Naše Slovensko ponúka neskutočné množstvo atrakcií a krásnych miest, ktoré stoja za Vašu pozornosť. Vysoké pohoria sú ako stvorené pre turistov, lyžiarov a vôbec všetkých milovníkov prírody. Máme šťastie, že žijeme v krajine tak bohatej na prírodné krásy, ktoré nám môže závidieť celý svet. Jedným z našich najznámejších pohorí sú Nízke Tatry, ktoré sú krásne, majestátne a človek v nich načerpá mnoho síl do ďalších dní. Práve Liptov je jedným z tých najväčších klenotov, a to nielen v lete, ale aj v zime. Ak hľadáte v Nízkych Tatrách lyžiarske stredisko pre všetkých lyžiarov a milujete hory, potom určite poznáte všetky ich známe aj menej známe miesta.
Chopok a Dereše sa nachádzajú v centrálnej časti Nízkych Tatier. Dereše je súhrnný názov pre masív od Chopku na západ až po sedlo Poľany, pričom hlavný dvojvrchol Derešov sa nachádza približne v jeho polovici. Pod vrcholom Chopku sa nachádza Kamenná chata a retranslačno-meteorologická stanica. Ako jeden z mála nízkotatranských vrcholov dosahujú Dereše výšku 2000 metrov.

Derešský kotol: Srdce lyžovania a skialpinizmu
V Nízkych Tatrách je mnoho miest, kde môžete zažiť špičkovú lyžovačku. Na severnej strane Chopku je situované známe lyžiarske stredisko Jasná, ktoré tvorí záver Demänovskej doliny. Celkovo je stredisko umiestnené v azda najmalebnejšom prostredí a buďte si istý, že naživo je celé ešte krajšie ako na fotografiách.
Prístup do Derešského kotla
Prístup je pomerne jednoduchý. Z diaľnice D1 odbočíte na kruhovom objazde pri Liptovskom Mikuláši smerom na Jasnú. Po cca 5 km sa dostanete na začiatok Demänovskej doliny, ktorou pokračujete ďalších asi 8 km až do lyžiarskeho strediska Záhradky.
Do Lukovej doliny sa najrýchlejšie dostanete zo Záhradiek 6-sedačkovou lanovkou a následne lanovkou na Konský grúň, ktorej horná stanica sa nachádza priamo nad Školským žľabom.
Do hlavného a stredného derešského kotla je najrýchlejší prístup buď z Chopku po hrebeni smerom na západ alebo z Jasnej (Otupného) sa vyviezť na Brhliská lanovkou, ktorej horná stanica končí na začiatku derešského vleku. Po pravej strane sa nachádza hrebeň vybiehajúci z Veľkého Dereša na sever.
Do západného derešského kotla sa dostanete buď po hrebeni z Chopku alebo nasledovne: z Brhlísk (hornej stanice lanovky) pokračujete po červenej značke smerom na Tri vody (cca 20 minút), kde sa napojíte na žltú značku a zamierite smerom na sedlo Poľany. Nad hornou hranicou lesa potom odbočíte doľava do západného derešského kotla.

Lyžiarsky vlek Tatrapoma H210: Legenda sa vracia
Viete ešte lyžovať na vlekoch? O dôvod viac sa tešiť na zimu. V Jasnej na Derešoch bude už počas najbližšej zimy po rekonštrukcii opäť v prevádzke stará dobrá klasika, vlek Tatrapoma H210. Lyžiarsky vlek, ktorý vytiahol prvých lyžiarov na Zadné Dereše už v roku 1981, sa tak po odmlke vracia do hry.
Vyrobila ho kežmarská Tatrapoma v licencii francúzskej firmy Pomagalski a bol klasikou, ktorá vo svojej dobe pomohla zatraktívniť vtedy mnohé česko-slovenské lyžiarske strediská. V dobe vzniku to bol najdlhší vlek v Československu s prevýšením 550 metrov, teda najväčším na Slovensku. Tento vlek sa stal legendou hneď od svojho vzniku.
