Drevený obklad: Podrobné porovnanie smreka a borovice pre váš domov

Viete, ako najlepšie vybrať drevený obklad na stenu? Drevo je v každom prípade krásny a nadčasový materiál a hodí sa takmer všade. Je to prírodný materiál, ktorý vždy bude mať nezameniteľnú kresbu a jedinečnú vôňu. Drevený obklad dodáva stene moderný až exkluzívny nádych, pričom zároveň pôsobí elegantne a prirodzene. Je to ekologický materiál, ktorý môžete umiestniť na akúkoľvek fasádu či povrch, čo vám dáva široké možnosti využitia. Hodí sa ako riešenie do rôznych priestorov a bude vždy pôsobiť nadčasovo. Navyše, má dobré akumulačné vlastnosti - v zime otepľuje a v lete chladí, a taktiež dokáže ochrániť pred hlukom. Má tiež mnohé zdravotné benefity, keďže v dome nedochádza k tvorbe vlhkosti, z čoho častokrát vznikajú plesne, a drevo má dobré antibakteriálne vlastnosti. Na druhej strane však treba spomenúť aj to, že drevo pracuje a časom mení svoj vzhľad, preto sa oň treba dobre starať.

Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú rozhodnúť správne pri výbere materiálu na rôzne stavebné konštrukcie, nábytok a mnohé ďalšie výrobky. Pri výbere ideálneho obkladu a dreveného profilu je potrebné zvážiť niekoľko faktorov, ktoré zabezpečia, že váš priestor bude vyzerať presne tak, ako si predstavujete.

Najpoužívanejšie druhy dreva na obklady

Medzi najrozšírenejšie dreviny v našich lesoch patria smrek, borovica a jedľa. Hoci sú všetky ihličnaté stromy, líšia sa v mnohých vlastnostiach, ktoré ovplyvňujú ich vhodnosť na rôzne účely. Zvyčajne si môžete vybrať z rôznych druhov dreva, pričom sa najčastejšie využíva smrek obyčajný, smrek sibírsky, borovica a smrek červený.

Smrek, borovica a jedľa sú najčastejšie používané druhy, ale každý má svoje špecifiká. Na exteriérové drevené obklady sa najčastejšie využíva smrek obyčajný, červený smrek, sibírsky smrek, sibírsky smrekovec alebo borovica. Tieto dreviny sú rovnako vhodné aj do interiéru a vyberať by ste ich mali v závislosti od toho, aký farebný efekt očakávate. Cenovo najvýhodnejší je pritom smrek obyčajný. Z cudzokrajných drevín sa na drevený obklad využíva kanadský červený céder či juhoamerické ipe. Tieto stromy majú veľmi odolné drevo a patria medzi výrazne drahšie riešenia. Určite si vyberte drevo, ktoré sa vám bude páčiť a bude mať výhodný pomer ceny a kvality.

Smrek

• Smrek je mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom.
• Je svetlý a má jemnú štruktúru, čo spôsobuje, že sa dobre kombinuje s rôznymi interiérovými štýlmi.
• Nevýhody: Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu.
• Využitie: Nezastupiteľná surovina v stavebníctve - zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly.

Borovica

• Drevo borovice má červenkasté až hnedé sfarbenie jadra, svetlú beľ a výraznejšiu kresbu.
• Vyznačuje sa vyšším podielom živice, vďaka čomu je odolnejšie.
• Má výraznejšiu štruktúru a farbu, ktorá dodáva miestnosti teplo.
• Borovica má oproti smreku hustejšiu stavbu vďaka vyššiemu obsahu živice.
• Borovica má široké a husté vetvičky s dlhým ihličím, vďaka čomu pôsobí mohutne a husto. Jej konce sú zakončené do oblúka.
• Nevýhody: Má väčšie sklony k modraniu, horšie sa natiera a morí.
• Využitie: Vďaka svojim vlastnostiam nachádza široké priemyselné uplatnenie. Používa sa na stavbu v exteriéri a interiéri, na podlahy a na výrobu nábytku.

