Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, komín je jednou z najdôležitejších súčastí každého domu a podľa toho je potrebné venovať mu patričnú pozornosť. V praxi sa však stále môžeme stretnúť so zanedbávaním jeho konštrukcie a často sa samotné vlastnosti komína riešia až medzi poslednými.
Význam a funkcia komína
Komín ako taký má nezastupiteľnú funkciu v tom, že bezpečne odvádza spaliny z vnútorného priestoru nad úroveň strechy, kde dochádza k ich rozptylu do okolitého prostredia. Zvláštny dôraz je v tomto prípade potrebné klásť na slovo bezpečnosť. Komín musí byť totiž vyhotovený tak, aby bol nielen funkčný, ale aby bola jeho prevádzka aj počas extrémnych podmienok bezpečná. Správny komín teda musí byť schopný odolávať vysokým teplotám, vyhoreniu sadzí, pôsobeniu agresívnych látok a v neposlednom rade musí byť staticky zabezpečený. Celkové vlastnosti komína v nemalej miere ovplyvňuje aj izolácia komína, ktorá je zároveň veľmi dôležitým bezpečnostným prvkom.
Hlavné účely komínovej izolácie
Hlavným účelom komínovej izolácie je zabezpečenie maximálnej a spoľahlivej funkčnosti komína. Cieľom kvalitnej izolácie komína je v prvom rade zabezpečenie nielen efektívneho ťahu a dlhodobej funkčnosti komína bez vzniku rôznych estetických či bezpečnostných nedostatkov. Správne navrhnutá a vyhotovená izolácia komína sa teda postará o protipožiarnu ochranu, optimálny ťah, ochranu pred vznikom vlhkosti a kondenzátu, a taktiež ochranu pred hromadením spalín. Pri návrhu izolácie komína určite netreba podceňovať ani riziko zatekania do komína. Vlhkosť zvonku totiž môže po konštrukcii komína ľahko zatekať aj do interiéru. V tomto prípade je dôležité dbať na správnu izoláciu a utesnenie prestupu komína strechou. Toto je proces, s ktorým si určite poradí každý skúsený pokrývač.
Dôsledky nesprávnej izolácie a moderné požiadavky
Najväčšie riziko nesprávne vykonanej izolácie komína, resp. výberu nesprávneho materiálu spočíva predovšetkým v celkovej bezpečnosti. Zvolený materiál napríklad nemusí byť dostatočne odolný voči vysokým teplotám, prípadne nemusí vôbec vyhovovať konkrétnemu komínu. Odhliadnuc od bezpečnostných rizík môže byť so zle zaizolovaným komínom problém napríklad aj pri revíznych kontrolách. Už pri samotnom návrhu komína teda odporúčame mať poriadne premyslenú izoláciu komína v súlade s odporúčaniami projektanta, prípadne výrobcu komínového systému. Samozrejme, popri tomto všetkom je potrebné dbať na príslušné normy, ktoré by ale mal poznať minimálne každý dobrý projektant.
Komín ako taký prešiel vývojom a dnes sú už na ne kladené celkom iné nároky, ako napríklad pred 50 rokmi. Zodpovedať by tomu mali aj spôsoby izolácie a výber materiálov. Ako príklad za všetky uveďme dnešné moderné stavby označované ako nízkoenergetické, resp. stavby s modernými typmi vykurovania. Moderné komíny teda musia byť odizolované takým materiálom, ktorý má minimálnu nasiakavosť. Dôvod je veľmi jednoduchý. Spaliny z moderných kotlov, resp. z iných spotrebičov určených pre nízkoenergetické stavby sú natoľko ochladzované, že môžu spôsobovať vznik kondenzátu vo vnútri komína, čo následne vedie k jeho celkovému zvlhnutiu. Moderný komín by teda mal byť vždy izolovaný nenasiakavým materiálom, ktoré zamedzujú únikom tepla a sú krátkodobo odolné aj voči veľmi vysokým teplotám, ktoré sa ani v prípade moderných stavieb určite neoplatí podceňovať.
