Komplexný prehľad rastu cien stavebných materiálov a jeho vplyv na stavebníctvo

Slovenské stavebníctvo prechádzalo v posledných rokoch náročnými obdobiami, ktoré vyžadovali od manažmentu stavebných a projektových spoločností schopnosť rýchlo reagovať na zmeny na trhu. Tieto výzvy však súčasne prinášajú nové príležitosti na rast a adaptáciu. Stavebný priemysel v posledných rokoch zažíva výrazné cenové výkyvy, ktoré sú spôsobené kombináciou globálnych ekonomických faktorov, inflácie a narušenia dodávateľských reťazcov.

Úvod do problematiky a význam indexov cien

Výkon znaleckej činnosti v odvetviach „Odhad hodnoty nehnuteľností“ a „Odhad hodnoty stavebných prác“ je spojený s neustálym používaním indexov vývoja cien v stavebníctve. Praktická potreba zistiť obstarávaciu cenu/východiskovú hodnotu stavebného objektu v inom časovom období, ako je obdobie z ktorého máme cenu/hodnotu k dispozícii, sa môže vyskytnúť v dvoch prípadoch.

Pri pohybe vpred po časovej osi sa snažíme „preceniť“ staršiu cenovú úroveň na úroveň aktuálnu - zistíme obstarávaciu cenu/východiskovú hodnotu, za ktorú by bol obdobný objekt obstaraný/ zhotovený v súčasnom časovom období. Pri pohybe vzad po časovej osi je úloha opačná. Zistíme, za akú cenu/hodnotu sa dal obdobný stavebný objekt obstarať/zhotoviť v minulosti pri znalosti aktuálnej obstarávacej ceny/východiskovej hodnoty.

Osobitnú úlohu nadobúdajú indexy vývoja cien v stavebníctve v spojení so stavbami nadobúdanými podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ich špecifická úloha tu vyplýva z ustanovení regulačného výmeru MF SR R-3/1996 v znení R-12/1999. Štvrťročne publikované štatistické indexy sú v tomto prípade, ak to súťažné podmienky umožňujú, možným prostriedkom pre úpravu ceny.

Historický vývoj cenových indexov na Slovensku

Pomôcka pre stanovenie rozdielu cien za dlhšie časové obdobie je spracovaná od roku 1971 po súčasnosť (výhľadovo sa uvažuje s predĺžením časového radu do minulosti). Jej pravidelná aktualizácia prebieha štvrťročne, v zhode s indexami publikovanými Štatistickým úradom SR.

Indexy od roku 1971 do roku 2001 (IV. kvartál) sú charakteristické centrálne riadenou ekonomikou, ktorej odrazom v stavebníctve boli celoštátne platné ceny stavebných prác. K zmenám cien tu nedochádzalo plynule na základe trhových pravidiel, ale v skokoch a to vždy k dátumu účinnosti výmeru, ktorým sa zavádzali do platnosti nové veľkoobchodné ceny stavebných prác. Indexy v tomto období boli vyhlasované súčasne s vyhlásením nových veľkoobchodných cien a ich platnosť bola zhodná s platnosťou týchto cien.

Indexy od začiatku roku 2002 (I. kvartál) sú charakteristické cenovou liberalizáciou. Plynulosť zmien v cenách je sledovaná štvrťročne. Zodpovednosť za tvorbu indexov preberá ŠÚ SR, ktorý ich od roku 1996 pravidelne uverejňuje v publikácii „Indexy cien stavebných prác, materiálov a výrobkov spotrebovávaných v stavebníctve SR“ (zdroj použitých údajov: Štatistický úrad SR).

Príčiny a vplyvy nárastu cien stavebných materiálov

Cenové výkyvy stavebných materiálov, ale aj práce a pohonných hmôt v poslednej dobe prešli turbulentným obdobím a ich najbližší vývoj je veľmi ťažko predpokladateľný. Okrem ceny materiálov, práce, pohonných hmôt, rástli aj réžie a iné zložky kalkulačného vzorca. Index vývoja cien sa stal teda nepredvídateľnou hodnotou, ktorá zobrazuje stavebný trh. Nárasty cien materiálov sa odrazili v metodických pokynoch kompetentných organizácií.