Jedľa

Medzi často používané dreviny patrí aj jedľa.

• Jedľa má svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom.
• Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie.
• Ľahko sa opracúva, štiepa, suší aj morí.
• Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve.
• Má dlhé husté vetvičky, ktoré sú zakončené do špica. Stromček je teda objemný a nadýchaný.
• Nevýhody: Má väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica.
• Využitie: Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská. Používa sa aj na výrobu nábytku.

Červený smrek (Smrekovec opadavý)

Červený smrek je z týchto troch drevín najtvrdší a rovnako ako borovica je červenkastý a s výraznou drevenou kresbou. Na Slovensku mu hovoríme červený smrek, lebo čerstvé rezivo má smotanovobielu farbu s originálnou červenkastou kresbou (okrem toho na jeseň ihličie smrekovca pred opadnutím sčervenie). Červený smrek sa od toho severského odlišuje farebnosťou (má jemné ružovkasté odtiene) a kvalitatívnou stránkou. Drevo má vyššiu hustotu, je tvrdšie a obsahuje viac živice. Jednotlivé zložky živice postupne polymerizujú a zabezpečujú konzerváciu dreva a jeho stálosť. Je bledšia, no môžu byť prítomné ružovkasté odtiene. Je tvrdšie a odolnejšie.

Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že tento vzhľad si zachová. Česi nazývajú smrekovec výstižnejšie „modřín“, a to preto, že bez úpravy mení farbu povrchu veľmi rýchlo do modra až čierna, obzvlášť na severne orientovaných stenách. Smrekovec je odolná trvanlivá polotvrdá drevina, ktorá predstihne aj smrekové či borovicové drevo. Vyznačuje sa žltohnedou beľou a okrovým až červenohnedým jadrom. Mimoriadne sa cení kvôli krásnej textúre dreva. Zároveň patrí k cenovo dostupným materiálom.

Porovnanie vlastností drevín na obklady

Pri výbere dreva na obklad je kľúčové zohľadniť jeho tvrdosť, odolnosť voči poveternostným vplyvom a oblasti použitia. Nižšie uvedená tabuľka poskytuje prehľad týchto vlastností pre najčastejšie používané dreviny:

Tatranský profil ako obkladový materiál

Len si predstavte svoj dom s nádherne prispôsobeným tatranským obkladom, ktorý mu dodáva útulný a elegantný vzhľad. Tatranský profil, známy aj ako drevený obklad, je populárny materiál v slovenských domácnostiach, ktorý kombinuje estetiku a funkčnosť. Jeho široké využitie siaha od interiérových aplikácií po exteriérové obklady, pričom sa vyznačuje charakteristickým perodrážkovým tvarom. Tento profil je vyrobený z kvalitného dreva, najčastejšie smrekového alebo jedľového. Je obľúbený pre svoje tepelnoizolačné vlastnosti, ako aj pre prirodzený vzhľad, ktorý dodáva priestorom útulnosť a harmóniu. Rezivo je väčšinou spracované ako tatranský profil alebo zrubový profil.

Tatranský profil ponúka množstvo výhod, ktoré ho robia ideálnym pre rôzne aplikácie. Tým, že je drevo prirodzeným izolantom, pomáha udržiavať optimálnu teplotu v interiéri. Okrem tepelnej izolácie vyniká aj v zvukovej izolácii, pomáha znižovať hluk, čo prispieva k pohodlnému bývaniu. Prírodný vzhľad dreva vytvára príjemnú atmosféru a harmonizuje s okolím, čo ocenia aj tí najnáročnejší, ktorým veľmi záleží na estetickom pohľade. Drevo je obnoviteľný zdroj, čo z neho robí ekologickú voľbu.

Vplyv klimatických podmienok na drevený obklad

Drevo je živý materiál, ktorý reaguje na zmeny v prostredí. Vlhkosť, teplota a UV žiarenie majú naň zásadný vplyv, pričom každý z týchto faktorov môže ovplyvniť jeho kvalitu a životnosť. Vlhkosť môže spôsobiť rozšírenie alebo zmršťovanie dreva, zatiaľ čo vysoké teploty môžu viesť k praskaniu a deformáciám. UV žiarenie môže spôsobiť vyblednutie farby dreva a zníženie jeho životnosti.

