Komplexný sprievodca svetom dlažby a obkladov: Vzory, grafika a technické informácie

V súčasnej architektúre sa veľkoformátové obkladové prvky stávajú čoraz populárnejšími, vďaka čomu sa zvýrazňujú veľké plochy stien či podláh a využívajú sa nové optické efekty. Ich použitie takisto stúpa najmä pre jednoduchšiu údržbu a menší počet škár, v ktorých sa nezadržiavajú nečistoty a opticky sa zjednocujú obkladané priestory.

Výber správnej dlažby a obkladu pre konkrétne praktické použitie si vyžaduje znalosť najdôležitejších vlastností obkladačiek a dlaždíc. Je dôležité zohľadniť nielen estetické hľadisko, ale aj technické parametre materiálu, ktorý musí odolávať účinkom vonkajších vplyvov, mechanickému, chemickému a tepelnému namáhaniu, a zároveň spĺňať bezpečnostné a hygienické požiadavky.

Vývoj formátov a typy keramických materiálov

Vývoj technológie výroby keramických dlaždíc od 90. rokov minulého storočia umožnil odpútanie sa od tradičných formátov 15 × 15 alebo 20 × 20 cm a prechod k väčším rozmerom. Za veľké formáty sa dlhší čas považovali dlaždice s rozmerom hrany okolo 30 alebo 33,3 cm. V súčasnosti je trendom čo najväčší rozmer, a za veľkoformátové sa považujú dlaždice s rozmermi väčšími ako 40 cm. Väčšinou ide o prvky s veľkosťou hrany 60 alebo 80 cm až do dĺžky 3 m. Za extrémny sa považuje rozmer dlaždice - alebo skôr obkladovej dosky - 3 × 1 m pri hrúbke 3 mm. Veľké dlaždice nielenže dobre vyzerajú v interiéri, ale aj ich cena je porovnateľná s klasickými menšími dlaždicami.

Keramika je všeobecné označenie pre výrobky vyrobené z pálenej hliny, kam patria obklady aj dlažby. Sú vyrobené z vyťaženého prírodného materiálu (hlina, kameninový íl, kaolín, kremičitý piesok, živec, vápence, dolomity), ktorý sa rozomelie na prach, zmieša s vodou a následne vysuší. Potom sa táto vysušená zmes (granulát) lisuje za vysokého tlaku a vypaľuje za vysokých teplôt (1000°- 1300° podľa typu). Kvalita výrobku a jeho konečné vlastnosti sú závislé na konkrétnych použitých surovinách, lisovacom tlaku, výške teploty výpalu a dĺžke trvania výpalu (50 - 60 min).

V rámci keramiky rozlišujeme niekoľko typov materiálov:

• Biela hlina: Označuje svetlý keramický črep, ktorý sa používa najmä pri výrobe stenových obkladov. Jeho výhodou je svetlý podklad, ktorý nepôsobí rušivo na hranách, rezoch ani pri svetlých a lesklých povrchoch. Technicky ide najčastejšie o materiál určený na stenu, nie na podlahu, pretože má zvyčajne vyššiu nasiakavosť a nižšiu mechanickú odolnosť. Obklady z bielej hliny sa ľahšie režú a vŕtajú, čo je výhoda pri montáži.
• Červená hlina: Označuje typ keramického črepu s tehlovočerveným až hrdzavým podkladom, ktorý je po vypálení viditeľný najmä na hrane, reze alebo na zadnej strane výrobku. Používa sa pri výrobe viacerých keramických obkladov a niektorých dlažieb, pričom ide o bežný materiál najmä pri klasickej glazovanej keramike. Technicky sa výrobky z červenej hliny častejšie používajú pri stenových obkladoch alebo pri menej namáhaných keramických produktoch. Na hranách a rezoch môže byť červený podklad pri svetlých alebo lesklých povrchoch viditeľnejší.
• Gres: Je veľmi hutný keramický materiál, ktorý sa vyrába lisovaním a výpalom pri vysokých teplotách. Vďaka tomu má veľmi nízku nasiakavosť (spravidla do 0,5 %), vysokú pevnosť a dobrú odolnosť voči bežnému opotrebeniu. Gresová dlažba alebo gresový obklad je výrobok vyrobený z hutného keramického materiálu, ktorý dobre funguje v bežných domácnostiach aj v náročnejších priestoroch. Gres má hutnejšiu štruktúru, býva tvrdší a lepšie sa hodí aj do náročnejších priestorov, ako sú podlahy, kúpeľne, exteriér či terasa.

