Zatepľovanie verejných budov: Komplexný sprievodca možnosťami a financovaním

Zatepľovanie verejných budov, ako sú školy, budovy ministerstiev, škôlky, nemocnice, kultúrne domy či internáty, bude jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie. Na základe novej metodiky Eurostatu prostriedky vynaložené na energetické zhodnocovanie verejných budov totiž nebudú mať negatívny dopad na verejné financie. Zároveň bude možné na tieto projekty využívať súkromné spoločnosti a súkromné prostriedky. Otvárajú sa tak nové investičné možnosti na renováciu a zhodnotenie verejných budov a výrazné zníženie ich nákladov na energie.

Nový mechanizmus financovania obnovy verejných budov

Celý proces bude po novom oveľa jednoduchší. Tento mechanizmus umožňuje modernizáciu verejných budov bez potreby úvodného investičného výdavku z verejných zdrojov. Naopak, verejný subjekt vypíše napríklad na projekt zatepľovania verejné obstarávanie, do ktorého sa budú môcť prihlásiť súkromné spoločnosti s licenciou od rezortu hospodárstva.

Víťaz súťaže uzatvorí s danou inštitúciou zmluvu, v ktorej sa zaviaže, že po realizácii projektu dôjde k zníženiu nákladov na energie. Výdavky na energie sa tak po realizácii diela verejnému subjektu znížia. Tieto ušetrené peniaze sa použijú na platby spoločnosti, ktorá projekt realizovala. Investíciu tak bude verejný subjekt splácať postupne v podobe platieb za energetické služby z úspor na energiách. Súkromný investor bude počas celej doby trvania zmluvy garantovať funkčnosť opatrení, servis a aj úroveň úspor.

Nový postup je výsledkom dlhodobého úsilia iniciovaného aj Ministerstvom financií SR o to, aby bolo možné využívať súkromné spoločnosti a súkromné prostriedky na energetické zhodnocovanie verejných budov. Európska komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou preto aj na základe týchto diskusií zverejnili tzv. používateľskú príručku pre zmluvy o garantovaných energetických službách. Tá vysvetľuje podrobnosti vrátane zmluvných ustanovení a iných detailov, ktoré rozhodujú o tom, či je prevažná časť rizík spojených s takouto zmluvou na súkromnej spoločnosti a tým pádom nemá negatívny vplyv na verejné financie. Ministerstvo financií SR pripravuje návrh legislatívnych zmien a usmernenie, ktoré umožnia tento nástroj široko využívať v podmienkach SR.

Prečo je zatepľovanie verejných budov nevyhnutné?

V súčasnosti je na Slovensku viac ako 15 tisíc verejných budov, ktoré by mohli vhodnou rekonštrukciou znížiť náklady na energie. Na Slovensku je evidovaných viac ako 14-tisíc nebytových budov vo vlastníctve štátu a samospráv. Väčšina administratívnych budov bola postavená v druhej polovici minulého storočia. Vo viacerých z nich boli doteraz realizované len čiastkové úpravy, ktoré si vyžiadal najmä havarijný stav. Energetická hospodárnosť takýchto budov je nízka, technické zariadenia v nich sú často predimenzované a mnohé po životnosti.

Náklady na vykurovanie tvoria najväčšiu položku v celoročných výdavkoch na energiu, ktorá je potrebná pri prevádzke neobnovených administratívnych budov. Koľko stojí vykurovanie, nezávisí len od veľkosti či tvaru budovy, ale aj od tepelnotechnických vlastností obalových konštrukcií a od typu vykurovacích zariadení.

Identifikácia tepelných únikov

Najviac tepla v administratívnych budovách zvyčajne uniká obvodovými stenami. Významné sú aj úniky cez okná a vonkajšie dvere. Sedlové strechy, stropy, podlahy a pivnice prepúšťajú väčšinou menej tepla. Miesta s najväčšími únikmi tepla odhalia snímky vytvorené termovíznou kamerou. Na základe ich analýzy možno určiť časti stavebných konštrukcií, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Väčšinu z nich tvoria takzvané tepelné mosty, t. j. Spravidla sa tam stretávajú rozličné konštrukcie, napríklad priečky a obvodové steny, rohy, styky panelov a otvory. Príkladom je nezateplená fasáda s výraznými únikmi tepla v mieste výplní otvorov.