Porovnanie správania tatranského profilu na Orave a juhu Slovenska

Klimatické rozdiely medzi Oravou a juhom Slovenska sú značné. Orava sa vyznačuje chladnejším a vlhkejším podnebím s vyššími zrážkami, zatiaľ čo juh Slovenska má teplejšie a suchšie podmienky. Tieto rozdiely sa odrážajú v stavebnom materiáli presne kvôli týmto odlišným klimatickým podmienkam, ktoré ovplyvňujú správanie dreva.

Správanie tatranského profilu na Orave

Drevo na Orave čelí kvôli svojmu podnebiu vyššiemu riziku hniloby a deformácii. Vysoká vlhkosť podporuje rast plesní a húb, čo môže skrátiť životnosť tatranského profilu. V týchto podmienkach je nevyhnutné pravidelne kontrolovať stav dreveného obkladu a aplikovať ochranné nátery s vysokou odolnosťou voči vlhkosti. Odporúčajú sa používať olejové alebo lazúrové nátery, ktoré prenikajú do dreva a poskytujú ochranu pred biologickými škodcami. V chladnejších a drsnejších horských oblastiach sa tatranský profil vyznačuje vyššou trvácnosťou, pretože drevo z týchto podmienok je hustejšie a pevnejšie. Severský smrek, bežne používaný na výrobu tatranského profilu, môže pri správnej údržbe vydržať až 30 rokov. Na ochranu pred plesňou a vlhkosťou je dôležité drevo ošetriť pred montážou. Vysoký obsah živice navyše prispieva k prirodzenej odolnosti voči hnilobe a škodcom.

Správanie tatranského profilu na juhu Slovenska

Na juhu Slovenska sú klimatické podmienky priaznivejšie pre drevo. Vyššie teploty a nižšia vlhkosť ovplyvňujú správanie tatranského profilu inak ako na severe. Na juhu sú podmienky teplejšie a suchšie, čo znižuje riziko hniloby. Avšak vyššie teploty môžu spôsobiť to, že drevo môže byť náchylné na praskanie a vyblednutie. Tatranský profil môže mať dlhšiu životnosť, často až 15-25 rokov, v závislosti od kvality ošetrenia a údržby. Suchšie podmienky prispievajú k menšiemu riziku hniloby, avšak je potrebné venovať pozornosť ochrane pred UV žiarením. Slovenský smrek, používaný v teplejších oblastiach, je menej hustý a v II. triede kvality môže byť cenovo dostupnejší, no s nižšou trvácnosťou. II. trieda kvality výrobkov má často povrchové nedokonalosti, ako sú hrče, a je najčastejšie využívaná najmä vďaka výhodnému pomeru ceny a kvality, pričom tieto nevýhody nemajú takmer žiaden vplyv na funkčnosť.

UV žiarenie má významný dopad na drevo v južných oblastiach. Dlhodobé vystavenie slnečnému žiareniu môže spôsobiť vyblednutie farby a praskanie povrchu. Preto je dôležité aplikovať ochranné nátery, ktoré chránia pred UV žiarením. Táto ochrana je kľúčová, a preto použitie náterov s UV filtrami môže predĺžiť životnosť tatranského profilu. Pravidelná údržba je tiež dôležitá.

