Drevené trámové stropy: Konštrukcia, typy a moderné riešenia

Úlohou stropných konštrukcií je rozdelenie budovy po výške. Drevené stropy rozdeľujú konštrukciu po výške a pomocou nosných prvkov prenášajú zaťaženie od nenosných priečok, zariadenia, osôb a pod. Drevené stropné konštrukcie patria ešte aj dnes k rozšíreným konštrukciám rozdeľujúcim stavby po výške.

Hlavné konštrukčné prvky a ich rozmery

Základným nosným prvkom všetkých druhov trámových stropov sú stropné trámy (tzv. stropnice), pravidelne rozmiestnené v osovej vzdialenosti 0,9 až 1,2 m. V prípade nepravidelného pôdorysu sa rozmiestňujú vejárovito. Ich rozmery sa pohybujú v rozpätí: šírka b = 80 až 200 mm, výška h = 120 až 300 mm.

Prierez stropníc je daný rozpätím stropu a jeho zaťažením. Orientačne je možné výšku vypočítať podľa empirického vzťahu h = (20 × l) + 180 (mm), kde l je rozpätie v metroch. Pomer výšky stropnice k šírke sa pohybuje v rozpätí od 7/5 do 2. Pri veľkých rozpätiach a namáhaniach je možné spriahnuť dva a viac prierezov na výšku prostredníctvom svorníkov.

Uloženie stropníc a ochrana proti vlhkosti

Dĺžka uloženia stropníc v nosnej stene sa pohybuje od 150 do 200 mm. Záhlavie trámu sa kladie na biocídmi ošetrené podložky, a to z dôvodu ochrany pred vlhkosťou a následného bio-poškodenia. Medzi murivom a trámom musí zostať zo všetkých strán vzduchová medzera min. 50 mm na dobré odvetrávanie jeho záhlavia.

Ak nie sú nároky na tepelnú izoláciu, dá sa prípadne zaistiť aj intenzívnejšie odvetranie cez štrbiny v obvodovej stene. Naopak, dodatkovou tepelnou izoláciou vloženou pred čelo trámu sa dá zabrániť kondenzácii vodnej pary.

Typy drevených trámových stropov

V histórii aj v súčasnosti sa vyvinulo niekoľko typov drevených trámových stropov, ktoré sa líšia nielen vzhľadom, ale aj konštrukčnými princípmi a vhodnosťou pre rôzne aplikácie. Pri historických konštrukciách stropov sa splnenie požiadaviek na tuhosť a izoláciu dosahovalo násypmi na záklopoch, podbitím s omietkami, dvojitou konštrukciou a zväčšením hrúbky stropu.

Trámový strop s priznanými trámami

Tento typ stropu necháva nosné trámy viditeľné v interiéri. V prípade priznaných stropných trámov sa na ne nabíjajú priamo buď podlahové dosky 30 až 40 mm hrubé, alebo drevený záklop z 25 mm hrubých dosák s násypom, v ktorom sú uložené trámce s rozmermi 120/60 mm na pribitie podlahy. Podlahu stropov vo viacpodlažných budovách tvoria obvykle dosky uložené na pero a drážku alebo na polodrážku.

Trámový strop s rovným podhľadom

Trámové stropy s podhľadom na hranoloch predstavujú dvojitú nosnú konštrukciu. Spodné hranoly dimenzie približne 100/180 mm slúžia len na prenos záťaže samotného podhľadu. Prípadné priehyby stropníc sa v tomto prípade neprenášajú do podhľadu. Pri klasických trámových stropoch s rovným podhľadom sa stropnice zo spodnej strany obkladajú doskami hrubými 25 mm a omietkou na trstinovom pletive alebo dreveným obkladom.

Trámový strop s krížovými vzperami

Tento strop je vhodný na väčšie rozpätie (6 až 10 m). Stropnice sú navzájom rozoprené krížovými zverákmi profilu 40/80 mm, umiestnenými vo vzdialenosti 1 až 1,5 m. Pevné rozoprenie zabezpečuje oceľové tiahlo s rektifikačným článkom.

Kazetový strop

Kazetový strop vzniká vložením priečnych trámov (výmen) medzi stropné trámy (stropnice). Výmeny majú zvyčajne polovičnú výšku stropníc, do ktorých sú začapované. Stropnice a výmeny sú spravidla priznané, niekedy obložené dreveným obkladom, prípadne pletivom z trstiny, so štukovou omietkou.

Fošňový strop

Fošňové stropy sú modernejšie konštrukcie, ktoré boli vynútené potrebou úspory reziva. Nosnú funkciu „amerického typu fošňového stropu“ preberajú fošne s dimenziou približne 60/240 mm, kladené v osovej vzdialenosti 600 mm a zabezpečené proti klopeniu krížovými vzperami vzdialenými od seba 1,5 m. Fošne sú zvyčajne obojstranne obité doskami s hrúbkou 24 mm alebo OSB doskami.

Vplyv vlhkosti dreva na stabilitu stropov

V stavebníctve platí zlaté pravidlo: konštrukčné drevo by malo mať vlhkosť maximálne 20 %. Realita na slovenských stavbách je však často iná. Používa sa čerstvé rezivo priamo z píly, ktoré má vlhkosť často 35 - 40 %.

Možno ste to už zažili alebo videli u suseda. Tesári osadili masívny stropný trám, ktorý vyzeral pevne. O pár dní alebo týždňov, ešte predtým, než naň prišlo skutočné zaťaženie, ste spozorovali nečakaný jav - trám sa prehol „brucho“. Čerstvé smrekové drevo je plné vody. Zlé tuhostné parametre (Dotvarovanie): Toto je kritický bod. Mokré drevo má výrazne nižší modul pružnosti. Zjednodušene povedané: mokrý trám sa začne krútiť a prehýbať už pod jeho vlastnou váhou. Ak na takýto podklad namontujete sadrokartón, praskliny sú len otázkou času.

Moderné stropné systémy: I-nosníky

Novodobý stropný systém z I-nosníkov predstavuje evolúciu v práci s drevom. Spája overenú tradíciu s modernou technológiou lepenia a lisovania. V moderných stavbách na báze dreva sa stropnice z vyrasteného dreva nahrádzajú tzv. skriňovými a I-beam nosníkmi, z dôvodu značnej úspory materiálu.

I-nosníky majú stenu z aglomerovaného materiálu - OSB dosky a pásnice z nekonečného dreveného vlysu, resp. z lisovaného dreva. Pásnice (horná a spodná časť) sú vyrobené z vrstveného lepeného dreva (LVL).

Ich výhodou je, že s ich pomocou je možné preklenúť väčšie rozpony a že znamenajú značnú úsporu materiálu. Nevýhodou je ich nižšia stabilita pri klopení.

Nosníky majú z výroby vlhkosť max. 12 %. Tam, kde sa mokrý trám časom prehne, I-nosník drží rovinu. Potrebujete otvorený priestor? I-nosníky sú na to vhodné. Hmotnostne sú nepomerne ľahšie ako mokré trámy.

Hoci sú I-nosníky ľahké a montážne priateľské, ich návrh patrí do rúk odborníka. Nestačí len „od oka“ nahradiť drevený hranol 200×200 mm za I-nosník podobnej výšky. Chcete strop, ktorý sa nebude prehýbať?

Zásady správnej realizácie

Daný strop je potrebné vyhotoviť presne v zmysle realizačnej dokumentácie. Aby sme sa vyhli vyššie uvedeným nedostatkom, je potrebné každý konštrukčný detail vyhotoviť v zmysle dokumentácie.

tags: #dreveny #tramovy #strop #ukonceny #vecom