Prerušenie akustických mostov v schodiskách a podlahách: Kľúč k tichému domovu

Každý z nás občas potrebuje ticho a pokoj. Keď prídeme po ťažkom dni domov, dúfame v pokojný, oddychový večer. V súčasnej dobe, plnej zhonu a hluku je práve možnosť ničím nerušeného relaxu, základnou ľudskou potrebou. Preto je zvuková izolácia v budovách absolútnou nutnosťou. Hluk je témou číslo jeden najmä v bytových domoch, kde sa stáva často predmetom sporov. Zlá akustika, hluk a ozvena zásadne ovplyvňujú pohodu doma aj v práci. Narušujú súkromie, zhoršujú zrozumiteľnosť reči a bránia plnohodnotnému odpočinku. To sa skôr či neskôr prejaví na zdraví a výkone - môže vás trápiť:

  • únava a horšia kvalita spánku
  • stres a nervozita
  • nižšia koncentrácia a produktivita

Preto má zmysel akustike venovať pozornosť.

Ako funguje zvuk a prečo vzniká hluk?

Keď teraz už vieme, prečo vlastne problémy s akustikou miestností riešime, mali by sme vedieť, ako zvuk vlastne funguje. Teda hlavne jeho šírenie. Zvuk je mechanické vlnenie. Šíri sa tak, že rozochvieva molekuly látky, ktorou práve prestupuje. Človek ho vníma pomocou sluchového aparátu, ktorý toto vlnenie zachytáva a prevádza na nervové signály, ktoré potom mozog interpretuje ako zvuk tak, ako ho poznáme.

Akustiku najviac ovplyvňuje odraz zvuku. Môže sa buď odraziť, alebo prestúpiť do nového prostredia. Môžeme si to predstaviť na príklade kruhov na vodnej hladine. Keď hodíme kamienok doprostred rybníka, vytvoria sa sústredné kruhy so stredom v mieste dopadu a budú sa šíriť voľne po celej hladine. Tak by vyzeral zvuk, keby mu nič nestálo v ceste, bol by čistý a veľmi dobre zrozumiteľný.

Šírenie zvukovej vlny bez prekážok

Keby sme ale na hladinu položili plávajúcu bariéru v tvare štvorca, napríklad z drevených dosiek, a hodili kameň do jej stredu, výsledok by bol úplne iný. Vlnky, akonáhle by dorazili k hranici voľnej hladiny, by sa začali odrážať späť a na hladine by vznikol chaotický obrazec. Aby sme upravili akustické vlastnosti vnútorných priestorov, musíme si predovšetkým poradiť práve s odrazmi. Najlepšie preto je, rozbiť jednoliatosť stien aj materiálov.

Odraz zvukových vĺn v priestore

Materiály ovplyvňujúce akustiku

Medzi úplne akusticky nevyhovujúce materiály patria dnes tak moderné a obľúbené sklo, betón, kov alebo sadrokartón. Hoci sú cenovo veľmi dostupné a na prvý pohľad naozaj vzhľadné, akustickú pohodu nám príliš nezaručia. Pritom ani nemusíte byť vyučený staviteľ s diplomom, aby ste si domysleli, že v pracovni s kompletne hladkým, plochým povrchom bude znieť každé slovo a každý zvuk ako v jaskyni. Nejde však len o kancelárie, tieto problémy sa dnes týkajú aj moderných obytných domov. Väčšina z nich sa stavia práve v onom open-space štýle, často presklené a skombinované so sadrokartónom či dlažbou alebo inou podlahou. Všetky rozhovory, telefonáty a ďalšie zvuk sa potom rozliehajú po celom dome a súkromie je ihneď preč.

Hoci sa skôr hovorí o interiéroch väčších rozmerov, ako sú otvorené kancelárie, jedálne, haly, či sály, oveľa závažnejšie problémy však bývajú v tých menších. V takých priestoroch človek viac vníma napríklad vzájomné prekrikovanie, nezrozumiteľnosť premietaných videí a podobne. Tieto menšie priestory sa využívajú väčšinou ako zasadacie miestnosti alebo súkromné pracovne, kde preto vzniká zvýšená citlivosť na vyššie zmienené.