Odporúčané dreviny a životnosť

Pri výbere drevín pre tatranský profil je dôležité zohľadniť geografickú polohu. Na Orave sú vhodné smrekové a jedľové dreviny kvôli ich odolnosti voči vlhkosti. Na juhu môžu byť použité aj iné druhy dreva, ktoré sú menej náchylné na deformácie pri vyšších teplotách. Pri výbere drevín pre tatranský profil na juhu je dôležité zohľadniť ich odolnosť voči vonkajším podmienkam, estetické vlastnosti a izolačné schopnosti. Severský smrek, borovica, červený smrek a jedľa sú ideálnymi voľbami, ktoré zabezpečujú dlhú životnosť a atraktívny vzhľad drevených obkladov. Životnosť tatranského profilu sa líši v závislosti od klimatických podmienok. Tatranský profil je navrhnutý tak, aby odolával rôznym klimatickým podmienkam. Po správnom povrchovom ošetrení dokáže odolať vlhkosti, slnečnému žiareniu a teplotným výkyvom. Jeho nízka náchylnosť na deformácie a praskanie zaručuje dlhú životnosť bez potreby častých opráv.

Údržba a ochrana drevených obkladov

Kombinácia typu dreviny a jej prvotného ošetrenia rozhodne o trvácnosti a výzore celej drevenej fasády, a zároveň o cenovej náročnosti investície a prácnosti pri údržbe. Ak sa zmierite s prirodzeným starnutím a farebnou nestálosťou fasády, čo je jedna zo základných vlastností dreva, môžete si ju ponechať ošetrenú len bezfarebným biocídnym náterom - napríklad BORI impregnáciou s biocídom.
Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom.

Typy náterov pre dlhšiu životnosť

Pre ochranu tatranského profilu sa odporúčajú rôzne druhy náterov. Na severe sú vhodné nátery s vysokou odolnosťou voči vlhkosti, zatiaľ čo na juhu by mali obsahovať UV filter pre ochranu pred slnečným žiarením. Pri ochrane tatranského profilu je dôležité zvoliť správne typy náterov, ktoré zabezpečia dlhú životnosť a estetický vzhľad dreva.

• Olejové farby: Sú obľúbené pre svoju trvácnosť a schopnosť preniknúť do štruktúry dreva. Poskytujú dlhodobú ochranu, UV ochranu a sú príjemnejšie na dotyk, pričom zároveň zachovávajú prirodzenú štruktúru dreva. Ak sa rozhodnete pre olej, ideálne je aplikovať ho každý rok.
• Lazúry: Sú ďalšou populárnou voľbou pre tatranský profil, pretože prenikajú do dreva a poskytujú tak hlbokú ochranu. Zlepšujú vzhľad dreva bez zakrývania jeho prirodzenej textúry a rýchlo schnú. Ich aplikácia je veľmi jednoduchá, zvyčajne stačí jeden náter, čo zjednodušuje celý proces údržby. Ak sa rozhodnete pre tenkovrstvovú lazúru, rátajte s aplikáciou približne každých 5 rokov.
• Laky: Poskytujú bezfarebný povrch, ktorý chráni drevo pred mechanickým poškodením a vlhkosťou. Majú vysokú odolnosť, pričom polyuretánové a epoxidové laky ponúkajú vysokú mechanickú a chemickú odolnosť. Laky zvyšujú lesk a estetiku dreva, čím dodávajú povrchu elegantný vzhľad. Špeciálne laky sú vhodné do vlhkého prostredia a zabezpečujú dlhšiu životnosť náteru.
• Akrylové farby: Sú vodou riediteľné a ponúkajú výhodu toho, že sú menej škodlivé pre životné prostredie v porovnaní s tradičnými syntetickými farbami. Rýchlo schnú a sú jednoduché na aplikáciu, čo tiež zjednodušuje proces údržby.

Termodrevo pre zvýšenú odolnosť

Trvácnejšou možnosťou je použiť tlakovo impregnované drevo, najtrvácnejšou tzv. termodrevo, ktorému sa tiež hovorí „pečené drevo“. Toto drevo bolo 48 až 96 hodín vystavené teplote 160 až 220 °C. Horúci vzduch v ňom narušil zložky, ktoré mu skracujú životnosť, čím sa zároveň stalo nezaujímavé pre drevokazný hmyz. Plusom takejto úpravy je tiež to, že termodrevo nevyžaduje následné ošetrenie chemickými prípravkami. Ak sa ktorákoľvek z našich drevín tepelne upraví, čiže „upečie“, jej životnosť sa ihneď zdvojnásobí. Smrek je najlacnejší z lokálnych drevín, no bez ošetrovania veľmi rýchlo starne. Životnosť sa mu odhaduje iba na 10 až 15 rokov. Optimálna hrúbka obkladu, ktorý má zostať ponechaný vplyvom prírody, má byť asi 3 cm, a ukladaný má byť radšej zvislo.