Globálne faktory a trhové turbulencie

Zložky kalkulácie nielen zhotoviteľov, ale aj subdodávateľov, výrobcov materiálov, prepravcov atď. ovplyvňuje inflácia, nárast cien materiálov a práce, spotrebných komodít alebo pohonných hmôt, nedostatok surovín na trhu alebo iné faktory. Tieto okolnosti vplývali na vývoj cien tovarov a služieb nevyhnutných k realizácii projektov najmä v súvislosti so situáciou vyvolanou ochorením COVID-19, situáciou vyvolanou vojnovým konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a aktuálnym (nestabilným / negatívnym) cenovým vývojom na trhoch. V súvislosti s rastom cien nehnuteľností sa v poslednom čase často spomína ako dôvod rast cien stavebných materiálov.

Nedostatočná dostupnosť materiálov vyvolala tlak na ich ceny. Ten bol vo všeobecnosti prvotne spôsobený narušenými dodávateľskými reťazami a cyklami kvôli pandémii a takisto v súvislosti so zvýšeným dopytom po nehnuteľnostiach. Po vypuknutí vojny na Ukrajine dosiahla cena hliníka a ocele svoje historické maximum. Niečo podobné sa stalo s meďou a olovom, hoci ich ceny sa už upravili. Pokiaľ ide o cenu dreva, teraz už je trikrát nižšia ako po invázii.

Nedostatok materiálov a jeho dôsledky

V aktuálnej situácii vzniknutej od druhého kvartálu roku 2021, dochádzalo okrem zmien cien materiálov aj k ich nedostatku (drevo, oceľ), čo nebolo možné predpovedať, ani ovplyvniť, a to spôsobovalo veľkým dodávateľom stavieb nemožnosť predzásobenia a predpovedania vývoju cien, nakoľko každého z nich viažu termíny a boli schopní zaplatiť vyššiu požadovanú cenu pri dodávke mimo dohody, aby termín stihli. Železo patrí medzi strategické suroviny. Obmedzenia dodávok energií či zastavenie importov mnohých dôležitých surovín pôsobia na znižovanie ponuky a teda tlačia na rast cien, ktoré sa ako zvýšený vstupný náklad následne prelievajú do výsledných cien stavebných materiálov. Nedostatok materiálov tiež výrazne ovplyvnil termíny výstavby, ktoré sa posunuli o 2 až 3 mesiace.

Zhotoviteľ je viazaný Zmluvou o Dielo (ďalej aj ako ZoD), ktorej prílohou je obvykle aj harmonogram, ktorým sa zaviaže zhotoviteľ realizovať dielo s ohľadom na dohodnuté míľniky. Tieto termíny realizácií jednotlivých etáp, úsekov, objektov sú naviazané a realizovateľné v závislosti od kapacít materiálových, pracovných a strojových. Pokiaľ niektoré z nich absentujú, je priebeh prác od plánu odklonený a otvárajú sa časové claimy.

Komponenty kalkulačného vzorca a ich nárast

Cena práce, materiálu alebo stavebnej konštrukcie je prevažne určovaná kalkulačným vzorcom, ktorý je bližšie špecifikovaný v rôznej literatúre. Kalkulačný vzorec je prístupný aj v kalkulačných programoch (Cenkros, ODIS, atď.), ale aj v literatúre.

Priamy materiál

Tvoria podstatnú časť nákladov v jednotkových cenách stavebných prác. Oceneniu treba venovať primeranú pozornosť. Pre určenie nákladov na priamy materiál je potrebné najprv určiť druhy a množstvá jednotlivých materiálov potrebných na realizáciu stavebných prác. Množstvo jednotlivých druhov materiálov potrebných k realizovaniu oceňovanej kalkulačnej jednotky možno určiť podľa technických noriem spotreby materiálov alebo odborným prepočtom stavebnej spoločnosti. Množstvo materiálu sa v odôvodnených prípadoch zvýši o stratné. Do položky „priamy materiál“ sa kalkulujú aj náklady na materiál, ktorý sa do stavebného diela nezabuduje, ale sa spotrebováva postupne (debniaci a lešenársky materiál). Náklady na tento materiál sa kalkulujú pomernou čiastkou z ich celkovej ceny. Náklady na obstaranie (mimostavenisková doprava) môžeme kalkulovať osobitne a zahrnúť do ostatných priamych nákladov. Do cenovej kalkulácie sa zahrnie cena bez DPH.