Tepelné úniky z budovy identifikované termovíznou kamerou

Plánovanie a príprava projektu zatepľovania

Pre tých, ktorí uvažujú o čiastkovej alebo významnej obnove budovy, je dôležité mať základný prehľad organizačných postupov a technických riešení vrátane odporúčaní, ako sa vyhnúť chybám a na čo si dať pri obnove pozor.

Energetický audit ako základ

Hoci energetický audit nie je pre administratívne budovy povinný, oplatí sa ho využiť. Základom každého projektu obnovy by mal byť výpočet tepelných strát budovy, ktorý vychádza z tepelnotechnických vlastností obalových konštrukcií. Nepodceňujte ho, pomôže vám určiť priority a optimalizovať rozsah obnovy. Audit vám pomôže zistiť, ako a do akej miery plytváte energiou. Určujúcou hodnotou je merná spotreba energie v budove, ktorá sa vypočíta ako podiel celkovej ročnej spotreby energie a celkovej plochy budovy. Súčasťou auditu je zozbieranie pôvodnej projektovej dokumentácie, údajov o spotrebe energie za predchádzajúce roky a zhodnotenie technického stavu budovy a jej zariadení. Na základe komplexnej analýzy audítor pripraví záverečnú správu, ktorá obsahuje aj variantné návrhy úsporných opatrení od nízkonákladových až po tie s dlhodobejšou návratnosťou. Vďaka auditu získate predstavu o približnej výške úspor, o finančných nákladoch aj o návratnosti vložených prostriedkov pri realizácii jednotlivých opatrení.

Kvalitný projekt a odborníci

Dajte vypracovať projekt zateplenia vrátane tepelnotechnického posúdenia obalových konštrukcií skúsenému projektantovi, ktorý má s obnovou administratívnych budov skúsenosti. Toto určite nedosiahnete, ak príprave projektu nebude predchádzať dôsledná obhliadka budovy. Najmä preto je vhodné pripraviť súpis nedostatkov. Aj z nich potom môže pre projektanta vyplynúť zásadná potreba realizovať rôzne skúšky, sondy a analýzy, ktoré pomôžu zistiť, akým spôsobom identifikované problémy odstrániť. Stáva sa, že treba prizvať aj ďalších špecialistov, ako napríklad stavebného fyzika, statika, architekta, technika požiarnej ochrany alebo projektanta technických zariadení budov. Realizáciu obnovy uskutočňujte vždy podľa detailného realizačného projektu.

Výber dodávateľa a priebeh realizácie

Ak nie ste odborník na obnovu budov, nespoliehajte sa len na vlastné vedomosti a sprostredkované informácie. Kvalitný výber realizátora a dôsledný stavebný dozor sú kľúčové.