Akustické mosty: Tichý nepriateľ pohodlia

Stavebná akustika využíva v boji proti šíreniu hluku vlastnosť stavebných konštrukcií, ktorá sa nazýva nepriezvučnosť. Nepriezvučnosť stavebnej konštrukcie je jej schopnosť prepúšťať zvuk do chráneného priestoru v menšej miere. Krokový hluk vzniká pri mechanických nárazoch do povrchu podlahovej konštrukcie (chôdza alebo náhodný náraz predmetu) a šíri sa ako vlnenie do okolitých, pevne naviazaných konštrukcií cez akustické mosty. Tieto impulzy vytvárajú v stavebnej konštrukcii ohybové vlny, ktoré ju uvádzajú do difúzneho chvenia a stavebná konštrukcia tak vyžaruje do vzduchu v chránenom priestore tzv. krokový hluk.

Z tohto dôvodu sa na zvýšenie útlmu krokového hluku odporúča všetky akusticky tvrdé prvky konštrukcie podlepiť izolačným materiálom, ktorý preruší akustický most.

Riešenia akustiky podláh: Plávajúce podlahy a ich význam

Na zvýšenie komfortu bývania v obytnom priestore či skvalitnenie pracovného prostredia v prevádzkových objektoch má vplyv aj skladba podlahovej konštrukcie, ktorá by okrem tepelnoizolačnej schopnosti mala spĺňať aj príslušné akustické požiadavky. Dôležitým faktorom podlahových konštrukcií je ich schopnosť akusticky izolovať, to znamená eliminovať šírenie hluku medzi jednotlivými podlažiami.

Plávajúca podlaha je vlastne roznášacia mechanicky tuhá doska, ktorá je uložená na materiáli s nízkou dynamickou tuhosťou, ktorý zabezpečí vysokú akustickú účinnosť. Tuhá doska musí byť akusticky (pružne) oddelená zároveň od všetkých ďalších pevných konštrukcií (steny, rúry, vykurovanie a pod.), ktoré by inak tvorili akustické mosty a významne znižovali akustický účinok.

Schéma plávajúcej podlahy s prerušením akustických mostov

Ťažké plávajúce podlahy

Realizácia ťažkých plávajúcich podláh patrí v súčasnosti medzi najčastejšie konštrukčné riešenia podláh. Do tejto kategórie možno zaradiť podlahy, ktorých plošná hmotnosť je väčšia ako 75 kg/m². Základom týchto konštrukcií je stropná alebo základová doska, na ktorú sa aplikuje hydroizolačná vrstva brániaca prenikaniu vlhkosti zo spodnej strany do ďalších vrstiev. Na hydroizolačnú fóliu sa následne natesno uloží tepelná a akustická izolácia (v jednej alebo vo viacerých vrstvách).

V prípade viacvrstvovej izolácie sa odporúča spoje jednotlivých dosiek prestriedať, aby sa predišlo tvorbe akustických a tepelných mostov. V styku stropnej konštrukcie so zvislými stenami sa po celom obvode miestnosti položia pásy izolačného materiálu (hrubé 10 až 15 mm) až do výšky budúcej roznášacej vrstvy. Na ne sa vodotesne uloží hydroizolačná fólia, ktorá má za úlohu ochrániť izolant pred vodou z betónového poteru. Najmä pri vláknitých izolačných materiáloch hrozí, že voda prenikajúca z betónového poteru výrazne zníži schopnosť tepelnej a akustickej izolácie.

Následne sa na izolačnú vrstvu aplikuje nie príliš mokrý betónový poter v minimálnej kvalite B20. Ten možno nahradiť aj anhydritovými liatymi potermi, ktoré zjednodušujú prácu a majú dostatočnú pevnosť aj pri nižších hrúbkach. Po vyzretí roznášacej vrstvy sa môže aplikovať podlahová krytina. Plošná hmotnosť ťažkej plávajúcej podlahy v súčinnosti s vhodným druhom izolačného materiálu zvyšujú vzduchovú nepriezvučnosť celej konštrukcie. To znamená, že takéto zloženie podlahy je z akustického hľadiska vyhovujúce. Okrem toho možno správnou realizáciou všetkých detailov a prerušením všetkých akustických mostov (stykov akusticky tvrdých materiálov) eliminovať i šírenie krokového hluku.

Schéma vrstiev ťažkej plávajúcej podlahy

Ľahké plávajúce podlahy

Toto riešenie sa využíva pri stavbách, kde sa neodporúča zanášať do konštrukcie mokrý proces. Podlahové konštrukcie sa realizujú najmä pri zobytňovaní podkroví alebo výstavbe montovaných drevostavieb. Do skupiny ľahkých plávajúcich podláh patria konštrukcie, ktorých plošná hmotnosť je vyššia ako 15 kg/m² a nižšia ako 75 kg/m². Ich zloženie je podobné ako pri ťažkých plávajúcich podlahách.