Napriek všetkému, izolácia komína pre vás nemusí byť strašiakom. Zvoliť si môžete už prefabrikované riešenia pre jednotlivé typy komínov, ktoré vám celý proces výrazne uľahčia. Nezabudnite však pri výbere zohľadniť špecifické črty vašej stavby a očakávané vlastnosti komínového systému.
Bezpečný prechod komína cez drevené konštrukcie
Pri prechode komína cez drevený strop je dôležité dodržať bezpečnostné pokyny a použiť vhodné izolačné materiály. Jednoduchší variant je prechod prefabrikovaného komínového telesa Schiedel s plášťom z ľahčeného betónu. V tomto prípade je postačujúce dodržať bezpečnú odstupovú vzdialenosť horľavých častí stavby od vonkajšieho povrchu komínového telesa. Ak dodržíte vzdialenosti určené výrobcom a ešte aj danú medzeru vyplníte nehorľavou izoláciou z minerálnej vlny, budete môcť napojiť parozábranu a aj vodotesnú izoláciu priamo na túto izolačnú vrstvu. Izolačná vrstva v týchto kovových komínoch z nehrdzavejúcej ocele (Schiedel ICS, PERMETER) je 25 alebo 50 mm. Ich povrchová teplota však aj napriek tejto izolačnej vrstve môže dosiahnuť aj 200°C.
Pri klasickom murovanom komíne, či už bez, alebo s vnútornou vložkou, sa musíte riadiť pravidlami uvedenými vo vyhláške MV SR č. 401/2007 Z. z., ktorá v paragrafe 14 jednoznačne deklaruje, že do priameho dotyku s komínovým plášťom nesmú prísť materiály s triedou horľavosti B až F. Takže všetko horľavé musí byť vo vzdialenosti min. 50 mm. Ak je v stavbe použitý komínový systém „skladačka“, je nevyhnutné riadiť sa deklaráciou výrobcu komínového systému. Každý z výrobcov prefabrikovaných komínových systémov je povinný deklarovať bezpečnú odstupovú vzdialenosť, teda vzdialenosť, v ktorej musia byť iné ako nehorľavé materiály. Podľa výsledkov skúšky a zistených teplôt pri skúške odolnosti komína pri vyhorení sadzí (skúška trvá 30 minút, skúšobná teplota je 1 000 °C - pri tejto skúške v bezpečnej odstupovej vzdialenosti nesmie teplota povrchu prekročiť 100 °C) deklaruje výrobca bezpečnú odstupovú vzdialenosť. Preto argumenty, že keď ide o komínový systém, v prípade ktorého je teplota na povrchu príjemne dotyková, a teda fóliu (napr. parozábranu) možno pokojne nalepiť páskou alebo lepidlom priamo na komín, neobstoja. Fólia nalepená priamo na komínové teleso. Neriadime sa dotykovou teplotou na povrchu komína počas štandardnej prevádzky, ale odstupmi určenými výrobcami komínových telies, ktoré sú určené na odvod spalín od spotrebičov na tuhé palivá. Tieto odstupové vzdialenosti sú určené na základe skúšky simulujúcej vyhorenie sadzí.
Ukážka nesprávneho komponentu - EPDM manžety. Má odolnosť len do 250 °C, nie je z nehorľavého materiálu, preto sa nesmie priamo dotýkať vonkajšieho plášťa komína. Okrem podstrešnej fólie nie je dodržaný odstup ani drevených prvkov krovu, „statiku“ komína zabezpečujú nesprávne prvky (drevené laty) nesprávnym spôsobom. Napojenie parozábrany na priestup Schiedel VPC. Vhodným riešením je prechod Schiedel WDS pre priestupy stenami, stropmi, strechami. Ukážka systémového prechodu VERMIS ZERO cez strešnú rovinu v podkroví.
Stavba vzorového komínu TUMA THERM mokrá montáž II časť
Materiály pre obloženie a izoláciu komína
Na obloženie komína sú k dispozícii rôzne materiály. Zvlášť obľúbená je bridlica, pretože je prirodzená. Má dlhú životnosť a s vhodným zadným vetraním chráni pred zamokrením. Montáž je však o niečo zložitejšia. Najprv sa na komínovú hlavu pripevní zvislá doska. Na ňu príde bitúmenový náter. Ten slúži ako ochrana pred vlhkosťou. Potom priskrutkujete bridlicové dosky.
