Ako správne vybudovať a pripojiť splaškové kanalizačné potrubie

Súčasťou mnohých povinností pri výstavbe domu je aj jeho napojenie na inžinierske siete. Podľa súčasných platných predpisov musia byť všetky budovy a k nim patriace pozemky odvodnené a musia z nich byť bezpečne odvedené všetky splašky. Ide o systém, kde vnútorná kanalizácia vedie odpad hlavným zvodom od zriaďovacích predmetov von z budovy, kde sa napája cez kanalizačnú prípojku na verejnú kanalizáciu.

Čo je potrebné vybaviť pred pripojením na kanalizáciu?

Dostupnosť inžinierskych sietí je dôležité overiť ešte pred kúpou pozemku. Ak je možnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu, je potrebné podať žiadosť o pripojenie na príslušné vodárne a kanalizácie. Napojenie na verejnú kanalizáciu sa musí konzultovať s rôznymi inštitúciami, aby sa dodržali potrebné zákony, vyhlášky a obecné nariadenia.

Pri realizácii novej kanalizačnej prípojky je potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu. Žiadosť o novú kanalizačnú prípojku je potrebné smerovať na miestnu vodárenskú spoločnosť osobne, poštou alebo aj elektronicky. Lehota na vybavenie žiadosti je väčšinou 30 dní. Ak je projekt v poriadku, môžete požiadať o vydanie ohlásenia drobnej stavby, resp. stavebného povolenia. Následne je potrebné vo vodárenskej spoločnosti uzatvoriť zmluvu o odvádzaní splaškových vôd.

Ak plánujete výstavbu chalupy a kanalizácie k nej, ide o drobné stavby a budete musieť verejnú kanalizáciu informatívne zakresliť do kópie katastrálnej mapy. K žiadosti o pripojenie na kanalizáciu budete musieť predložiť aj aktuálnu situáciu kanalizačnej prípojky a umiestnenie kanalizačnej šachty. Miesto, kde vám kanalizačnú prípojku vybudujú a kam umiestnia merač na prípojke, určí prevádzkovateľ verejnej kanalizácie.

Typy kanalizačných systémov a materiály

Pred plánovaním kanalizácie sa zamyslite nad pojmami odtok či kanalizácia a nad tým, čo do kanalizácie patrí. Kanalizácia je systém odvádzajúci vodu prichádzajúcu z kúpeľní, kuchynského drezu, sprchy, práčky z vášho pozemku. Odtok povrchovej vody je určený pre všetku vodu v okolí vášho pozemku, ktorá nie je napojená na váš domový vodovod. To zahŕňa dažďovú vodu, ktorú zachytávajú vaše odkvapy domu, terasy, garáže a iné hospodárske budovy. Ak bývate v staršej nehnuteľnosti, je možné, že obidva systémy sú zlúčené v jednom, no najlepšie je ich mať oddelene.

Dnes je už na trhu nespočetné množstvo montážneho materiálu. Pripojovacie, odpadové a zvodové potrubia sa zostavujú z kameninových, liatinových, betónových a novodurových a plastových rúr. Napríklad s plastovými rúrkami sa pracuje veľmi dobre. Dajú sa ľahko skracovať na rôzne dĺžky, stačí ich len prerezať pílkou na kovy. Jednotlivé rezné plochy potrubia viete zahladiť jemným pilníkom a dôsledne očistiť od stružlín, aby ste predišli netesnosti spojov.

Prehľad materiálov pre kanalizačné potrubia:

• Plastové potrubia (PVC, PP, PE, PEX, PEX-AL-PEX): Sú najpoužívanejšie pre vnútorné aj vonkajšie kanalizačné systémy. Sú ľahké, odolné voči korózii a ľahko sa inštalujú. Hladký povrch zabraňuje upchávaniu a časom neprerastá. Rúry z PVC sú odolné proti ultrafialovému žiareniu.
• Liatinové potrubia: Sú odolnejšie voči korózii ako oceľové, ale sú drahšie a ťažšie, čo komplikuje inštaláciu. V minulosti boli bežne používané.
• Kameninové potrubia: Postupne ich vytláčajú plastové potrubia. Sú spájané prostredníctvom vytvarovaných hrdiel.
• Oceľové potrubia: Používajú sa skôr pre priemyselné odpady. Sú náchylné na koróziu.

