Clostridium difficile (CDI) je grampozitívna anaeróbna baktéria tyčinkovitého tvaru, ktorá patrí medzi pôvodcov infekčných ochorení tráviacej sústavy, konkrétne hrubého čreva. Baktériu Clostridium difficile má približne 5 percent svetovej populácie v hrubom čreve, kde za bežných okolností nespôsobuje žiadne klinické problémy.
Baktéria je veľmi citlivá na zmeny okolitého prostredia a v porovnaní s inými baktériami sa delí pomaly, preto jej bežná črevná bakteriálna mikroflóra bráni v premnožení. Je však vysoko odolná proti väčšine širokospektrálnych antibiotík. V prípade ich dlhodobého užívania je možné zahubenie väčšiny črevnej mikroflóry. Tak vzniknú výhodné podmienky pre CDI a hrozí rozvoj infekcie.
Vznik a príznaky ochorenia
Infekcia Clostridium difficile obvykle vzniká ako komplikácia terapie širokospektrálnymi antibiotikami. Infekcia sa zvyčajne prejaví do 5 - 10 dní od začiatku užívania antibiotík. Nebezpečné sú najmä kmene produkujúce toxíny, ktoré vedú k pseudomembranóznemu (pablanovému) zápalu sliznice hrubého čreva.
Tento stav sa prejavuje nasledujúcimi symptómami:
- silná vodnatá hnačka (10 - 15x za deň) s prímesou krvi alebo hlienu,
- horúčka,
- nevoľnosť,
- dehydratácia,
- silné bolesti a kŕče brucha.
Neliečený zápal môže napredovať do šokového stavu a v najhoršom prípade až k smrti pacienta. U starších polymorbídnych pacientov môže mať dehydratácia a rozvrat vnútorného prostredia obzvlášť ťažké následky.
Pochopenie Clostridium difficile (C. diff)
Diagnostika a laboratórne metódy
Diagnostika infekcie spôsobenej CDI je založená na testovaní stolice, v ktorej sa preukazuje prítomnosť bakteriálneho toxínu alebo DNA. Na to sa využívajú nasledujúce metódy:
- Laboratórne metódy ELISA: Rutinný dôkaz toxínov A a B.
- PCR testy: Dôkaz špecifickej DNA baktérie.
- Dôkaz antigénu GDH: Glutamát dehydrogenáza je špecifický antigén produkovaný všetkými kmeňmi C. difficile.
- Kultivácia: Baktériu možno kultivovať na špeciálnych živných pôdach, čo umožní zistiť jej citlivosť na liečbu.
Liečebné stratégie
Liečba infekcie je pomerne náročná, keďže na CDI nezaberá väčšina bežne používaných antibiotík. V súčasnosti sa využívajú tieto prístupy:
- Farmakoterapia: Liekmi prvej voľby sú vankomycín a metronidazol. V extrémnych prípadoch sa volí fidaxomicín.
- Transplantácia stolice: Najspoľahlivejšia a najúčinnejšia metóda, pri ktorej sa pacientovi do čreva vpraví homogenizovaná vzorka stolice od zdravého darcu.
- Chirurgické riešenie: V extrémnych prípadoch a pri život ohrozujúcich komplikáciách, ako je perforácia čreva alebo megakolon, je nevyhnutné chirurgické odstránenie hrubého čreva (kolektómia).
| Liečivo | Spôsob podania | Poznámka |
|---|---|---|
| Metronidazol | perorálne / i.v. | liek prvej voľby pri ľahších formách |
| Vankomycín | perorálne | účinný pri ťažších formách |
| Fidaxomicín | perorálne | vysoká účinnosť, nízka selekcia rezistencie |
Prevencia a izolácia
Základom prevencie je vyhýbať sa užívaniu nadmerného množstva antibiotík a ich správne predpisovanie. Narušeniu črevnej bakteriálnej mikroflóry možno čiastočne predchádzať užívaním probiotík. Pri už vzniknutej infekcii sú kľúčové bariérové opatrenia:
- Izolácia: Umiestnenie pacienta na samostatnú izbu alebo kohortová izolácia (pacienti s rovnakou diagnózou).
- Dezinfekcia: Dôsledná dezinfekcia prostredia, kde sa infikovaný pacient nachádza.
- Bariérový systém: Používanie ochranných pomôcok zdravotníckym personálom a prísna hygiena rúk.
- Edukácia: Informovanie rodinných príslušníkov o obmedzení návštev v ohnisku nákazy.
