Národný cyklistický štadión Vlastimila Ružičku na ulici Odbojárov v Bratislave bol dostavaný a uvedený do prevádzky v roku 1952 ako prvá cyklistická dráha s klopenou dráhou na Slovensku. Cyklistický štadión v chýrnej bratislavskej jame, kde sa na svoje úspechy pripravoval Anton Tkáč, bol pomenovaný podľa legendárneho cyklistu Vlastimila Ružičku, ktorý bol trikrát členom víťazného tímu ČSR na Pretekoch mieru.
Prvú klopenú dráhu na Slovensku vybetónovali v päťdesiatom druhom na ovále z vyše siedmich tisícok kubíkov navozenej hliny na ihrisku, na ktorom predtým v zime bývala ľadová plocha. Demolačné kladivá rozbíjali metrovú vrstvu betónu tak rýchlo, že športový riaditeľ slovenskej dráhovej cyklistiky Juraj Zeman neveril očiam: „Žasnem, počas poslednej rekonštrukcie v roku 1996 sa navrch kládol strategický betón používaný na letiskové dráhy.“
Od privatizácie k zániku
V roku 1996 dráha spadla do lona v rámci divokej privatizácie v najväčšom športovom spolku. Jedine cyklistický zväz ako potenciálny nadobúdateľ nedal dokopy potrebné písomnosti, a tak sa prevod neuskutočnil. Keď sa mu to v roku 2005 po nástupe olympijského víťaza Antona Tkáča za predsedu zväzu konečne podarilo, bolo už neskoro. Slovenský zväz cyklistiky areál za čias svojho prezidenta Antona Tkáča predal v roku 2006 súkromnej spoločnosti Strabag AG, ktorá chcela na jeho území postaviť rozsiahlu obytnú štvrť.
Cyklotrasa Budatín Brodno - priestor okolo rieky Kysuca 22.4.2026 - bol by vhodný ako trasa?
Cyklistický zväz zahral vabank a napokon areál s jediným regulárnym velodrómom na Slovensku odkúpil za sumu predstavujúcu jeho štyri ročné rozpočty: aj s DPH za takmer 45 miliónov Sk. „Kúpili sme si to, čo sme si sami postavili," zúril Kamil Haťapka, cestárska trénerská legenda. O dva mesiace zväz predal národný štadión stavebnej firme Strabag Development SK. Klopená dráha bratislavského Národného cyklistického štadióna Vlastimila Ružičku sa premenila na ruiny za dva dni.
Nerealizované sľuby o novej dráhe
„Do dvoch rokov bude stáť na inom mieste Bratislavy nová zakrytá cyklistická dráha," ubezpečoval v decembri 2006 šéf zväzu Tkáč. Ešte v roku 2008, keď bol Anton Tkáč prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky, tak verejne deklaroval, že sa pripravuje výstavba krytého cyklistického areálu v lokalite Na barine v katastri Lamača.
| Lokalita | Plánovaný zámer | Status |
|---|---|---|
| Tehelné pole (pôvodný) | Národný cyklistický štadión | Zbúraný (2009) |
| Lamač (Na barine) | Krytá cyklistická hala | Nerealizované |
| Petržalka | Alternatívny projekt | Nerealizované |
Výsledok poznáte - ani po 13 rokoch žiadnu klopenú dráhu v Bratislave nemáme. Jediný betónový velodróm je v Prešove a slúži najmä mládeži. Podľa Antona Tkáča bola analýza situácie zložitá: „Najreálnejšie vyzeral pozemok v Lamači, ale po voľbách a výmene starostov to padlo."
Odkaz Antona Tkáča
Olympijský víťaz v dráhovej cyklistike Anton Tkáč sa zaradil medzi legendy slovenského športu, keď na olympiáde v Montreale 1976 získal zlato v šprinte a bol v tejto disciplíne aj niekoľkonásobným majstrom sveta. Anton Tkáč navždy odišiel vo veku 71 rokov tesne pred Vianocami, 22. decembra 2022 a natrvalo patrí do panteónu najlepších slovenských športovcov všetkých čias. Podmienky vo viacerých odvetviach zaostávajú za úspešnejšími krajinami a to sa odráža na výsledkoch reprezentantov aj športovaní mládeže.