Odstránenie šedivosti

Ak vás estetika či rýchle chradnutie „prírodnej fasády“ po prvých rokoch nepríjemne zaskočí, obklad môžete stále vybrúsiť a ošetriť olejom. Na odstránenie šedivosti z neošetreného alebo opotrebovaného naolejovaného dreva môžete použiť účinné činidlo Belinka Belfresh. Oživuje povrchy, ktoré sú vyrobené z odolných typov dreva, ako sú napríklad smrekovec, dub, akácia, orech, tík či bangkirai.

Montáž dreveného obkladu v závislosti od regiónu

Montáž tatranského profilu by mala byť prispôsobená klimatickým podmienkam daného regiónu. V chladnejších podmienkach je potrebné venovať pozornosť správnemu odvetraniu a izolácii, aby sa minimalizovalo riziko hniloby. Na juhu je dôležité zabezpečiť dostatočnú ochranu pred UV žiarením. Pred montážou tatranského profilu je vhodné vykonať chemické ošetrenie dreva. Použitie špeciálnych prípravkov zabezpečuje ochranu pred škodcami. Chemické ošetrenie pomáha predlžovať životnosť drevených profilov a zachováva ich prírodné vlastnosti dreva. Správny výber materiálu, údržba a aplikácia vhodných náterov môžu zabezpečiť dlhú životnosť a krásny vzhľad bez ohľadu na lokalitu.

Klasifikácia dreva: Mäkké a tvrdé dreviny

Na základe pevnosti (príp. hustoty) sa drevo delí na mäkké drevo a tvrdé drevo. Drevo s objemovou hmotnosťou menšou ako 550 kg/m³ (pri 0 % vlhkosti) sa označuje ako mäkké drevo. Patrí sem väčšina domácich ihličnatých drevín (najmä borovica, smrek, jedľa), ako aj napríklad vŕba, topoľ či lipa. Hustota sa však môže v závislosti od typu dreva, regiónu a vlastností značne líšiť. Tvrdé drevo, napríklad buk, dub, jaseň alebo orech, je ťažšie na opracovanie, zato je však odolnejšie.

Drevo ako palivo: Výhrevnosť a vlhkosť

Výhrevnosť je základný fyzikálny parameter paliva, ktorý udáva, koľko energie sa uvoľní pri úplnom spálení jednej jednotky paliva, zvyčajne jedného kilogramu. Táto vlastnosť je kľúčová pri výbere dreva na kúrenie, pretože určuje, koľko tepla môžeme z daného dreva získať. Výhrevnosť závisí od druhu dreva, jeho vlhkosti a kvality. Vo všeobecnosti platí, že čím je drevo tvrdšie, tým má väčšiu fyzikálnu hustotu, väčšiu hmotnosť a výhrevnosť.

Vlhkosť dreva má významný vplyv na jeho výhrevnosť. Čím je vlhkosť vyššia, tým je výhrevnosť dreva menšia, pretože časť uvoľneného tepla sa spotrebuje na odparovanie vody z dreva. Preto sa odporúča kúriť suchým drevom, pretože rozdiely vo výhrevnosti medzi čerstvým a suchým drevom sú značné. Drevo je najlacnejší zdroj tepla, pričom v porovnaní s plynom môžete ušetriť 40 až 60 % nákladov na kúrenie. Keďže jednotlivé druhy dreva majú rozdielnu hustotu a teda aj hmotnosť, najdôležitejšia veličina je využiteľná energia na priestorový meter (MJ/prm). Jednoduchý príklad: smrekového dreva musíte spáliť viac ako dreva bukového na dodanie rovnakého tepla. Vlhkosť vyjadruje podiel obsahu vody v dreve. Vysoká vlhkosť palivového dreva negatívne vplýva nielen na základné energetické vlastnosti ako výhrevnosť, ale aj na samotný proces horenia, teplotu spaľovania a zvýšený objem vytvorených spalín. Čerstvo narúbané drevo je pre kúrenie nevhodným palivom.

