Drevená fasáda je stále veľmi moderná a štýlová voľba v súčasnej architektúre, oceňovaná pre svoju estetiku a ekologické výhody. Dá sa použiť na moderné domy, ale aj na klasické stavby. Drevo ako materiál je veľmi ekologický a esteticky krásny. Aby však váš dom s drevenou fasádou vyzeral dobre mnoho rokov a správne fungoval, je dôležité venovať pozornosť špecifickým požiadavkám na jej projektovanie, realizáciu a údržbu. Na drevené fasády sa kladú v zásade rovnaké fyzikálne nároky vo vzťahu k teplotným rozdielom, zrážkam, slnečnému svetlu a difúzii vodných pár ako na iné fasády. Celková záťaž fasády je ovplyvnená ročným obdobím a mení sa aj v priebehu dňa. To však spôsobuje väčšie kolísanie vlhkosti materiálu, než je tomu u masívnych murovaných fasád. Drevené fasády, okrem klasických zrubových stavieb, spadajú do kategórie odvetrávaných fasád, na rozdiel od neodvetrávaných fasád, akými sú kontaktné tepelnoizolačné systémy (WDVS) alebo jadrové izolované tehlové murivo. Ak sa teda pre fasádu z dreva rozhodnete, skladbu v žiadnom prípade nepodceňte.
Konštrukcia nosného roštu pre drevenú fasádu
Základom väčšiny vetraných fasád je nosný rošt. Skladba drevenej fasády sa nezaobíde bez nosnej konštrukcie, ktorá má za úlohu uniesť váhu fasádnych dosiek a taktiež zadržiavať zaťaženie vznikajúce poryvmi vetra či silou pracujúceho dreva, pretože prirodzenou vlastnosťou dreva je, že v atmosférických podmienkach pracuje. Preto je dôležité montovanie kvalitne spracovanej konštrukcie pod drevenú fasádu. Na túto konštrukciu sa najčastejšie používa drevo alebo hliník. Avšak pre drevené fasády je najvhodnejšie drevo - ideálne také, z ktorého sú aj obkladové dosky. Ešte než sa konštrukcia namontuje, je potrebné ju ošetriť ochranným náterom, čo platí pre konštrukcie z dreva. Nezabudnite tiež skontrolovať pevnosť steny domu.
Montáž roštu začína osadením kotviacich prvkov budúceho roštu na nosnú podkladovú konštrukciu. Na kotvenie nosnej konštrukcie sa používajú rôzne kotviace prvky v závislosti od materiálu steny - napríklad hmoždinky do muriva a betónu a skrutky. Je dôležité, aby boli skrutky z nehrdzavejúceho materiálu. Pozor: Dajte si pozor, aby ste nepoužili hmoždinky určené pre iný typ podkladu. Rošt sa montuje k nosnej konštrukcii zvisle či vodorovne. Zvlášť v prípade renovácie starých budov je potrebné venovať pozornosť tomu, aby konštrukcia z lát bola položená rovno. Laty sa vždy montujú vzhľadom na fasádne dosky pod uhlom 90° (ak sa fasádne dosky montujú zvisle, vtedy sa konštrukčná lata ukladá vodorovne a naopak). Ak sa k montáži používajú taktiež kontralaty, potom sa kontralata musí montovať vzhľadom na fasádne dosky pod uhlom 90°. Vzdialenosť medzi latami a kontralatami musí byť 40-60 cm.
Tepelná a zvuková izolácia vo vetranej fasáde
Ďalším pomerne dôležitým prvkom, bez ktorého sa skladba drevenej fasády nezaobíde, je izolácia. Správna izolácia vám môže znížiť energetickú náročnosť vášho domu a ušetriť vám financie.
- Tepelná izolácia: Na tepelnú izoláciu sa najčastejšie využíva minerálna vlna. Okrem tepelnoizolačných vlastností je aj nehorľavá a ľahko dostupná na trhu. Do vetranej fasády sa používajú stredne tuhé dosky väčšinou čadičovej izolácie, napríklad Isover Fassil či Isover Fassil NT. Obvykle by mala byť doska tepelnej izolácie o cca 1 cm širšia než samotný rošt. Vo zvislom rošte a niekedy aj vo vodorovnom rošte je nutné dosky tepelnej izolácie prikotviť. Druh kotviacich prvkov závisí od použitej tepelnej izolácie, ich počet väčšinou od konštrukcie vetranej fasády. Pri montáži izolačných panelov by sa mala dodržať presná rozteč medzi roštami, napríklad 60 cm pre panely rovnakej výšky. Ak bola vata povkladaná medzi horizontálnymi latami, je možné narezávať 5 cm hrubé pásiky vaty a vkladať ich medzi hranolčeky, ktoré boli priamo pod vertikálnymi kontralatami, čo výrazne eliminuje tepelné mosty oproti klasickej konštrukcii zateplenia.