Vlek bude obsluhovať nádhernú, slnečnú červenú zjazdovku na južnej strane Chopku a obľúbené freeride zóny.

Technické parametre vleku Tatrapoma H210 (historické údaje)
| Atribút | Hodnota |
|---|---|
| Typ vleku | Tatrapoma H210 |
| Rok vzniku | 1981 |
| Rýchlosť | 3 metre za sekundu |
| Čas prepravy | Približne 6:40 minút |
| Prepravná kapacita | 900 osôb za hodinu |
| Prevýšenie | 550 metrov |
Jízda na vleku Tatrapoma H210
Skialpinizmus a freeride v Derešskom kotli
Dereše ponúkajú jedinečné možnosti pre skialpinistov a milovníkov freeride lyžovania. Celkovo je stredisko umiestnené v azda najmalebnejšom prostredí a buďte si istý, že naživo je celé ešte krajšie ako na fotografiách.
Skialpinistická trasa na Dereše
Samotná trasa je smerom nahor spočiatku mierna, no jej záverečná pasáž prechádza strmým a úzkym žľabom, preto je potrebné ovládať pohyb na mačkách a používanie cepínu. Trasa začína priamo v lyžiarskom stredisku Jasná od hotela Pošta. Mierne stúpanie vedie prvých niekoľko kilometrov lyžiarskou zjazdovkou na Brhliská (1423 m n.m.).
Pri pohybe po zjazdovkách odporúčame postupovať zoradení za sebou (nie vedľa seba) a rešpektovať lyžiarov, ktorí sa pohybujú po zjazdovkách. Pri hornej stanici lanovky na Brhliskách sa trasa dostáva do voľného terénu a kopíruje trasu dnes už nefunkčného vleku do Derešského kotla. Tu už stopa naberie na sklone a v tomto úseku sa počas zimnej sezóny často nachádzajú vyjazdené snehové bubny. V týchto miestach je ale ešte stále možné postupovať na pásoch.
Po dosiahnutí posledného stožiara vleku trasa odbočí mierne doprava a najvýraznejším žľabom pokračuje priamo nahor až pod vrchol Derešov. V týchto miestach je už nutné pripevniť lyže na batoh a postupovať buď pešo alebo v prípade tvrdého povrchu snehu na mačkách. Pozor na preveje tesne pod hrebeňom! V prípade priaznivého počasia sú z vrcholu pekné výhľady všade navôkol.
Skialpinistická sezóna trvá do 15. decembra.

Zjazdové varianty Derešského kotla
Zjazd z Derešov ponúka niekoľko variantov, ktoré si vyžadujú pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na ich sklon. Z vrcholu Chopku smerom na východ cca 100 m až k výraznému žľabu, ktorým nadol na snehovú pláň a ňou na dno Lukovej doliny. Z východnej časti vrcholu Chopku priamo dole. V strede odbočiť buď doľava do Meteorologického žľabu alebo smerom na zjazd B. Priamo z vrcholu Chopku nadol smerom k zjazdu D2.
Ďalšie zjazdové línie zahŕňajú:
- Z vrcholu Chopku cca 30 metrov smerom na východ do nevýrazného sedielka. Odtiaľ priamo dole, neskôr doprava smerom k zjazdu A.
- "Meteorologický žľab": od meteorologickej búdky priamo do Lukovej doliny širokým žľabom.
- Od meteorologickej stanice asi 10 m doľava po hrebeni a ďalej svahmi vľavo od Meteorologického žľabu priamo dole.
- Od zjazdu F pokračuj niekoľko metrov dole popri zábranách až ku žľabu s výraznou skalnou bariérou v ľavej časti žľabu.
- Od Školského žľabu (zjazd I) pokračuj niekoľko metrov nahor popri zábranách a lyžuj prvým výrazným žľabom ústiacim do Školského žľabu.
- "Dievčenský žľab": cca 150-200 m nad stanicou lanovky Luková cez zábrany a ďalej priamo na západ širokou muldou. Spod muldy traverz doprava na zjazdovku "Spravodlivá".