Hlavným rozdielom je roznášacia vrstva, ktorá sa pri ľahkých podlahových konštrukciách realizuje z veľkoplošných materiálov na báze dreva (OSB dosky, preglejky, cetris dosky a pod.) alebo na báze sadrovlákna a sadrokartónu. Pri väčšine veľkoplošných materiálov sa odporúča používať dosky hrubé 12 až 18 mm (podľa pevnosti materiálu). Ukladať ich treba na izolačný materiál minimálne v dvoch vrstvách tak, že vrchná doska sa natočí proti spodnej o 90°. Pre vyššiu stabilitu konštrukcie treba obe vrstvy navzájom zoskrutkovať samoreznými vrutmi. Niektoré veľkoplošné materiály s vyššou pevnosťou možno ukladať aj v jednej vrstve. Ich hrúbka však musí byť väčšia ako 22 mm a spoje jednotlivých dosiek musia byť realizované na pero a drážku (polodrážku).

Ľahká podlahová konštrukcia je z akustického hľadiska vhodná najmä pre stropné konštrukcie s vyššou plošnou hmotnosťou. Jej kombinácia spolu s ťažšou konštrukciou stropu zabezpečí dostatočnú vzduchovú nepriezvučnosť celého systému. Použitie vláknitých izolačných materiálov a správna realizácia všetkých detailov umožňujú elimináciu akustických mostov, čím sa zabráni šíreniu krokového hluku.

Podlahy s roštovou konštrukciou

Pri tomto druhu podlahovej konštrukcie sa používa izolácia, ktorá nemá dostatočnú pevnosť na prenášanie úžitkového zaťaženia. Nosným prvkom je rošt, ktorý môže byť zhotovený z dreva alebo z kovových profilov. Medzi jeho jednotlivé prvky, ktoré musia byť podlepené pružnou útlmovou fóliou, sa vkladá tepelná a akustická izolácia. Na nosný rošt sa následne ukladá roznášacia vrstva, na ktorú možno priamo montovať podlahovú krytinu.

Z akustického hľadiska je takáto konštrukcia menej účinná. Jej plošná hmotnosť je nepostačujúca na zvyšovanie vzduchovej nepriezvučnosti a mnoho akustických mostov v podobe jednotlivých prvkov nosného roštu zapríčiňuje značné šírenie krokového hluku.

Kľúčová rola krokovej izolácie

Rozhodujúci vplyv na akustickú účinnosť celej plávajúcej podlahy má kroková izolácia, t. j. pružná zvuková a tepelnoizolačná vrstva. Žiaľ, na druhej strane platí, čím mäkšia kroková izolácia, tým väčšia deformácia a zároveň nižšia zaťažiteľnosť. Na dosiahnutie prijateľnej deformácie sa dosky na krokový útlm vyrábajú v hrúbkach do 50 mm. Najúčinnejším riešením proti krokovému hluku je realizácia plávajúcej podlahy s akustickou podložkou s hrúbkou 20 až 40 mm.

Ak je potrebná väčšia hrúbka izolačnej vrstvy ako 50 mm, je vhodné kombinovať mäkkú krokovú izoláciu s hrúbkou max. 50 mm a pevný izolačný materiál s nízkym stlačením, najčastejšie expandovaný polystyrén EPS 100. Častou otázkou je, či sa má doplnková izolácia klásť nad alebo pod dosky krokovej izolácie. Zvyčajne sa mäkká izolácia ukladá naspodok, pretože dobre vyrovná prípadné nerovnosti v podklade (výstupky sa do nej vtlačia).

Elastifikácia je technologická úprava EPS, ktorá umožňuje vyrábať penový polystyrén s vopred zvolenou pružnosťou (vyjadrenou dynamickou tuhosťou). Týmto spôsobom sa poruší štruktúra buniek, čo umožňuje vytvárať vysokoizolačné akustické konštrukcie.

  • Elastifikovaný polystyrén ISOVER EPS Floor 4000 je určený do ťažkých plávajúcich podláh s normatívnym prevádzkovým zaťažením max. 4 kN/m² (400 kg/m²).
  • Elastifikovaný polystyrén ISOVER EPS Floor 5000 je určený do ťažkých plávajúcich podláh s normatívnym prevádzkovým zaťažením max. 5 kN/m² (500 kg/m²).

