Kvalita bývania závisí aj od pocitu súkromia, ktorý máme, keď privrieme okno alebo za sebou zatvoríme dvere bytu. Zvuky z ulice alebo zo susedného bytu môžu tento pocit ľahko narušiť. Neustále sa zvyšujúci počet sťažností obyvateľov novostavieb bytových domov na hluk prenikajúci zo susedných priestorov stavby by mal byť podnetom na zamyslenie sa pre projektantov stavieb, ale aj realizačné firmy.
V praxi sa stretávame s rozdielmi medzi nameranou hodnotou stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti a hodnotami nameranými v laboratóriu, ktoré dosahujú 3 až 10 dB, v niektorých prípadoch i viac. V projekčnej praxi je k dispozícii viacero jednoduchých alebo mierne zložitejších metód, ktorými možno určiť korekciu na prenos zvuku vedľajšími cestami a navrhnúť deliacu konštrukciu tak, aby po zabudovaní splnila požiadavku normy STN 73 0532.
Základy stavebnej akustiky a kľúčové pojmy
V stavebnej akustike sledujeme predovšetkým akustické vlastnosti materiálov a konštrukcií ako nepriezvučnosť, pružnosť, pohltivosť a dynamickú tuhosť.
Index vzduchovej nepriezvučnosti (Rw)
Vzduchová nepriezvučnosť, na základe ktorej hodnotíme vlastnosti budovy a stavebnej konštrukcie, je jednočíselná veličina uvádzaná v decibeloch a kategorizovaná v rámci indexu vzduchovej nepriezvučnosti Rw. Dôležitým pojmom je aj index reálnej vzduchovej nepriezvučnosti R´w, ktorý predstavuje skutočnú nepriezvučnosť steny, ktorá zohľadňuje aj prechod zvuku napríklad cez styky posudzovanej steny a ohraničujúce konštrukcie, a taktiež index štandardizovanej zvukovej izolácie DnT, w.
Zvuková pohltivosť
Schopnosť materiálu, respektíve konštrukcie pohlcovať zvuk, je charakterizovaná činiteľom zvukovej pohltivosti alfa pohybujúceho sa v rozsahu od 0 do 1, pričom nulou definujeme absolútne odrazivý a jednotkou absolútne pohltivý povrch. Práve toto číslo vplýva na zrozumiteľnosť reči a kvalitu hudby pri rozložení zvukovej energie v uzavretom priestore.
Jednou z hlavných požiadaviek pri realizácii je predovšetkým to, aby steny čo najlepšie zvukovo izolovali jednotlivé miestnosti od seba, teda aby boli vzduchovo nepriezvučné. Druhou požiadavkou je, aby bol v priestore príjemnejší zvuk, t. j. zabezpečiť v ňom optimálnu pohltivosť. A posledným dôležitým kritériom je, aby steny zvukovoizolačne zodpovedali prípustným hodnotám.
Frekvenčné spektrum hluku a požiadavky na izoláciu
Ak sa na problém zvukovej izolácie pozrieme z hľadiska frekvencie zvuku, výsledky sú jednoznačné. Človek dokáže vnímať zvuky v rozsahu 20 Hz - 20 kHz, pričom reč je na úrovni 100 Hz - 8 kHz. Stavebná akustika je z tohto spektra schopná pohltiť zvuk v hodnotách 100 Hz - 3,5 kHz a priestorová akustika odizoluje zvuk v rozsahu 63 Hz - 8 kHz. Najúčinnejšími sú, prirodzene, protihlukové opatrenia, ktoré dokážu zabrániť prístupu zvuku až v rozsahu 50 Hz - 10 kHz.
Normatívne požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť
Tieto hodnoty sú jednoznačne určené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu, číslo 549/2007 Z. z. V súlade s vyhláškou je prípustnou hodnotou určujúcou veličinu hluku vo vnútornom prostredí budov 40 dB cez deň a 30 dB večer. Tieto hodnoty sú platné pre obytné miestnosti, ubytovne, domovy dôchodcov, škôlky a jasle.
Požiadavky na izoláciu bytovej výstavby definované normou STN 73 0532 sú nasledovné:
- V rámci jednotlivých miestností toho istého bytu je požiadavka na úrovni 42 dB (R´w = 42 dB). Túto požiadavku je možné splniť použitím sadrokartónových systémových priečok a len niekoľkých konštrukcií z pórobetónu.
- V prípade obytných a iných miestností ostatných bytov je na základe normy STN 73 0532 povolená hranica 52 dB (R´w = 52 dB). Túto sú schopné splniť napr. sadrokartónové systémové priečky a niektoré tehlové konštrukcie.