Kanalizačné systémy uľahčujú život ľuďom, vďaka čomu sú oveľa pohodlnejšie. To sa, žiaľ, netýka starých komunikácií. Už dávno upadli do bezúhonnosti. Nepríjemné pachy vychádzajú zo starých kanalizačných potrubí, sú zanesené a môžu kedykoľvek prasknúť a presakovať. Takéto systémy nedokážu uľahčiť život, ale iba zvyšujú problémy. Skôr alebo neskôr bude nevyhnutná výmena kanálov v byte. Pri výmene chybnej časti potrubia sa rúra najskôr na mieste poškodenia oddelí aj s trochou „tela“ a vyhotoví sa príslušná kanálová základná rúra. Prefabrikované konce rúr sú skosené (zošikmené), aby sa dali ľahšie vsunúť do objímok. Odpílené rúry môžeme zošikmiť sami pomocou jemného pilníka. Aby v rúre nezostalo nič visieť a nevznikli žiadne vírenia, skosíme pre istotu zľahka aj vnútorné hrany reznej plochy.

Konštrukcia vnútornej kanalizácie

Vnútorný rozvod kanalizácie začína pri jednotlivých zariaďovacích predmetoch a končí pri výstupe z budovy.

• Pripojovacie potrubie: Splaškovú vodu z domácností odvádza do odpadového potrubia šikmé pripojovacie potrubie, ktoré sa montuje v minimálnom sklone 3 % a vodorovná vzdialenosť medzi odpadovým potrubím a zriaďovacím predmetom by nemala podľa normy presiahnuť 3 metre, ak je tým zriaďovacím predmetom WC, skracuje sa táto vzdialenosť na 1,5 m. Potrubie sa ukladá väčšinou do steny v šikmých drážkach a zamurováva sa alebo sa vedie k podlahe prízemia. Svetlosť potrubia sa volí podľa množstva a druhu pripojených zariaďovacích predmetov.
• Zápachové uzávery (sifóny): Aby neprenikal zápach z kanalizačného potrubia do interiéru, montujú sa medzi zriaďovacie predmety a potrubie zápachové uzávery, ktoré sú chránené pred vniknutím väčších nečistôt ochrannou mriežkou.
• Odpadové zvislé potrubie: Zberá a odvádza splaškové vody do nižších podlaží. Musí byť vyvedené 0,5 m nad strechu, kde je ukončené vetracou hlavicou. Tá potrubie vetrá a zabezpečuje, aby sa v ňom nehromadili plyny. Na najnižšom podlaží alebo v pivnici sa do každého odpadového potrubia musí vložiť rúra s čistiacim otvorom.
• Odpadové ležaté potrubie: Tvorí rozvetvenú sieť a vychádza z odpadových potrubí a výpustí a pripája sa na kanalizačnú prípojku. Umiestnené je v podzemnom podlaží alebo pod stropom (ak nie je budova podpivničená, tak nad objektom). Musí byť pripravené a odskúšané pred betónovaním základovej dosky a musí spĺňať platné predpisy, aby v prípade poruchy nebolo kanalizačné potrubie príčinou podmáčania základov. Mimo budovy sa kladie ležaté potrubie do nemrznúcej hĺbky - minimálne 90 cm.

Odpadové zvislé aj ležaté potrubné rozvody, ako aj kanalizačnú prípojku, navrhuje vždy projektant na základe predpokladaného množstva vyprodukovaných splaškov.