Eliminácia akustických mostov v schodiskách

Hluk zo schodiska je jedným z najčastejších problémov, ktorý znižuje kvalitu bývania a tiež hodnotu celej budovy. Naša spoločnosť sa nedávno stretla s problémom prechodu hluku z prízemia na poschodie cez schodisko. Klient nám povedal, že hluk z prízemia sa nežiaduco prenášal na poschodie cez schodisko a vytváral nepriaznivé prostredie pre deti na poschodí. Po dôkladnej analýze situácie sme sa rozhodli riešiť tento problém úpravou priestorovej akustiky na schodisku. Po realizácii týchto úprav klient spozoroval výrazné zlepšenie akustického komfortu v priestore. Hluk sa už neprenášal tak intenzívne cez schodisko a obyvatelia domu mali konečne možnosť žiť v tichšom a pokojnejšom prostredí. Táto skúsenosť nás utvrdila v dôležitosti správnej akustickej úpravy priestoru a ukázala nám, že aj malé zmeny môžu mať veľký vplyv na celkovú kvalitu života v danej budove.

Šalovanie schodov+betonaž

Systém Schöck Tronsole®: Komplexné riešenie

Nová generácia prvkov Schöck Tronsole® však prináša ucelené riešenie. Spája v sebe spoľahlivú ochranu proti kročajovému zvuku a tiež jednoduché zabudovanie. Tento systém pozostáva z niekoľkých prvkov, vďaka ktorým sú špeciálne akusticky izolujúce podlahové skladby často zbytočné. Jednotlivé systémové prvky sa ideálne vzájomne dopĺňajú a zaručujú účinnú elimináciu akustických mostov počas stavebných prác a to u priamych aj točitých schodísk.

Jednotlivé prvky systému vytvárajú po zabudovaní súvislú modrú líniu kopírujúcu obrysy schodiskových prvkov, ktoré sú oddelené od ostatných konštrukcií pre spoľahlivé akustické prerušenie. Ako znak kvalitnej a bezpečnej ochrany proti kročajovému zvuku vzniknú modré obrysy okolo akusticky prerušených schodiskových konštrukcií či schodiskového ramena. Novinkou systému je prvok Tronsole® typ P, ktorý sa používa pre uloženie monolitických aj prefabrikovaných medzipodest v murovaných aj monolitických stenách. Prenáša zvislé šmykové aj nadvihovacie sily a horizontálne šmykové sily. Nosným prvkom tohto výrobku je oceľový obdĺžnikový profil, ktorý je vsadený do špeciálneho stenového puzdra.

Systém Schöck Tronsole® a modrá línia izolácie

Ďalšie riešenia pre zlepšenie priestorovej akustiky

Dajú sa vôbec tieto problémy vyriešiť bez toho, aby sme zasahovali do konštrukcií? Aby nevznikol zbytočný neporiadok? Zníženie hladiny hluku zlepšenou akustikou je priamo-úmerné veľkosti a členitosti priestoru. Zníženie hladiny hluku zlepšenou akustikou je priamo-úmerné veľkosti a členitosti priestoru a pod. Keďže akustická energia sa bude menej sčítavať, zníži sa tak celková hladina hluku. Hovoríme približne o 3-6 dB, čo je v praxi pomerne dosť výrazný efekt. Podľa konkrétnej situácie môžete riešiť buď zvukovú izoláciu stien, alebo zvukovú pohltivosť (najmä pri stropnej konštrukcii), prípadne ich kombináciu.

Porovnanie priestoru s dobrou a zlou akustikou

Akustické panely z melamínu

Melamín. Živica, z ktorej je možné vyrábať penové bloky, sa dnes stáva čím ďalej tým väčším pomocníkom. Z týchto blokov môžeme rezať obklady takmer akéhokoľvek tvaru. Nehorľavé, zvukovo vysoko absorpčné tvarovky z melamínu sú ultra ľahké. Takáto tvarovka s rozmermi 100x100x4,5 centimetrov váži približne 200 gramov. Od hrúbok 4-5cm má melamínový panel vyhovujúce absorpčné koeficienty už pri frekvencii 315-500 HZ. Keď potom hovoríme o každodenných klasických zvukoch, ako je napríklad vŕzganie stoličiek, šum elektroniky či ľudský hlas, je táto ponuka viac než dostačujúca.

