Komplexná obnova Zvolenského zámku: História, súčasný stav a výzvy budúcnosti

Zvolenský zámok, majestátne sa týčiaci na terase nad mestom, je svedkom bohatej histórie a architektonických premien. Pre jeho historické, umelecké a architektonické hodnoty bol v minulosti vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Súčasne je však táto významná pamiatka v centre Zvolena vo veľmi zlej kondícii a potrebuje komplexnú obnovu.

Bohatá história a stavebné premeny

História Zvolenského zámku siaha až do 14. storočia. O jeho výstavbu sa zaslúžil uhorský a poľský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou, ktorý ho dal postaviť ako gotický poľovnícky zámok. Pôvodné sídlo moci sa nachádzalo nad sútokom Slatiny a Hrona na strmom brale v hrade z 12. storočia, dnes známeho ako Pustý hrad. Jeho neprístupnosť však mala za následok, že sa kráľ Ľudovít I. rozhodol postaviť v rokoch 1360 - 1382 hrad nový a to podľa vzoru talianskych mestských kastelov. Pôvodne slúžil ako poľovnícke sídlo a jeho výstavba bola pravdepodobne celkom dokončená v roku 1382, kedy sa stal dejiskom zásnub Ľudovítovej dcéry Márie so Žigmundom Luxemburským. Táto udalosť podčiarkuje jeho význam ako kráľovskej rezidencie v tom období.

Dolný hrad, predchodca dnešného zámku, slúžil ako sídlo panovníka počas jeho pobytov vo Zvolene, či už na poľovačke alebo pri iných príležitostiach. Archeologický a historický výskum odhalil, že v 13. storočí potrebám panovníckeho dvora slúžila veža Dolného hradu s rozmermi vnútorných priestorov 13x13 metrov na troch alebo štyroch podlažiach. Pred výstavbou zámku na tomto mieste stál trojloďový kostol zasvätený sv. Mikulášovi, ktorý vznikol v prvej polovici 13. storočia a slúžil širokému okoliu. Okrem bohoslužieb sa tu istú dobu aj pochovávalo, kým nebol postavený kostol sv. Alžbety na námestí. S formovaním mesta a výstavbou farských kostolov pre jednotlivé osady, funkcia kostola sv. Mikuláša postupne upadala. Na zámockom kopci sa nachádzala aj kráľovská kúria a vedľa kostola boli odkryté základy stavby, ktorá zrejme slúžila ako kráľovský dom.

Zámok dal postaviť uhorský kráľ Ľudovít z Anjou v poslednej tretine 14. storočia na mieste staršej kúrie. Pôvodný zámok bol v podstate dvojpodlažná štvorkrídlová budova na pôdoryse obdĺžnika s dvoma nárožnými vežami na západnej strane a dvojpodlažnou kaplnkou na východnej strane. Na prízemí sa nachádzali hospodárske a obytné priestory pre služobníctvo, zatiaľ čo poschodie bolo upravené pre kráľa a jeho sprievod. Reprezentačné účely plnilo severné krídlo s Rytierskou sieňou, jednou z najkrajších zachovaných gotických siení na Slovensku, a Stĺpovou sieňou na prvom poschodí. Gotická kaplnka vo východnom krídle mala osobitný vstup pre kráľa z obytných priestorov cez gotickú pavlač. Fasády gotického zámku boli zdobené červeným kvádrovaním. Architektúra Zvolenského zámku predstavovala vyvrcholenie umeleckých snáh 14. storočia.