Normy a dimenzovanie odpadových potrubí

Návrh a technické riešenia odpadového potrubia splaškovej vody sú odporúčané na základe požiadaviek EN 12056-2 a experimentálnych meraní hydraulických pomerov v potrubí. Pre dimenzovanie odpadových potrubí vo vnútri budovy platí STN 73 6760 a ČSN 75 6760, ktoré sú v súlade s EN 12 056-2. Kanalizácia v budovách sa dimenzuje ako systém I v súlade s EN 12056-2, ktorá definuje rôzne systémy I až IV. V systéme I sa uvažuje stupeň plnenia odpadového potrubia h/d = 0,5 (t.j. 50 % prierezu potrubia je zaplneného vodou).

Optimálne podmienky pre prúdenie vody a vzduchu v odpadovom potrubí sú vtedy, ak je potrubie vedené zvislo bez zmeny prierezu a bez zalomenia potrubia. Odpadové potrubie by sa malo navrhovať priame, s vyvedením hlavného vetracieho potrubia voľne nad strechu. Pri vyrovnaní tlaku v odpadovom potrubí sa vyžaduje veľký prietok vzduchu - až 35násobne väčší, ako je prietok vody.

Menovitá svetlosť odpadového potrubia s hlavným vetracím potrubím (ak súčet dĺžky odpadového a vetracieho potrubia je menej ako 70 m) sa dimenzuje podľa príslušných tabuliek. Odpadové potrubie po celej jeho dĺžke sa dimenzuje na prietok odpadovej vody v mieste pod napojením najnižšieho pripájacieho potrubia, jeho najmenšia svetlosť je DN 70. Pri odpadových potrubiach s výškou od 70 do 100 m sa musí použiť odpadové potrubie s doplnkovým vetracím potrubím. Pri odpadových potrubiach s výškou nad 100 m sa odporúča výpočtom preukázať, že nemôže dôjsť k vysatiu zápachových uzáverov zariaďovacích predmetov. Maximálny podtlak v týchto potrubiach by nemal prekročiť hodnotu 464 Pa. V prípade, že nie je možné vyviesť odpadové potrubie nad strechu, opatrí sa privzdušňovacím ventilom. Odpadové potrubia bez vetracích potrubí alebo privzdušňovacích ventilov sa nesmú inštalovať. V budove môže byť inštalované len jedno odpadové potrubie s privzdušňovacím ventilom.

Odporúčané dimenzie a prietoky podľa EN 12056-2 (Systém I, plnenie 0,5 h/d)

Experimentálnymi meraniami hydraulických pomerov pri gravitačnom prúdení vody v odpadovom potrubí sa dokázalo, že prietok vody nemá tvar špirály ani piestu, ale má prstencový priebeh. Voda prúdi na vnútornom povrchu potrubia a vzduch prúdi v strede prierezu. Z pripájacieho potrubia priteká voda na protiľahlú stenu odpadového potrubia a klesá v ňom nadol. Veľký vplyv na kolísanie tlaku majú menovité svetlosti potrubia a uhly pripojenia pripájacieho potrubia. Nepriaznivé hydraulické pomery predstavuje napr. pripojenie redukovanou odbočkou 45°, kedy môže dôjsť v dôsledku podtlaku k vysatiu zápachovej uzávierky. Naopak priaznivé prúdenie nastáva pri odbočke 88,5°, kedy nedochádza k vysatiu zápachovej uzávierky. V Nemecku sa preto redukované odbočky na odpadovom potrubí pod uhlom 45° nesmú navrhovať.

Inštalácia a montáž kanalizačného potrubia

Kanalizačný systém v byte teda začína inštaláciou stúpačky. Prvým krokom je spojenie odpaliska s kusom susednej rúry, ktorá trčí zdola. Ak sa ich priemer líši, použite manžetu. Potom určte dĺžku rúrky a odrežte ju. Potom musíte vyskúšať všetky komponenty stúpačky. Potom vložte výslednú štruktúru do spodného dielu. Označte upevnenie a pripevnite hornú a dolnú svorku. Kanalizácia je inštalovaná v byte, počnúc stúpačkou podľa navrhnutej schémy. Potom sa spoja vodovodné armatúry. Aby sa zabránilo vnútornému namáhaniu, používajú sa nielen pevné, ale aj plávajúce držiaky. Pevný držiak zabraňuje pohybu potrubia. Vykonáva sa pomocou plastových upevňovacích prvkov alebo svorky s tesnením skrutky. Plávajúce uloženie umožňuje iba pozdĺžne premiestnenie. Po inštalácii systému by ste mali vyskúšať kanalizačný systém nainštalovaný v byte vlastnými rukami. Všetky spoje by mali byť skontrolované na tesnosť. Zvyčajne, ak sa inštalácia plastových rúrok vykonáva podľa pravidiel, pomocou tesnení sa nezistia žiadne chyby. Po kontrole môžete vytvoriť rám na maskovanie kanalizačných potrubí.