Priame mzdy

Patria sem náklady na mzdy výrobných robotníkov a osádky stavebných strojov a zariadení. Spotreba času sa stanoví na základe výkonových noriem alebo odborným prepočtom. Najvhodnejšie je stanoviť množstvo spotreby času podľa normatívov času práce spracovaných normovacím oddelením zhotoviteľa.

Náklady na prevádzku stavebných strojov

Tieto náklady sa započítavajú na základe potreby času stroja na kalkulačnú jednotku stavebnej práce. Potreba času stroja sa oceňuje sadzbou strojohodiny. Strojohodina je čas prevádzky stroja v hodinách. Zahŕňa dobu po ktorú stroj pracuje. Sadzba strojohodiny je teda cena za hodinovú prevádzku stroja. Tvorí náklad prevádzky stroja, bez pracovných prestávok, smenovej údržby premiestnenia stroja a prestojov.

Analýza vývoja cien vybraných stavebných materiálov

Stúpajúci vývoj hodnoty indexu cien stavebných materiálov možno pozorovať na základe publikovaných údajov Štatistického úradu SR. Pozreli sme sa teda detailnejšie na pozadie tohto problému. Ako sa vyvíjal rast cien jednotlivých stavebných materiálov na Slovensku za posledné tri roky? Z dostupných údajov Štatistického úradu sme sa pozreli, ako sa menili ceny jednotlivých stavebných materiálov v posledných 3 rokoch.

Cenové skoky v rokoch 2021-2022

Významné rasty, za ktoré budeme považovať teda také okolo 10 a viac %, sa začali prejavovať postupne až od 2. kvartálu roku 2021. V cenách materiálov neboli v roku 2020 zaznamenané žiadne výrazné skoky v porovnaní s cenami roku 2019. Jedinou výnimkou bola cena žiaruvzdorných výrobkov, ktorá rástla aj medzikvartálne aj medziročne. Medziročne bola v druhom kvartáli vyššia o 19,2% no v štvrtom kvartáli sa zmena vyšplhala viac ako polovicu. Tieto zmeny boli takmer s určitosťou spôsobené tým, že výroba týchto materiálov je pomerne zložitým procesom a práve v čase rozpuku pandémie čelila rôznym obmedzeniam kvôli pandémii. Silný rast z obdobných dôvodov zaznamenala aj cena drôtov zo železa alebo ocele, kde cena v druhom kvartáli rástla v porovnaní s tým prvým o 21%.

V štvrtom kvartáli roku 2021 došlo medzikvartálne k viacerým poklesom cien, no v medziročnom porovnaní vyskočili ceny úplne najviac. Aj z tohto dôvodu pravdepodobne vidíme v poslednom kvartáli roka 2021 medzikvartálne jemný pokles rastu cien viacerých stavebných materiálov, pretože sa ekonomika vďaka očkovaniu začínala čoraz viac otvárať, čo zjavne pomohlo uvoľniť aj cenový tlak. V celkovom zhodnotení roka 2022 môžeme očakávať, že sa situácia ešte otočí, no zatiaľ za tri kvartály roku 2022 vidíme, že sú významné cenové skoky pri väčšom počte materiálov ako to bolo pri hodnotení roka 2021.

Kvartálne zmeny a najvýraznejšie nárasty

Vráťme sa teraz k výsledkom za prvé dva kvartály roku 2022. V prvom kvartáli sa najvýraznejšie menila cena koaxiálnych káblov, ktoré slúžia na prenos vysielania, kde vzrástla viac ako dvojnásobne, presnejšie o 218% a cena elektrických vodičov rástla o 46%. Obdobne ako cena káblov rástla aj cena lustrov a svietidiel, o 88%, čo môže mať takisto súvis s rastom cien kovov a spomínaná energetická kríza pôsobila ako dôvod na rast pri cene elektrickej energie o takmer 59%. Zo skupiny drevených materiálov najviac rástla znovu cena preglejok, o 43%.