Zámok bol obnovený na prelome 15. a 16. storočia, keď bol jeho majiteľom J. Thurzo. Okolo roku 1500 bola Thurzovcami zahájená neskorogotická prestavba, bolo vystavané vonkajšie opevnenie spolu so štyrmi okrúhlymi baštami a vstupnou bránou. Túto pevnosť umocnila renesančná prestavba realizovaná v dobe ohrozenia krajiny postupom osmanských vojsk. V roku 1548 sa začala renesančná prestavba zámku, ktorá ho zmenila na renesančnú protitureckú pevnosť. Počas nej bol objekt nadstavený o ďalšie dve podlažia s nárožnými vežičkami a atikou. Na vtedajšej prestavbe sa podieľali aj talianski majstri. V polovici 16. storočia v dôsledku nátlaku Turkov bolo pristavené ďalšie poschodie so strieľňami a nárožnými arkierovými vežičkami. Okolo roku 1590 bol potom pristavený aj delostrelecký bastion. Zvolen sa stal dôležitou protitureckou obrannou baštou, chrániacou vstup k stredoslovenským banským mestám. Vďaka dobrej obrane sa Turkom nepodarilo dobyť ani zámok, ani mesto.

V 1. polovici 17. storočia sa uskutočnila baroková prestavba, počas ktorej boli reprezentačné siene 1. poschodia prebudované na viacero menších miestností. Ďalšie väčšie zmeny boli vykonané až v druhej polovici 18. storočia, v čase barokovej prestavby zámku. S nimi súvisí najmä prestavba dvojpodlažnej gotickej kaplnky, ktorá prekryla takmer všetky stopy jej pôvodnej stredovekej podoby. S úpadkom ťažby drahých kovov v banských mestách a po presídlení župných úradov do Banskej Bystrice (1789) zámok postupne strácal svoj pôvodný význam. V roku 1805 ho vtedajší majitelia Esterházyovci predali štátu a v jeho prázdnych miestnostiach sídlil súd, väznica a sklad tabaku.

Zámok často navštevoval aj kráľ Matej Korvín so svojou manželkou Beatrix, ktorá už neskôr ako vdova využívala zámok ako sídlo od roku 1490. Na Zvolenskom zámku boli počas uplynulých rokov uložené zbierky bratislavskej SNG, ktorá prechádzala rekonštrukciou. Teraz by sa obrazy mali postupne sťahovať späť.

Architektonické a umelecké hodnoty

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobitné miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stĺp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí. Priestor pred rekonštrukciou vykazoval vizuálny chaos, mobiliár bol z čias poslednej rekonštrukcie v 60. rokoch 20. storočia, nedostatočné priestorové možnosti neumožňovali prevádzkovať plnohodnotnú šatňu ani kníhkupectvo. Technické inštalácie - vykurovanie a elektroinštalácia už nespĺňali súčasný štandard. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi.

Predchádzajúce rekonštrukcie

Pamiatková obnova sa uskutočnila v polovici 20. storočia. Rozsiahla pamiatková úprava realizovaná v 60. rokoch 20. storočia podľa projektu architekta K. Chudomelku vrátila zámku jeho goticko-renesančnú podobu zo 16. storočia. Túto podobu si zachoval dodnes. Poslednou veľkou rekonštrukciou prešiel v 60. rokoch 20. storočia, štát ju ukončil v roku 1969. V roku 1990 bola zrekonštruovaná aj zámocká kaplnka, ktorá dnes slúži na sväté omše a koncerty komornejšieho charakteru. Exteriéru aj interiéru bola vrátená podoba neskorého baroka z 2. polovice 18. storočia so zachovaním fragmentov gotických prvkov vo forme tzv. analytickej prezentácie.

Súčasný stav a nevyhnutnosť komplexnej obnovy

Zvolenský zámok je majetkom štátu a spravuje ho Slovenská národná galéria. Teraz však Zvolenský zámok potrebuje komplexnú obnovu opäť. To je aj dôvod, prečo sa pred pár rokmi dostal na zoznam pamiatok vo vlastníctve štátu, ktorých rekonštrukcia je prioritná. Strecha v havarijnom stave, pod ktorou je depozitár, opadávajúca fasáda, zatekanie do múrov či potrebná obnova kanalizácie a sietí. Takto opisuje stav historického objektu bývalá riaditeľka zvolenského pracoviska Slovenskej národnej galérie Erika Trnková. Opadajúca omietka a na viacerých miestach poškodená fasáda, ktoré si všíma verejnosť, sú pri tom všetkom podľa nej skôr estetickým problémom. Riaditeľka poukázala na fakt, že po zime došlo k mnohým deštrukciám atiky, cimburia a omietok. „Mechanicky odstraňujeme najhoršie poškodenia kvôli obavám o zdravie návštevníkov. Zámok je momentálne vo veľmi zlej kondícii.“