Glazúra, dekor a povrchové úpravy

Glazúra je povrchová vrstva nanesená na keramickej dlaždici alebo obklade, ktorá sa počas výpalu pevne spojí s telom výrobku. Práve ona určuje výsledný vzhľad povrchu, teda farbu, lesk, matnosť, štruktúru aj celkový vizuálny efekt. Glazované obklady a dlažby (GL) sú keramické obkladové prvky, na ktoré sa pred vypaľovaním nanáša glazúra. Glazúra umožňuje dať keramickým obkladovým prvkom jedinečné farby, individuálny vzhľad a širokú škálu vzorov v ktorých sa vyrábajú. Neglazované dlažby (UGL) sú keramické obkladové prvky bez glazúry. Hmota materiálu (črep) sa prefarbuje a teda ich črep je rovnaký v celom priereze. Tým sa nahrádza estetická funkcia glazúry a vytvára sa samotný dizajn povrchu. Prípadné poškodené miesta sú menej nápadné.

Dekor a imitácie

Dekor označuje výsledný vzhľad povrchu dlažby alebo obkladu, teda to, aký materiál alebo vizuálny efekt výrobok imituje. Môže ísť o imitáciu kameňa, dreva, betónu, mramoru, terrazza, kovu alebo o jednofarebný hladký povrch. Z technického hľadiska dekor neovplyvňuje len vzhľad, ale aj to, ako sa materiál kombinuje v priestore. Imitácia dlažby alebo obkladu spája dizajn prírodného materiálu s praktickými vlastnosťami keramického alebo gresového povrchu. Napríklad dlažba s imitáciou dreva nepodlieha vlhkosti ako pravé drevo, imitácia kameňa býva jednoduchšia na údržbu a imitácia betónu vie vytvoriť moderný vzhľad bez nárokov, aké má skutočný liaty betón.

Dekorovaný obklad je obklad so vzorom, reliéfom, 3D štruktúrou, ornamentom alebo výraznejším grafickým motívom, ktorý slúži najmä na vizuálne oživenie steny. Na rozdiel od základného obkladu nemá len neutrálny povrch, ale plní aj dizajnovú funkciu. Listelo je dekoratívny obkladový prvok, najčastejšie vo forme úzkeho pásika, ktorý sa vkladá medzi klasické obklady ako ozdobný detail. Používa sa na optické rozdelenie steny, zvýraznenie určitej výšky alebo na vytvorenie jemného prechodu medzi dvoma typmi obkladu.

Povrchové úpravy

• Leštený povrch: Je povrchová úprava dlažby alebo obkladu, pri ktorej sa vrchná vrstva po výrobe mechanicky vyleští do vysokého lesku. Výsledkom je elegantný, reprezentatívny vzhľad, ktorý dobre odráža svetlo a dokáže priestor opticky presvetliť aj zväčšiť. Treba však počítať s tým, že takýto povrch býva náchylnejší na viditeľné šmuhy, odtlačky, zaschnuté kvapky vody či jemné nečistoty. Technológia leštenia znižuje odolnosť proti tvorbe škvŕn.
• Lesklý povrch: Je povrchová úprava, ktorá výraznejšie odráža svetlo a dodáva obkladu alebo dlažbe uhladený, čistejší a elegantný vzhľad. V interiéri dokáže priestor opticky presvetliť a menšie kúpeľne či kuchyne vďaka nemu často pôsobia vzdušnejšie. Pri bežnom používaní treba rátať s tým, že na lesklom povrchu sú viac viditeľné kvapky vody, šmuhy, odtlačky aj usadeniny.
• Matný povrch: Je povrchová úprava dlažby alebo obkladu bez výrazného lesku. Pôsobí prirodzenejšie, jemnejšie a vizuálne pokojnejšie, preto sa veľmi často používa v moderných, minimalistických aj prírodne ladených interiéroch. V bežnom používaní býva jeho výhodou to, že na ňom nebývajú tak výrazne viditeľné odtlačky, šmuhy či zaschnuté kvapky.
• Hladký povrch: Označuje dlažbu alebo obklad bez výraznej štruktúry, reliéfu či plastického vzoru. Pôsobí čisto, minimalisticky a opticky uhladene, preto sa často využíva v moderných interiéroch, kde má výsledná plocha pôsobiť pokojne a jednotne.