Správne sušenie a skladovanie palivového dreva

Správne sušenie a skladovanie palivového dreva je kľúčové pre jeho efektívne využitie. Čerstvo narúbané drevo obsahuje vysoké množstvo vody, čo znižuje jeho výhrevnosť a spôsobuje problémy pri horení. Preto je potrebné drevo pred použitím vysušiť.

1. Narúbanie: Drevo narúbte na menšie polená, aby sa urýchlilo sušenie.
2. Skladovanie: Drevo uložte na suché a vetrané miesto, ideálne pod prístrešok. Dôležité je zabezpečiť prúdenie vzduchu okolo dreva, aby sa vlhkosť mohla odparovať.
3. Čas sušenia: Doba sušenia závisí od druhu dreva a klimatických podmienok. Mäkké drevo, ako je smrek a jedľa, potrebuje približne 1 rok na vysušenie, zatiaľ čo tvrdé drevo, ako je buk a dub, potrebuje 2 až 3 roky.
4. Vlhkosť: Ideálna vlhkosť palivového dreva je pod 20 %. Vlhkosť môžete merať pomocou vlhkomeru.

Základ je správne skladovanie dreva, zvýši sa jeho kvalita a výhrevnosť. Tvrdosť výrazne ovplyvňuje jeho vlhkosť. Napríklad tvrdosť dreva vysušeného na 12 % vlhkosti je 1,5 až 2,0x vyššia ako tvrdosť dreva s obsahom 30 % vlhkosti.

Použitie dreva v stavebníctve a nábytkárstve

Drevo je v stavebníctve a nábytkárstve nenahraditeľným materiálom. Používa sa na rôzne účely, od nosných konštrukcií až po dekoratívne prvky. Pri výbere dreva je dôležité zohľadniť jeho vlastnosti, ako je tvrdosť, odolnosť voči poveternostným vplyvom a vzhľad.

Stavebné drevo na stavbu domu

Smrekové drevo sa u nás používa ako stavebné drevo na rôznych miestach: v exteriéri aj interiéri, na strešné konštrukcie, drevené obklady, zábradlia, schody, podlahy, okná či dvere. Pokiaľ ide o odolnosť voči poveternostným vplyvom, dobrou voľbou je dub alebo smrekovec. Na väčšinu prác pri stavbe domu sa dobre hodí konštrukčné masívne hranoly (KVH - z nemeckého slova Konstruktionsvollholz). Pri konštrukciách s vysokým statickým zaťažením sa často používa vrstvené lepené hranoly (BSH - z nemeckého slova Brettschichtholz). BSH pozostáva z minimálne troch vrstiev drevených dosiek zlepených k sebe, vďaka čomu sú možné vyššie prierezy ako pri KVH. Vrstvený lepený hranol sa spravidla vyrába z jedného druhu dreva. Používa sa tu predovšetkým smrek, jedľa, borovica, smrekovec alebo duglaska. BSH dokáže prenášať vyššie sily bez toho, aby prasklo alebo sa zdeformovalo. Je obzvlášť vhodné na použitie vo viditeľných oblastiach, ako sú otvorené strešné konštrukcie, priečky alebo prístrešky. Na obklady fasády domov sa často používa takzvané profilové drevo. Profilové drevené dosky majú tri markantné znaky - pero a drážku a charakteristický profil. Špecifický charakter dodáva materiálu tvar jeho profilu a príslušné drevo. Na profilové drevo sa používa množstvo rôznych tvarov profilov a rôznych druhov dreva - napríklad jedľové, borovicové alebo smrekové drevo. Výsledkom je široká škála rozličných vlastností dreva, vďaka ktorým nájdete pre každý projekt ten správny stavebný materiál.