Kritériá pre výber realizátora

  • Referencie: Už pri výbere oslovovaných uchádzačov sa riaďte referenciami. Získate ich napríklad od správcov obnovených budov vo vašom okolí alebo priamo na internetových stránkach firiem.
  • Cena: Cenové ponuky musia vychádzať z výkazu výmer, ktorý je súčasťou projektu. V tomto tzv. rozpočte bez cien sú presne špecifikované stavebné a montážne práce a dodávky stavebných materiálov, ako aj použitie strojov a zariadení, ich merné jednotky a množstvo merných jednotiek. Mali by ste trvať na tom, aby boli jednotkové ceny počas výstavby nemenné. Dôvodom na zmenu ceny za určitých okolností môže byť preukázateľný výrazný nárast cien materiálu napr. o viac ako 5 %. Ak však výstavba netrvá dlhšie ako tri mesiace, aj tu je možnosť dohodnúť so zhotoviteľom pevné jednotkové ceny. Platí zásada, že dohodnuté jednotkové ceny a rozsah prác sú kedykoľvek kontrolovateľné. Ak vy alebo potenciálny realizátor zistíte, že by sa malo realizovať niečo, čo v projekte nebolo zohľadnené, treba takýto dodatok oceniť v samostatnej prílohe ponuky.
  • Platobné podmienky: Nedávajte zálohy a plaťte len za riadne vykonané práce. Zámienka, že záloha slúži na nákup materiálu, je neopodstatnená. Serióznym firmám dáva dodávateľ materiálu tovar na faktúru a často s dlhou lehotou splatnosti. Dôležité je v zmluve zakotviť možnosť tzv. zádržného, to znamená, že realizačnej firme doplatíte napríklad 5 % z celkového rozpočtu až po odstránení chýb a nedorobkov.
  • Technické zázemie: Firmy, ktoré sa profesionálne zaoberajú zatepľovaním, majú zväčša vlastné náradie. Ak majú lávky alebo lešenie iba prenajaté, pri nevyhovujúcom počasí alebo problémoch s personálnymi kapacitami sa realizácia môže predĺžiť a realizátorovi narastajú aj poplatky za prenájom. Už pri ich výbere si preto zabezpečte, aby si zvýšené náklady v takýchto situáciách nemohli uplatňovať u vás. Na realizáciu prác z lávok musí mať firma oprávnenie a jej pracovníci musia byť zaškolení na ich montáž a obsluhu, inak môže inšpektor bezpečnosti a ochrany zdravia práce zastaviť.
  • Personálne kapacity a komplexnosť dodávky: Zaujímajte sa o to, či bude mať dodávateľ dostatok kvalitne zaškolených pracovníkov v čase realizácie vašej zákazky. Overte si, či bude jednotlivé práce realizovať priamo alebo cez subdodávateľa. Ideálne je, ak aj súvisiace práce (napr. klampiarske práce, úprava bleskozvodu, sanácia balkónov, lodžií a terás) zabezpečuje hlavný zhotoviteľ. V každom prípade je pre vás výhodnejšie, aby sa záruka vzťahovala na jedného realizátora.
  • Lehota výstavby: Vopred sa pýtajte na počet pracovníkov na stavbe. Harmonogram ich nasadenia býva prílohou zmluvy. Tak budete môcť neskôr priebežne kontrolovať, či práce postupujú podľa plánu a včas zasiahnuť.
  • Záruka: Dĺžka záruky by sa nemala objavovať medzi kritériami výberu, patrí skôr medzi podmienky uzatvorenia zmluvy. V prípade, že sa dlhá záruka skombinuje s nízkou cenou, treba si dať pozor. Je to veľmi dobré kritérium na elimináciu neseriózneho dodávateľa. Záruka totiž môže ľahko presiahnuť životnosť tejto firmy. Netrvajte teda na zbytočne dlhej záruke. Obvyklá dĺžka je päť rokov.

Kľúčová úloha stavebného dozoru

Každý nekvalitne vyhotovený detail znižuje životnosť diela a je potenciálnym problémovým miestom. Špecialista na stavebný dozor vám môže podstatne pomôcť už pri stanovovaní výberových podmienok na realizátora. Počas obnovy by mal pravidelne kontrolovať realizačné práce. Nezabudnite ho v zmluve poveriť aj zodpovednosťou za kontrolu faktúr a dodržiavanie predpisov o bezpečnosti pri práci. Vykonávať stavebný dozor môžu na tento účel iba odborne spôsobilé osoby. Priebežne kontrolovať dodržiavanie projektu, kvalitu vyhotovenia a použitých materiálov je úlohou stavebného dozoru. Ten však nie je na stavbe stále. Preto sa oplatí byť informovaný o pláne prác, a pritom sa dívať okolo seba, pýtať sa a žiadať odpovede. Ak máte pocit, že niečo nie je v poriadku, treba ihneď reagovať a poradiť sa so stavebným dozorom.

Úloha stavebného dozoru pri projektoch zatepľovania

Kľúčové technické opatrenia pre energetickú efektívnosť

Komplexné zateplenie budovy

Najefektívnejším riešením je celkové zateplenie budovy a následné hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy. Zateplenie zahŕňa výmenu okien, zasklených stien a dverí, zateplenie obvodových stien, strechy, prípadne stropu nad nevykurovaným suterénom alebo vstupným podlažím. Pri takomto komplexnom riešení možno znížiť spotrebu tepla na vykurovanie aj o viac ako 50 %. - minimalizujete miesta s najväčším únikom tepla cez tzv. tepelné mosty.

