Brekovský hrad, majestátna stredoveká ruina týčiaca sa na východnom Slovensku medzi mestami Strážske a Humenné, sa stal miestom, kde sa prelína história s modernou snahou o jej záchranu. Táto kedysi významná strážna pevnosť, situovaná na úpätí Vihorlatských vrchov, dnes ožíva vďaka úsiliu dobrovoľníkov z celého sveta a zapojeniu dlhodobo nezamestnaných. Každoročne počas leta sa tu konajú medzinárodné pracovné kempy, ktoré nielenže prispievajú k obnove hradu, ale zároveň slúžia ako most spájajúci rôzne kultúry a generácie.
História Brekovského hradu: Od slovanského hradiska k ruinám
Strategická poloha na hradnom návrší zaujala našich predkov Slovanov už pred mnohými storočiami. Najskôr tu stálo slovanské hradisko opevnené zemnými valmi. Po jeho zániku sa na tomto mieste vystaval v 2. polovici 13. storočia kamenný hrad. História Brekovského hradu tak siaha až do sklonku 13. storočia. Spolu s ďalšími hradmi v regióne tvoril dôležitú súčasť obranného systému na strategicky významnej uhorsko-poľskej ceste. Jeho strategická poloha a monumentálna architektúra svedčia o jeho niekdajšej dôležitosti.
Hrad bol svedkom významných historických udalostí a prechodných období. V prvej polovici 15. storočia prešiel posilnením opevnenia a krátko potom zohral kľúčovú úlohu vo vnútropolitických konfliktoch. V roku 1466 sa pod jeho hradbami odohral významný boj medzi vojskami uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho poľského rivala, Kazimíra IV.
Zaujímavosťou, ktorá podčiarkuje jeho historický význam, je fakt, že počas jednej zimy v 15. storočí na hrade prebýval samotný uhorský kráľ Matej Korvín. Uhorský kráľ Matej Korvín totiž zimoval na hrade na prelome rokov 1473-1474. Neskôr, o niečo neskôr, hrad navštívil aj poľský kráľ Ján III. Sobieski. Podľa dobových záznamov ich miestni obyvatelia hostili vínom z lokálnych vinohradov, čo svedčí o pohostinnosti a prosperite regiónu v minulosti. O hrade sa dočítate viacero legiend, napríklad aj o kráľovi Belovi IV. Po prehratej bitke s Tatármi v 13. storočí sa kráľ Belo IV. prebil z obkľúčenia a smerom na sever údolím Laborca unikol z bojiska. Ukryl sa v tmavej jaskyni pri Brekove, kde ho vysileného počas poľovačky so svojím sokolom objavil mladý muž. Postaral sa o neznámeho, obviazal mu rany, vyliečil mu ich a priniesol jedlo. Keď sa kráľ zotavil natoľko, že bol schopný vziať meč do ruky a vysadnúť na koňa, zdôveril sa mladému mužovi, že je jeho kráľ a poprosil ho, aby po svojom vtákovi poslal správu do Budína o jeho súčasnom pobyte. Kráľovský dvor poslal pre panovníka najlepších rytierov kráľovstva. Zatiaľ si kráľ veľmi obľúbil kraj a dobrých ľudí v Brekove a na svojich dobrodincov nezabudol.
V rokoch 1484 až 1488 hrad vlastnili Zápoľskí, ktorí ho rozšírili a ďalej zdokonaľovali. V polovici 16. storočia sa majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému. V dôsledku toho kráľovské vojsko po dobytí hradu v roku 1558 nariadilo jeho zbúranie. Neskôr, v roku 1575, hrad obnovil Mikuláš Druget. Avšak, v roku 1644 hrad napadli povstalecké vojská Juraja Rákociho a takmer ho opäť zničili. Čiastočná obnova obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život. Keď posledného mužského potomka mocného rodu Drugetovcov sťali, spolu s ním sa spečatil aj osud Brekovského hradu, keď Tokolyho vzbúrenci hrad zbúrali. Brekovský hrad je od roku 1698 neobývaný. Vlnami protihabsburských povstaní na konci 17. storočia z neho definitívne vyprchala jeho niekdajšia sláva a hrad postupne chátral a rozpadal sa.