- Hranica 57 dB (R´w = 57 dB) platí v prípade izolačných požiadaviek miestností druhých bytov v dvojdomoch a radových rodinných domoch, podjazdov, prejazdov a garáží či služieb a prevádzkární v čase do 22.00 hodiny.
Prehľad normových požiadaviek na vzduchovú nepriezvučnosť
Požiadavky na zvukovoizolačné parametre sa týkajú predovšetkým vnútorných deliacich stien. Vnútorné steny oddeľujú od seba rozličné druhy miestností v rôznych budovách. Podľa toho sú vyšpecifikované aj jednotlivé požiadavky.
| Typ deliacej steny | Požadovaná hodnota R´w | Platnosť |
|---|---|---|
| Priečky a steny v rámci toho istého bytu | 42 dB | STN 73 0532 |
| Medzibytové deliace steny v bytových domoch | 52 dB | STN 73 0532 |
| Medzibytové deliace steny v radových domoch, dvojdomoch | 57 dB | STN 73 0532 |
| Prípustná hodnota hluku vo vnútornom prostredí (obytné miestnosti) | 40 dB (deň) / 30 dB (večer) | Vyhláška MZ SR 549/2007 Z. z. |
Akustické panely – montážny návod I DRDLIK.SK
Typy konštrukcií a ich vplyv na zvukovoizolačné vlastnosti
Jednoduché konštrukcie
Jednoduché konštrukcie sú to steny zložené z tuhých materiálov (tehla, betón, železobetón), z materiálov v jednej alebo vo viacerých vrstvách, ktoré sú vzájomne spojené a kmitajú ako jeden celok. Pri tomto druhu ohybovo tuhých materiálov platí pravidlo, že čím vyššia je plošná hmotnosť steny, tým vyššia je aj jej nepriezvučnosť.
Pozornosť treba venovať frekvenčnému priebehu nepriezvučnosti konštrukcie, pretože v oblasti nižších frekvencií (v rezonančnej oblasti a v oblasti koincidencie) dochádza k poklesu hodnôt nepriezvučnosti, a tým k oslabeniu zvukovoizolačných vlastností steny. Túto skutočnosť treba vziať do úvahy v prípade navrhovania deliacich konštrukcií medzi chránené priestory a hlučné miestnosti.
Násobné konštrukcie
Násobné konštrukcie možno navrhovať v prípade, ak si zvýšenie nepriezvučnosti vyžaduje významné zvýšenie plošnej hmotnosti jednoduchej stenovej konštrukcie. Násobná konštrukcia je zložená z dvoch, prípadne viacerých prvkov, vzájomne oddelených vzduchovou medzerou.
Vzduchová medzera pomáha zvýšiť útlm konštrukcie, pričom čím širšia je medzera, tým viac zlepší vzduchovú nepriezvučnosť. Toto platí až do šírky 20cm (zlepšenie približne o 15dB). Nevýhodou vzduchovej vrstvy je, že poskytuje priestor pre odraz zvukových vĺn medzi dvoma nepriezvučnými vrstvami. Prostredníctvom pohltenia zvukových vĺn zabraňuje ich odrazu medzi dvoma nepriezvučnými vrstvami konštrukcie. Týmto spôsobom znižuje negatívny vplyv stojatých vĺn na výslednú nepriezvučnosť. Vzduchovo nepriezvučná vrstva spravidla predstavuje materiál s vysokou objemovou hmotnosťou a uzavretou bunkovou štruktúrou.
Striedaním akusticky tvrdých a mäkkých materiálov dôjde k vytvoreniu stenovej konštrukcie s výrazne lepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami. Vďaka striedaniu ľahkých (pohltivých) a ťažkých (nepriezvučných) materiálov dokáže zvukovo izolačná konštrukcia utlmiť celé spektrum frekvencií - od nízkych až po vysoké.
Materiály a konštrukčné riešenia
Zvukovoizolačné vlastnosti stavebných konštrukcií úzko súvisia s ich plošnou hmotnosťou. Normové požiadavky na vzduchovú nepriezvučnosť rôznych druhov deliacich stien boli dôvodom na vývoj a postupné zavádzanie špeciálnych akustických tehál do tehlových systémov výrobcov. Tieto tehly sa vyznačujú menším podielom dutín, a tým aj vyššou objemovou hmotnosťou a špeciálnym usporiadaním týchto dutín.