Výmena okien a dverí

Oknami a dverami uniká najviac tepla, preto sú potenciálnym zdrojom najväčších úspor. Staré drevené, oceľové a hliníkové okná, pôvodne zabudované do administratívnych budov sú vo väčšine prípadov po životnosti, majú vysoký súčiniteľ prechodu tepla, vysokú infiltráciu (priepustnosť vzduchu), nevhodné a často aj nefunkčné kovanie. Kvalitné vyhotovenie a umiestnenie výplní otvorov minimalizuje tepelné straty a využíva pasívne solárne zisky (teplo získané slnečným žiarením cez okná). Zachytené teplo v interiéri je akumulované v masívnych stavebných konštrukciách a následne, počas chladnejšej časti dňa a v noci, sa uvoľňuje späť do priestoru.

Výmenu okien je najvhodnejšie uskutočniť tesne pred zateplením obalových konštrukcií. Ak sa realizuje v starších budovách ešte pred zateplením, po jednej alebo viacerých zimných sezónach sa môžu objaviť plesne, a to aj na miestach, kde predtým nikdy neboli. Samotnou výmenou okien za nové, tesnejšie, bez následného zateplenia obalových konštrukcií budovy, môže pri zníženej výmene vzduchu narastať jeho relatívna vlhkosť. Dôsledkom je výskyt plesní v oblasti tepelných mostov. Správnym zateplením obvodového plášťa na vonkajšom povrchu vrátane ostenia, nadpražia či parapetu okna sa zvýši teplota na vnútornom povrchu stien obvodového plášťa. Okná je, samozrejme, možné vymeniť aj po zateplení obvodových stien, ale prináša to pomerne veľké riziko. Okrem toho, že pri výmene sa môže poškodiť zatepľovací systém, samotný styk konštrukcie okna s tepelnou izoláciou a omietkovou hmotou nebude už nikdy ideálne zhotovený.

Typy okien

Pre bežné budovy stačí použiť okná s izolačným dvojsklom. Trojsklá sú drahšie, ťažšie a viac namáhajú kovanie a závesy okien. Okná s izolačným trojsklom sú vhodnejšie pre nízkoenergetické a pasívne budovy. Plastové okná sú lacnejšie a dostupnejšie. Ponúkajú výborný pomer medzi cenou, vlastnosťami a trvanlivosťou, a preto sa používajú najčastejšie. Keďže sú vyrobené z trvanlivých a nekorodujúcich materiálov, vyžadujú si iba minimálnu údržbu. Pri plastových oknách sú k dispozícii systémy s rôznym počtom komôr. Väčší počet komôr zvyčajne znamená lepšie tepelnotechnické vlastnosti, rám však zvyčajne izoluje horšie ako zasklenie. Počet komôr by určite nemal byť jediným rozhodujúcim kritériom. Kvalitné plastové okná sa vyznačujú tvarovou a farebnou stálosťou a môžu mať v podstate ľubovoľný tvar a farbu. Ich tepelnoizolačné vlastnosti závisia od kvality konštrukčného vyhotovenia, napr. od počtu komôr, ich umiestnenia, ako aj od umiestnenia okennej výstuže. Vzhľadom na ich tvarovú stálosť majú v kombinácii s dostatočným počtom tesnení vysokú vzduchotesnosť. Bránia tak nekontrolovateľnému vnikaniu vzduchu z exteriéru do interiéru. Menej kvalitné okná majú často nedostatočnú výstuž rámu, čo môže časom spôsobiť deformáciu okna.

Zateplenie strechy

Príklady z praxe ukazujú, že budovy, ktoré odložili zateplenie strechy, toto rozhodnutie skôr či neskôr oľutovali. Hlavným dôvodom boli výrazné tepelné rozdiely pod nezateplenou strechou. V zime bolo v priestoroch chladno a v lete horúco. Navyše sa zvýraznil vplyv tepelných mostov, s čím súvisí zvýšená kondenzácia vlhkosti a možnosť vzniku plesní. Už pri príprave projektu zatepľovania by malo byť jasné, či plánujete strechu budovy v blízkej budúcnosti zásadnejšie opravovať.

