rozpočet, všetky práce by ste mali prenechať skúseným odborníkom. Práce okolo vnútorného zateplenia stien najčastejšie vykonávajú sadrokartonisti.

Príprava podkladu

Ak sa na podklade objavia plesne, je potrebné použiť vhodný roztok a dôkladne odstrániť všetky formy poškodenia ešte pred aplikáciou izolačných dosiek. Zároveň by sa mali odstrániť všetky existujúce úpravy stien, soklové lišty, obrazové lišty, garniže, rímsy a parapety. Murovaný podklad by mal byť neprerušovaný, nie sú prípustné žiadne medzery ani trhliny, ktoré sa musia vytmeliť. Medzery nie sú prípustné ani okolo stavebných otvorov a priestupov. Drobivé či znečistené povrchy a povrchy s extrémne vysokou alebo nízkou pórovitosťou treba upraviť chemickými prostriedkami alebo rozpúšťadlami. Podklad by mal byť čistý, suchý a bez uvoľnených častí, taktiež je potrebné odstrániť prach.

Montáž izolačných dosiek

1. Úprava rozmeru dosky: Izolačná doska sa ručnou pílou s jemnými zubami alebo cirkulárkou nareže na požadovaný rozmer.
2. Vyznačenie vodiacich čiar: Je dôležité určiť najvyšší bod podkladu. Vodiace čiary by sa mali vyznačiť na podlahe a na strope v miestach, kde sa bude nachádzať predná hrana izolačných dosiek.
3. Nanášanie lepidla: Lepidlo sa nanesie pomocou aplikačnej pištole minimálne 25 mm od vertikálnej vodiacej čiary, aby nezatieklo do škáry medzi doskami. Na každú dosku s rozmerom 1 200 × 2 600 mm sa nanesie minimálne 18 terčov lepidla. Lepiaca malta sa nanáša po celom obvode dosky a vo forme terčov (najmenej 2 terče uprostred plochy dosky), najmenej 40% povrchu dosiek musí byť spojených lepiacou maltou s podkladom.
4. Kladenie dosiek: Dosky sa začínajú klásť od okna, dverí alebo rohu miestnosti. Kladú sa natesno vedľa seba s maximálnou medzerou 3 mm. Rozvrhnutie dosiek treba plánovať dopredu. Izolačné dosky sa odporúča klásť tak, aby sa nedotýkali podkladu.
5. Rovinnosť dosiek: Pomocou uholníka sa dosky zarovnajú do požadovanej polohy, aby sedeli s vodiacimi čiarami vyznačenými na podlahe a strope. Vodováhou sa zistí, či sú panely v rovine a zvislé.
6. Kotvenie dosiek: Po zaschnutí lepidla sa dosky približne v polovici výšky ukotvia pomocou min. dvoch zatĺkacích skrutiek (pozinkované oceľové klince s rozšíreným plastovým puzdrom). Zatĺkacie skrutky je potrebné umiestniť 15 mm od okraja každej dosky. Dôležitá pre stabilitu systému je aj aplikácia rozperných kotiev v miestach, kde je pod izolantom vrstva lepiacej malty.
7. Prelepenie stykov dosiek: Miesta styku dosiek so stropom, podlahou a inou doskou, ako aj v rohoch sa prelepia lepiacou páskou, ktorá pomôže udržať celistvosť izolácie.
8. Pretmelenie spojov: Spoje dosiek prelepené samolepiacou výstužnou páskou sa pretmelia. Po zaschnutí prvej vrstvy tmelu sa škáry prestierkujú, tmel sa roztiahne do šírky a uhladí dostratena.

Inštalácia izolačných dosiek vyžaduje dôkladné vyhotovenie detailov tak, aby sa mohla následne realizovať riadna povrchová úprava.

Vnútorné zateplenie stropu fúkanou izoláciou

Pri zatepľovaní domu sa často zabúda na jeho strechu, a práve cez ňu uniká veľké množstvo tepla. Ak bývate v obytnom dome a nad vami je nevykurované podlažie, cez ktoré vám v zime uniká teplo a v lete sa váš byt prehrieva teplom zvonka, častým riešením je umiestnenie izolácie do podhľadu pod stropom.

Veľkou výhodou zateplenia stropu zvnútra fúkanou izoláciou je rýchlosť, tvarová stálosť a zdravotná nezávadnosť. Aplikuje sa navyše bez veľkých stavebných zásahov, vďaka čomu nevzniká takmer žiadny odpad. Častým problémom pri zatepľovaní stropov býva zhoršená prístupnosť. V prípade fúkanej izolácie tento problém odpadá a strop máte zateplený behom pár hodín. Špeciálne zariadenie vybraný izolačný materiál rozvlákni a poháňa vzduchom do hadice, cez ktorú sa následne aplikuje na určené miesto.

