Komplexné informácie o zateplení stien, obzvlášť vo vlhkom prostredí

Zateplenie budovy je dôležitým predpokladom pre zníženie tepelných strát a tým pádom pre dosiahnutie požadovaných úspor energie. Súčasné moderné trendy v oblasti energeticky úsporných objektov skutočne vyžadujú tesnú obálku budovy. Pri správnej realizácii dokáže zateplenie stien výrazne zlepšiť komfort bývania a zároveň predísť mnohým problémom spojeným s vlhkosťou a plesňami.

Dôležitosť správnej prípravy podkladu pred zateplením

Pripravte si pevnú ruku a trpezlivosť. Čo by ste pri zateplení obvodovej konštrukcie určite nemali podceniť, je správne pripravený podklad. Pred zhotovením vonkajšieho tepelnoizolačného kontaktného systému je potrebné dôkladne pripraviť podklad.

Mal by byť dostatočne rovný, suchý, bezprašný, bez mastnôt, zvyškov oddebňovacích prostriedkov a iných nečistôt, ktoré by mohli znížiť priľnavosť vyrovnávacích mált alebo lepidiel. Je dôležité, aby boli všetky vnútorné práce, ktoré sú spojené s mokrými procesmi (napr. potery, omietky), pred začatím zatepľovacích prác skompletizované a aby boli osadené všetky okenné a dverné rámy vrátane oplechovania.

Zároveň treba pred lepením tepelnej izolácie posúdiť vhodnosť podkladových vrstiev, či už vizuálne, alebo meraním povrchových pevností samotného podkladu, prípadne priľnavosť odporúčaného systémového lepidla na daný podklad. Podklad musí spĺňať požiadavky na rovnosť. Murivo, na ktoré sa tepelná izolácia lepí, musí byť dostatočne rovné. Odporúča sa použiť reprofilačnú maltu, ktorá je určená na zhotovenie vrstvy s hrúbkou od 2 do 30 mm.

Omietky vykazujúce trhliny, ktoré vznikli pri vysychaní alebo vplyvom vysokej absorpcie podkladových vrstiev, možno vyplniť materiálom určeným na lepenie tepelnoizolačných dosiek. Na podklad sa pomocou valčeka, rozprašovača alebo štetca nanesie penetračný náter, ktorého spotreba je 0,05 - 0,25 g/m2 (v závislosti od nasiakavosti podkladu).

Proces aplikácie tepelnej izolácie

Po dôkladnej príprave podkladu sa môže pristúpiť k samotnej montáži izolačného systému. Soklové profily sa pripevnia na murivo skrutkami s malou medzerou (približne 2 až 3 mm), pričom je vhodné použiť plastové dilatačné spojky. Šírka profilu musí zodpovedať použitej hrúbke tepelnej izolácie. Na vyrovnanie nerovnosti pod profilmi sa použijú vyrovnávacie podložky.

Lepiaca malta sa nanesie priamo na rubovú stranu tepelnoizolačnej dosky v neprerušovanom páse po jeho obvode v hrúbke 20 až 30 mm a v niekoľkých bodoch po jeho ploche (najčastejšie tri). Malta musí pokrývať viac ako 40 percent plochy dosky. Po nalepení sa doska dôkladne pritlačí na podklad. Lepidlo sa pri nanášaní nesmie dostať na boky izolácie a vytláčať cez škáry medzi doskami.

Prvý rad dosiek sa aplikuje do soklového profilu. Dosky treba lepiť v smere zdola nahor na väzbu a tesne vedľa seba. Škáry musia mať šírku menej ako 2 mm.

Mýty a fakty o zateplení a vplyv na vlhkosť

Obavy z "dýchania" domu po zateplení

Často sa stretávame s otázkou: Prestane nám dom dýchať po zateplení fasády? Pri zateplení fasády domu a pri výmene starých netesnených okien za nové veľmi tesné, väčšinou plastové okná, dochádza k zníženiu celkovej priedušnosti obálky budovy, konkrétne k zníženiu paropriepustnosti obvodovej konštrukcie. Zateplenie budovy je však dôležitým predpokladom pre zníženie tepelných strát a tým pádom pre dosiahnutie požadovaných úspor energie.