Optimalizácia vykurovacieho systému a vetrania

Realizácia stavebných a energeticky úsporných opatrení výrazne ovplyvňuje aj vykurovaciu sústavu a vnútornú klímu v budove. Ak má budova vlastný zdroj vykurovania, treba vždy zvážiť výkon tepelného zdroja, pretože potreba tepla je po obnove zásadne nižšia. Niekedy stačí iba úprava jeho regulácie, no často sú potrebné technické úpravy alebo úplná výmena. Pri tejto príležitosti má zmysel overiť si aj vhodnosť využitia obnoviteľných zdrojov energie, ako sú napr. tepelné čerpadlá alebo solárne kolektory. V niektorých prípadoch možno uvažovať aj nad úpravami rozvodov vykurovacej sústavy tak, aby umožnili prispôsobiť ju novým podmienkam. Zmeny sa môžu týkať regulácie, napríklad vhodné zónovanie, nové regulačné armatúry alebo vykurovacie telesá.

Ďalším vhodným opatrením, ktoré pre významne obnovené budovy nariaďuje zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, je hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy. Hydraulické vyregulovanie slúži na vyrovnanie tepelných rozdielov, ktoré sú zapríčinené hydraulickými vlastnosťami vykurovacej sústavy v budove. Možno ho realizovať aj pred zateplením budovy. V prípade, že sa vykonalo pred jej obnovou, treba posúdiť, do akej miery nastavenie regulácie vyhovuje novým podmienkam. Rozsah vyregulovania po obnove je individuálny. Vyregulovanie by malo byť vždy realizované na základe projektu vypracovaného pre danú budovu. Jeho súčasťou je návrh technických úprav vrátane hodnôt nastavenia jednotlivých regulačných armatúr.

Podľa zákona č. 476/2008 Z. z. ten istý zákon požaduje, aby sa pri zásahoch do vykurovacej sústavy použila vhodná tepelná izolácia rozvodov tepla a teplej vody. Tak bude zaručené, že sa minimalizujú tepelné straty medzi zdrojom tepla alebo vstupom teplonosnej látky do budovy a miestom, kde sa teplo užitočne využíva v budove, t. j. vo vykurovacích telesách. V súčasnosti, so zvyšovaním tesnosti budov a zmenami klímy v lete, čoraz viac vystupuje do popredia potreba zabezpečiť riadené vetranie priestorov v budovách pomocou vzduchotechnických zariadení.

Kvalita materiálov a dlhá životnosť

Ak už zatepľujete, trvajte na kvalite. Tým, ktorí nevedia odborne zhodnotiť kvalitu výrobkov a prác pri obnove budov, významne pomôže, ak budú od projektanta i realizátora vyžadovať dodržiavanie príslušných tepelnotechnických noriem a využívanie certifikovaných zatepľovacích systémov ETICS. Zatepľovacie certifikované systémy, pri ktorých výrobca určil vyhotovenie a použitie, majú podľa platných európskych technických špecifikácií životnosť minimálne 25 rokov. Vďaka komplexnej obnove môžete nielen výrazne znížiť tepelné straty, ale aj zásadne predĺžiť životnosť budovy.

Prehľad komponentov zatepľovacieho systému ETICS

Zlepšenie tepelnej pohody

Jednoznačnou výhodou, ktorú pocítite po skončení obnovy, je zlepšenie tepelnej pohody v zateplenej budove. Izolácia, ktorá je súčasťou zatepľovacieho systému, spôsobí, že sa po zateplení zvýši tzv. vnútorná povrchová teplota obvodových stien miestnosti. V nezateplených budovách sa táto teplota pohybuje okolo 13 °C v závislosti od tepelnoizolačných vlastností konštrukcie stien. Po zateplení, keď obvodový plášť spĺňa normou požadované hodnoty, sa vnútorná povrchová teplota pohybuje okolo 18 °C.