Dôležité technické parametre dlažby a obkladov

Pri výbere dlažby a obkladu sa zákazníci často stretávajú s technickými výrazmi, ktoré na prvý pohľad nemusia byť úplne jasné. Preto je dôležité poznať najdôležitejšie pojmy.

Nasiakavosť a mrazuvzdornosť

Nasiakavosť určuje, aké množstvo vody dokáže dlažba alebo obklad prijať do svojho povrchu a vnútornej štruktúry. Tento parameter je dôležitý najmä tam, kde materiál prichádza do pravidelného kontaktu s vlhkosťou alebo vodou, teda v kúpeľni, sprche, na terase, balkóne či v exteriéri. Čím je nasiakavosť nižšia, tým lepšie materiál odoláva vlhkosti, mrazu aj bežnému opotrebovaniu v náročnejších podmienkach. Na vonkajšie obklady a dlažby je potrebné používať mrazuvzdorné keramické dlaždice, ktoré sú odolné voči dlhodobému pôsobeniu mrazu a poveternostným vplyvom. Mrazuvzdornosť je schopnosť keramického výrobku vydržať za daných podmienok určený počet cyklov zmrazovania a rozmrazovania bez následného vzniku porúch na glazúre alebo črepe.

Akosť, kaliber a rektifikácia

Akosť alebo trieda dlažby a obkladu vyjadruje, do akej kvalitatívnej kategórie je výrobok zaradený po výrobe. Sleduje sa najmä vzhľad povrchu, rovinnosť, kresba, glazúra, hrany a viditeľné výrobné odchýlky. Výrobok v 1. akosti je určený na bežný predaj a mal by spĺňať stanovené požiadavky výrobcu bez výrazných vizuálnych chýb. Nižšia akosť môže znamenať drobné estetické nedostatky. Dôležité je, že akosť nie je to isté ako protišmyk, oteruvzdornosť, mrazuvzdornosť alebo PEI.

Kaliber označuje skutočný výrobný rozmer dlaždice alebo obkladu po vypálení. Hoci je na produkte uvedený napríklad formát 60 × 60 cm, reálny rozmer môže byť mierne odlišný, pretože pri výrobe a výpale vznikajú malé rozmerové odchýlky. Po vypálení obkladu a dlažby má každý jeden kus nepatrné deformácie rozmeru. Preto sa obkladové prvky následne rozdeľujú a triedia podľa kalibrov - podrozmerov. Rozdiel medzi kalibráciou a rektifikáciou je v presnosti zabrúsenia hrán. Kalibrované obklady sú orezané s presnosťou na desatiny milimetrov, rektifikované obklady s presnosťou rádovo vyššou. Rektifikácia je proces, keď sa hotová dlažba obrusuje na ďalšej výrobnej linke na presný rozmer. Keďže rozmer sa presne definuje na desatiny milimetra, tak kaliber rektifikovaných výrobkov je len jeden. Rektifikáciou sa dosahuje aby mal obklad alebo dlažba zabrúsené hrany s vysokou presnosťou. Toto následne umožňuje estetickú pokládku s minimálnou škárou od 2 mm.

Kolísanie odtieňov (Tonalita)

Kolísanie odtieňov znamená, že jednotlivé kusy tej istej série sa môžu farebne mierne líšiť, aj keď ide o rovnaký produkt. Tento jav je bežný najmä pri povrchoch s imitáciou dreva, kameňa, betónu alebo cementu, kde by úplne rovnaká kresba a farba pôsobili neprirodzene. V technických parametroch sa tento jav označuje aj ako tonalita a zvyčajne sa uvádza v stupňoch, napríklad od V1 do V4. Čím je hodnota vyššia, tým sú rozdiely medzi jednotlivými kusmi výraznejšie. Pri pokládke je preto vhodné dlaždice premiešať z viacerých balení naraz, aby výsledná plocha nepôsobila fľakato alebo pásovo.

