Drevený šindeľ je tradičná strešná krytina, ktorá má svoje nezastupiteľné miesto v histórii ľudovej architektúry a v súčasnosti zažíva renesanciu. Jeho jedinečné vlastnosti, ekologickosť a estetický vzhľad ho predurčujú nielen pre rekonštrukciu historických objektov, ale aj pre moderné stavby, kde sa kladie dôraz na prírodné materiály a udržateľnosť.
Pri rekonštrukciách objektov ľudovej architektúry je dôležité postupovať podľa zásad pamiatkovej ochrany. V takýchto prípadoch je použitie tradičného šindľa často najvhodnejším riešením, ktoré zachová autentickosť a historickú hodnotu stavby.
Výroba dreveného šindľa
Tradičný spôsob výroby šindľov je štiepanie. Ide o pomerne náročnú ručnú prácu, ktorá si vyžaduje zručnosť a skúsenosti. Každý klát treba svojpomocne rozštiepať, pričom treba vybrať dobre štiepateľný kus dreva. Výber ľahko štiepateľného kvalitného dreva umožňuje naštiepanie šindľov presnejších rozmerov, najmä pokiaľ ide o hrúbku a rovnosť v pozdĺžnom smere.
Pri úprave a dokončovaní šindľa treba jednotlivé kusy dôkladne skontrolovať. Na jednej pozdĺžnej strane sa spraví špička v celej dĺžke šindľa a na druhej strane drážka v tvare písmena V. Špicatá hrana ďalšieho šindľa by mala presne zapadnúť do vytvorenej drážky. Pozdĺžne plochy šindľa netreba upravovať pri použití kvalitného dreva s rovnými drevnými vláknami. Pomocou strúhača treba plochu, ktorá sa následne otočí smerom dolu, zarovnať na jednej strane. Neporušené vlákna na povrchu šindľa zabraňujú totiž prenikaniu vlhkosti do dreva.
Remeselná výroba v súčasnosti prechádza do úzadia. Šindeľ sa čoraz častejšie vyrába pomocou štiepacieho stroja, ktorý nahradil palicu a štiepací nôž. Štiepaný šindeľ má v priečnom smere tvar pripomínajúci trojuholník (zužuje sa od drážky k špičke). Trojuholníkový tvar štiepaného šindľa umožňuje vytvoriť medzery medzi jednotlivými vrstvami, čím sa zabezpečí dobrá prievzdušnosť strechy. Prievzdušnosťou sa docieli lepšie vyschnutie dreva po daždi a zároveň sa zlepší mikroklíma v podkroví (najmä ak podkrovné priestory nie sú obytné).
Okrem štiepaného šindľa sa vyrábajú aj rezané šindle, ktorých rozmery môžu byť presnejšie, ale treba dbať na smer vláken. To však neznamená, že šindeľ si udrží rozmer aj na streche. Ak sa vyrobí z bočného reziva, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k nevhodným tvarovým zmenám. Napríklad, po zoschnutí sa šindeľ skrúti tak, že už nebude správne zapadať do susedných prvkov. Tým stráca ochrannú funkciu proti zatekaniu. Pri použití rezaného šindľa treba dbať na to, aby krytina bola rezaná radiálne. To znamená, že letokruhy na priečnej ploche šindľa musia byť kolmé na pomyselnú os vedenú od špičky k drážke. Tým sa docielia v priečnom smere malé tvarové zmeny, čím sa zvýši kvalita strešnej krytiny a jej životnosť.
V procese výroby rezaného šindľa možno použiť dva druhy spojov. Spoj klasických štiepaných šindľov alebo bežný spoj na pero a drážku. Rezaný šindeľ má telo šindľa s rovnakou hrúbkou. Pri ukladaní rezaného šindľa nevzniká medzi jednotlivými vrstvami šindľov takmer žiadna medzera. To zamedzuje prievzdušnosti strešnej krytiny. Ak je upravený povrch rezaného šindľa drsný od píly a drevné vlákna sú prerušené, je náchylnejší na degradáciu abiotickými činiteľmi, ako sú napríklad UV žiarenie, voda či vietor.
