Černobyľská jadrová elektráreň sa 26. apríla 1986 stala dejiskom jednej z najhorších jadrových katastrof v dejinách. Definitívne bola odstavená v decembri 2000. Bezprostredne po napadnutí Ukrajiny vo februári 2022 okupovali elektráreň ruskí vojaci. Opustili ju v apríli 2022 a Ukrajina ju odvtedy udržuje pod osobitnou vojenskou kontrolou.
Sarkofág jadrovej elektrárne Černobyl je masívna oceľobetónová konštrukcia, ktorou je prekrytý jadrový reaktor č. 4 zničený pri černobyľskej havárii, ako aj strecha reaktora č. 3 spoločne so zničenou strechou turbínovej haly reaktora č. 4. Nachádza sa vo veľkej obmedzenej oblasti známej ako černobyľská zakázaná zóna. Bol navrhnutý tak, aby obmedzil rádioaktívnu kontamináciu životného prostredia po roku 1986 ohraničením najnebezpečnejšej oblasti reaktora a chránil ju tak pred klimatickými vplyvmi.
Stavba pôvodného sarkofágu „Objekt ukrytie“ (Объект „Укрытие“) sa začala 20. mája 1986. Následná výstavba trvala 206 dní, od júna do konca novembra toho istého roku. Prvým úkonom ešte pred začatím stavby bolo vybudovanie chladiacej dosky pod reaktorom, aby sa zabránilo pretaveniu jadrového reaktora cez horiaci otvor v základe. Keď sa budova stala príliš rádioaktívnou, bolo nemožné priamo naskrutkovať matice a skrutky alebo použiť akékoľvek priame zváranie na sarkofág, takže táto práca bola vykonaná pomocou robotov. Sváry sarkofágu však neboli riadne utesnené.
Strecha reaktora č. 3 bola prekrytá z dôvodu zvýšenej rádioaktivity a čiastočného poškodenia, keď na ňu dopadol horiaci vysoko rádioaktívny grafit z jadra reaktora č. 4.
Nový bezpečný obvod (New Safe Confinement)
V novembri 2016 bol nad dosluhujúci sarkofág nasunutý nový obrovský kryt (New Safe Confinement), ktorý pôvodnú konštrukciu chráni pred degradáciou poveternostnými vplyvmi. Tento nový kryt uzatvára aj pôvodný sarkofág, ktorý bol postavený okolo reaktora bezprostredne po katastrofe z 80. rokov minulého storočia.
Tretie výročie jadrovej havárie v Černobyle už máme za sebou, a teraz bol prekonaný aj dôležitý míľnik v náprave stavu po katastrofe. Minulý mesiac bol dokončený vonkajší sarkofág, ktorý teraz bude nasunutý nad vonkajší betónový obal reaktorov. Tým je zavŕšená doterajšia skutočne dlhá epizóda „zneškodnenia a zmiernenia rizík“, ktorá krajiny celého sveta stála v prepočte 935 miliónov eur. Na túto výstavbu postupne prispela nielen Ukrajina, ale prakticky celá Európska únia, Spojené štáty americké (čiastkou 41 miliónov dolárov) a Japonsko.
Penéze podporia opatrenia na opravu opláštenia. V vyhlásení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) sa uvádza, že prisľúbené peniaze podporia opatrenia na opravu vonkajšieho opláštenia s cieľom zastaviť vniknutie vody. „Z dlhodobého hľadiska sa vykonajú práce na obnovení základnej funkčnosti zariadenia, aby sa minimalizovalo uvoľňovanie ďalšieho kontaminovaného prachu do životného prostredia,“ dodala banka. Príspevok Francúzska sa pripíše na medzinárodný účet určený pre Černobyľ a spravovaný bankou EBOR, na ktorom bolo predtým 25 miliónov eur.
Nedávny incident a jeho dôsledky
Nočný dronový útok vážne poškodil ochranný plášť okolo reaktora bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine. Úroveň radiácie však zostáva v normále. Podľa agentúr Reuters a Ukrinform to dnes povedal hlavný inžinier atómovej elektrárne Oleksandr Tytarčuk. Kryt, ktorý mal brániť šíreniu rádioaktívnych látok, prestal fungovať podľa svojho pôvodného návrhu.
Ukrajina obviňuje Rusko, že pri útoku v noci na 14. februára použilo dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorý zasiahol kryt 4. energetického bloku odstavené elektrárne Černobyľ. Britský denník The Guardian tvrdí, že opravy by mohli vyjsť na desiatky miliónov eur, podľa EBOR je však ešte skoro na presné vyčíslenie nákladov.
„Existuje potenciálne riziko úniku rádioaktívnych látok v dôsledku určitých činností, ktoré môžu nastať v starom objekte krytu,“ uviedol Tytarčuk. Predsedníčka českého Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť (SÚJB) Dana Drábová na X uviedla, že „39 rokov po havárii žiadne riziko vážnejšej nehody s vplyvom za hranicami zakázanej zóny nehrozí“. „Navyše sarkofág náraz dronu nijako významne poškodiť nemôže,“ myslí si.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že kryt bývalej jadrovej elektrárne v Černobyle zasiahol ruský dron naložený výbušninami. „Ukrajina vybudovala tento kryt spolu s ďalšími krajinami v Európe a vo svete, spolu s Amerikou - s každým, kto chce pre ľudí skutočnú bezpečnosť. Jediným štátom na svete, ktorý môže napadnúť takéto zariadenia, obsadiť územia jadrových elektrární a viesť nepriateľské akcie bez ohľadu na následky, je dnešné Rusko.“
Pokrývanie Černobyľu - Nemožná úloha
Černobyľská jadrová elektráreň sa v apríli 1986 stala miestom najväčšej jadrovej katastrofy na svete. Havária a následný výbuch štvrtého bloku elektrárne si priamo na mieste a v nasledujúcich mesiacoch vyžiadali niekoľko desiatok životov. Celkovo v súvislosti s katastrofou podľa správy Černobyľského fóra z roku 2005 zomrelo okolo 4000 ľudí.