Oteruvzdornosť (PEI) a odolnosť proti hĺbkovému opotrebeniu

Oteruvzdornosť je schopnosť glazovaných keramických výrobkov odolávať za daných podmienok účinku brúsnej zmesi. Na stanovenie odolnosti voči opotrebeniu glazovaného povrchu dlaždíc slúži hodnota udávaná ako stupeň PEI. Stupnica odolnosti PEI dosahuje hodnoty od 1 do 5.

Odolnosť proti hĺbkovému opotrebeniu (odolnosť proti obrusu) je schopnosť neglazovaných keramických výrobkov odolávať za daných podmienok abrazívnym vplyvom.

Protišmykovosť

Ide o jednu z najdôležitejších povrchových vlastností keramických dlažieb, ktorá určuje vhodnosť použitia vybraného typu dlažieb pre konkrétne priestory a zaistí bezpečný pohyb osôb. Pri exteriéri sa vždy oplatí overiť aj mrazuvzdornosť a protišmykovosť konkrétneho produktu, napríklad triedu R10 alebo R11.

Hrúbka, pevnosť v ohybe a lomová sila

Hrúbka dlažby vyjadruje, aký silný je samotný materiál, a priamo súvisí s tým, kde sa dá bezpečne a prakticky použiť. Bežné interiérové dlažby mávajú menšiu hrúbku približne 1 cm. Pri hrubších dlaždiciach sa počíta s vyššou pevnosťou, stabilitou a odolnosťou pri bodovom zaťažení, čo je dôležité najmä pri exteriéri alebo pri voľne kladených systémoch.

• Pevnosť v ohybe: Odolnosť proti prasknutiu. Hodnota dáva informáciu o tom, akému mechanickému namáhaniu môžu byť vystavené výrobky pevne spojené s podkladom. Udáva sa v N/mm² (požiadavka normy pre dlažby je orientačne 35 N/mm²).
• Lomová sila: Je sila, potrebná k zlomeniu. Posudzuje sa u dlažby položenej prevažne do štrku, pričom dlažby nie sú pevne spojené s podkladom. Udáva sa v N. Požiadavka normy pre dlažby s hrúbkou viac ako 7,5 mm je 1300 N.

Gresové dlažby s hrúbkou 20 mm sú určené hlavne pre vonkajšie použitie. Vďaka ich hrúbke a hmotnosti ich môžeme inštalovať aj bez použitia lepidla a položiť ich napr. do trávnika, štrku alebo na terče. Sú vhodné bez zásadných obmedzení pre vybudovanie alebo rekonštrukciu terás, balkónov, okolí bazénov, striech alebo ako chodníky zakomponované do trávnatej plochy.

Odolnosť voči tvorbe škvŕn a chemická odolnosť

Lícna plocha keramických obkladových prvkov je vystavená skúšobným roztokom škvrnotvorných látok po určitú dobu, potom sa lícne plochy stanovenými spôsobmi očistia a vizuálne sa posúdia zmeny. V nadväznosti na výsledkoch sa dlaždice zatriedia do piatich tried. Trieda 5 zodpovedá najľahšiemu odstráneniu škvŕn, trieda 1 znamená, že škvrnu nie je možné odstrániť žiadnym uvedeným normovým postupom. Chemická odolnosť sa vizuálne posudzuje ako vplyv skúšobných roztokov na skúšané vzorky po určitej dobe pôsobenia.

Vzory kladenia a proces pokládky dlažby

Výber vzoru kladenia závisí najmä od typu dlaždíc a ich systému spájania. Vo všeobecnosti existuje niekoľko možností:

• Krížová väzba (šachovnica): Dlaždice sa ukladajú presne do radov a stĺpcov.
• Diagonálna väzba: Varianta krížovej väzby, pri ktorej sa plocha otočí o 45 stupňov.
• Polovičná väzba (tehlová): Každý rad je posunutý o polovicu dĺžky dlaždice oproti predchádzajúcemu.
• Divoká väzba: Každý rad sa posúva ľubovoľne, čo je bežné napríklad pri lamináte alebo drevených doskách.