Zasypanie kanalizačných rúr

Správne zasypanie kanalizačných rúr je kritickou fázou inštalácie celého kanalizačného systému, ktorá má zásadný vplyv na jeho dlhodobú funkčnosť a bezproblémovú prevádzku. Nesprávne postupy môžu viesť k častým poruchám a nutnosti nákladných opráv. Tento proces si vyžaduje dôkladné plánovanie, dodržiavanie technických noriem a použitie vhodných materiálov a techník.

Fázy pokladania a príprava podkladu

Proces pokladania plastových kanalizačných rúr je detailne definovaný normou UNI EN 1610 z októbra 2015. Počas celej inštalácie je nevyhnutné predchádzať preniknutiu akýchkoľvek úlomkov alebo cudzích telies do vnútra potrubia a zároveň chrániť vnútorný povrch pred poškodením. Základom úspešnej inštalácie je kontrola rovnosti a hladkosti podkladu, pričom všetky nerovnosti, ktoré by mohli potrubie poškodiť, musia byť odstránené. Pokladacia plocha musí zaručovať absolútnu súsúslednosť uloženia.

V úsekoch, kde hrozí sadnutie terénu, je nevyhnutné prijať špecifické opatrenia, ako je použitie vhodných spojok alebo špeciálne úpravy dna žľabu. Všeobecne sa odporúča vytvoriť podklad z drobného piesku alebo štrku, nikdy nie z materiálu s ostrými hranami. Pri všetkých potrubiach odpadovej vody treba dbať na dostatočný spád 1 až 2 cm/m. Aby sme zabránili upchaniu úsekov kanálov, mali by sme sa čo najviac vyhýbať kolenám s uhlom 90°.

Kladenie kanalizačného potrubia je dôležité dbať na jeho čistotu, aby sa zachovala vodotesnosť. V pravidelných intervaloch je vhodné osadiť revízne šachty, ktoré umožnia kontrolu a čistenie systému. Pre zabezpečenie správneho odtoku odpadových vôd je nevyhnutné dodržať správny spád rúr, ktorý by mal byť 2 až 2,5 cm na jeden meter potrubia. V prípade kamenistého podložia je potrebné ho vysypať jemne zrnitým materiálom, štrkom, a naň položiť kanalizačné potrubie. Veľmi nestabilné podložie je možné spevniť vybetónovaním a následným vytvorením klasického podložia z jemného materiálu a štrku, prípadne s použitím fólie. Pri potrubiach privádzajúcich alebo odvádzajúcich vodu je vo všeobecnosti dobré vyhýbať sa 90° kolenám; dve 45° kolená sú preferovaným riešením.

Zasypanie výkopu

Zasýpanie výkopu kanalizácie je chúlostivá, ale mimoriadne dôležitá činnosť. Nesprávne zhutnenie pôdy môže negatívne ovplyvniť ako pevné, tak aj pružné rúry a viesť k ich zlomeniu. Proces zhutňovania musí byť vykonávaný s maximálnou starostlivosťou a dodržaním postupných vrstiev.