Vďaka svojej nenápadnej, bielej či sivej farbe, sa hodí prakticky všade. Je univerzálny a veľmi nenápadný, navyše na zlepšenie akustiky postačí obložiť iba 50% plochy stropu. Medzi najčastejšie formy inštalácie patrí lepenie dosiek 100x100 cm alebo iných vyhovujúcich dielov na strop. Na lepenie používame rýchloschnúcu lepiacu penu, ktorá sa na dosky aplikuje iba v malom množstve. Ďalšou možnosťou inštalácie je zavesenie dosiek, ktoré nielen že skvele fungujú, ale môžu taktiež vytvoriť veľmi zaujímavý a štýlový doplnok. Závesné akustické prvky sú praktické pre interiéry s vyšším stropom. Vďaka ľahkosti melamínových dosiek nie je nutné háčiky na zavesenie priamo vŕtať, stačí ich jednoducho nalepiť. Skvelým pomocníkom pri lepení môže byť napríklad lepidlo Mamut.

Melamín nie je materiál, ktorý možno v prípade zašpinenia utrieť vlhkou handrou. Preto ho neodporúčame dávať na steny, kam môže ktokoľvek siahnuť a dosky tak zašpiniť alebo priamo poškodiť. Použitie melamínového obloženia je preto vhodné hlavne na stropy. O dosť lacnejší, ale nie vždy spoľahlivý príbuzný melamínovej peny je štandardná polyuretánová akustická pena. Vyrába sa iba v tmavo sivom prevedení, vďaka čomu nie je príliš estetická. Ďalším jej mínusom je jej neúplná nehorľavosť.

Po zlepšení akustickej pohody si budete v kanceláriách lepšie rozumieť, zaostrí sa zvuk, zníži sa ozvena a vám sa hneď bude lepšie pracovať.

Akustické systémy zo sadrokartónu

Ruší vás televízia od susedov, hluk z chodby alebo ozvena v obývačke? Pokoj a pohodu do domácnosti vrátia naše akustické systémy zo sadrokartónu. Dokážu spoľahlivo odhlučniť steny aj stropy a tým efektívne zlepšujú akustiku v celom dome.

  • Zvuková izolácia
    Cieľ: zabrániť tomu, aby hluk prenikal medzi miestnosťami alebo zvonku dovnútra interiéru. Kam sa hodí: steny medzi bytmi a izbami, stropy, chodby, technické miestnosti. Ako to funguje: ide o kombináciu sadrokartónu proti hluku a minerálnej izolácie v skladbe priečky, predsadenej steny alebo podhľadu. Naše akustické systémy sa uplatňujú v bytovej aj komerčnej výstavbe.

Normy a požiadavky na zvukovú izoláciu

Požiadavky na zvukovoizolačné vlastnosti jednotlivých konštrukcií stanovuje norma STN 73 0532 - Akustika - Hodnotenie zvukovoizolačných vlastností deliacich konštrukcií medzi miestnosťami a obvodových plášťov budov. Je to vlastnosť podlahovej konštrukcie (v súčinnosti so stropnou konštrukciou) izolovať dve susedné miestnosti z hľadiska zvuku prenášaného vzduchom, pričom zvuk vzniká v jednej z miestností a šíri sa škárami, konštrukciou, zvislými stenami či okolitými konštrukciami.

Možno ju charakterizovať buď laboratórnou váženou nepriezvučnosťou Rw, alebo stavebnou (praktickou) váženou nepriezvučnosťou R´w. Laboratórna vzduchová nepriezvučnosť sa posudzuje pri ideálnych podmienkach bez okolitých konštrukcií, pričom stavebná vzduchová nepriezvučnosť sa meria priamo na stavbe a zahŕňa aj vplyv okolitých konštrukcií. V zásade sa rozdiel medzi laboratórnou (Rw) a praktickou (R´w) váženou vzduchovou nepriezvučnosťou pohybuje okolo 3 až 10 dB.

Vyjadruje schopnosť podlahovej konštrukcie tlmiť hluk, ktorý je s ňou v priamom kontakte. Číselne sa vyjadruje ako vážená hladina krokového hluku, či už ako laboratórna Lnw, alebo ako stavebná L´nw.

tags: #akusticky #most #prerusenie #schodisko