Dlaždice bez spojovacieho systému možno ukladať v akomkoľvek vzore. Dlaždice s konektormi sa musia vždy klásť v polovičnej väzbe. Výrobky so spájaním puzzle (vrátane skrytého puzzle) sa spravidla ukladajú v krížovej alebo diagonálnej väzbe; pri veľkoformátových variantoch je možná aj polovičná väzba. Stabilita hotovej plochy však závisí predovšetkým od typu spojenia dlaždíc a správnej inštalácie, nie od samotného vzoru.

Príprava podkladu

Pri kladení veľkoformátových dlaždíc treba dodržať základnú podmienku - zabezpečiť úplne rovný podklad. Rovinnosť zisťujeme klasickou alebo laserovou vodováhou alebo klasickým či laserovým nivelačným prístrojom. Počíta sa s prípustnou odchýlkou pre podlahu 2 mm na 2 m dĺžky. Veľkým problémom podkladových konštrukcií je vodorovnosť podláh, zvislosť stien a ich vzájomná kolmosť. Rovnako ako tvar je dôležitá aj vyzretosť podkladu, dostatočná pevnosť a súdržnosť.

Na dosiahnutie požadovanej priľnavosti všetkých vrstiev materiálov treba použiť penetračný náter, ktorý sa vyberá na základe druhu a stavu podkladu. Na štandardné savé podklady je vhodné aplikovať univerzálny penetračný náter, na nesavé podklady sa zasa odporúča tzv. kontaktný mostík. Zvláštnu pozornosť treba venovať podkladom na báze sadrovca (anhydrit), ktoré sú citlivé na vlhkosť. V tomto prípade možno penetrovať až po predchádzajúcom obrúsení povrchového sintra. Ak sa anhydrity dostatočne nepenetrujú, a tým sa neoddelia od vrstvy lepidla, môžu chemicky narušiť štruktúru cementu.

Pri príprave podkladu nemožno zabudnúť na dilatáciu. Dilatačné škáry rozdeľujú podklad na menšie polia a ich úlohou je vyrovnávať vnútorné napätie v podlahovej konštrukcii. V položenej dlažbe musí dilatačná škára prechádzať v rovnakom mieste nad dilatačnou škárou v podlahe. Pri veľkých rozmeroch nastávajú pri týchto keramických obkladových prvkoch viditeľné zmeny v objeme v dôsledku teplotných zmien. Pri vyššej teplote dochádza k väčším nárastom a mohlo by sa stať, že dosky budú v dôsledku malej škáry, prípadne jej neexistencie, tlačiť proti sebe.

Lepidlá a škárovanie

Lepidlá a škárovacie hmoty by mali byť kompatibilné s keramickými dlaždicami, preto ich treba kupovať spolu s nimi. Pri veľkoformátových prvkoch sa odporúča používať flexibilné lepidlá so zvýšenými hodnotami odolnosti proti deformáciám (označenie S1 a S2). Dôležitým faktorom je takisto celkové podlepenie celého formátu, čomu by mala zodpovedať aj technológia lepenia. Vhodné sú napríklad tekuté rozlievkové lepidlá, ktoré treba nanášať hrebeňom s oblými zubami.

Pri pokládke za sucha lisovaných obkladových prvkov je požadovaná prípustná nominálna šírka škáry v rozpätí od 2 do 5 mm. Zásadne sa neodporúča pokládka bez škáry tzv. na doraz. Dôvodom sú rozmerové odchýlky obkladov a dlažieb, schopnosť škár zmierňovať pnutie medzi podkladom a samotnou dlažbou a fakt, že zanesená nečistota v škárach bez škárovacej hmoty je prakticky neodstrániteľná. Aj preto sa neodporúča kladenie prvkov s rozdielnymi šaržami dohromady. Najmä rektifikované dlaždice možno klásť s minimálnou škárou a dosiahnuť tak homogénny vzhľad podlahy. Pre vhodnú aplikáciu škárovacej hmoty sa odporúča hrúbka minimálnej škáry 2 mm. Pri veľmi tenkých medzerách medzi obkladovými prvkami nemožno spoľahlivým spôsobom aplikovať škárovaciu hmotu. Tým dochádza k odkrytiu priestoru na zatekanie vody pod obklad.