Finančná podpora z Plánu obnovy a odolnosti SR

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) poskytuje prostredníctvom Plánu obnovy a odolnosti SR prostriedky mechanizmu na zníženie spotreby energie pomocou rýchlo realizovateľných a procesne nenáročných stavebno-technických alebo technologických opatrení vo verejných budovách. Cieľom investície je vykonať opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti na 184 000 metrov štvorcových celkovej podlahovej plochy verejných budov.

Peniaze z novej výzvy majú primárne ísť na verejné administratívne budovy a budovy škôl a školských zariadení. Okrem subjektov štátnej správy, obcí, miest a vyšších územných celkov môžu byť oprávnenými žiadateľmi aj nadácie, občianske združenia alebo neziskové a cirkevné organizácie. Podmienkou ale je, že ich projekt sa musí týkať verejných budov, ktoré sú využívané ako školy, školské zariadenia alebo slúžia na ubytovanie pre ľudí v núdzi.

Oprávnené na poskytnutie podpory sú verejné budovy, v ktorých budú po ukončení realizácie energetických opatrení vykonávané činnosti spojené s plnením úloh, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou výkonu verejných právomocí a činnosti spojené s výchovou a vzdelaním.

Výška a intenzita podpory

Minimálna výška podpory na jeden projekt stanovili na úrovni 200-tisíc eur. Na druhej strane maximálna výška na projekt nesmie presiahnuť päť miliónov eur. Najvyššia možná miera príspevku bude 100 %, a to v závislosti od dosiahnutej úspory primárnej energie.

„Aby boli prevádzkovatelia verejných budov motivovaní pripraviť ambiciózne projekty s čo najvyššou úsporou, 100-percentné pokrytie oprávnených výdavkov získajú len vtedy, ak dosiahnu úsporu primárnej energie 60 % a viac. Ak to bude menej, intenzita podpory bude odzrkadľovať dosahovanú úsporu,“ priblížila SIEA v tlačovej správe.

„Na rozdiel od predchádzajúceho programového obdobia bude možné prostredníctvom jednej žiadosti získať podporu na dva druhy opatrení. Na znižovanie energetickej náročnosti budov je vyčlenených 133 miliónov eur a na využívanie obnoviteľných zdrojov 10 miliónov eur.“

Typy podporovaných opatrení

Podpora sa dá využiť na rôzne opatrenia. Pri znižovaní energetickej náročnosti bude napríklad možné prioritne podporiť zateplenie, výmenu otvorových výplní a modernizáciu systémov technických zariadení budov.

„Novinkou je, že zároveň bude možné financovať aj opatrenia, ktoré priamo nesúvisia s efektívnosťou, ale napríklad zvyšujú kvalitu vnútorného prostredia. Podporu tak bude možné využiť napríklad na debarierizáciu, zabezpečenie tepelnej aj akustickej pohody, aplikáciu princípov európskeho Bauhausu a tiež na zelené a vodozádržné opatrenia či zavedenie energetického manažmentu budovy,“ uviedla SIEA. Dotáciu na takéto „doplnkové“ aktivity však bude možné získať len vtedy, ak sa zlepší energetická klasifikácia budovy najmenej o jednu energetickú triedu a budova dosiahne plánovanú úsporu primárnej energie minimálne 30 %.

Zoznam energetických opatrení, ktoré môže subjekt realizovať vo verejných budovách:

  1. Opatrenie A: Výmena okien a ostatných vonkajších otvorových konštrukcií.
  2. Opatrenie B: Zateplenie podkrovia a/alebo strechy.
    • Podopatrenie B1: Zateplenie podlahy nevykurovaného podkrovia.
    • Podopatrenie B2: Zateplenie strechy.
  3. Opatrenie C: Modernizácia vnútorného osvetlenia.
  4. Opatrenie D: Inštalácia termostatických hlavíc / ventilov.
  5. Opatrenie E: Inštalácia solárnych termických systémov.