V druhom kvartáli oproti tomu prvému takmer o polovicu narástla cena vápna, pravdepodobne kvôli nárastu nákladov na jeho výrobu. Ďalej výraznejšie rástla cena vo viacerých kategóriách materiálov zo železa a ocele a okolo 20% v priemere rástla cena benzínu a nafty. Pri drevených materiáloch najviac poskočili drevotrieskové dosky a parkety, kde cena vzrástla o 41% a 32%. Cena koaxiálnych káblov vzrástla až o 280%, lustre vzrástli o 98%. Pri oceľových a železných materiáloch sa cena menila od 30% až do vyše 50%, v dôsledku v tom čase stále silného rastu ceny ocele na trhu. Tretí kvartál si v porovnaní so silným rastom v predchádzajúcom kvartáli teraz pripísal vo všeobecnosti len jemné prírastky alebo vo viacerých prípadoch ostal na rovnakej úrovni. Výnimkou je len cena elektrickej energie, ktorá vzrástla o vyše 27% a cena oceľových drôtov o vyše 11%.

Medzi najsilnejšími hráčmi v oboch prípadoch ostáva cena koaxiálnych káblov, lustrov, oceľových lán, drôtov výstužných tyčí a sieťoviny, nafty a benzínu, preglejok či acetylénu. Pri všetkých týchto materiáloch sa cena zmenila minimálne o 30% až násobne.

Vplyv importných cien

Z údajov o slovenskom importe vieme, že drevo tvorí len veľmi malú časť importu, a to 1% no import kovov tvorí až 10%. Vývoj na tomto trhu je tak určite pre Slovensko dôležitý. Pri mnohých materiáloch sa jednalo o nemalé cenové rasty a rovnako z grafu vidíme, že cenová hladina je neúprosne vyššia, ako hocikedy v minulosti.

Tabuľka: Prehľad medziročných nárastov cien vybraných stavebných materiálov (Q4 2021 vs. Q4 2020)

Reakcie, metodiky a nástroje na riešenie cenových výkyvov

Zhotovitelia aj investori sa stali obozretnejší a opatrnejší. Súčasťou zmlúv sa začali stávať indexačné doložky. Vydané metodiky reflektujú na trh, otázne však ostáva do akej miery pokryjú celkové navýšenie a infláciu.

Adaptačné mechanizmy v zmluvách

Spôsoby, akými je možné odhadnúť nárast cien stavebných materiálov a prác, je podľa autora odbornej literatúry niekoľko. Tieto spôsoby môžu slúžiť aj na overenie predložených požiadaviek zo strany zhotoviteľa, prípadne aj na určenie samotnej zmeny ceny. Totiž v čase výkyvov, pred rokom 2008 bol trh nestabilný, a aplikáciu valorizácie riešili Zmluvy o Dielo. Po ustálení trhu (vývoj indexu cien stavebných prác) sa tieto články zmlúv upravovali, alebo odstraňovali. Pokiaľ zmluva upravuje spôsob úpravy ceny diela s ohľadom na nepredvídateľný výkyv cien na trhu, riadi sa cenová úprava týmto článkom.

Jednou z týchto zmien je aj použitie SON - smerných orientačných cien. SON: V zmysle kalkulačného vzorca je možné naplniť položky materiálom, prácou, ostatnými priamymi nákladmi, réžiou a ziskom. Pri napĺňaní je možné zistiť si aktuálne, alebo indexáciou spätne aj ceny prác alebo materiálov za predchádzajúce obdobia. Na základe v súčasnosti realizovaných posudzovaní prebiehajúcich stavieb ale aj sledovaním trhu, alebo dostupných cenníkových databáz, sú na trhu pozorovateľné jednoznačné nárasty vstupných cien pre dodávateľov, ktorí podľa prepočtových kalkulácii nie sú schopní realizovať stavbu v dohodnutých zmluvných cenách bez uznania nároku zo strany investorov bez straty, pokiaľ pokračuje vôľa stavbu dokončiť.

Metodické usmernenia kompetentných orgánov

Vývoj návrhov riešení prichádzal na konci prvej polovice roka 2022 od ministerstva dopravy, a to pre budúce verejné zákazky a tie, ktoré prebehajú. Zároveň svoju analýzu vydal aj úrad pre verejné obstarávanie - ÚVO Všeobecné metodické usmernenie k aplikácii § 18 ods. 1 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z.

Kompetentné orgány vydali metodiky a návody, o ktoré sa neskôr verejný sektor mohol oprieť. Aj keď bol „Metodický pokyn č. 27/2022“ podľa článku 1, ods. 2 určený pre organizácie, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov, a ktoré zabezpečujú prípravu a realizáciu inžinierskych stavieb a budov financovaných z verejných prostriedkov, je potrebné konštatovať, že podľa rozsahu kotiev v MP 27/2022 definujúce materiály na stavbe sa prevažne tieto viažu a vychádzajú z inžinierskych stavieb.