Pomer ceny a výkonu je bezkonkurenčný a nevznikajú tepelné mosty, ktorým sa je pri zateplení stropu zvnútra bežnou izoláciou ťažšie vyhnúť. Aj pri vnútornom zateplení je dôležité dodržať správne postupy a nepodceniť detaily, preto je dôležité zveriť aplikáciu fúkanej izolácie odborníkom so skúsenosťami.

Mýty a fakty o zatepľovaní

Okolo zatepľovania koluje mnoho mýtov a poloprávd. Poďme si niektoré z nich vyjasniť:

• „Steny po zateplení prestanú „dýchať“, čo spôsobuje vznik plesní.“ To platí len pre materiály s vysokým difúznym odporom (napr. polystyrén), pri ktorých je nesprávne vetranie problémom. Paropriepustné materiály ako minerálna vlna prepúšťajú vlhkosť a pri správnom návrhu a realizácii zateplenia sú steny chránené.
• „Polystyrén sa časom „stráca“.“ Tento mýtus bol relevantný, keď polystyrén horšie odolával vysokým teplotám. Moderný expandovaný polystyrén (EPS) je určený na trvalé použitie pri teplotách do 80 °C (grafitové izolanty do 70 °C) a pri správnej aplikácii si zachováva svoje vlastnosti po desaťročia.
• „Po zateplení musíte častejšie vetrať, čím v skutočnosti ušetríte menej.“ Kvalitne zateplená budova znamená viac-menej konštantnú vnútornú teplotu bez výkyvov, bez kondenzácie vodných pár a bez prítomnosti toxických plesní. Vetranie je dôležité vždy pre udržanie zdravého vnútorného prostredia, nezávisle od zateplenia.
• „Stačí 5 - 10 cm izolácie.“ Stanoviť všeobecne hodnotu hrúbky izolačnej vrstvy nie je možné, pretože závisí od typu konštrukcie a materiálu. Podľa novej teplotechnickej normy STN 730540-2 (z roku 2021) by mal mať plášť budovy minimálny tepelný odpor 6,5 m²·K/W pri fasádach. To znamená, že bežné hrúbky izolácie sa dnes výrazne zvyšujú, napríklad na obvodové steny sa odporúča 20-28 cm.
• „Globálne sa otepľuje a zatepľovať už nemá praktický význam.“ Predpovedať klimatický vývoj je ťažké a lokálne či regionálne nemusia byť zmeny teplôt príliš výrazné. Zateplenie má zmysel nielen kvôli vykurovaniu, ale aj kvôli ochrane pred prehrievaním v lete.
• „Príliš hrubá izolácia môže narušiť statiku vášho domu.“ Tento argument je neopodstatnený, pokiaľ je izolácia navrhnutá a realizovaná odborníkmi, ktorí zohľadňujú statické požiadavky.

Cena a dotácie na zateplenie

Cena za vnútorné zateplenie stien sa líši v závislosti od použitého materiálu, hrúbky, náročnosti práce (napr. potreba prekládky zásuviek) a regiónu. Aj keď je vnútorné zateplenie stien lacnejšie ako vonkajšie zateplenie stien, ak na to existujú podmienky, steny by sa mali vždy zatepľovať z vonkajšej strany. Cena zateplenia domu závisí od viacerých faktorov - okrem veľkosti plochy hrá úlohu aj výber materiálu, hrúbka izolácie alebo náročnosť realizácie. Ceny sa pohybujú v priemere od 47 do 65 € za m², v závislosti od použitých materiálov a technológií. Tieto sumy zahŕňajú materiál aj prácu.

Ak vlastníte rodinný dom starší ako 10 rokov, môžete na jeho zateplenie získať štátnu dotáciu v rámci Plánu obnovy. Výška podpory závisí od dosiahnutej úspory energie:

• pri úspore 30 až 60 % môžete získať dotáciu až 15 000 €,
• pri úspore nad 60 % až 19 000 €.

Dotácia pokrýva až 75 % oprávnených nákladov, pričom samotné zateplenie musí tvoriť aspoň štvrtinu celkových výdavkov na rekonštrukciu. Okrem zateplenia fasády je možné financovať aj výmenu okien a dverí, nový zdroj tepla, montáž vonkajších žalúzií alebo napríklad zelenú strechu.

Momentálne je podávanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov pozastavené z dôvodu naplnenia kapacity. Nové termíny ešte nie sú jasné, ale isté je, že minimálne jedno kolo žiadostí sa ešte uskutoční. Žiadosti sa podávajú elektronicky prostredníctvom webu obnovdom.sk - vždy po vyhlásení novej výzvy.

tags: #druhy #vnutorne #zateplenie