Počas poctivej ručnej výroby dreveného šindľa prebieha takmer 10 výrobných operácií, z ktorých každá je vykonávaná pod prísnou kontrolou kvality. Úspech je závislý od samého počiatku, teda od starostlivého výberu dreva na výrobu drevených šindľov. Aj keď to priamo neurčuje žiadna norma, obvykle sa používa drevo zo starších stromov s vysokým počtom letokruhov, bez prítomnosti väčšieho množstva „hrčí“ a iných vád dreva, ktoré by sa mohli výrazne podieľať na kvalite finálneho výrobku. Štiepanie šindľov musí prebiehať bez zničenia vnútornej štruktúry kapiláry dreva (na rozdiel od rezania, pílenia). Takto sa dosiahne originálny reliéfny povrch a predlžuje životnosť strešnej krytiny z drevených šindľov.
Materiál pre drevený šindeľ
Pri výrobe šindľa je dôležitý výber správneho materiálu. Štiepaný šindeľ sa vyrába z dreva, ktoré sa dobre štiepa, má rovné dlhé vlákna a husto uložené letokruhy (smrek, smrekovec). Smrek sa vyberá najmä z horských oblastí, kde rastie pomaly (má husto uložené letokruhy). Zo smrekovca sa odstraňuje menej trvanlivá beľová časť. Prirodzená trvanlivosť jadra ho radí k vhodným materiálom pre výrobu šindľov. Takisto je použiteľné aj drevo borovice, ale v našich podmienkach má veľký podiel beli, preto je výroba borovicových šindľov neefektívna. Jedľového dreva je nedostatok, preto sa z neho šindle nevyrábajú.
Z listnatých drevín sú vhodné iba veľmi trvanlivé drevá, ako sú dub alebo agát (drevo duba je veľmi trvanlivé, ale horšie sa štiepa a je cenovo náročné, agátové drevo je tiež veľmi trvanlivé a dá sa veľmi dobre štiepať).
Mnoho ľudí sa domnieva, že materiál, použitý na výrobu dreveného šindľa by mal byť získaný z tvrdého stromu. Je to však omyl. Najnovšie zistenia dokazujú, že mäkké drevo je naozaj najideálnejšie. Napríklad smrekovec - je prekvapivo odolný voči vysychaniu živicovej hmoty, považovanej za prírodné antiseptikum. Drevený šindeľ zo smrekovca má dvakrát vyššiu životnosť, ako iné druhy dreva.
Dreviny na výrobu šindľov sa vyberajú podľa vopred stanovených požiadaviek. Tie sa menia v súvislosti s prostredím, v ktorom sa drevo ťaží a v ktorom majú byť šindle použité. Hlavnou zásadou je výber materiálu, z ktorého sa šindeľ vyrába. Ďalej je to kvalita výroby krytiny a jej kladenie.
Rozmery a vlastnosti dreveného šindľa
Šindle majú dĺžku 40 až 90 cm (min. 12 cm). Na rovné plochy striech sa používajú šindle s dĺžkou 50 cm. Úžľabia, nárožia a zložitejšie reliéfy striech sa vykrývajú šindľami s kratšími dĺžkami alebo špeciálnymi šindľami, ktoré majú kónický tvar. V pozdĺžnom smere sa zužujú (keby sa poskladali k sebe, takmer by vytvorili koleso). Šírka šindľa je približne 12 cm, najčastejšie sa pohybuje v intervale 8 až 16 centimetrov.
Šindle treba vysušiť na správnu vlhkosť (na dosiahnutie 18 až 15 % absolútnej vlhkosti dreva treba čas schnutia jeden až dva mesiace).
Drevený šindeľ spája všetky vlastnosti, ktoré by mala mať kvalitná strecha - spoľahlivosť, trvanlivosť, šetrnosť k životnému prostrediu, estetický dojem, redukciu vonkajšieho hluku a podobne.
Meter štvorcový strechy z drevených šindľov váži 15 - 17 kg, takže odpadáva nutnosť inštalovať zložitý a ťažkopádny systém krovu.
Vďaka špeciálnej vlastnosti dreva, spočívajúcej v takzvanej „prírodnej ventilácií“ sa životnosť drevenej strechy značne predlžuje. Pod drevený šindeľ sa inštaluje špeciálna tepelnoizolačná fólia a tým, že štruktúra dreva dokáže „dýchať“, nedochádza v priestore medzi drevenými šindľami a touto fóliou k vzniku kondenzátov.
