Pád na lyžiach je situácia, ktorú musí každý lyžiar ovládať, aby minimalizoval riziko zranenia. Rozlišujeme dva základné typy pádov - pád po vnútornej lyži a pád po vonkajšej lyži. Pád po vnútornej lyži väčšinou nespôsobí žiadny silný náraz lyžiara o podložku, ide skôr o „zošuchnutie“ alebo podšmyknutie hrán. Naopak, pád po vonkajšej lyži je nebezpečnejší, pretože telo padá ponad lyže z väčšej výšky a často dochádza k silnému nárazu o zjazdovku.
Zásady aktívnej bezpečnosti pri páde
Dobrý lyžiar pády trénuje, aby vedel v prípade, že sa mu to prihodí v „ostrej“ prevádzke, rýchlo a správne zareagovať. Pre lyžovanie detí je mimoriadne dôležité zvládnuť lekcie pádov a učiť dieťa uvedomelému riadenému postupu - aktívnej bezpečnosti.
- Mäkký dopad: Ak je pád neodvratný, snažíme sa spadnúť čo najmäkšie, riadime proces padania maximálne, ako nám to situácia dovoľuje.
- Natočenie tela: Nohy musia smerovať nadol (dopredu, pr
Komplexný sprievodca bezpečnosťou na lyžiach: Od správneho pádu po lavínovú záchranu
Lyžovanie je dynamický šport, pri ktorom dochádza k pádom. Kým niektoré pády sú len nepríjemnou skúsenosťou, iné môžu viesť k vážnym zraneniam, obzvlášť v náročnom vysokohorskom teréne. Pochopenie rôznych typov pádov a znalosť správnych reakcií je kľúčové pre minimalizáciu rizika. Oba pády v praxi, ktoré predviedli americkí lyžiari v tom istom preteku svetového pohára v obrovskom slalome vo francúzskom lyžiarskom stredisku Val d´Isere 14.12.2013, boli ukončené rýchlym postavením na lyže a pokračovaním v jazde bez zastavenia lyžiara. Technika pádu na lyžiach bola v oboch prípadoch zvládnutá dokonale. Čo je však najdôležitejšie, oba pády sa skončili bez zranenia lyžiara.
Typy pádov na lyžiach a technika reakcie
Rozlišujeme predovšetkým dva základné typy pádov: pád po vnútornej lyži a pád po vonkajšej lyži.
Pád po vnútornej lyži
Pád po vnútornej lyži, aký nám predviedol Ted Ligety, ktorý štartoval ako prvý pretekár, sa väčšinou nespôsobí žiadny silný náraz lyžiara o podložku. Takmer výlučne sa jedná o "zošuchnutie", podšmyknutie hrán lyží. Lyže pri páde smerujú nadol z kopca v smere jazdy, alebo v smere odstredivej sily, ak dôjde k pádu v oblúku. Lyže sú pod telom (niže tela). Pohyb spadnutého lyžiara po zjazdovke je často možné previesť späť do stoja na lyžiach. Ak je telo a lyže správne skorigované v ose pohybu padajúceho, možno sa prenesením váhy tela na hranu lyže postaviť z pádu späť na lyže ešte pred zastavením padajúceho. Zdatný lyžiar je pri páde po vnútornej lyži schopný rýchleho postavenia zo zeme na lyže a pokračovania v jazde. Ligety sa iba jemne zošuchol v zákrute na svah, nad ktorým už bolo jeho telo tesne naklonené počas rýchlej jazdy v oblúku.
Pád po vonkajšej lyži
Pád po vonkajšej lyži, aký nám predviedol Ligetyho tímový kolega Bode Miller, je presným opakom pádu po vnútornej lyži a je nebezpečnejší. Telo padá ponad lyže z väčšej výšky - často až z vystretej polohy stojaceho lyžiara. Na strmom svahu sa výška pádu zväčšuje o značnú hĺbku, oproti pádu na rovnej podložke. Často dochádza k silnému nárazu tela o zjazdovku. Telo sa kĺže po svahu hlavou nadol, lyže sú nad telom. Padajúci má sťaženú situáciu so zastavením. Lyžiar po páde po vonkajšej lyži pokračuje v šmyku nadol svahom väčšinou hlavou napred. Odporúča sa pokúsiť o pretočenie tela do polohy s lyžami pred sebou v smere pádu, aby bolo možné zastaviť šmyk priečne položenými lyžami. Táto poloha padajúceho je bezpečnejšia, než pád hlavou napred, nakoľko nohami je možné lepšie stlmiť náraz do prípadnej prekážky. Lyžiar sa pretočí do bezpečnejšej polohy, prípadný náraz do prekážky by znášali lyže a nohy, nie hlava. Celý priebeh pádu trvá iba niekoľko okamihov.