Alternatívou sú vlákno-cementové dosky. Vyzerajú podobne ako bridlicové dosky a sú k dispozícii v rôznych farbách. Dajú sa ukladať napríklad vo voštinovom vzore. Na vlákno-cementové dosky potrebujete spodnú konštrukciu, ktorá sa upevní na komín. Ľahším materiálom je plast. Tento je tiež k dispozícii v podobe malých dlaždíc. Špeciálny vzhľad môžete dosiahnuť, keď na obloženie použijete kameninové tehly. Pri nesprávnej montáži obkladu však hrozí, že kamene navlhnú. Veľmi odolné proti poveternostným vplyvom sú obklady z ušľachtilej ocele, medi a zinku. Kovový obklad upevnite nosným latovaním. Pomôže to pri montáži krytu na starý komín. Dosky sa spájajú technikou stojatej drážky. Vďaka tomu neprenikne žiadna vlhkosť. Hliník je ďalšou možnosťou opláštenia vášho komína.
Vykurovanie a jeho vplyv na komín
Rekonštrukcia murovanej chalupy či drevenice nás istotne prinúti porozmýšľať nad tým, akým spôsobom budeme zrenovovanú stavbu vykurovať. Možností máme viacero, no jednoznačná odpoveď neexistuje, takže konečné rozhodnutie je len na našom úsudku. Pri zvažovaní vhodných palív musíme porovnávať ich cenu s tepelnou energiou v kWh.
Ak si chceme v rámci rekonštrukcie chalupy či chaty postaviť kozub, najťažšiu úlohu máme pri jeho výbere a optimálnom umiestnení. Najčastejšie býva v rohu miestnosti, zarovno steny alebo vo výklenku. Kozuby staviame s portálom otvoreným na jednu, dve alebo tri strany. Obľúbený je aj voľne stojací kozub so zaveseným komínom v strede miestnosti. Konštrukcia otvorených kozubov je najjednoduchšia. Pred výberom typu a rozmerov zistíme potrebný tepelný výkon kozuba. Ak je komín už postavený, berieme do úvahy jeho technický stav a rozmery. Tu platí, že by sme mali stavať kozub s uzatvoreným ohniskom. Väčšiu účinnosť má však teplovzdušný kozub. Dvojstranný, trojstranný alebo úplne otvorený kozub rýchlejšie odovzdáva teplo svojmu okoliu. Murovaný kozub zo šamotu má bez použitia kovových materiálov pomerne jednoduchú konštrukciu. Šamot akumuluje teplo z otvoreného ohňa a postupne ho odovzdáva do miestnosti. Vyhriate teleso kozuba predĺži čas vyhrievania priestoru a s ním aj efektivitu kúrenia. Najjednoduchšia konštrukcia kozuba je, ak komín nemá dymovú klapku.
Podstatnou časťou teplovzdušného kozuba je kozubová vložka. Vyzerá ako plechový alebo liatinový sporák so zasklenou prednou stenou. Žiaruvzdorné liate keramické sklo odoláva teplote 850 °C. Vďaka nemu si môžeme užívať pohľad na mihotanie plameňa, počujeme praskanie dreva, a pritom z kozuba nevyletujú iskry, resp. sadze, ako pri otvorených kozuboch s veľkým portálom a širokým komínovým prieduchom. Spotreba paliva je výrazne nižšia ako pri otvorenom kozube. Ak má byť kozub základným zdrojom tepla v objekte, na kozubovej vložke by sme nemali šetriť. Tepelný výkon vložiek z oceľového plechu sa pohybuje okolo 5 až 13 kW. Niektoré vložky udržia oheň po jednom priložení celú noc (až 10 hodín).
Kachľové pece sa dostávajú do popredia ako ekologicky a ekonomicky výhodný zdroj tepla. Pri správne navrhnutej peci môžeme z kilogramu dreva získať 3,5 kWh energie. Hlavnou prednosťou kachľovej pece je akumulácia tepla. Ťažká akumulačná pec s hrúbkou steny 18 a viac centimetrov, projektovaná na spaľovanie dreva pri vysokých teplotách (1 000 °C) dosahuje účinnosť spaľovania 80 až 85 %. Toľko sa využije z celkovej vykurovacej energie obsiahnutej v dreve. V peci sa kúri jednu, najviac dve hodiny denne, potom sa vzduchotesne uzavrie a vnútri prebieha tzv. pyrolýza dreva. Z plášťa pece sála naakumulované teplo až 24 hodín. Množstvo dreva, ktoré sa spáli v peci, je 4 až 9 kg za hodinu.
