Jeruzalem je zrodený z biblických príbehov a je moderným mestom, ktoré hostí staré príbehy. Nič nie je svätejšie ako Jeruzalem. Židia, kresťania aj moslimovia považujú toto mesto za sväté.
Mesto je rozdelené na niekoľko častí: opevnené Staré mesto s najväčším počtom pamiatok, prevažne arabský východný Jeruzalem a rapídne expandujúce nové mesto, známe ako Západný Jeruzalem. Navyše, samotné Staré mesto je taktiež rozdelené.
Staré mesto: Srdce Jeruzalema
Staré mesto je rozdelené na kresťanskú, moslimskú, židovskú a arménsku štvrť. Arménsko, ako prvá krajina na svete, ktorá prijala kresťanstvo, má v Jeruzaleme dodnes osobitné zákonné postavenie a arménska apoštolská cirkev má svoj patriarchát priamo na krížovej ceste.
Na ploche necelého štvorcového kilometra sa tiesni takmer 30-tisíc ľudí, čo z neho robí jedno z najhustejšie osídlených miest sveta. Každý milimeter pokrývajú kamenné stavby.
Najdôležitejšie miesta Jeruzalema sa sústreďujú na Chrámovej hore a v historickom Starom meste. Nachádza sa tu Múr nárekov, Skalný dóm, mešita Al-Aksá a kresťanský Chrám Božieho hrobu.
Chrámová hora: Posvätné miesto troch náboženstiev
Chrámová hora (Al Haram ash-Sharif) je dôležitá rovnako pre Židov ako aj pre moslimov, pričom je tretím najdôležitejším miestom islamu. Zahŕňa viac ako 14 hektárov fontán, záhrad a budov.
Je to miesto spojené s viacerými príbehmi. Na mieste, kde dnes stojí symbol mesta Skalný Dóm s nezameniteľnou zlatou kupolou, vraj vzal Boh hlinu, aby sformoval Adama. Na skale mal Abrahám obetovať Izáka, mala tu byť položená Archa Zmluvy, kedysi tu stál slávny Šalamúnov chrám a v 7. storočí odtiaľto vyletel prorok Mohammed na nebesia.
Skalný Dóm tvorí panorámu mesta už viac než 13 storočí. Jeho strecha je pokrytá 1.3 mm vrstvou zlata, ktorú financoval jordánsky kráľ Husajn. Pre návštevníkov Jeruzalema vedie na Chrámovú horu len jeden vchod - drevené schodisko priamo pri Múre nárekov.
Prvá moslimská stavba stála na tomto mieste už koncom 7. storočia n.l. To, čo vidíme v dnešnej dobe, je základ stavby zo začiatku 11. storočia po tom, čo pôvodná budova skolabovala. Nie je to ale mešita, ale „iba“ dôležitá svätyňa a zároveň jeden z najstarších a najzachovalejších príkladov islamskej architektúry a kaligrafie.
Vzhľadom na to, že šlo o jednu z prvých náboženských stavieb islamského sveta, bol pôdorys pôvodnej svätyne výrazne ovplyvnený byzantskou architektúrou. Počas turbulentných dejín Jeruzalema počas križiackych výprav sa Chrámová hora dostala pod správu kresťanov, najmä radu Templárov, ktorí identifikovali miesto Skalného domu ako pôvodný Šalamúnov chrám.
Väčšie zmeny nastali v druhej polovici 20. storočia, keď bola vymenená sčernetá olovená strecha za bronzovú pozlátenú strechu. Neskôr bola vymenená aj vonkajšia keramická obklad z čias Osmanskej ríše za kópie tých pôvodných.
Miesto je v súčasnosti pod správou moslimskej komunity pod dohľadom Izraela a až do roku 1967 smeli do areálu vstúpiť len moslimovia. Príslušníci iných náboženstiev sa nesmú na mieste modliť a taktiež majú zakázaný vstup do interiéru Skalného dómu.
Západný múr (Múr nárekov)
Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“.
Pôvodne podporný múr chrámu na Hore, kde bol postavený tzv. „Druhý“ chrám (postavený v období okolo 520 p. n. l.). Západný múr sa tiahne pozdĺž jednej strany vast plaza, na úpätí Chrámovej hory. Je známy i pod názvom Múr nárekov, pozostáva z masívnych blokov zlatého kameňa, ktorý je spomienkou na Druhý chrám postavený Herodom.
Po tom ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre.
Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy. Pre každý prípad majú nachystané papierové čiapočky kippa, ktoré nosia na hlavách Židia.
Múr nárekov je otvorený 24 hodín denne, takže sa sem môžete vybrať kedykoľvek sledovať fascinujúce stáročné divadlo. Vstupuje sa sem cez kontrolu, kde sa často môžu vytvárať rady, hlavne v smere od starého mesta.
Neďaleko od Múru Nárekov môžete natrafiť aj na smerovku k Malému múru nárekov, ktorý je jeho predĺžením.