Aktívna bezpečnosť: Tréning pádov a správne reakcie
Všetky činnosti k pretočeniu tela a zastaveniu, resp. postaveniu späť na lyže je potrebné urobiť v čo najkratšom čase. V prípade lyžiara závodníka je potom často možné ešte pokračovať v závode, ak sa stihne včas postaviť. V prípade rekreačného lyžiara je rýchlosť korigovania a zastavenia pádu dôležitá kvôli bezpečnosti padajúceho, ale i bezpečnosti okolitých lyžiarov na zjazdovke. Zrážka padajúceho s akýmkoľvek predmetom či iným lyžiarom býva vážnejšia než samotné udretie o svah pri páde. Dobrý lyžiar pády trénuje, aby vedel v prípade, že sa mu to prihodí v "ostrej" prevádzke rýchlo a správne zareagovať.
Pre lyžovanie detí je mimoriadne dôležité zvládnuť lekcie pádov. Deti sa počas výuky lyžovania dostávajú do pádov od jednoduchého pošmyknutia v lyžiarkach na klzkom povrchu a následnom páde na zadok, až po zložité pády v rýchlosti na lyžiach. Nestačí nám zabezpečiť dieťa pasívnymi bezpečnostnými prvkami (helma, chrániče, okuliare, a pod.). Venujeme pozornosť výuke pádov, ktoré zaradíme do výukového programu lyžovanie detí. Učíme dieťa uvedomelému riadenému postupu pri padaní - aktívna bezpečnosť.
Kľúčové princípy riadeného pádu zahŕňajú:
- Mäkký dopad: Ak je pád neodvratný, snažíme sa spadnúť čo najmäkšie a riadime proces padania maximálne, ako nám to situácia dovoľuje. Vynaložíme maximálne úsilie spadnúť riadene. Žiadne odovzdané padanie "so zatvorenými očami" typu nech sa deje čo sa má diať.
- Natočenie tela v zmysle pádu: Nohy nadol (dopredu, pred sebou), hlava nahor (dozadu). Dôležité chrániť najzraniteľnejšie časti, v prvom rade hlavu. V žiadnom prípade nedovoliť pád tela šmýkajúceho sa po svahu nekontrolovane navyše s hlavou vpredu, ktorá je takto nárazovou zónou, vystavená maximálnemu nebezpečiu.
- Rýchle zastavenie: Čo najskôr sa snažíme zastaviť padajúce (šmýkajúce sa) telo. Brzdíme rukami (nie palicami, tie odhodíme, resp. držíme za sebou) a najmä nohami. Ak nám ostali na nohách pripnuté lyže, brzdíme lyžami hranením.
TOP LYŽAŘSKÁ CVIČENÍ na každou sjezovku⛷Jak na carving? 😎
Nebezpečenstvo v horskom teréne: Prípad Červeného a Kartárikovho žľabu
Zjazdové lyžovanie a snoubording v neupravovanom teréne prinášajú dodatočné riziká, vrátane lavínového nebezpečenstva a zložitého terénu. Človek predstavuje dôležitý lavínový faktor. Svojimi vedomosťami, skúsenosťami a z toho vyplývajúceho konania (či už správneho alebo nesprávneho) môže výrazne ovplyvniť lavínové nebezpečenstvo.
Svedomitým plánovaním túry môžeme znížiť nehody na polovicu. Snažíme sa získať podľa možnosti čo najviac informácií, systematicky ich spracovať, vyhodnotiť a na základe toho stanoviť stratégiu. Napríklad, na jar zrána je snehová pokrývka stabilná, ale v priebehu dňa slnko rýchlo znižuje jej stabilitu. Lavínové nebezpečenstvo kopíruje denný chod, polohu slnka a teplotu. Ráno svieti slnko na východné svahy, napoludnie na južné a popoludní na západné. Ak je to možné k tejto skutočnosti naplánujeme túru.
- Informovať sa na predpoveď počasia - zrážky (nový sneh), sila a smer vetra, teplota, viditeľnosť (hmla), tendencie.