- Z hlavného hrebeňa medzi Chopkom a Derešmi vybieha smerom do hlavného derešského kotla mohutné rebro. Po pravej strane rebra asi 40 m plytkým žliabkom, ktorý sa ďalej stáča doprava. Týmto žľabom (V expozícia) ľahko dole do hlavného derešského kotla. Ide o zjazd C1 (350 m do hlavného derešského kotla).
- Varianta rebra (zjazd C2): začiatok ako zjazd C1 až do miesta, kde sa žľab stáča doprava. Ide o zjazd C2 (350 m do hlavného derešského kotla).
- Od zjazdu D po hrebeni smerom na západ cca 60 m k nevýraznému sedielku, z ktorého priamo na sever zbieha výrazný žľab. Ním do HDK k derešskému vleku. Ide o zjazd D1 (320 m k derešskému vleku).
- Zjazd z vrcholu v hlavnom hrebeni východne od Veľkého Dereša: najskôr šikmo doľava ponad skalnú stenu až ku doprava tiahnucemu sa žliabku. Ním na zjazd E1 a ďalej do HDK. Ide o zjazd E1 (320 m k derešskému vleku).
- Z hrebeňa plytkou snehovou pláňou, ktorá postupne prechádza v nevýrazné snehové rebro. Ide o zjazd E2 (330 m k derešskému vleku).
- Od zjazdu I pokračovať cca 10-15 m po rebre vybiehajúcom z Derešov smerom na sever (rebro tvorí hranicu medzi hlavným a západným derešským kotlom). Ide o zjazd J1 (340 m k derešskému vleku).
- Varianta zjazdu J1: od zjazdu J1 pokračovať po rebre niekoľko metrov smerom na sever až k výraznému lievikovitému žľabu, ktorým najskôr priamo dole a neskôr šikmo doľava na zjazd J3. Ide o zjazd J2 (330 m k derešskému vleku).
- Širokým žľabom spadajúcim smerom na východ z rebra vybiehajúceho z Veľkého Dereša. Ide o zjazd J3 (300 m k derešskému vleku).
- Od zjazdu J3 pokračuj po rebre smerom na sever až nad žľab, ktorý je v strednej časti ohraničený zľava i sprava výraznými skalnými rebrami. Ide o zjazd K1 (280 m k derešskému vleku).
- Zjazdy L1, L2, L3 sú si veľmi podobné, zbiehajú z rebra smerom na východ priamo k derešskému vleku (pozri zákres). Ide o zjazdy L1, L2, L3 (200-230 m k derešskému vleku).
- Svahom na ľavej strane ramena oddeľujúceho hlavný derešský kotol od stredného derešského kotla (ďalej SDK) asi 100 m a potom nadol širokým žľabom spadajúcim do SDK.
- Z hrebeňa (približne v polovici medzi Derešmi a Zadným Derešom) priamo nadol snehovou pláňou, ktorá sa neskôr láme v dva nevýrazné žľaby. Pravým z nich až nad spodný prah, okolo ktorého zľava krátkym snehovým hrebienkom. Z hrebienka naspäť doprava do úzkeho esovito zahnutého žľabu (už pod skalným prahom) a ním do kotla.
- Z nevýraznej kopy pod Zadným Derešom mierne zľava do výrazného žľabu v snehovo-skalnom rebre. Žľabom najskôr ľahko priamo nadol. V strednej časti, kde sa žľab zužuje a naberá sklon, sprava okolo skalného prahu.
- Z nevýrazného sedielka pod Zadným Derešom lievikovitým žľabom (s jedným užším a strmším miestom v strednej časti) na dno kotla.
- Zo Zadného Dereša asi 50 m po rebre oddeľujúcom stredný derešský kotol od západného.
- Priamo z vrcholu Zadného Dereša najskôr málo strmou snehovou pláňou, ktorá sa neskôr mierne zužuje a naberá sklon. Pod zúžením mierne doľava, kde sa zjazd napája na strednú časť zjazdu E1.