• Dôkladné spevnenie: Zhutňovanie sa musí vykonávať v postupných vrstvách s hrúbkou približne 30 cm. Toto zhutnenie by malo dosiahnuť minimálne jeden meter pokrytia nad horným oblúkom rúry. Cieľom je dosiahnuť Proctorov index 90-92 %, čo garantuje dostatočnú stabilitu.
• Prostriedky na zhutňovanie: Do výšky jedného metra nad horným oblúkom rúry sa musí zhutňovanie vykonávať ľahkými prostriedkami, napríklad vibračnými doskami s nízkou hmotnosťou. Nad touto úrovňou je možné použiť bežné prostriedky na zhutňovanie. Obsypový materiál sa musí zhutňovať vibračným zariadením a vyžaduje si navrstvenie až do výšky približne 20 cm nad kanalizačné potrubie. Cieľom je, aby sa obsypový materiál dostal medzi výkop a potrubie a celé potrubie chránil pred prípadnými deformáciami.

Kanalizačné šachty: Nevyhnutný prvok systému

Kanalizačná alebo revízna šachta je nevyhnutnou súčasťou kanalizačnej prípojky pre splaškové a odpadové vody. Je určená na vykonávanie kontroly a údržby potrubia, čím zabezpečuje jeho správne fungovanie.

Šachtové dno sa umiestni do zhutneného podsypu. Následne sa napojí vstupné a výstupné potrubie a šachtová rúra sa zasunie do šachtového dna. Proces postupného obsypávania a hutnenia pokračuje až do úrovne 10 cm pod spodnou časťou, kde je plánované osadenie rámu či prstenca, ktorý sa potom osadí do betónového lôžka. Čistiace rúry včlenené do hlavného zvodu pri budovách bez podpivničenia musia byť umiestnené vo vybetónovanej nepriepustnej revíznej šachte s rozmermi minimálne 60 x 90 x 75 cm.

Umiestnenie šachty závisí od dispozičného usporiadania celku, využitia kanalizácie, ale aj od lokálnych podmienok kanalizačnej siete. Pre každú nehnuteľnosť je potrebná samostatná kanalizačná prípojka. V prípade potreby zmeny smeru kanalizačnej prípojky je nevyhnutné na mieste zmeny vybudovať kanalizačnú šachtu.

Moderné riešenia pre existujúce potrubia

Sanácia potrubia: Moderné riešenia opráv

V prípade porúch kanalizačného potrubia nie je vždy nutné pristúpiť k rozsiahlym výkopovým prácam. Sanácia potrubia ponúka moderné a efektívne riešenia, ktoré sú často rýchlejšie a menej nákladné ako tradičné opravy.

• CIPP lining repair (líniová sanácia): Ide o sanáciu dlhšieho úseku inverzným spôsobom. Pri rekonštrukcii dlhších úsekov sa využíva zavedenie sanačného rukáva pomocou inverzného zariadenia a vytvrdzovanie živice.
• Oprava krátkou vložkou (napríklad quick lock systém): Umožňuje opravu poškodených úsekov bez nutnosti rozsiahlych výkopov.
• Nástreková metóda s metličkovaním: Pri výmene stúpačiek v murive alebo bytových jadrách vytvára súvislú nepriepustnú vrstvu. Systém Spraypoxy je univerzálny a umožňuje čistenie, kamerovú kontrolu a nanášanie živice jedným zariadením.
• Injektáže dutín cementovou zmesou: V prípade vzniku dutín (kaverien) okolo kanalizácie, ktoré môžu spôsobiť prepadnutie potrubia.

Sanácii potrubia predchádza obhliadka miesta vrátane kontroly potrubia inšpekčnou kamerou, ktorá je často poskytovaná bezplatne. Cena za sanáciu je individuálna a závisí od rozsahu poškodenia a zvolenej metódy.

Zapojenie do existujúceho plastového potrubia

Nikto sa neobťažuje nabúrať do plastového potrubia vo vnútri bytu alebo súkromného domu. To sa dá urobiť takmer kdekoľvek. Musíte len dodržiavať základné pravidlá a nepreťažovať systém množstvom vodovodných zariadení. Tlak vody vo vodovodnom systéme by mal byť dostatočný pre všetky zariadenia a všetkých používateľov. A kanalizačné potrubie je schopné prijať iba také množstvo odpadu, pre ktoré bolo pôvodne navrhnuté.