Výzvy v procese rekonštrukcie

Situácia v SNG a výpovede procesy spomalili. „Roky sme dávali svetu vedieť, že minimálne strecha potrebuje akútnu rekonštrukciu,“ tvrdí bývalá riaditeľka. Kým v minulosti sa obnova pracovísk galérie v regiónoch odkladala pre veľký projekt centrálneho komplexu SNG v Bratislave, v marci 2023 zastihla dobrá správa konečne aj Zvolen. „V tom čase platilo, že na komplexnú obnovu Zvolenského zámku štát predbežne vyčlenil 40 miliónov eur z plánu obnovy a zámok sa dostal na prvé miesto zoznamu vybraných pamiatok vo vlastníctve štátu v Banskobystrickom kraji. Dnes však verejnosť nevie, ako celý plán pokračuje, či sú tie peniaze garantované, alebo čo sa s celým zámerom deje ďalej.“

Slovenská národná galéria sa o zdroje na obnovu Zvolenského zámku uchádza, žiadosť podala nedávno. Radiť jej má externá konzultačná firma. Vedenie SNG reaguje, že príprava projektu pokračuje, ale peniaze naň ešte dostať nemohli. „Proces prípravy rekonštrukcie zámku pokračuje, pričom momentálne sa nachádza vo fáze, ktorá predchádza samotným stavebným prácam. Finančné prostriedky z eurofondov budú poskytnuté až po splnení všetkých potrebných projektových a administratívnych podmienok,“ uvádza galéria v stanovisku. Rekonštrukcia Zvolenského zámku z európskych peňazí je však ohrozená. Myslí si to jeho odchádzajúce vedenie. Príprava projektu podľa neho stagnuje. Odchádzajú ľudia, ktorí boli personálne odborne zdatní zmanažovať tento proces v čase, ktorý je veľmi krátky. Program Slovensko treba zrealizovať do roku 2027. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) uviedla, že „Príprava rekonštrukcie pokračuje úplne bez problémov. Momentálne sa uskutočňuje pamiatkový výskum a následne sa vypracuje architektonická štúdia a vyhotoví stavebno-realizačný projekt. Všetko teda prebieha podľa plánov.“

Plány a súčasné úpravy

V rámci pripravovanej rozsiahlej obnovy zámku chce správca peniaze použiť na stavebné aj interiérové práce. V prvom rade treba opraviť fasádu, vymeniť dlažbu na nádvoriach a opraviť kapitánsky dom, pod ktorým vlhnú múry pivníc. Modernizácia čaká aj rozvody elektriny, strechu, strešné žľaby a sociálne zariadenia. „Nedostali sme informáciu o presne alokovanej sume, no predbežne sa pre Zvolenský zámok spomína necelých 40 miliónov eur,“ uviedla bývalá riaditeľka Erika Trnková. Aktuálne na zámku prebieha ďalšia etapa rekonštrukcie, s dôrazom na opravu kanalizácie a elektrorozvodov. Súčasne s nimi sa vykonáva archeologický prieskum.

Súčasný interiér vstupuje do historickej pamiatky s prvkami z rekonštrukcie z 60-tych rokov. Vložený objekt knižnice delí priestor na dva samostatné celky s rôznymi kvalitami a funkciami. V zaklenutom vstupnom priestore dominuje reprezentatívny symetrický informačný pult. Riešenie posúva funkčný a technický komfort návštevníkov a zamestnancov galérie. Vložením nového kusu mobiliáru v mieste železobetónového prekladu od podlahy až po jeho spodnú hranu sme vytvorili nové priestorové členenie na 2 priestory s rôznymi kvalitami. V priestore vznikajú 4 zóny: samoobslužná, obslužná, kníhkupectvo, a skladovanie. Pôvodná travertínová dlažba vo formáte 40x40 cm zostala zachovaná bez zmeny.