Termíny a informačné zdroje

Termín vyhlásenia výzvy je 16. júla 2024, žiadosti budú evidované od 19. augusta 2024 prostredníctvom portálu ISPO. Vykonávateľom výzvy je Ministerstvo hospodárstva SR. Oznámenie o predĺžení termínu uzatvorenia výzvy na 20. septembra 2024: Ministerstvo hospodárstva (MH SR) ako vykonávateľ investície 2 Zlepšenie energetickej hospodárnosti a efektívnosti verejných budov („Rýchle opatrenia“) Komponentu 19 Plánu obnovy a odolnosti SR a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) ako sprostredkovateľ oznamujú žiadateľom o poskytnutie prostriedkov mechanizmu v rámci výzvy s kódom 19I02-26-V01 zameranej na rýchlo realizovateľné opatrenia za účelom zvýšenia energetickej efektívnosti verejných budov, že výzva bude uzavretá dňa 20. septembra 2024, t. j. žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu bude možné predkladať do 20. septembra 2024 do 23:59:59 hod. Upozorňujeme, že po uvedenom termíne nebude možné predkladať žiadosti o poskytnutie prostriedkov mechanizmu v rámci tejto výzvy. MH SR spolu so SIEA sa rozhodli pre predĺženie termínu zatvorenia výzvy z dôvodu zverejnenia zmeny výzvy č. 1, ktorá má vplyv na posudzovanie žiadostí o prostriedky mechanizmu a vyvoláva zmenu v posudzovaní už predložených žiadostí o prostriedky mechanizmu.

Dôležité dokumenty a semináre

Aktuálne informácie sú zverejňované v Príručke pre prijímateľa, ktorá prešla viacerými aktualizáciami (verzie 1.1, 1.2, 1.3, 1.4). Dňa 4. augusta 2025 bol spustený do prevádzky nástroj na vydávanie pasportu obnovy budovy (POB) v IS INFOREG. Zoznam odborne spôsobilých osôb oprávnených vydať POB je dostupný na adrese verejnyportal.sksi.sk. V nadväznosti na túto skutočnosť sú všetci prijímatelia povinní predložiť POB na SIEA najneskôr do 22. 9. 2025.

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) ako sprostredkovateľ v rámci výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu zameranej na rýchlo realizovateľné opatrenia za účelom zvýšenia energetickej efektívnosti verejných budov s kódom 19I02-26-V01 si Vás dovoľuje pozvať na informačné semináre k implementácii projektov. Cieľom seminárov je oboznámiť žiadateľov s procesom implementácie projektov, upozorniť na najčastejšie nedostatky a pochybenia, s ktorými sme sa v praxi stretli a ktoré v niektorých prípadoch viedli k výraznému predĺženiu procesu kontroly a administrácie dokumentácie. Cieľom seminára je poskytnúť prijímateľom aktuálne informácie a odborný výklad k realizácii projektov, k zmluvným a metodickým podmienkam, ako aj k praktickým otázkam súvisiacim s implementáciou podporených aktivít. Súčasťou seminára bude aj priestor na vysvetlenie najčastejších aplikačných otázok a zdieľanie odporúčaní z praxe. Seminár je zameraný na podporu správneho a jednotného uplatňovania pravidiel zo strany prijímateľov a na predchádzanie chybám pri realizácii projektov.

Mapa Slovenska s označenými mestami informačných seminárov SIEA

Prehľad kritérií financovania

Kritérium Popis
Oprávnené subjekty Subjekty štátnej správy (ministerstvá, orgány, RO, PO), územnej samosprávy (obce, VÚC, RO, PO), ostatné subjekty verejnej správy (verejnoprávne inštitúcie), nadácie, občianske združenia, neziskové a cirkevné organizácie (pre školy/ubytovanie pre núdznych).
Oprávnené budovy Verejné budovy s plnením úloh verejných právomocí, výchovou a vzdelaním.
Minimálna výška podpory 200 000 EUR na projekt.
Maximálna výška podpory 5 000 000 EUR na projekt.
Maximálna intenzita podpory 100 % (pri úspore primárnej energie 60 % a viac).
Alokácia pre energetickú náročnosť 133 miliónov EUR.
Alokácia pre obnoviteľné zdroje 10 miliónov EUR.
Podpora doplnkových aktivít Možná len pri zlepšení energetickej triedy min. o 1 a úspore primárnej energie min. 30 %.

tags: #zateplenie #verejnych #budov #projekt