- Podľa mapy (1:25 000) presne naplánovať trasu a zistiť: lavínové svahy, expozíciu a sklon svahu, ústupové cesty bezpečné pred lavínami.
- Podľa bodov rozhodnutia naplánovať alternatívne trasy a varianty.
- Túru prispôsobiť lavínovej situácii a počasiu. Čím vyšší stupeň lavínového nebezpečenstva, tým pozornejšie sledovať terén.
V priebehu túry kontrolujte terén, zmeny počasia a varovné znaky - sklon, expozícia a tvar svahu, otepľovanie, zmeny sily a smeru vetra, nový sneh, naviaty sneh, staré lavíny, vum zvuky, čerstvé trhliny atď. Podľa podmienok zvoľte najbezpečnejšiu trasu. Na postup využívajte bezpečnejšie hrebene, chrbty a rebrá. Vyhýbajte sa žľabom, kotlom, muldám, hlavne na záveterných svahoch, tu padajú lavíny najčastejšie.
Tragédie v žľaboch: Červený a Kartárikov žľab
Dôležitosť správneho posúdenia terénu a dodržiavania pravidiel podčiarkujú aj tragické udalosti. V Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách v minulosti zahynul snoubordista. Ten pri schádzaní Červeným žľabom spadol a pri páde utrpel viaceré poranenia. Jeho priatelia požiadali o pomoc Horskú záchrannú službu. Žiaľ, snoubordista utrpel viaceré zranenia, ktorým na mieste podľahol.
Podobné nešťastia sa opakovane stali aj v Kartárikovom žľabe pod Lomnickým štítom. Nedávne lavínové nešťastie bolo už tretím v aktuálnej zimnej sezóne v tomto žľabe. Kým prvé dva prípady sa skončili len zraneniami, v nedeľu prišiel v lavíne o život jeden zo štvorice maďarských horolezcov. Lavínu si odrezali samotní horolezeckí turisti pri traverze južnej steny Lomnického štítu. Lavína ich následne stiahla do Kartárikovho žľabu a zastavila sa asi po 500 metroch v Skalnatej doline.
Zvýšený výskyt lavínových nešťastí v Kartárikovom žľabe súvisí podľa záchranára Horskej záchrannej služby Igora Trgiňu hlavne s tým, že je veľmi ľahko dostupný, nachádza sa len asi 15 minút chôdze od hornej stanice sedačkovej lanovky v Lomnickom sedle. "Mnohí dobrodruhovia Kartárik využívajú, aj keď nie sú optimálne podmienky," uviedol Trgiňa. Zároveň však upozorňuje, že lyžiari či snoubordisti by v Kartárikovom žľabe nemali vôbec čo robiť, keďže podľa Návštevného poriadku TANAP-u to nie je skialpinistická ani freeridová zóna. "Tí ľudia by sa tam nemali vôbec pohybovať," dodal Trgiňa. Kartárikov žľab je v niektorých miestach taký úzky, že "lyže tam mnohokrát zavadzajú." V časti žľabu presahuje sklon 40 stupňov. Podľa Trgiňu nešťastie má na svedomí nepriaznivé počasie, keďže bola hmla a horolezci nemuseli správne trafiť na zostupovú trasu, alebo zlá stratégia zostupu.
Skupina horolezcov zvolila pre zostup snehové polia, pričom jedno z nich sa pod nimi odtrhlo a stiahlo ich cez južnú stenu Lomnického štítu, Kartárikov žľab až do Skalnatej doliny. Podľa horského vodcu Pavla Rajtára Kartárikov žľab je náročný terén, ktorý sa nedá podceňovať ako každý sklon vo voľnom teréne, ktorý je strmší ako 40 stupňov. V tomto prípade sa mohlo stať, že na ľadový podklad nafúkal, prípadne napadal nový sneh. Ak do takéhoto terénu vojde lyžiar alebo aj horolezec, tak môže dôjsť k uvoľneniu lavíny.
Nebezpečná je okrajová oblasť, kde je prechod medzi normálnou hrúbkou snehu a naviatym snehom. Na jar, na slnkom osvietených svahoch (sektor JV-SZ), hrozí v poobedňajších hodinách, pri plusových teplotách, možnosť zosuvov lavín z mokrého snehu aj pri miernom lavínovom nebezpečenstve. Uvoľnenie lavín hrozí už pri malom dodatočnom zaťažení, zvlášť ak v noci nemrzlo. Keď už sa prebárame s lyžami do snehu, značí to malú súdržnosť snehovej vrstvy a svahom sa nespúšťať. Nesledujte bezhlavo cudzie stopy. Zjazd nerovná sa výstup a trasu zjazdu posudzovať ako nový terén. Šetrne zaťažujte snehovú pokrývku, aby sme nenarušili labilné snehové vrstvy. Pri zjazde zaťažujeme snehovú pokrývku viac ako pri výstupe. Jazdite plynule, nepadajte, neskáčte a nerobte ostré oblúky.