• Obslužná zóna: Pult pokladne s obsluhou, predaj vstupeniek, šatňa pre kabáty, ústne informácie.
• Kníhkupectvo: Ponuka kníh a časopisov, samostatná pokladňa. Skladovacie možnosti v nových regáloch. Vysoká obojstranná polička - možnosť upútania návštevníkov idúcich po schodisku smerom von z expozície. Všetky poličky na knihy sú navrhnuté v module 30 cm. Časť nábytku v kníhkupectve navrhujeme urobiť ako mobilnú. Jedná sa o pulty na predaj kníh, pult pre pokladňu kníhkupectva a dva sedacie boxy.
• Skladovanie: Pod prvým ramenom schodiska sú navrhnuté zabudované skrinky s výsuvmi. Budú obsahovať šatníkové skrine pre zamestnancov a sklad pre kníhkupectvo.

Všetky novonavrhované časti nábytku sú navrhnuté z MDF hrúbky 18 mm, lakovanej polomatným polyuretánovým lakom tmavosivo-béžovej farby, odtieňu RAL 7022. Otváravé časti nábytku nemajú madlá, sú otvárané pomocou presahu dvierok. Grafika je vyrezaná CNC frézovaním. Vykurovacie hliníkové mriežky a zámočnícke výrobky tiež v odtieni nábytku RAL7022.

Súčasné využitie Zvolenského zámku

V súčasnosti priestory zámku využíva Slovenská národná galéria pre svoju trvalú expozíciu a výstavy starého i súčasného umenia. V hlavnej palácovej časti sú umiestnené expozície a depozitáre SNG, ich ťažisko spočíva na Obrazárni - zbierke európskeho maliarstva 16. - 19. storočia. Výstava s názvom Lapidárium gotického umenia, nainštalovaná na prízemí, zhromažďuje architektonické fragmenty a kamenné články zámku, ako aj zámockej kaplnky zo 14. storočia, transfery nástenných malieb z bývalej zvolenskej fary z polovice 15. storočia. Sú tu inštalované kópie a faksimilné odliatky diel viacerých najvýznamnejších drevorezieb Majstra Pavla z Levoče. V expozícii Staré európske umenie na prvom poschodí sú prezentované výberové kolekcie maliarskych škôl - talianskej, francúzskej, flámskej, holandskej a nemeckej proveniencie zo 16. - 18. storočia. Na druhom poschodí sa nachádza expozícia Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene s názvom Z histórie Zvolena.

Zámok tiež poskytuje priestory pre autorské výstavy profesionálnych a amatérskych umelcov, konajú sa tu sobáše, koncerty a zaujímavé spoločenské podujatia. Cirkevné sobáše a bohoslužby sa pravidelne konávajú v Zámockej kaplnke. Kráľovská sieň s kazetovým stropom a portrétmi panovníkov je zároveň koncertnou sálou, Rytierska sieň na prízemí severného krídla sa využíva na mestské občianske obrady. Ako sobášna sieň slúži aj rytierska sieň v severozápadnej časti nádvoria. Aj napriek drobným obmedzeniam sa tento zvolenský skvost oplatí navštíviť. Svedčí o tom množstvo podujatí pre rok 2023.

V minulosti sa na zámku konali aj netradičné podujatia. „Preneste sa späť do čias kazetových walkmanov, farebných legín a legendárnych hitov!" pozývali na podujatie Deväťdesiatky na Zvolenskom zámku organizátori. Dídžej, farebné svetlá a desiatky ľudí tancujúcich na zámockom nádvorí a o 22. hodine presun do súkromného disco klubu v meste. Slovenská národná galéria, ktorá má Zvolenský zámok v správe, skrátila v deň konania podujatia otváracie hodiny. Už v septembri by mal Zvolenský zámok patriť Beerfestu, ktorý organizátor na sociálnych sieťach avizuje ako „najväčší pivný festival vo Zvolene".

Časová os kľúčových udalostí

tags: #zvolensky #zamok #rekonstrukcia