Poloha, Prístupnosť a Okolie
Hrad Brekov leží na zalesnenom kopci Ondavskej vrchoviny, len 4 km od Humenného smerom na Strážske v obci Brekov. Hradné múry vidieť už z hlavnej cesty, keďže hrad sa nachádza priamo nad obcou. Hrad Brekov bol vybudovaný na vápencovom kopci, neďaleko rieky Laborec. Pôvodne mal ochrannú funkciu, keďže strážil severo-južnú cestu údolím. Jeho vek sa datuje už od polovice 13. storočia, avšak história tejto oblasti siaha až do neolitu. Neďaleko hradu narazíte aj na viacero jaskýň. Najznámejšia je jaskyňa Veľká Artajama, ide o veľký jaskynný komplex, ktorý sa tiahne pravdepodobne aj popod koryto rieky Laborec. Traduje sa, že v minulosti, počas vojny s Turkami sem hádzali tureckých zajatcov.
Na hrad sa dá pohodlne dostať z obce Brekov po štrkovej ceste. Buď sa na hrad vyberiete z južnej časti obce neoznačenou cestičkou alebo sa napojíte na žltú turistickú značku. Tú nájdete v strede obce, popri hlavnej ceste, od ktorej je to na hrad približne 30 minút. Viete si ale túto trasu skrátiť a časť cesty popri rodinných domoch prejsť autom. Je tam aj menšie parkovisko. Ak sa rozhodnete prísť do Brekova vlakom či autobusom, určite natrafíte na žltú značku, ktorá Vás dovedie až na hrad. Cesta na hrad je síce krátka, no o to môže byť zaujímavejšia. Pri našej prvej návšteve hradu nás čakalo pod hradbami veľké prekvapenie - nádherné stádo koní, ktoré sa voľne popásalo v bezprostrednom okolí hradu. Pre menej odvážnych a ak sa bojíte koní, preto odporúčam inú prístupovú cestu ako po žltej značke, hoci kone tam ale nie sú celoročne, skôr štatisticky náhodne!
Pri výstupe na zrúcaninu narazíte aj na drevený informačný panel so základnými informáciami o hradnom vrchu a jaskyniach, ktoré sa nachádzajú neďaleko. Stráži ho pekne vyrezaná drevená sovička. Takýchto informačných panelov je po ceste niekoľko a obohatia Vás o množstvo informácií o hrade a jeho okolí a to nielen v slovenskom, ale i anglickom jazyku. Dozviete sa napríklad aj to, že popri súčasnej ceste na hrad bola vysadená dubová aleja Mateja Korvína. Tesne pred vstupom do hradu, pri hlavnej bráne si budete môcť v budove hradného múzea kúpiť suveníry, na ktoré poukazuje šípka na strome. Brekovský hrad Vás privíta veľkou vstupnou bránou, cez ktorú prechádza prašná cesta, ktorá sa postupne zmení na užší chodníček. Hrad nie je príliš rozľahlý a pôsobí skôr kompaktnejším dojmom. Jeho prehliadka Vám preto nezaberie veľa času. Severná časť hradu ponúka výhľad na obec Brekov a široké okolie. Hradný vrch, na ktorom sa zrúcanina nachádza, sa zaradil medzi navrhované územia európskeho významu NATURA 2000. Ak sa tu budete prechádzať, tak narazíte na množstvo zaujímavých rastlín a živočíchov.
Obnova a Záchrana: Spojenie dobrovoľníctva a štátnej podpory
Až v ostatných rokoch sa našlo zopár dobrovoľníkov, ktorí nečakali a pustili sa do záchrany hradu. Postupne sa pridávalo čoraz viac nadšencov a Občianske Združenie na záchranu Brekovského hradu, ktoré sa systematicky venuje obnove hradu od roku 2009, začalo organizovať rôzne akcie, napríklad brigády na hrade, silvestrovský výstup na hrad či medzinárodný workshop a medzinárodný dobrovoľnícky tábor. Udalostí aj záujemcov o hrad pribúdalo. V roku 2012 dostal hrad šancu napredovať v obnove rýchlejšie. Brekovský hrad bol zaradený do projektu obnovy slovenských hradov a získal tak 40 000 eur na archeologický výskum a stabilizáciu hradných múrov. Tento projekt odvtedy pokračuje každý rok a hrad stále viac ožíva.