Čo sa týka konkrétnych riešení pre jednotlivé druhy stien v obytných budovách, akustické tehly sa už bežne objavujú v projektoch. Niektoré sa s úspechom použili na väčších bytových domoch, najmä v Bratislave, na základe ich predchádzajúceho návrhu v projekte. Žiaľ, stretávame sa aj s prípadmi, keď stavebné firmy, prípadne investori v snahe ušetriť nahradia tieto tehly bežnými lacnejšími tehlami s rovnakou hrúbkou. V takom prípade medzibytové deliace steny, samozrejme, požiadavku normy nespĺňajú. Túto zámenu budúci vlastník bytu vizuálne nezistí a neostáva mu iné, ako veriť propagačným materiálom predávajúceho.
Obvodové steny a otvory
Obvodové steny chránia vnútorné prostredie budov proti vonkajšiemu hluku. Na zvukovoizolačné vlastnosti obvodových stien majú podstatný vplyv výplňové konštrukcie (okná, dvere), ako aj kontaktný zatepľovací systém.
Ako spoznám, že okno má slabú nepriezvučnosť? Najčastejšie podľa toho, že hluk z ulice je počuť takmer v rovnakej intenzite aj vo vnútri. Môže ísť aj o slabé tesnenie alebo zle vykonanú montáž. Je možné zvýšiť Rw aj dodatočne? Áno - výmenou skiel za akustické, doplnením tesnení alebo opravou montáže. Najväčší efekt má však priamo akustické zasklenie. Ktoré okná sú najviac náchylné na prenos hluku? Najmenej tlmia hluk staré okná s dvojsklom, bez tesnení alebo s poškodeným rámom. Viac informácií si môžete prečítať v našom blogovom článku Ticho ako luxus - prečo si vybrať protihlukové okná?
Problémy a akustické mosty
V praxi si treba uvedomiť, že akustické mosty vo forme prierazov, priestupov, drážok či iných zásahov do konštrukcie steny môžu mať za následok zníženie nepriezvučnosti deliacej konštrukcie. Neodporúča sa zasekávať do medzibytových priečok napríklad otvory pre elektromery, komínové prieduchy, odpadové potrubia, ani viesť v nich rozvody vody.
Štrukturálny hluk a iné zdroje rušenia
Samostatným závažným problémom v súčasnosti v prípade novostavieb bytových domov je štrukturálny hluk, ktorý tvorí takmer polovicu hlukových problémov na stavbách. Šírenie hluku z prevádzky výťahov, kotolní, výmenníkových staníc, strojovní VZT a chladenia, zo zariaďovacích predmetov v kúpeľniach je, najmä v prípade obytných miestností, kde v nočnom čase dochádza k výraznému poklesu hladiny hluku pozadia, veľkým problémom.
Výrazný vplyv na celkové hlukové pomery v obytnom dome majú taktiež vertikálne šachty spájajúce často hlučné polyfunkčné priestory na najnižších podlažiach budov s obytnými priestormi na vyšších podlažiach.
Používanie polyuretánovej peny, ktorá tvrdne na vzduchu, na utesňovanie priestupov potrubí cez konštrukcie stavby je jav, s ktorým sa stretávame na každej stavbe.
Typickým príkladom návrhu takmer neobývateľnej obytnej miestnosti môže byť prípad jedného z nových bytových domov v Bratislave, kde projektant priamo na medzibytovú stenu jednoizbového bytu umiestnil cudziu kúpeľňu so sprchovým kútom a do priečky navrhol rozvody a ukotvil sprchovú batériu. Časový záznam hladiny A zvuku v obytnej miestnosti ukázal, že v druhej polovici záznamu je zjavné zvýšenie hluku počas sprchovania v susednom byte.
Záver a odporúčania
Pri návrhu a realizácii konkrétnej stavby treba rešpektovať účel, ktorý budú izolované miestnosti spĺňať, i to, aké priestory majú rozdeľovať. Všetky požiadavky na akustické vlastnosti stavebných celkov a veľkých objektov sú zakotvené v technickej správe, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie. Najčastejšie sa na stavbách možno stretnúť s nevyhovujúcimi konštrukciami oddeľujúcimi obytné miestnosti cudzích bytov. Podľa toho, čo sťažovateľ počuje zo susedného bytu, možno neraz už vopred odhadnúť výsledok objektívneho merania.
Môže byť nízky index nepriezvučnosti problém? Áno, najmä ak bývate v hlučnom prostredí. Nízke Rw môže spôsobiť nekvalitný spánok, nepohodlie a neustály ruch v interiéri.
tags: #zvukova #izolacia #index #vzduchovej #nepriezvucnosti #rw