Odporúča sa použitie kvalitných škárovacích hmôt, ktoré umožňujú aplikáciu do úzkej škáry pri veľkoformátových rektifikovaných obkladoch. Väčšinou ide o tekuté škárovacie hmoty. Ich zvyšky treba odstrániť do dvoch dní od vyškárovania špeciálnymi čistiacimi a údržbovými prostriedkami. Tmavé odtiene škárovacích hmôt sa nesmú používať na leštené dlažby, pretože pigmenty by mohli sfarbiť povrch dlažieb.

Dôležité upozornenia pred pokládkou

Veľkú pozornosť treba venovať aj výberu a nákupu dostatočného množstva veľkoformátových obkladových prvkov. Malo by sa počítať s tým, že pri použití veľkých formátov dochádza k zvýšenému prierezu. Odporúča sa preto navýšiť požadovanú výmeru plochy asi o 15 % a vytvoriť kvalitný plán kladenia. Pred začatím pokladania je nutné si skontrolovať údaje na obaloch (kartónoch) obkladov a dlažieb. Tento údaj je nevyhnutné sledovať na obaloch výrobkov, aby nedošlo k zámene šarží, ktoré majú nastavenú rovnakú toleranciu. Pri obkladaní nesmú byť použité na jednu plochu obklady alebo dlažby z viacerých výrobných dávok. Výrobca preto odporúča výrobky s kolísaním odtieňa V2, V3 a V4 pri pokládke odoberať z niekoľkých kartónov naraz aby sa zaručila rozmanitosť a striedanie farieb a vzorov.

Obkladové prvky sa dobre režú a možno ich lámať podľa rozličných požiadaviek a potrieb. Na tento účel sú určené rezačky alebo lámačky až do dĺžky 1 250 mm. Pri rezaní diamantovými kotúčmi sa však odporúča používať stolové rezačky, ktoré majú dostatočne veľkú plochu na správne držanie keramického obkladového prvku.

Údržba a možné problémy

Na bežnú údržbu veľkoformátových dlažieb sa odporúča používať prípravky na to určené, ktoré dokážu vyčistiť reliéfnu dlažbu. Pre úklid nesmí být použity prostředky s ostrými ocelovými prvky, které by způsobily nevratné poškození (poškrábání) dlažby. Nejvhodnější je použití tlakové vody (tlak max. 150 barů).

Na dlažbe sa môžu tvoriť svetlé škvrny popr. šedé závoje. Jedná sa o tzv. vápenný výkvet. Vápenné výkvety sú fyzikálny jav, ktorému sa nedá technicky predísť a líšia sa v závislosti na poveternostných podmienkach a použití. Sú prirodzeným javom a vyskytujú sa u všetkých betónových výrobkov. Ich výskyt nemá žiadny vplyv na úžitkové vlastnosti výrobku, preto nie sú dôvodom k reklamácii.

Výrobky na vzorových záhradách sú už nejakú dobu vystavené klimatickým vplyvom. V závislosti na nich a na frekvencii používania aj vaše výrobky časom mierne zmenia vzhľad. Rozdiely v farbe a štruktúre sú technicky nevyhnutné. Odchýlky v farbe a štruktúre sú vzhľadom k používaniu prírodných surovín (cement, piesky..) nevyhnutné. Tiež vyplývajú z rozdielnych okamžikov výroby a spracovania. Zakúpené výrobky môžu vykazovať odlišnosť v odtieni, dizajne a povrchu oproti vzorkám vystaveným na predajni.

Reklamácie na zjavné (viditeľné) vady (chyby) materiálu (napr. farebné a rozmerové odchýlky, poškodený materiál, vady glazúry, odtiene, zámeny a pod) je možné uplatniť len pred jeho zabudovaním a s pôvodným obalom s čitateľnými údajmi.

tags: #dlazdica #vzorky #a #dlazdica #grafiky