Projekty obnovy hradu získali podporu aj zo strany štátu, prostredníctvom ministerstva práce a ministerstva kultúry. Práce na Brekovskom hrade sú súčasťou širšieho projektu obnovy hradov na Slovensku, ktorý je označovaný za "malý zázrak" a jedno z mála zmysluplných využití dotácií z Európskej únie. Tento projekt, pochádzajúci z dielne dvoch ministerstiev - Ministerstva kultúry SR (MK SR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) - funguje na princípe financovania profesionálnych stavebných prác z prostriedkov MK SR a uhrádzania miezd zamestnancom z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom ÚPSVR.
Medzinárodné pracovné kempy a sociálny rozmer
Okrem profesionálnych remeselníkov a dlhodobo nezamestnaných sa na prácach podieľajú aj dobrovoľníci z rôznych krajín sveta. Tento rok sa na záchrane hradu podieľa 25 ľudí v rámci projektu financovaného ministerstvami. V letných mesiacoch sa k nim pridávajú dobrovoľníci z rôznych kútov sveta, čím sa vytvára jedinečná medzinárodná pracovná komunita. "Pracovný kemp je už siedmy v poradí," informoval TASR Stanislav Macinský, predseda Združenia na záchranu Brekovského hradu.
Mladí ľudia, často študenti alebo čerství absolventi, prichádzajú na Brekov, aby pomohli pri manuálnej práci, ktorá je nevyhnutná pre záchranu ruín. Medzi nimi bol aj 22-ročný Erik Sanchez Guerrero z Mexika, ktorý si vybral Slovensko pre jeho historické miesta. "Som prvýkrát na hrade. Je to pre mňa zaujímavá skúsenosť, pretože mám rád historické miesta. V našej krajine sa dajú bežne vidieť pyramídy, ale hrady sú nám pomerne cudzie. Máme ich len pár," uviedol pre TASR. Natalia Revilla Martin, mladá Španielka, videla v letnom kempe na Brekove príležitosť spoznať nových ľudí a zároveň cestovať do východnej Európy. "Som tu, pretože som chcela cestovať na východ Európy. Je to šanca, ako spoznať ľudí odtiaľto, ale vlastne aj z celého sveta," povedala. Skupina dobrovoľníkov v Brekove často zahŕňa mladých ľudí z rôznych krajín, vrátane Česka, Nemecka a Ruska.
Peter Mihaľko, starosta obce Brekov, víta tieto aktivity na hrade. "Treba pochváliť najmä to, že tu nájdu uplatnenie dlhodobo nezamestnaní. Máme tu každoročne šikovných ľudí, remeselníkov či odborníkov na klenbové murovačky z obce i okolia. Mladí z 'workcampu' sa zasa veľmi tešia, keď priložia ruku k dielu. Je vidieť, že ich to baví." Ľudia z evidencie úradov práce pracujú na hradoch počas sezóny, často so zmluvou na dobu určitú, pričom štátny rezort práce hradí lekárske prehliadky, úrazové poistenie a náklady na pracovné pomôcky. Tento integrovaný prístup prináša dvojaký úžitok: obnovuje kultúrne pamiatky a zároveň pomáha riešiť nezamestnanosť a poskytuje ľuďom nové zručnosti. "Pozitívne je, že okrem prác na hrade ide o zapojenie ľudí, ktorí sa pre nejakú príčinu nevedia zapojiť do riadneho pracovného procesu. Často ich to nakopne, dodá im sebavedomie a následne sa už riadne zamestnajú," opisuje Stanislav Macinský.