Čo robiť pri páde v lavíne
Ak vás strhne lavína, snažte sa zachovať na povrchu lavíny (plávacie pohyby, odrazy nôh, zachytávať sa o vyčnievajúce predmety). Pokrčte kolená k hrudníku, dajte ruky pred tvár a zatvorte ústa. Bojujte, snažte sa dostať na okraj a von z prúdu, pasívnych stiahne lavína hlbšie. Čím hlbšie budete zasypaný, tým menšiu nádej máte na prežitie. Zostať hore = prežiť. Zachovajte pokoj za každú cenu, musíte veriť, že vás nájdu. Po zastavení lavíny označte miesto strhnutia a miesto zasypania lavínou.
Šance na prežitie a časový faktor
Či človek zasypaný lavínou prežije alebo nie, závisí od rôznych faktorov. Čím väčšia je lavína, tým je nebezpečnejšia. Najviac nehôd je pri treťom (57 %) a pri druhom (31 %) stupni lavínového nebezpečenstva. 90 % zasypaných spustia lavínu sami. V lavíne je 63 % obetí zasypaných čiastočne (hlava a trup ostanú voľné), môžu dýchať, z nich 4 % utrpí smrteľný úraz (prevažne mechanické poranenie) a zvyšok prežíva v lavíne ďalej. Ďalších 37 % obetí je zasypaných úplne (hlava a trup sú pod snehom), z nich 20 % utrpí smrteľný úraz a 80 % po zastavení lavíny ešte žije. Z nich 75 % má upchané dýchacie cesty snehom alebo pre silný tlak snehu na hrudník môžu dýchať len obmedzene. Skúsenosť ukazuje, že tieto obete prežívajú len málo minút. Ďalších 25 % zasypaných, ktorí môžu dýchať, majú veľkú nádej na záchranu. Šanca na prežitie je nepriamo úmerná hĺbke zasypania. Zasypaní sú v priemernej hĺbke 1 m. 90 % zasypaných nie je hlbšie ako 1,5 m. 75 % úplne zasypaných, ktorí prežili, boli v hĺbke menšej ako 80 cm. 50 % úplne zasypaných, ktorí neprežili, boli v hĺbke väčšej ako 1 m.
V lavíne máme málo času na prežitie. Maximálna hraničná hodnota 15 minút u úplne zasypaných osôb je veľmi optimistická. Viac ako 35 minút je kritických.
Fázy prežitia pri zasypaní lavínou Fáza Čas po zasypaní Pravdepodobnosť prežitia Charakteristika 1. Fáza prežitia do 18 minút 91% Prakticky prežijú všetci, ktorí neutrpeli smrteľný úraz. 2. Fáza dusenia (asfyxia) od 18. do 35. minúty 32% (dramatický pokles) Zasypaní bez vzduchovej dutiny sa udusia. 3. Fáza latentná od 35. do 90. minúty cca 23% (pozvoľný pokles) Prežívajú len ak majú dostatok vzduchu a môžu dýchať. 4. Fáza podchladenia od 90. do 130. minúty 7% (strmý pokles) Úmrtie vplyvom podchladenia a udusenia následkom uzavretia vzduchovej dutiny. Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejším faktorom pri záchrane zasypaných lavínou je ČAS! Záchrana v prvých 15 minútach znamená viac než 90% nádej na prežitie, čiže najdôležitejšia je okamžitá kamarátska pomoc. Táto pomoc má úspešnosť 71 % v porovnaní s 18 % pri organizovanej akcii. Uvedomte si, že vyhľadanie trvá 3-5 minút, vyhrabanie 10 minút a 15 minút je preč. S pomocou HS môžeme počítať približne po 45 minútach.