Kotly musia mať vyvážený odvod spalín s dobrým ťahom, aby ich prevádzka bola bezpečná a hospodárna. Preto novšie typy majú usmerňovače ťahu. Kotly napojené odťahom do fasády (cez stenu) nemajú dostatočný ťah, preto majú zvyčajne doplnkový ventilátor integrovaný v kotle. Pri horení akéhokoľvek paliva vznikajú spaliny. Tie obsahujú okrem CO2 aj značné množstvo vodnej pary.
Kontext: Izolácia drevených konštrukcií
Aj keď sa primárne zameriavame na komín, je dôležité si uvedomiť celkový kontext izolácie drevenej chaty, najmä ak má slúžiť na trvalé bývanie. Pri izolácii zvnútra sa nikdy nepodarí odstrániť tepelné mosty a čím bude izolácia lepšia, tým budú výraznejšie. Zateplenie zvnútra má svoje významné riziká na všetkých stavbách, pri dreveniciach obzvlášť. Najjednoduchšie a najbezpečnejšie je z vnútra primurovať výborný izolant s tepelnou kapacitou, napríklad Multipor.
Vonkajšie teploty sa každým rokom viac a viac vymykajú normálu a na tepelnú izoláciu strechy sa kladú čoraz väčšie nároky. V dôsledku nedostatočnej izolácie sa podkrovie počas letných mesiacov nadmerne prehrieva. Interiér podkrovia sa v lete prehrieva, počas zimy nám uniká teplo a vznikajú plesne. Pri zatepľovaní podkrovia treba venovať zvýšenú pozornosť zatepleniu všetkých detailov strechy. Kľúčový je správny výber vhodnej izolácie a zároveň zvolenie dostatočnej hrúbky izolačného materiálu. Treba splniť požiadavky normy pre zateplenie budov.
Výpočet vhodnej hrúbky závisí aj od tepelnoizolačných vlastností izolácie - čím sú lepšie, tým menšia hrúbka je potrebná. Kritériom na porovnanie tepelnoizolačných vlastností materiálov je koeficient tepelnej vodivosti λ(lambda) - čím je jej hodnota nižšia, tým sú vlastnosti lepšie. Pre splnenie požiadaviek normy na zateplenie šikmých striech pri tradičnom spôsobe zateplenia nestačí vložiť izoláciu len medzi krokvy, ale rovnako aj pod ne. Pozornosť treba venovať aj tepelným mostom, ktorými sú napríklad krokvy, prechod strechy na zvislú konštrukciu, či napojenie okenného otvoru na strešnú konštrukciu. Riešením pre odstránenie tepelných mostov je dostatočná hrúbka tepelnej izolácie. Realizácia tepelnej izolácie nielen medzi krokvy, ale aj pod nimi redukuje riziko vzniku tepelných mostov. Pri výbere nevhodnej ľahkej izolácie môže dochádzať k jej zosadaniu a vznikajú škáry.
Zateplenie trámového - štukátorového stropu fúkanou izoláciou je najjednoduchší a určite aj najúčinnejší spôsob zateplenia. Vyžadujú sa minimálne zásahy, nie je potrebné vypratanie povaly, izolačné práce sú veľmi rýchle a čisté. Fúkanou izoláciou v dutine sa materiál dostane úplne všade na každé miesto, tým nevzniknú žiadne tepelné úniky. Izolačné panely nie je možné povkladať bez malých medzier, pričom vznikajú tepelné mosty. Fúkaná izolácia sa dostane úplne všade a dokonalo vyplní priestor popri drevených trámech. Izolácia povaly vám prinesie množstvo výhod: nenáročná aplikácia izolácie, nie je potrebné vypratanie povaly, vyžaduje sa minimálny zásah, veľmi vysoká úspora energie.