Drevo na výrobu nábytku

Drevo ako dekoratívny prvok sa hodí k mnohým štýlom bývania. Pre prírodný, rustikálny vidiecky štýl si vyberte drevo so živou textúrou, ako je smrek alebo borovica. Čerešňa alebo jaseň pôsobia elegantne a kvalitne, dub alebo orech zasa vynikajú svojou rýdzosťou. Pri výrobe nábytku sú veľmi obľúbené listnaté dreviny, napr. javor, agát, breza, buk, dub, jelša a jaseň, ale aj čerešňa a orech. Používa sa však aj borovica a smrek. Klasickým nábytkovým drevom je dub: má hustú textúru, je odolný a ľahko sa opracováva. Skvele sa však hodia aj buk a javor, ktoré tiež veľa vydržia. Pri stavebných úpravách v interiéri, ale aj pri výrobe nábytku, si možno kladiete otázku: Masívne drevo alebo dyha? Keďže drevo „žije“, mení sa jeho rozpínavosť a môže sa skrútiť, najmä pri jednoduchších konštrukciách nábytku, kde nie je dôležitá absolútna presnosť lícovania, sa odporúča použiť masívne drevo. Dyhy sa často používajú najmä pri veľmi kvalitných drevách - a väčšinou nemajú žiadne nevýhody.

Drevo na podlahové krytiny a terasy

Drevené podlahy vytvárajú v miestnosti pocit útulnosti, sú na pocit teplé a navyše sa často dajú kombinovať s podlahovým kúrením. Pri výbere materiálu zohráva úlohu nielen vzhľad a cena, ale predovšetkým zaťaženie a náročnosť na údržbu. Javor, smrekovec, jaseň a dub sú kvôli ich pevnosti a vysokej odolnosti voči opotrebovaniu ideálne na podlahové krytiny z masívneho dreva a na schody v interiéri. Cenovo výhodnejšou, robustnou a ľahko udržiavateľnou alternatívou je laminát - drevotriesková alebo drevovláknitá doska, na ktorej je nanesená tenká dekoratívna vrstva.

Drevo vytvára v exteriéri prirodzenú atmosféru - rovnako ako parkety v obývačke. Tvrdé drevo má mimoriadne dlhú životnosť. Je odolnejšie voči poveternostným vplyvom ako ihličnaté dreviny a WPC a je výrazne odolnejšie voči hubám a hmyzu. Kompozitný materiál WPC je v porovnaní s čisto prírodnými materiálmi protišmykový a neštiepi sa. Výrobky sa však pri vystavení priamemu slnečnému žiareniu podstatne viac zahrievajú. Drevené terasy sú dnes veľmi obľúbené, no pri voľbe drevín na terasovú podlahu je nutné obzerať sa najmä po zahraničných a odolnejších drevinách. Terasová podlaha má jemné drážky na povrchu, ktoré vyzerajú zaujímavo a zabraňujú pošmyknutiu pri zamočení podlahy. Okrem terás je možné ju použiť aj na balkóny alebo v okolí bazénov.

Drevená podlaha nazývaná aj dlážkovica alebo palubovka sa vyrába z jedného kusu reziva a najčastejšie sa spája perom a drážkou, vďaka čomu sa vytvára jednoliaty povrch. Dlážkovica sa vyrába z množstva druhov drevín od dubu cez orech až po exotický africký padauk. Exotické dreviny logicky patria k finančne najnáročnejším, preto ak ich chcete v exteriéri nahradiť dostupnejšiou verziou, výborný je aj sibírsky smrekovec, ktorý pochádza z krajín ako Rusko, Fínsko alebo Estónsko. Drevená podlaha má v porovnaní s laminátovou vyššiu cenu za m2 a tiež je náročnejšia na údržbu, no kto sa raz prejde po drevenej podlahe, už nikdy nebude chcieť inú.

tags: #aky #obklad #smrek #alebo #borovica