Záchranné práce a nevyhnutné vybavenie
Aby sme mohli poskytnúť rýchlu a efektívnu pomoc, musíme jednať rýchlo, premyslene, mať potrebnú výbavu a vedomosti. Záchranné práce vyžadujú rýchle a premyslené jednanie. Každá stratená minúta znižuje šance na prežitie. Najskúsenejší v skupine ihneď prevezme vedenie skupiny a začne organizovať záchranu. Určí, čo kto bude robiť (záleží na veľkosti skupiny). Kým jedna skupina pátra v lavíne, ďalší už môže pripraviť sondy, lopaty, lekárničku atď., ďalší môže ihneď nahlásiť nehodu horskej službe a dávať pozor, či nehrozí ďalšie nebezpečenstvo (pád ďalšej lavíny).
Základná lavínová výbava
Aby sme mohli pri kamarátskej pomoci účinne a rýchlo pomôcť, potrebujeme správne vybavenie a určité vedomosti. Preto je potrebné ovládanie lavínového vyhľadávača dokonale nacvičiť. Pre rýchle a úspešné hľadanie je rozhodujúci nácvik a rutina. Členovia družstva okamžite po zastavení lavíny vizuálne a sluchom (preto treba zachovať ticho) dôkladne prehľadajú povrch lavíny a zároveň začnú hľadať pomocou lavínových vyhľadávačov, ktoré si všetci prepnú na príjem signálu, resp. nepotrebné LV vypnú. Označia miesto strhnutia lavínou a bod zasypania. To zmenší hľadaciu plochu, lebo postihnutý sa obyčajne nachádza v úseku predĺženej spojnice týchto bodov v smere toku lavíny. Nájdené veci (palice, kusy odevu…) na povrchu lavíny označia. Podľa nich rýchlejšie vytipujú miesto, kde sa nachádza zasypaný. Dôležité je, v panike neopustiť miesto nešťastia bez toho, aby sme prehliadli lavínu, časť tela môže byť viditeľná na povrchu.
Lavínový vyhľadávač (pipák, pips)
Je to malý a ľahký elektronický prístroj, ktorý vysiela alebo príjma signál. Dnes sú tieto prístroje nezastupiteľné pri kamarátskej pomoci. Pri kúpe dať prednosť trojanténovým prístrojom.
Lavínová sonda
Len sondovaním môžeme presne určiť miesto a hĺbku zasypaného a tým šetriť životne dôležitý čas pri vyhrabávaní. Sonda je zložená z viacerých trubiek z duralu alebo kompozitných materiálov, dĺžka jedného dielu je 40-50 cm. Celková dĺžka po zložení býva 180-270 cm. Dôležité je, aby sonda bola stabilná. Hrubšie sondy sú lepšie, menej uhýbajú z priameho smeru. Sonda dlhá 240 cm je dostačujúca. Zložiť sondu (rozložiť, spojiť, fixovať) trvá len pár sekúnd. V prípade núdze môžeme použiť na sondovanie lyžiarske palice, z ktorých dáme dole krúžky, čakan a pod.
Lavínová lopata
Vykopanie obete trvá väčšinou dlhšie ako vyhľadávanie. Pri vyhrabávaní môžeme stratiť veľa času - dobrá lopata môže zachrániť život! Drahý lavínový vyhľadávač je úplne zbytočný, ak nemáme sondu a lopatu. Keď aj presne nájdeme miesto zasypanej osoby, bez lopaty s použitím improvizovaných prostriedkov (ruky, lyže, palice…) je to buď nemožné alebo to trvá dlho. Lopata je dôležitou súčasťou zimnej výzbroje a má aj iné použitie, napr. test snehovej pokrývky, stavba bivaku, snehová kotva, podložka pod varič a pod. Lavínové lopaty a sondy vyrába veľa výrobcov. Tomuto základnému vybaveniu treba venovať náležitú pozornosť.
Na grafe vidíme súvislosť medzi vybavením a časom nájdenia a vyhrabania zasypaných. Test sa uskutočnil na ploche 300 × 200 m, hĺbka zasypania 1 m. Pri väčšej hĺbke by boli časy vyhrabávania bez lopaty podstatne väčšie. Bez LV pomôže len lavínový pes alebo sondovanie. Sondovať môžeme približne do hĺbky 2,5 m. Sondovanie vyžaduje veľa času, trpezlivosť a svedomitý prístup k práci. Presondovanie plochy 1 ha (100 × 100 m) rýchlosondážou (vpichy v rohoch obdĺžnika 75 × 75 cm, pravdepodobnosť nájdenia je 70%) trvá 20 člennej skupine 4 hodiny, čiže pri ploche 300 × 200 m by to trvalo 24 hodín.