Pri inštalácii drevených šindľov sa zvyčajne používajú pozinkované, alebo medené klince. Správne nainštalovaná strecha z drevených šindľov zabezpečuje efektívne úspory obydlia a udržovanie optimálnej vlhkosti.
Drevený šindeľ je na jednej z dlhších strán ostro skosený a na druhej má žliabok. Tieto dve strany do seba dokonale zapadajú.
Kladenie dreveného šindľa
Šindle sa ukladajú na latovanie v troch rozličných variantoch. Základné ukladanie šindľov je tzv. jednoduché kladenie. Šindle sa pribijú na laty v jednej vrstve. Ďalším spôsobom je kladenie šindľov vo dvoch vrstvách. Laty sú od seba vzdialené tak, že konce šindľov ležia na latách a spodná hrana šindľa presahuje približne o 10 cm. Vzdialenosť lát pri použití polmetrových šindľov je približne 35 centimetrov. Tretí spôsob ukladania šindľov je na tzv. husté latovanie, pri ktorom sa používa dvojitá vrstva šindľov.
Pri kladení krytiny z drevených šindľov ostrá hrana sa maximálne zarazí do drážky susedného šindľa a pribije sa v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. (V historických stavbách môžeme nájsť klince zhotovené aj z agátového, dubového alebo gaštanového dreva.) Na hornej late sa pribije každý šiesty až ôsmy šindeľ.
Pri použití rezaného šindľa je dôležité, aby bol rezaný po vláknach. Ak sa takýto šindeľ ešte povrchovo opracuje (ohobľuje) je kvalitou takmer zrovnateľný so štiepaným.
Pri spájkovaní šindľov sa šindeľ nesmie pribiť úplne natvrdo.
Minimálny doporučený sklon strechy je 25°. Čím väčší sklon, tým dlhšia životnosť. Povesť hovorí: „čo stupeň sklonu, to rok životnosti“ (bez údržby).
Pre sklon strechy 25° sa odporúčajú dva druhy pokládky. Pre sklon strechy 35° sa odporúčajú dva druhy pokládky. Pre sklon strechy 45° sa odporúčajú dva druhy pokládky.
Pri návrhu šindľových striech sa treba vyhýbať malým sklonom strechy a používaniu šindľov v ekologicky zaťaženom území (v blízkosti cesty s veľkou premávkou, továrne produkujúcej exhaláty, ...). Najmenší sklon šindľovej strechy sa pri základnej pokládke odporúča od 40° a pri dvojitom ukladaní od 35°.
Šindle dĺžky 400 mm sa najviac používajú na pokrytie altánkov, studní, kde je postačujúce prekrytie 100 mm (cca. Pri šindľoch dĺžky 500 mm je vhodné prekrytie minimálne 150 mm. Pri prekrytí 150 mm je potreba šindľov cca 45 ks/1 m2. Pri prekrytí 260 mm je potreba šindľov cca 60 ks/1 m2.
Šindle možno ukladať až po sklon 90° a používať ich aj ako ochranu murovaných stien proti vplyvom klimatických podmienok.
Pri pokládke býva zvyčajne prevedená v troch vrstvách tak, že viditeľná zostáva len malá časť každého šindľa. Tým sa dosahuje hrúbka až 4 cm, čo znamená splnenie podmienky dokonalej tesnosti. Čím menší je uhol strechy, tým väčšie časti dreveného šindľa musia byť prekryté. Pre sklon 70 - 90° postačia dve vrstvy, ktoré však musia mať nainštalovaný hydroizolačný podklad.
Šindeľ sa inštaluje sprava doľava a zdola nahor, kde spoj na spodnej vrstve sa zhoduje so stredom v hornej vrstve. Každý šindeľ musí byť pribitý dvoma klincami.
Spotreba šindľov v prvom prípade je približne 43 kusov polmetrových šindľov na jeden štvorcový meter plochy strechy. Dvojitá šindľová strecha uložená na riedkom latovaní potrebuje približne 63 šindľov (na štvorcový meter).
Každá strecha je jedinečná a preto nie je možné pri stanovení jej ceny vychádzať z prosté matematiky a cenníka. Ale tiež vychádzať zo skúseností.