Je žiadúce zostavenie takej metodiky, ktorá jednoznačnejšie adresne určí väčší materiálový záber, zohľadní mzdové alebo strojové cenové nárasty; alebo aplikovania iného postupu stanovenia nárastu cien stavebných materiálov a práce v stavebníctve napríklad pomocou indexu vývoja cien v stavebníctve podľa kategórie stavby v zmysle ŠKS alebo individuálnou objektivizovanou kalkuláciou. Podľa autorových orientačných prepočtov dosahuje kompenzácia podľa metodiky 19/2022 oproti metodike 27/2022 dvoj až dva a pol násobnú hodnotu. Oproti indexu vývoja cien v stavebníctve je to v niektorých prípadoch až tri a pol násobne. V zmysle kalkulačného vzorca je potrebné rozlišovať, čo jednotlivé metodiky kompenzujú. Aj z toho dôvodu sú tieto rozdiely výrazné. V súčasnosti nie je platná žiadna metodika na kompenzáciu prudkého nárastu cien stavebného materiálu pre prebiehajúce stavby. Všetky úkony začaté do účinnosti tohto rozhodnutia, po písomnom potvrdení doručenia kompletnej dokumentácie od investora (verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa), sa dokončia podľa v tom čase platných a účinných metodických pokynov č. 27/2022, 1/2023 a 6/2023.

Riešenia pre stavebné firmy

Stavebné firmy a zhotovitelia boli v tzv. prvej línii dopadu navýšenia cien materiálov, kedy museli financovať stavby len s prísľubmi dorovnania tejto neočakávanej udalosti. Problém s rastúcimi nákladmi na stavebné materiály ešte zhoršuje kríza v zásobovaní. Aby obmedzili stratu marží na stavbách, musia stavebné firmy niekedy zvýšiť sadzby, ktoré pôvodne oznámili svojim klientom, a to vo verejnom aj v súkromnom sektore. Firmy sa museli prispôsobiť kríze. Predovšetkým upravili svoje ponuky tak, aby ceny platili podstatne kratšie ako predtým. Skrátila sa aj platnosť ponúk, a to zo 6 mesiacov na 10 alebo 15 dní. Pretože sa dodávatelia už nemôžu zaviazať k harmonogramu dodávok, dodacie lehoty sa stali neistými a dokončenie prác je ohrozené. Niektoré spoločnosti sa snažia nakupovať materiály hneď, ako prídu na trh, aby ich mali v prípade potreby na sklade a chránili sa pred rastom nákladov, ale na to potrebujú mať dostatok hotovosti a skladovacích priestorov.

Riešenie v tejto chvíli predstavuje digitalizácia, industrializovaná výstavba a zefektívnenie postupov územného plánovania. Náš softvér umožňuje prideliť zdroje v správnom čase a získať lepšiu kontrolu nad rozpočtom a termínmi. Cloudové úložisko tiež umožňuje poskytovanie oznámení o všetkých potrebných varovaniach a dokumentoch v reálnom čase tak, aby boli dostupné odkiaľkoľvek. To vám umožňuje, aby ste popri iných úlohách pracovali na plánoch, označovali na nich miesta, pridávali k ním fotografie alebo vytvárali reporty. Skúsenosti našich zákazníkov nám ukázali, že sa dá ušetriť až 7 hodín týždenne. To znamená vyššiu produktivitu a ziskovosť.

Výhľad a predikcie pre budúce roky

V posledných rokoch muselo stavebníctvo čeliť veľkým výzvam. Jednou z nich bolo aj veľké zvýšenie cien stavebných materiálov. Aj keď bol „Metodický pokyn č. 27/2022“ podľa článku 1, ods. 2 určený pre organizácie, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne z verejných prostriedkov, a ktoré zabezpečujú prípravu a realizáciu inžinierskych stavieb a budov financovaných z verejných prostriedkov; tak je potrebné konštatovať, že podľa rozsahu kotiev v MP 27/2022 definujúce materiály na stavbe sa prevažne tieto viažu a vychádzajú z inžinierskych stavieb. Tento vývoj si môžeme overiť aj na prvom grafe, ktorý nám v spodnej časti ukazuje mesačné medziročné zmeny v cenách stavebných materiálov.