Pokročilé bezpečnostné vybavenie
Lavínový airbag
Airbag aktívne drží postihnutú osobu na povrchu lavíny, čo je veľká šanca na prežitie. Zostať hore = prežiť. Využíva skutočnosť, že lavína presúva telesá väčšieho objemu k povrchu lavíny (inverzná segregácia). Podľa doterajšej štatistiky je úspešnosť 95%. Airbag je integrálnou súčasťou batohu a aktivuje sa zatiahnutím za rúčku na popruhu batohu podobne ako padák a behom 2-3 sekúnd sa nafúkne. Na základe spolupráce značiek Black Diamond a Pieps vznikla revolučná novinka - lavínový batoh Pieps JetForce Tour Rider. Na nafúknutie airbagu nepoužíva stlačený vzduch, ale výkonný ventilátor napájaný lítiovou batériou. Po aktivácii sa 200 l vak naplní za 3 sek. Po troch minútach sa automaticky vypustí a tým zabezpečí 200 l dýchaciu dutinu. Na jedno dobitie batérií ho môžeme aktivovať 4×. Tým odpadá napĺňanie bombičky a nie sú komplikácie pri ceste lietadlom.
Avalung
Avalung vyrába firma Black Diamond a umožňuje zasypanej osobe dlhšie dýchať vzduch z okolitého snehu. Vydýchnutý CO2 odvádza za chrbát. Podmienkou je dať si včas do úst náustok a ním dýchať počas zasypania.
Recco reflektor
Samotný štítok - reflektor (pasívny radarový odrážač, nepotrebuje baterku) je lacný a váži pár gramov. Štítky bývajú všité do oblečenia alebo zabudované do športovej výbavy (lyžiarky, prilba). Problém je, že detekčné zariadenie, ktoré pracuje na princípe odrazeného signálu, je drahé a nebývajú ním vybavené všetky zimné strediská.
Lavínový pes
Psy majú výborný čuch a pri vyhľadávaní zasypaných obetí majú dobré výsledky. Pre zasypaných bez LV je to jediná šanca. Dobrý lavínový pes prehľadá plochu 100 × 100 m za 20-30 minút, čo je niekoľko krát rýchlejšie ako pri sondovaní. Aby ich nemýlili vedľajšie pachy, je dôležité, aby boli nasadené v prvom slede a aby sa lavínište neznečistilo a zbytočne sa po ňom nechodilo.
Prvá pomoc po vyhrabaní z lavíny
Po vyhrabaní z lavíny musíme postihnutého chrániť pred chladom a poskytnúť mu prvú pomoc. Ak zasypaný nedýcha, zahájiť resuscitáciu. Obnoviť dýchanie a krvný obeh a potom ošetriť viditeľné úrazy. Pri kratšej dobe zasypania (do 35 min.) sa počíta každá minúta. Pri dlhšej dobe zasypania (nad 35 min.) je dôležitá šetrnosť záchrany. Postihnutý je už podchladený, tak s ním hýbať čo najmenej, aby sa nezmiešala chladnejšia krv z periférií s teplejšou krvou v telesnom jadre, čo môže viesť ku kolapsu krvného obehu. Po vyhrabaní dochádza k dvakrát rýchlejšiemu ochladzovaniu ako v lavíne. Zvlášť keď je postihnutý v bezvedomí a pôsobí účinok vetra a chladu. Musíme zabrániť ďalšiemu podchladeniu pôsobením vetra a chladu, preto postihnutého zabalíme do Al fólie a do bivakovacieho vreca (nesmieme zabudnúť na čiapku, hlavou sa stráca až 50 % tepla). Podchladenému môžeme priložiť na hrudník výhrevný sáčok.
Komunikácia a privolanie pomoci
Nehodu okamžite mobilom nahlásiť na horskú službu. Ak nemôžeme nehodu nahlásiť mobilom, jeden člen skupiny, ale najlepšie dvaja pôjdu podať správu o nešťastí a privolať pomoc. Cestou neriskovať a vyhnúť sa nebezpečným miestam. Mobil nemusí mať každý, ale je veľmi dôležitý na rýchle privolanie pomoci a môžeme ním zistiť aj predpoveď počasia a lavínovú predpoveď. Na túru v zime je potrebné mať dobré a dobité baterky. Pretože chlad znižuje kapacitu batérie, nosiť ho na tele pod bundou. Nenosiť ho v bezprostrednej blízkosti lavínového vyhľadávača, ale vo vzdialenosti min. 20 cm.