Údržba a životnosť
Hlavné príčiny poškodenia krytiny sú poveternostné vplyvy (slnečné žiarenie, vzdušná vlhkosť, zmeny teploty a vietor), ďalšími významnými škodcami sú drevokazné huby a hmyz. Časté je usadzovanie machu a lišajníkov a poškodenie požiarom.
Na kvalitu šindľovej strechy vplýva aj zlý výber materiálu, technológie výroby a zlé kladenie šindľa. Týmto vplyvom možno predchádzať použitím správnych metód a prípravkov na zvýšenie odolnosti dreva.
Správnym výberom štiepaného šindľa namiesto rezaného možno zvýšiť životnosť krytiny o viac než dvadsať rokov. Neošetrené smrekové drevo na streche so sklonom minimálne 40° vydrží približne 30 rokov.
Tajomstvo trvanlivosti strešných šindľov z dreva nespočíva len v samotnom materiáli, z ktorého sa vyrábajú, ale aj odbornou inštaláciou kvalitne vyškolených pokrývačov striech.
Drevená strecha si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Jej základom je pravidelná obnova náteru v intervale piatich rokov. Pred každým náterom treba šindle dôkladne očistiť od nečistôt, akými sú mechanické častice prachu, prípadne lišajníky. Strechu treba aj kontrolovať, a to minimálne dvakrát ročne - na jeseň a na jar. Okrem toho treba po každej väčšej prietrži mračien alebo každom veľkom vetre krytinu skontrolovať. Dodržať treba kvalitu a rozmer vymieňaného šindľa, ako aj jeho ošetrenie proti negatívnym vplyvom.
Aby mala drevená strecha čo najdlhšiu životnosť, treba ju chrániť pred možným pôsobením týchto drevokazných činiteľov. Treba dbať na správnu inštaláciu všetkých možných zdrojov požiaru, správne zapojiť a uzemniť bleskozvody alebo elektroinštalácie v podkroví. Drevená strecha, prípadne celý drevený dom, by nemali byť umiestnené v blízkosti ďalšej stavby (bezpečná vzdialenosť je min. 10 m).
Existujú však aj ochranné látky s retardačnými účinkami proti ohňu, ktoré ochránia drevo proti požiaru alebo spomaľujú proces horenia. Konzerváciu dreva ochrannými látkami sa odporúča vykonať tzv. hĺbkovou impregnáciou (tlakovou alebo vákuovou) tesne po výrobe šindľa, ešte pred jeho vyschnutím. Ak už sú šindle vyschnuté, dá sa ťažko zaručiť dostatočná impregnácia dreva. V takom prípade treba použiť impregnáciu máčaním. Konzervačné látky môžu byť rôzneho druhu. Vodné roztoky anorganických solí nie sú vhodné z dôvodu ekologického zaťaženia. Najvhodnejšia je skupina organických látok bez rozpúšťadiel. Ide o fermež - ľanový olej s prídavkom fungicídu, dechtový olej alebo impregnačný olej.
Najmä rezané šindle je nevyhnutné impregnovať vhodnou látkou proti drevokazným škodcom a hubám. Životnosť sa impregnáciou predĺži u oboch druhov šindľov. Na impregnáciu sa zvyčajne používajú látky na ochranu konštrukčného (stavebného) dreva ako je napríklad Corasit, Bochemit, Drevochraň... Kedysi sa šindle ochraňovali aj náterom zo starého oleja (zvyčajne na železničné podvaly), fermežou alebo sa zadymovali v domoch bez komína.
Šindle sa impregnujú náterom, namáčaním alebo tlakovou impregnáciou. V tomto poradí je zoradená i kvalita impregnácie.
Doplnkové prvky a príslušenstvo
Dôležitou súčasťou šindľovej krytiny sú klince tzv. šindľovce, ktorými sú šindle prichytené k latám. Pozornosť treba venovať aj výberu materiálu, z ktorého sú šindľovce vyrobené. Treba použiť klince odolné proti korózii. Napríklad medené šindľovce sú vhodné pre smrek, ale pri smrekovci už dochádza k farebným zmenám a môže dôjsť aj ku korózii. Antikorové šindľovce sú vhodné pre smrek, smrekovec aj pre dub. Hliníkové klince sú vhodné pre smrek, smrekovec.