- Zvuková izolácia: Na tento typ poslúžia aj materiály, ktoré sa používajú aj na tepelnú izoláciu.
Význam odvetranej medzery a ochrana pred vlhkosťou
Aby sa zabránilo hromadeniu vlhkosti, ktorá by ohrozila vzhľad a kvalitu fasády, je potrebné pri realizácii drevenej fasády dodržať odvetranú medzeru. Je to priestor medzi dreveným obkladom a izolačnými vrstvami. Vďaka tejto medzere môže vzduch prúdiť odspodu fasády a vyjsť zase vrchom. Táto cirkulácia vzduchu zabraňuje hromadeniu vlhkosti a zabezpečí dlhšiu odolnosť a trvácnosť fasády. Minimálna šírka odvetrávacej medzery medzi fasádou a konštrukciou je 2 cm, táto vrstva by mala stačiť na zabezpečenie účinnej konvekcie, avšak odporúčané sú 4 cm, pretože tepelná izolácia sa môže niekedy vydúvať a v zúženej medzere prúdi vzduch horšie. Medzi doskou a stenou musí byť dodržaný voľný priestor minimálne 2 cm, čo umožní cirkuláciu vzduchu a správne schnutie fasádnych dosiek. Vo spodnej a hornej časti fasády je potrebné ponechať medzery (otvory), ktorými bude môcť vzduch voľne vstupovať a vystupovať, čím vzniká komínový efekt. Dôležitou súčasťou vetranej medzery sú tiež ochranné mriežky pri nasávacom a výstupnom otvore.
Na ochranu drevenej fasády pred vetrom a dažďom sa používajú ochranné fólie. Použitie difúznych fólií na tepelnú izoláciu je odporúčané pri vetraných stenách, kde vrchný plášť fasády nie je celistvý a hrozí zafúkanie vody či snehu do priestoru vetranej medzery. Napríklad hydroizolačná fólia, ktorá chráni pred vlhkosťou a dažďom, sa pokladá na tepelnú izoláciu a upevňuje sa špeciálnymi plastovými tanierovými kotvami. Súčasťou skladby drevenej fasády je aj paropriepustná fólia. Existuje však aj parozábrana, ktorá pomáha zabraňovať prenikaniu vlhkosti vo forme pary do stien budovy. Táto fólia sa bežne používa v interiéri a kladie sa pod izoláciu. Aby sa drevo pravidelne vysušovalo, je nevyhnutné odvetrávanie fasády zozadu. Každá drevená fasáda predstavuje dodatočnú záťaž vlhkosti, ktorej je vystavená nielen v podobe dažďových zrážok a vyzrážania kondenzátu, ale aj difúzie vzdušnej vlhkosti z vnútra budovy. Obidva tieto javy spôsobujú zvýšenú vlhkosť dreva. Dlhodobo premočené drevo ohrozuje hniloba a v každom prípade vzrastá nebezpečenstvo napadnutia drevokaznými hubami a riasami.
Výber a montáž dreveného exteriérového obkladu
Po montáži nosnej konštrukcie, pripevnení izolačných materiálov a fólií, nastáva priestor na drevený exteriérový obklad. Pred započatím montáže fasády zo dreva je vhodné zoznámiť sa s nižšie uvedenými pravidlami. Pred montážou je potrebné dosky skladovať v originálnych obaloch vo vetranej miestnosti.
Výber dreva pre fasádu
Na trhu je dostupných viacero typov dreva, od tých dostupnejších až po tie finančne nákladnejšie. Pre vonkajšie aplikácie je vhodné drevo vyššej triedy odolnosti, napríklad smrekovec a douglaska. Tieto druhy sú odolnejšie voči poveternostným podmienkam a vlhkosti. Drevo stromov, ako sú borovica prímorská, breza a buk, by sa nemalo na vonkajšie obklady používať, pretože nemajú dlhú životnosť. Ani smrekovec a douglaska však nie sú pri vysokej vlhkosti okolia plne rezistentné voči napadnutiu plesňami. Nátery a povrchové úpravy na zvlášť ohrozených miestach musia byť napustené fungicídnymi hmotami.