Konkrétne výsledky prác a archeologické objavy
V areáli hradu, ktorý stojí nad obcou Brekov v okrese Humenné, sa aj v tomto roku zrealizovalo množstvo stavebných prác zameraných na jeho záchranu. Medzi úspešne zrealizované projekty patrí vyčistenie hradnej pivnice, ktorá slúžila na skladovanie vína. V pláne je aj rekonštrukcia jej klenby. Murári zároveň pracujú na stabilizácii brány hradu, v miestach, kde sa kedysi nachádzali strieľne na pušky. "Podarilo sa nám spoločne opraviť jeden z hlavných múrov, čím sme zmenili celkový pohľad na hrad. Vyčistili sme miestnosť na hornom hrade, opravili tamojšiu klenbu a domurovali ďalší múr. Pri spodnej bráne sme zasa opravili dve steny a začali s opravou klenby podľa fotografií, ktoré sa nám zachovali zo 60. a 70. rokov." Murárska sezóna na hrade je už podľa jeho slov v týchto dňoch ukončená, momentálne tam prebiehajú ešte terénne úpravy a kladenie kameňa v hornej časti hradného areálu. V stavebných prácach chcú podľa Macinského slov pokračovať aj na budúci rok.
Novinkou tejto sezóny je výstavba informačného centra v susedstve hradných ruín, čo prispeje k lepšej informovanosti návštevníkov a k rozvoju turizmu v regióne. ZNZBH chce počas nadchádzajúcej sezóny vybudovať v areáli hradu zároveň menšiu drevenú stavbu, ktorá by plnila funkciu informačného centra. Bola by zároveň "kanceláriou" turistického sprievodcu a miestom prezentujúcim zaujímavé nálezy objavené počas rekonštrukcie a archeologických výskumov hradného areálu. Záchrana Brekovského hradu ide ruka v ruke s archeologickým výskumom, ktorý vedie Ivana Strakošová z Vihorlatského múzea v Humennom. Mnohé stavebné práce priamo nadväzujú na zistenia archeológov.
Doterajšie výskumy priniesli zaujímavé nálezy, ktoré potvrdzujú honosnosť niekdajšieho sídla. Medzi významné objavy patria neskorogotické a renesančné kachlice s rastlinnými a živočíšnymi motívmi z 14. storočia, ako aj keramika a železné hroty šípov zo slovanského hradiska. Tento rok nebol až taký bohatý na historické artefakty ako uplynulé sezóny, keď tu objavili počas výskumov časti keramiky, neskorogotických a renesančných kachlíc s rastlinnými a živočíšnymi motívmi či kamennú delovú guľu alebo projektily do ručných palných zbraní. "V tejto sezóne sme akurát našli veľké ostenie s pekným kvetinovým ornamentom," podotkol Macinský. Časť z týchto nálezov je vystavená v hradnom múzeu priamo pod hradom počas letnej sezóny.
Budúcnosť Projektu Obnovy Hradov a Hrad Brekov
Projekt obnovy hradov má aj významný sociálny rozmer, ktorý presahuje rámec samotnej rekonštrukcie. Zapojenie dlhodobo nezamestnaných do prác na hradoch im poskytuje nielen možnosť získať pracovné návyky a nové zručnosti, ale aj posilňuje ich sebavedomie a pocit spolupatričnosti. V roku 2017 bolo do projektu zapojených 627 uchádzačov o zamestnanie.