Predpokladaný vývoj v roku 2025

Vývoj cien stavebných materiálov v roku 2025 ovplyvní rozpočty stavieb aj plánovanie projektov. Po prudkom náraste cien v rokoch 2021 - 2023 sa v roku 2024 situácia začala mierne stabilizovať. Ak sa inflácia podarí udržať pod kontrolou, môžeme očakávať, že ceny niektorých stavebných materiálov sa stabilizujú alebo mierne klesnú. V roku 2025 sa očakáva, že globálne dodávateľské reťazce sa stabilizujú, čo by mohlo zmierniť tlak na ceny. Avšak v prípade geopolitických konfliktov, ekonomických sankcií alebo prírodných katastrof môže opäť dôjsť k narušeniu trhu. Rok 2025 prinesie nové výzvy aj príležitosti pre stavebný priemysel.

Už v roku 2025 ceny stavebných materiálov rástli. Ceny prác v stavebníctve sa v novembri medziročne zvýšili o 7,1 %. Za 11 mesiacov tohto roka podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR narástli o 5,5 %.

Očakávania pre rok 2026 a ďalej

Rok 2026 prinesie Slovensku ďalší rast cien stavebných materiálov a prác. Dôvodom je kombinácia inflácie, drahšej dopravy, rastúcich cien energií, nových daní a poplatkov, ako aj zdražovanie kľúčových vstupov ako cement, murovacie materiály či kamenivo. Slovenské stavebníctvo sa v roku 2025 po útlme vrátilo k rastu a pozitívny vývoj sa očakáva aj v roku 2026. Bude však pokračovať tlak na zvyšovanie stavebných nákladov, ktorý pocítia investori pri výstavbe diaľnic, železníc, priemyselných objektov aj bytových domov. Za rastom cien sú najmä vplyvy konsolidačných opatrení, rast nákladov na pracovníkov, energie, logistiku a nové poplatky.

Od januára 2026 sa do nákladov stavebníctva premietnu aj nové opatrenia tretieho konsolidačného balíka v objeme 2,7 miliardy eur. Nový poplatok za ťažbu kameniva vrátane vápenca a ílu vo výške 1,35 eura za tonu má do štátneho rozpočtu priniesť 24 miliónov eur. Zdravotné odvody stúpnu o jeden percentuálny bod, porastie progresivita zdaňovania fyzických osôb, zrušia sa niektoré dni pracovného pokoja a minimálna mzda sa zvýši na 915 eur. To automaticky zvýši príplatky za prácu počas víkendov a sviatkov.

Výroba cementu patrí medzi energeticky a environmentálne najnáročnejšie. Cena tony cementu by sa mohla zvýšiť o 10,50 eura, v niektorých prípadoch o 14 eur. Cena tony kameniva vzrastie o 1,35 eura. Následne sa očakáva rast cien betónových zmesí zhruba o päť eur za kubický meter, teda o vyše 8 %.

Stratégie pre zvládanie rastúcich nákladov

Napriek očakávanému rastu nákladov sa nepredpokladá ochladenie stavebnej aktivity. „Investičný dlh Slovenska si vyžaduje zrýchlenie výstavby, nie jej spomalenie. Poradenská spoločnosť CBRE uvádza, že v druhom polroku tohto roka dôjde k postupnému poklesu cien. Pravdepodobne sa až teraz prejavil efekt postupne oslabujúceho záujmu o nehnuteľnosti, ktorý vyvolala rastúca inflácia a úrokové sadzby. Dôvodom čiastočného poklesu cien môže byť zníženie previsu dopytu, čo znamená, že ponuka má lepšiu príležitosť sa prispôsobiť potrebám trhu. Tlak na ceny, ktorý vyplýva z nedostatočnej ponuky, sa v ďalšom kvartáli bude pravdepodobne oslabovať v spojitosti s celkovým ekonomickým vývojom na svete. Ten totiž naznačuje pokles ekonomickej aktivity, čoho následkom klesá dopyt po komoditách a aj ich cena. Otázny ale ostáva rast v spojitosti so samotnou produkciou firiem, do ktorej vstupuje násobne vyššia cena elektriny.

tags: #zvysovanie #cien #materialu #stavebniny