Montážne materiály a techniky
Ako na pripevnenie konštrukčných lát ku stene, tak aj na pripevnenie príslušných fasádnych dosiek je potrebné používať vhodné hmoždinky a vruty (skrutky do dreva). V prípade konštrukčných lát to závisí od druhu podkladu. Použitie vrutov z obyčajnej ocele môže spôsobiť zafarbenie dreva.
Pre správnu montáž je kľúčový výber vrutov:
- Na pripevnenie fasádnych dosiek z mäkkého dreva (ihličnatého) je vhodné užívať vruty z ušľachtilej ocele, ktorých dĺžka je minimálne 2,5-krát väčšia než hrúbka montovanej dosky.
- Na pripevnenie fasádnych dosiek z tvrdého dreva (listnatého) používame skrutky z ušľachtilej ocele, ktorých dĺžka je minimálne 3-krát väčšia ako hrúbka montovanej dosky.
| Typ dreva fasádnych dosiek | Materiál vrutu | Minimálna dĺžka vrutu |
|---|---|---|
| Mäkké drevo (ihličnaté) | Ušľachtilá oceľ | 2,5 x hrúbka dosky |
| Tvrdé drevo (listnaté) | Ušľachtilá oceľ | 3 x hrúbka dosky |
Vždy montujeme cez celú hrúbku fasádnej dosky. Hlavičky vrutov budú viditeľné pri montáži takých profilov ako je napr. Softline, Faza, Rhombo, Zetka, žalúzie Rhombus. Vybrané profily dosiek Sztulp Plus, Rund block sú projektované tak, aby po montáži neboli vruty viditeľné, keďže doska nachádzajúca sa vyššie zakrýva vruty, ktorými je priskrutkovaná spodná doska. Zašroubovanie vrutov len do drážky fasádnej dosky nie je správne.
Pravidlá montáže a ukončovacie prvky
- Vzdialenosť prvej fasádnej dosky od zeme musí byť minimálne 30 cm. Zaručuje to ochranu dreva, okrem iného od dažďovej vody striekajúcej od podkladu.
- Fasádne dosky určené na vodorovnú montáž začíname montovať zospodu nahor, vždy s perom nahor.
- Dôležité je tiež ujasniť si, akým smerom budú montované drevené dosky. Môžete ich montovať vodorovne, čo však môže mať za následok vznikanie plesní a machu v medzierkach medzi doskami, pretože voda nesteká tak dobre ako po zvislých doskách. Vyhnúť sa tomu môžete pomocou odkvapov, alebo dlhšej striešky.
- Pri montáži je potrebné venovať dôkladnú pozornosť miestam, na ktorých je drevo vystavené priamemu kontaktu s vodou (napr. odkvapové žľaby, parapety).
- Miesta, do ktorých chceme naskrutkovať závit, sa odporúča predtým predvŕtať vŕtačkou, aby sa predišlo prasknutiu dosky. Rovnako sa odporúča, aby hlava vrutu nevyčnievala nad povrch dosky, ale zároveň aby nezasahovala príliš hlboko.
- Vruty nie je vhodné montovať až na úplný koniec dosky - musí sa zachovať minimálna vzdialenosť od okraja 10 cm, vďaka čomu sa predíde vzniku prasklín.
- Ukončovacie prvky: Na ukončenie rohov budovy odporúčame ukončovacie lišty. Alternatívou použitia ukončovacích líšt je prirezávanie dosiek na rohy pod uhlom 45°.
Vlastnosti dreva a riziká spojené s vlhkosťou
Drevo je hygroskopický materiál, ktorý reaguje inak než minerálne materiály fasád na vlastnú vlhkosť (ustálenú vlhkosť dreva) bobtnaním a zmršťovaním. Ako rovnovážna vlhkosť dreva sa označuje podiel vody obsiahnutej v dreve, ktorý sa ustáli v rovnováhe s vlhkosťou okolia. V zimnom období prijíma drevo fasády vlhkosť vo väčšom množstve (až do 25 % obsahu vody), v suchších obdobiach roka vlhkosť stráca a vysychá. Na druhej strane obsah vlhkosti u fasád privrátených k slnečnej strane sa znižuje až na 10 % relatívnej vlhkosti. Pretože obsah vlhkosti kolíše, dochádza k zmršťovaniu a bobtnaniu dreva, čo je u širokých dosiek takmer nevyhnutne spojené s popraskaním a so vznikom trhlín.