| Rok | Zapojených uchádzačov o zamestnanie | Investície Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (EUR) | Investície Ministerstva kultúry SR (EUR) | Financovanie z EÚ (%) |
|---|---|---|---|---|
| 2017 | 627 | 3 000 000 | 780 000 | 85 |
Napriek úspešnému fungovaniu projektu sa objavujú aj obavy o jeho budúcnosť. Neoficiálne sa šíria informácie o možnom ukončení projektu, hoci pôvodne bolo s jeho obnovou rátané do roku 2020. "Počul som o tom. A bola by to veľká škoda. Tento projekt posunul viaceré zrúcaniny z najakútnejšieho stavu, ďalšie na to čakajú. Po obnove by sa mohli zapojiť aj do aktívneho cestovného ruchu," vyjadril sa Stanislav Macinský. Martin Sárossy zo združenia Rákociho cesta dodal: "Ak by sa projekt teraz skončil, dalo by sa to prirovnať ku škôlkarovi, ktorého ste poslali do sveta. Hrady potrebujú ešte aspoň dva-tri roky, aby sa postavili na vlastné nohy a dokázali vytvoriť model udržateľnej obnovy a údržby hradu." Ľubomír Chobot zo Združenia na záchranu Lietavského hradu verí v pozitívny vývoj: "Neoficiálne sa hovorí všeličo, no nič nie je potvrdené. ... Jednoznačne by bolo škoda, keby zanikol taký ambiciózny projekt, ktorý nám závidia okolité krajiny a ktorý úspešne funguje. Veríme, že zvíťazí rozum aj cit k nášmu kultúrnemu dedičstvu." Hovorca Ministerstva kultúry Jozef Bednár potvrdil, že ministerstvo spolu s Ústredím práce pripravuje pokračovanie projektu na roky 2018 - 2020, čo naznačuje, že projekt by mal pokračovať, hoci jeho presná forma sa môže meniť.
Napriek nesporným pozitívam, niektorí hradári poukazujú aj na byrokratické prekážky. "Nevýhodná je dosť nelogická podmienka zapájať dlhodobo nezamestnaných až v objeme 50 percent a, navyše, nesmú to byť tí istí ako minulú sezónu. Z toho logicky plynie vysoká fluktuácia," hovorí Ratibor Mazúr zo Združenia na záchranu hradu Revište. "Máme s tým zbytočnú administratívu, čo nás stojí more času. Navyše práce a materiál treba obstarávať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, čo je pre nás ako neziskovú organizáciu ďalšia záťaž." Peter Martinisko z hradu Lednica potvrdzuje, že podmienky pre uchádzačov boli niekedy až "prehnane prísne", čo sťažovalo napĺňanie pozícií. Napriek tomu úrad práce zdôrazňuje, že cieľom projektu je, aby uchádzači získali "nové zručnosti, vedomosti a pracovné návyky," ktoré im pomôžu pri presune na trh práce. Kľúčovým aspektom úspechu projektu je aj zapojenie miestnych komunít. "Keď nepracovali na hrade, bola to pre nich len kopa stavebného materiálu, dnes je to pre nich hrad, na ktorý sú hrdí a ktorý si strážia," hovorí Peter Pastier z hradu Beckov.
Slovensko je právom označované za "krajinu hradov". Na relatívne malom území sa nachádza pozoruhodné množstvo hradov a zrúcanín, ktoré svedčia o bohatej histórii. Vďaka projektu obnovy hradov sa mnohé z týchto pamiatok vracajú k životu, zachraňujú sa pred nenávratným zničením a stávajú sa opäť súčasťou kultúrneho a turistického života. Obnova ruín stredovekej stavby však nie je podľa miestnych nadšencov ešte ani zďaleka ukončená. Kým kedysi sa hradári stretávali s nepochopením, dnes je situácia iná. "Čo sa urobilo za posledné roky? Jednoducho - vrátili sme na hrad život," tvrdí Ľubo Chobot. Hradné areály ožívajú kultúrnymi podujatiami, festivalmi a expozíciami, čím sa stávajú atraktívnymi cieľmi pre domácich aj zahraničných turistov. Vzrastajúci záujem turistov z Česka, Poľska, Maďarska a dokonca aj zo vzdialenejších krajín potvrdzuje úspešnosť týchto snáh. Obnova prebieha s dôrazom na historické postupy a pôvodné materiály, ako je vápno, piesok a kameň. Turisti tak majú možnosť vidieť záchranu hradu v priamom prenose a spoznať pôvodné technológie. Návšteva ruín Brekovského hradu je príjemným zážitkom a určite Vám spestrí deň. Nie len z toho dôvodu, že je hrad výborne dostupný, ale aj preto, že hrad je pekne upravený. Bonusom je aj to, že sa tu konajú viaceré kultúrno-spoločenské akcie. Ak nemáte radi historickú turistiku, oplatí sa sem prísť minimálne z toho dôvodu, že je odtiaľ pekný pohľad na okolitú krajinu.
tags: #brekovsky #hrad #rekonstrukcia