Moderné trendy v oblasti energeticky úsporných objektov skutočne vyžadujú tesnú obálku budovy. V dnešnej dobe už máme k dispozícii priedušné (difúzne otvorené) fasádne izolácie so skvelými tepelnoizolačnými vlastnosťami (hodnota lambda). Napríklad, PUR dosky - zatepľovací systém PUR THERM, kde lambda je 0,021 W/mK, patrí medzi špičku fasádnych tepelných izolácií. Navyše je ešte aj priedušný a neuzatvára priedušnosť obvodovej konštrukcie.

Vetrať sa dá niekoľkými spôsobmi. Najbežnejšie je vetranie oknami a dverami. Ideálne ráno a večer, 20-30 minút. Avšak táto metóda nie je vždy celkom optimálna vo vzťahu k požadovaným úsporám, pretože pri nej dochádza k tepelným stratám, ktorým sa inými opatreniami snažíme naopak zabrániť. Lepším riešením je systém riadeného vetrania so spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu (rekuperácia).

Zateplenie a kondenzácia vodnej pary či plesne

Dôjde pri zateplení domu ku kondenzácii vodnej pary a ku vzniku plesní? Tento mýtus sa nezakladá na pravde. Naopak, zateplenie domu veľmi znižuje riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku nežiaducich plesní.

Ku kondenzácii, respektíve k následnému vzniku plesní na vnútornom povrchu obvodových konštrukcií, dochádza najčastejšie práve u nezateplených domov s malou hrúbkou obvodovej konštrukcie. Keď obvodové murivo v zime zamrzne a studený vzduch sa zráža s teplým vzduchom, ktorý prúdi z interiéru smerom do exteriéru. Vzduch je nasýtený vodnou parou, ktorý kondenzuje vo vnútri konštrukcie alebo dokonca na povrchu. Tomuto javu sa hovorí rosný bod, ideálne miesto pre vznik plesne.

Rizikovými miestami sú rohy stien, ostenie, okolie parapetov, miesta napojenia vodorovných a zvislých konštrukcií a pod. Naopak, vnútorný povrch konštrukcie opatrený vonkajším zatepľovacím systémom je výrazne teplejší, a preto k nežiaducej kondenzácii v murive a ku vzniku plesní nedochádza. Rosný bod je posunutý preč z obvodovej konštrukcie smerom do priedušnej fasádnej izolácie alebo až na hranicu fasádnej omietky.

Dôležitý je správny návrh a prevedenie konštrukcie zateplenia domu, vrátane dôsledného riešenia detailov v rizikových miestach.

Hrúbka steny verzus tepelnoizolačné vlastnosti

Často sa verí, že hrubé steny v starom dome nie je treba zatepľovať. Schopnosť obvodovej steny izolovať teplo vo vnútri objektu je vyjadrená veličinou označovanou písmenom U ako súčiniteľ prestupu tepla, vyjadrenou v jednotkách W/m²K. Norma (ČSN 73 0540) odporúča hodnotu U = 0,25 W/m²K pre obvodovú stenu.

Pre lepšiu predstavu si pozrime porovnanie:

Z tabuľky je na prvý pohľad jasné, že iba na základe hrúbky steny sa nedá povedať, aké tepelnoizolačné vlastnosti má stena. Pokiaľ nechcete mať z okien strieľne a chcete, aby Vám do miestnosti prúdilo nejaké denné svetlo, môžete použiť fasádne PUR dosky (PUR Therm system), kde hodnota U = 0,23 W/m²K je už pri hrúbke 9 cm u PUR dosky.

Životnosť fasádneho polystyrénu

Čo sa stane s fasádnym polystyrénom cca po 20 tich rokoch? Správnym prilepením polystyrénu, upevnením a vytvorením dostatočnej armovacej základnej vrstvy sa dá nepriaznivým vplyvom predísť. Aby fasádny polystyrén mohol odolávať vysokým letným teplotám, je treba vytvoriť minimálne armovaciu vrstvu.

V dnešnej dobe sa dávajú dole staré zatepľovacie systémy z bytových domov, ktoré už nevyhovujú dnešným energeticky úsporným opatreniam, a môžeme vidieť, že fasádny polystyrén aj po 20tich rokoch má rovnakú hrúbku a nikam nezmizol. Svedčí to o jeho trvanlivosti pri správnej aplikácii.

tags: #zateplenie #stien #vo #vlhkom #prostredi