Metóda č. 1 - T-kus alebo rozdeľovač

Najjednoduchšie je naraziť do kanalizačného potrubia. Najspoľahlivejšou technológiou na pripojenie do plastovej vodovodnej rúry je metóda s vložením odpaliska do nej. V skutočnosti ide o normálnu inštaláciu odbočky pomocou štandardného vybavenia. Najskôr je z potrubia vyrezaná časť a potom je na jej miesto namontovaná časť s ohybom. Ak nie sú skúsenosti s inštaláciou plastových potrubí s elektrickým spájkovaním alebo lepením, je lepšie odmietnuť túto možnosť s vložením odpaliska - pri inštalácii sedlovej podložky svojpomocne existuje oveľa menej rizík, že urobíte chybu.

Technológia vkladania odpalísk je nasledovná:

1. Voda je vypnutá a úplne vypustená zo systému.
2. Nožnice na rúrky zrežú rúrkovú časť na veľkosť, aby bolo možné na jej miesto pripojiť ďalšiu tvarovku.
3. Inštalácia odpaliska pomocou spájkovačky (pre HDPE a polypropylén) alebo lepidla (pre PVC).
4. Inštalácia uzatváracieho ventilu na výstupe.

Po nainštalovaní kohútika na vytvorenú vetvu je už možné vykonať ďalšie práce so zapnutou vodou. Zváranie plastových rúrok pri rezaní závitov v odbočke je možné zvárať na tupo a do hrdla. Obidve možnosti sú prijateľné.

Metóda č. 2 - elektricky zvárané sedlo

Nadzemné sedlo na potrubí je súčasť vodovodného systému, ktorá je určená na organizáciu odbočiek z hlavnej trate. Tento prvok výrazne zjednodušuje inštaláciu rozvetvovacích jednotiek a neznamená porušenie priechodnej integrity rúrkového produktu. Na vytvorenie odbočky v plastovej rúre v mieste spojenia je vyvŕtaný iba otvor požadovanej veľkosti. Na inštaláciu sedla nepotrebujete veľa miesta, je možné ho namontovať aj na úzke miesta a studne - pomocou takejto armatúry môžete v ktorejkoľvek jeho časti narezať vodovod.

Bežné sedlo je pripevnené k rúre svorkami a skrutkami. Jeho elektricky zváraný náprotivok má vo svojom dizajne zabudované vykurovacie špirály. Keď je na ne privádzané napätie zo siete, tieto prvky roztavujú plast, ktorý po ochladení vytvorí spoľahlivé spojenie medzi armatúrou a prívodom vody. Po úplnom stuhnutí zvaru sa cez odbočnú rúrku pomocou kruhového rezača vyreže otvor požadovaného priemeru.

Metóda č. 3 - lisovacia svorka (podložka)

Okrem elektricky zváraného sedla existuje aj jeho jednoduchší analóg - horná svorka. Skladá sa z dvoch samostatných skrutkovaných častí. Jeden pre podšívku na vrchu plastovej rúry a druhý dole pre prilákanie hornej časti. Medzi ne je vložené ďalšie tesniace tesnenie, aby sa zabránilo úniku. Svorka sa nasadí na rúrku a podľa konštrukcie sa na ňu pripevní maticami alebo skrutkami. Potom sa vŕta cez existujúce odbočné potrubie. A potom je samotná vetva pripojená z hlavnej.

Na pripojenie do tlakového potrubia sa používajú elektricky zvárané sedlá a svorky so zabudovanou rezačkou. Je umiestnený v špeciálne utesnenom tele dýzy. Na vŕtanie plastu často stačí otočiť ho šesťhranným kľúčom. Existujú však aj modely vŕtačky. Prítomnosť uzavretej vetvy s rezačkou vo vnútri zaisťuje, že pri vŕtaní potrubia pod tlakom nedochádza k striekaniu vody.

tags: #ako #urobit #splaskove #kanalizacne #potrubie #you