Via Dolorosa: Cesta bolesti
Najslávnejšia cesta pretínajúca starý Jeruzalem vtiahne návštevníka do posledných hodín života Ježiša Krista. Začína na mieste, kde kedysi stála pevnosť Antonia a tiahne sa dláždenými ulicami mesta cez všetky miesta, kde sa Ježiš Kristus na svojej ceste zastavil.
Malé kaplnky či kostoly, kde Kristus padá pod ťarchou kríža, stretáva sa s matkou, Šimonom Kyrenajským, Veronikou, ženami Jeruzalema sú roztrúsené, ale nie je žiaden problém ich nájsť.
Piatok možno stretnúť veriacich nesúcich kríž celou cestou a málokto odolá tejto atmosfére. Zaujímavosťou je, že trasa Krížovej cesty sa v priebehu storočí niekoľkokrát menila a podľa historikov jej dnešná podoba pravdepodobne nezodpovedá skutočnej trase, po ktorej sa Ježiš uberal na Golgotu.
Predpokladá sa, že jej skutočný začiatok by viac zodpovedal okoliu Dávidovej veže, kde sa nachádzala rezidencia Piláta a neskôr pokračovala smerom cez dnešné trhovisko na Golgotu.
Chrám Božieho hrobu
Posledných 5 zastávok Krížovej cesty sa nachádza v tesnej blízkosti či vo vnútri Chrámu Božieho hrobu. Kým pre Židov je najposvätnejším miestom Múr Nárekov, pre moslimov Skalný Dóm, tak pre kresťanov je ním práve spomínaný Chrám.
Podľa tradície bolo práve tu na Golgote, kde Ježiša Krista ukrižovali a uložili do hrobu, z ktorého vstal z mŕtvych. Svätá Helena identifikovala toto miesto počas svojej návštevy Jeruzalema, keď tu objavila tri kríže a jej syn Konštantín Veľký postavil na tomto mieste kostol, ktorý počas toku dejín mnohokrát zmenil svoju tvár.
V roku 1099 mesto padlo do rúk Križiakom a oni sa o toto sväté miesto postarali. Vo vnútri sa nachádza Kristov hrob okolo ktorého sa pravidelne vinie zástup ľudí.
Treba počítať, že niekedy človek čaká cca 45-60 minút kým sa dostane na minútu dovnútra. Chrám je otvorený cez zimu od 4:00 do 19:00 a v lete od 5:00 do 21:00.
S pribúdajúcim časom pribúda aj počet návštevníkov, ktorý dokážu tento spirituálny zážitok narušiť, takže sa určite oplatí privstať a byť tu pred 6:00.
Zaujímavosťou je aj otváranie a zatváranie hlavnej brány, za ktoré už niekoľko storočí zodpovedajú dve moslimské rodiny a dedia túto službu z otca na syna.
Zaujímavý pohľad na Chrám Božieho hrobu sa naskytne aj z bočnej uličky, ktorá vedie k jeho Koptskej a Etiópskej časti, keďže tento kostol majú podelené viaceré odnože kresťanského náboženstva.
Etiópska časť sa nachádza priamo na streche a nájdete tu občas postávať aj starých mníchov z Etiópie, ktorí tu trávia celé dni. Oproti tejto časti nájdete Koptskú časť chrámu.
Za malý poplatok sa môžete dostať dole po schodoch do obrovskej podzemnej cisterny, ktorá slúžila ako zásobáreň vody. Známa je aj pod menom Cisterna kráľovnej Heleny a údajne pochádza už zo 4. storočia.
Ďalšie významné miesta a atrakcie
Skalný Dóm - jeho zlatá strecha je symbolom mesta, patrí medzi najfotografovanejšie stavby na svete. Dóm ukrýva kamenné dosky sväté pre Židov a moslimov. Práve tu obetoval Abrahám svojho syna.
Tower of David Museum - Dávidova veža/citadela - výborné múzeum.
Israel Museum - Izraelské múzeum, najväčšie múzeum v Izraeli. Medzi jeho poklady patria „Zvitky od mŕtveho mora“, tiež veľkoformátový model antického Jeruzalema. Nechýba ani obrovská zbierka archeologických a umeleckých predmetov.
Herodova brána - miesto, kde sa v roku 1099 do mesta dostali križiaci.
Kostol Sv. Anny - tento areál pozostáva z krásne udržiavanej záhrady, kostola a ako bonus tu uvidíte aj nádrže rybníka Betsata, kde Ježiš podľa Evanjelia vyliečil chorého. Kostol Sv. Anny je skutočne nádherným príkladom architektúry z obdobia Križiakov.
Kostol Sv. Jána Krstiteľa - táto stavba patrí medzi najstaršie cirkevné stavby v meste. Podľa legendy kostol vznikol ako miesto, kde sa uchovávali relikvie Sv. Jána Krstiteľa.