Snehové podmienky a lavínová bezpečnosť
Väčšina trasy je orientovaná severne, takže v tejto oblasti v zimných mesiacoch takmer vôbec nesvieti slnko. Často je tu preto možné naďabiť na prachový sneh, aj keď v iných častiach doliny je už premenený slnečnými lúčmi. Kedže sa jedná o severnú stranu, na začiatku zimy (december) tu býva menej snehu kvôli severným vetrom. Počas niektorých sezón sa tu dá lyžovať už aj v decembri (napríklad zima 2005/2006), no vo všeobecnosti sú lepšie podmienky až v januári, februári, marci a na jar.
Takéto tienisté a strmé svahy však môžu byť veľmi nebezpečné, hlavne v období decembra a januára, keď na ne ešte lúče slnka nedosiahnu, a tým pádom nie je možná stabilizácia snehu a práve tu sa môžu tvoriť nestabilné vrstvy snehu. Vzhľadom na sklon svahu nad 35° je potrebné sledovať aktuálne podmienky a vývoj lavínovej situácie.
Lavíny v tejto oblasti nebývajú objemovo veľké, skôr ide o menšie doskovité lavíny (okrem niektorých širokých žľabov ako napríklad Školský žľab). Napriek tomu treba mať, samozrejme, potrebnú lavínovú výbavu (sonda, lopatka, hľadací prístroj...) a informovať sa o stupni lavínového nebezpečenstva.
Zjazd žľabom si vyžaduje pokročilé znalosti jazdy vo voľnom teréne vzhľadom na jeho sklon. Veľmi dôležité je však sledovať podmienky, pretože tu aj na jar môže byť sneh veľmi tvrdý, často treba čakať až do poobedia, aby povrch zmäkol a tak bolo možné si tak lyžovačku. Len pozor na severovýchodné svahy.
Predpoveď na sobotu hovorila o snežení asi až od 1200 m a o teplote tesne pod nulou od 1500 m. Predpoludním sa malo trochu vyjasniť. Po zamrznutom menčestri a čerstvej, trochu lepkavej centimetrovej vrstve nového snehu sa šlo hore na Brhliská celkom dobre. Do kotla popod vlek sa vyjsť dalo, aj opatrne zlyžovať nazad. Ale v kotli už plnotučné, liptovské mlieko. Trafili sme asi hneď prvý žliabok, vedúci na rebro Derešov (medzi stredným a západným kotlom) - dole kôrka, ale inak premrznutý firn s tenkou vrstvou prašanu, len v zúženiach ho bolo viac, tak do 20 cm. Ani mačky nebolo treba, dali sa schodíky vysekávať. Traverzli sme do hlavného kotla a asi sme trafili rebierko v jeho strede. Najprv jeho severovýchodným žľabom a potom po jeho hrebienku sme vyliezli niekam medzi Dereše a Chopok. Viditeľnosť tak 20 m, aj keď za nami nad Sinou sa to už trhalo. V žľabe už bolo nového snehu naukladaného vo vankúšoch viac - takže tadeto dole radšej nie, aj keby sme si videli pod lyže. Ten bol naopak tvrdý, hrboľatý, ale nie ľadovo šmykľavý, ani šutrov veľa netrčalo. Traverz doprava k Lukovej: samozrejme slalom pomedzi kosovku a kamene, dolu Spravodlivou tiež, ale šlo to. Len úplne dolu už sme kosili čučoriedky a odjazdová cesta lesom na zjazdovku totálne bez snehu.

Ubytovanie a infraštruktúra v okolí Jasnej
S ubytovaním nie je problém, keďže Jasná je známe turistické centrum. V širšom okolí je roztrúsených množstvo privátov alebo čoraz obľúbenejších apartmánov v blízkej obci Zuberec a Habovka. Najväčším mestom regiónu je Liptovský Mikuláš, kde nájdete moderný aquapark Tatralandia. V okolí Jasnej sa nachádzajú aj ďalšie blízke mestá a obce ako Demänovská Dolina (0.3 km), Pavčina Lehota (7 km), Bystrá (10 km), Mýto pod Ďumbierom (12 km).
Pre automobilistov sú k dispozícii platené parkoviská s obmedzenou kapacitou, priamo na začiatku trasy.