Zreteľne sú vidieť trhliny, ktoré sa tvoria v miestach spojovacích súčastí, predovšetkým tam, kde nie sú predvŕtané otvory, respektíve tam, kde nie sú dodržané vzdialenosti spojovacích súčastí od okrajov a koncov dosiek. Toto popraskanie v rovnobežnom smere s vláknami nenarušuje spočiatku funkciu ochrany proti poveternostným vplyvom. Pretože sa trhliny často vyskytujú v miestach spojovacích prostriedkov, vznikajú tým najskôr vzhľadové nedostatky. Toto praskanie vedie k tomu, že sa na koncoch dosiek tvoria zívajúce škáry, ktorými vniká vlhkosť dovnútra a po určitej dobe spôsobuje práchnivenie. S rastúcou vlhkosťou stúpa riziko, že drevo napadnú mikroorganizmy. Okrem toho drevo mäkne, čo zosilňuje mechanické poškodenie na povrchu a vedie k vymývaniu zložiek dreva (ako je napr. lignín). V dôsledku toho povrch dreva hrubne, čo prispieva k jeho znečisteniu a biologickej degradácii. Čím sú jednotlivé dosky širšie, tým vyššia je vlhkosť dreva a tým väčšia je pravdepodobnosť vzniku prasklín v smere vlákien.
Pleseň sa tvorí na fasádach, na ktoré nesvieti slnko, ale stáva sa značným problémom aj pri obložení presahu strechy. Trvalá vlhkosť spôsobuje plesnivenie a zmodranie, v extrémnych prípadoch vedie napadnutie hubou k znehodnoteniu dreva. Typickou príčinou napadnutia plesňou je skutočnosť, že v zime sa silno ochladzuje a rovnako sa vytvára kondenzát na fasáde. Okrem toho nedostatočne chránené drevo alebo jeho nevhodný druh priamo poskytujú potravu plesniam.
Starostlivosť a údržba drevenej fasády
Po dokončení fasády však práca celkom nekončí. Drevená fasáda si vyžaduje pravidelnú starostlivosť a kontrolu. Vyhraďte si čas na pravidelné kontroly stavu fasády. Drevo je treba impregnovať a lakovať, môžete ho taktiež občas prebrúsiť. Nátěry a povrchové úpravy na zvlášť ohrozených místech musia byť napuštěny fungicidnými hmotami. Ak budete používať chemické prostriedky na starostlivosť, údržbe sa stačí venovať každý druhý až štvrtý rok. Ak však nechcete používať chémiu a zostanete len pri olejoch na drevo, vyhraďte si čas na údržbu aspoň raz za rok.
Špecifické ukotvenie trámu na zateplenú fasádu
Pri plánovaní exteriérových prvkov, ako je pergola, vyvstáva často otázka ukotvenia nosného trámu priamo na zateplenú fasádu. Napríklad, ak je dom postavený z 30 cm Porothermu a fasáda sa skladá z 16 cm polystyrénu, lepidla a finálnej omietky, a je potrebné ukotviť nosný trám pergoly (napr. 15x15 cm) s rozmermi 8,5x3,5 m bez použitia podporných stĺpikov pri stene. V takom prípade sa často uvažuje o použití závitových tyčí s priemerom 24 mm a triedou pevnosti 8. Tyče by sa navŕtali približne 20 cm do muriva, pričom by sa použila sieťová hmoždinka a chemická kotva. Týmto by bolo "na voľno" približne 31 cm (hrúbka polystyrénu + hrúbka trámu). Na dĺžku 8,5 m by sa závitové tyče plánovali umiestňovať približne každých 1,5-2 m. Dôležité je v takýchto prípadoch posúdiť, či zvolené ukotvenie dostatočne udrží trám bez rizika ohnutia tyčí a poškodenia fasády, pričom sa musí zohľadniť zaťaženie pergoly (vlastná váha, vietor, sneh).