Bazilika Uspatia Panny Márie - Dominantu hory Sion nemožno prehliadnuť zo žiadneho pohľadu na mesto. Podľa tradície stojí na mieste, kde umrela respektíve odišla do „večného spánku“ Panna Mária.
Hrobka kráľa Dávida a miestnosť Poslednej večere - nenápadná budova, pred ktorou stojí socha kráľa Dávida hrajúceho na harfe. Naproti soche je hrobka biblického kráľa do ktorej sa môže vstúpiť len s pokrývkou hlavy. Tzv. miestnosť poslednej večere alebo Coenaulum leží na druhom poschodí budovy.
Brány Starého mesta - Starý Jeruzalem obkolesujú hradby s ôsmimi bránami. Ich dnešná podoba pochádza zo 16. storočia, z obdobia vlády Sulejmana Nádherného. Medzi najznámejšie patria Damaskovská brána, Levou brána, Hnojná brána, Zlatá brána a Jaffa brána.
Citadela (Dávidova veža) - už v 1. storočí tu mal Herodes Veľký svoj palác. Dnes je v Citadele múzeum rozprávajúce históriu celého Jeruzalema.
Olivová hora - z vyhliadky nad citadelou budete mať jeden z najkrajších pohľadov na celé mesto. Podľa Biblie sa tu odohrávali posledné chvíle pred ukrižovaním.
Getsemanská záhrada - vošla do histórie ako miesto Judášovej zrady. Leží na úpätí Olivovej hory a dnes je vyhľadávaným pútnickým miestom.
Kostol všetkých národov - leží tesne vedľa alebo ak chceme priamo v Getsemanskej záhrade.
Kostol Dominus Flevit - stojí na historicky hodnotnom mieste. Dnešná moderná budova má tvar slzy, keďže podľa evanjelia práve na tomto mieste Ježiš zaplakal pred svojim umučením nad Jeruzalemom.
Kostol Pater Noster - na vrchole Olivovej hory je známy aj ako Eleonska svätyňa. Prvé pomenovanie mu prislúcha na základe tabúl s vyobrazením modlitby “Otčenáš” v 171 rôznych jazykoch.
Kostol Márie Magdalény - pravoslávny kostol s cibuľovitými vežičkami, pripomínajúci ruské kostoly.
Záhradná hrobka - alternatíva miesta posledného odpočinku Ježiša.
Prehliadka Olivovej hory, 1. časť: Navštívte každé miesto! Ježišovo nanebovstúpenie a návrat, Jeruzalem, Getsemanská záhrada, Chrám
Praktické informácie pre návštevníkov
Doprava
V meste premávajú autobusy štátnej spoločnosti Egged. Papierové prepravné lístky boli plne nahradené čipovými kartami Rav Kav. Predplatený systém neplatí pre súkromnú dopravnú sieť vo východnom Jeruzaleme.
Turistický bezplatný kyvadlový mikrobus premáva každých 20 minút zo zástavky First Station do Starého mesta.
Pri jazde autom rátajte s dopravnými zápchami a jednosmernými ulicami. Parkovanie je náročné.
Skupinové taxíky (sheruts) jazdia zväčša z jedného fixného miesta. Bežné taxíky je možné zastaviť priamo na ulici, objednať telefonicky, alebo nastúpiť na stanovištiach.
Ubytovanie
Jeruzalem má širokú ponuku ubytovania vo všetkých cenových kategóriách. V Starom meste nájdete mix menších hotelov, náboženských hospicov a lacných hostelov. V západnom Jeruzaleme nájdete zmes menších a väčších hotelov a penziónov, nechýbajú ani luxusné hotely.
Jeruzalemskou špecialitou sú kresťanské penzióny a hospice. Pôvodne boli postavené pre kresťanských pútnikov a mnohé sídlia v budovách z 19. storočia s výnimočnou architektúrou.
Kultúra a gastronómia
Multikultúrnosť mesta sa prejavuje aj v kulinárskej tradícii. Okrem všadeprítomných stánkov s falafelom tu nájdete európsku, etiópsku, stredomorskú a blízkovýchodnú kuchyňu.
V židovských štvrtiach sú takmer všetky reštaurácie kóšer, označené certifikátom Kashrut.
Centrum mesta je miestom, kde sa odohráva nočný život, kultúrne akcie a kde nájdete množstvo reštaurácií a kaviarní.
Nakupovanie
Nájdete tu celé spektrum obchodov, bazárov, trhov, butikov aj moderných nákupných stredísk.
Svetové aj lokálne značky kúpite vo väčších nákupných centrách a obchodných domoch Malha Mall a Mamilla Mall.
Trhovú atmosféru a vtipných predavačov ponúka trhovisko v Starom meste. Najznámejším trhom s jedlom je Machane Yehuda.
Bezpečnosť
Samotný Jeruzalem je považovaný za bezpečné mesto. Bezpečnostné kontroly sú samozrejmosťou na väčšine verejných miest. Demonštrácie sú bežné.
tags: #zlata #strecha #v #jeruzaleme