Podkladová (hydroizolačná vrstva) slúži na zabránenie prenikaniu vlhkosti z vonkajšej strany strešnej konštrukcie do priestoru pod strechou. Úplne nevyhnutná je hydroizolácia pri skladaných strešných krytinách, kde je zvýšená pravdepodobnosť, že môže dôjsť ku kapilárnemu vzlínaniu vody a jej prieniku pod strešnú krytinu.
Pri výbere vhodného oplechovania odporúčame zamerať sa na kvalitnejšie materiály ako je meď, hliník, atď., pretože šindle Super KATEPAL sú známe dlhou životnosťou a nie je vhodné počas tejto životnosti oplechovanie meniť, pretože sa tým naruší celistvosť strechy. Odporúčame sa vyhýbať oplechovaniu z titánzinku, pretože môže na povrchu tohto kovového materiálu dochádzať k chemickej reakcii a materiál tohto oplechovania môže mať značne zníženú životnosť.
Pri kladení šindľa na oplechovanie odkvapových hrán, oplechovanie komína, prelepenie styčných plôch medzi hrebeňovým odvetraním a hrebeňovým krytím (pokiaľ je použité) a obzvlášť pri inštalácii úžľabia je nutné používať na styčné plochy lepidlá KATEPAL K-36.
Po „zalepenkovaní“ a oplechovaní strechy je nutné začať pokrývať strechu od odkvapovej hrany originálnym univerzálnym odkvapovým/hrebeňovým pásom, ktorý má obrovskú výhodu vo veľkej prelepenej styčnej ploche, ktorá tak lepšie priľne k oplechovaniu odkvapovej hrany.
Ak je na streche úžľabie, malo by sa vykryť originálnym úžľabinovým pásom KATEPAL, ktorý sa vyrába ku všetkým farbám šindľa. Pri konštrukcii úžľabia sa vyhnite použitiu materiálu z kovu. Dôvodom je ich vysoká tepelná vodivosť a tiež vytvorenie nutnej vodnej drážky, ktorá môže v zimnom období spôsobiť problémy a môže dochádza k zatekaniu vody do úžľabia.
Po dokončení pokládky až k hrebeňu strechy je nutné zakončiť strechu univerzálnymi odkvapovými/hrebeňovými pásmi.
Ventilácia strešného plášťa je neoddeliteľnou a nutnou súčasťou konštrukcie každého strešného plášťa, pokrytého šindľovou krytinou. Šindeľ na streche vytvára nepriepustnú vrstvu, čím sa v strešnom plášti hromadí nežiaduca vlhkosť, ktorá musí byť nutne odventilovaná.
Ako nainštalovať cédrové šindľové obklady | Tento starý dom
Výhody a ekologické aspekty
Energetická náročnosť na získanie dreva (vyrúbanie, rozrezanie, naštiepanie) a samotná výroba ručne štiepaného šindľa a jeho likvidácia, je šetrná vzhľadom na spotrebu energie. Ekologické zaťaženie pri použití drevených šindľov je minimálne, a to aj pri použití prírodných ochranných látok.
Výhodou šindľov je ich nízka hmotnosť, vďaka ktorej sú menšie nároky na dimenziu krovu. Ide o vzdušnú krytinu, ktorá udržiava vhodnú mikroklímu v priestore krovu.
Šindľami možno vyriešiť aj zložité nárožia a úžľabia bez použitia ďalších materiálov.
Použitie tradičného šindľa je vhodnejšie pri rekonštrukcii ľudových stavieb.
Drevené šindle majú široké spektrum využiteľnosti. Obvykle sa používajú pre drevodomy a zrubové domy (ale aj iné stavby) so sedlovou strechou so zošikmením v uhloch 18° - 90°.
Strecha, pokrytá dreveným šindľom patrí medzi najspoľahlivejšie strešné konštrukcie.
Unikátne vlastnosti striech pokrytých dreveným šindľom boli dlhé desaťročia zaznávané a vďaka technológiám výroby moderných strešných krytín boli drasticky zatlačené na okraj záujmu. V súčasnosti získavajú opätovnú popularitu. Z kombinácií pozitívnych vlastností drevených šindľov pri porovnaní z ostatnými druhmi strešných krytín nám vychádzajú samé pozitívne výsledky.
