Vnútorné zateplenie deliacich stien: Prehľad, výzvy a optimálne riešenia

Zatepľovanie stavebných konštrukcií tepelnou izoláciou je jedným zo základných postupov znižovania energetickej náročnosti budov. Vo vnútornom prostredí budov je spravidla udržiavaná vyššia teplota ako vo vonkajšom prostredí. V praxi sa možno vo väčšine prípadov stretnúť so zatepľovaním z exteriérovej strany, nakoľko najúčinnejšia izolácia je tá, ktorá je umiestnená z vonkajšej strany stien. Dlho sa tvrdilo, že zatepľovať má cenu len zvonku.

Kedy je vnútorné zateplenie stien nevyhnutné?

Avšak, v určitých prípadoch je vnútorné zateplenie stien jedinou možnosťou. Dôvody môžu byť rôzne, napríklad estetické alebo prevádzkové. Z estetických dôvodov určite nie je vhodné zatepľovať historickú fasádu budovy. Príkladom sú aj viacposchodové budovy, kde sa všetci jej obyvatelia nevedia dohodnúť na izolácii, alebo keď nie je možné získať povolenie na vykonanie izolácie na vonkajšej strane, ako je to pri pamiatkovo chránených budovách či v starých mestských jadrách.

Vnútorné zateplenie je tiež nevyhnutné, keď vonkajšia izolácia nie je technicky realizovateľná, napríklad ak obvodová stena miestnosti hraničí s cudzím nevykurovaným priestorom. V našom prípade ide o izbu na prvom poschodí radového domu, pričom miestnosť susedí s nevykurovaným podkrovím susedného domu. Takýto postup je taktiež nutné zvoliť v prípade požiadavky na zachovanie vzhľadu fasády pri rekonštrukcii budovy.

Medzi uvádzané výhody vnútorného zateplenia patrí jednoduchosť a úspora nákladov na hrubú stavbu. Kúrenie v týchto budovách je potrebné navrhovať tak, aby bolo schopné rýchlo regulovať teplotu vo vnútri.

Riziká a výzvy vnútorného zateplenia

Vnútorné zateplenie objektov všeobecne nie je technicky ideálne riešenie a pokiaľ je to možné, je vhodné sa mu vyhnúť. Umiestnenie tepelnej izolácie na vnútornú stranu obvodovej konštrukcie vedie k zvýšenému riziku kondenzácie vo vnútri konštrukcie.

Kondenzácia vodnej pary a rosný bod

Osoby užívajúce vnútorné prostredie produkujú určité množstvo vlhkosti. K produkcii vlhkosti prispieva tiež užívanie rôznych zariadení v interiéri, napr. varných kanvíc, sporákov, vaní a pod. Kombinácia vyššej teploty a produkcie vlhkosti vo vnútornom prostredí znamená vyšší parciálny tlak vodnej pary vo vnútornom vzduchu v porovnaní s vonkajším vzduchom. Tlaky vodnej pary v jednotlivých prostrediach majú tendenciu sa vyrovnávať, preto dochádza k transportu vodnej pary difúziou cez obalové konštrukcie stavby, a to smerom z interiéru do exteriéru. Pri transporte vodnej pary cez konštrukciu hrozí, že vodná para vo vnútri konštrukcie skondenzuje. K tomu dochádza v prípade, kedy v chladnejšej časti konštrukcie, bližšie k exteriéru, je umiestnená menej priepustná vrstva pre vodnú paru brániaca vodnej pare v pohybe.

Z tohto dôvodu sa pre návrh konštrukcií odporúča uplatňovať pravidlo klesajúceho difúzneho odporu (resp. ekvivalentnej difúznej hrúbky) jednotlivých vrstiev od interiéru k exteriéru. Vzhľadom k tomu, že tepelné izolácie majú v konštrukcii spravidla nižší difúzny odpor ako ostatné stavebné materiály, je vhodné zateplenie navrhovať z vonkajšej strany konštrukcie. Dôležitou nevýhodou tohto riešenia je aj výskyt kondenzácie na určitých miestach. Polystyrén nie je paropriepustný, steny nemôžu dýchať, čo vedie k vzniku kondenzácie a plesní.

Tepelné mosty

Vnútorným zateplením v princípe nie je možné prerušiť napojenie vnútorných konštrukcií na konštrukcie obálky budovy. Vznikajú tým významné tepelné mosty, t. j. body, cez ktoré sa stráca teplo, a ktoré je nutné eliminovať zateplením plochy vnútorných konštrukcií do určitej vzdialenosti od konštrukcie obálky budovy - napr. 0,5 m. Toto riešenie samozrejme nie je veľmi estetické.

Strata úžitkovej plochy

Vnútorné zateplenie má všeobecne nevýhodu spočívajúcu v znížení úžitkovej plochy vnútorných priestorov. Táto nevýhoda bude obzvlášť výrazná, ak sa zatepľuje menšia miestnosť, nakoľko priestor sa zmenší približne o 10 cm na stenu. To bude diktovať aj samotné usporiadanie prvkov v interiéri. Okrem toho, zateplenie stien z vnútornej strany vyžaduje premiestnenie všetkých zásuviek a vypínačov. Keďže sa stratí pevný podklad, sťažuje sa aj vŕtanie do steny a vešanie nástenných políc a podobne.

Vzduchotesnosť konštrukcie

Stavebné konštrukcie nie sú určené pre vetranie vnútorných priestorov. Pokiaľ sú stavebné konštrukcie nevzduchotesné, je možné predpokladať nadmerné tepelné straty vplyvom neriadeného vetrania a teda aj vyššie náklady na vykurovanie. Zároveň hrozia aj vlhkostné poruchy. Môže dochádzať ku kondenzácii alebo rastu plesní na vnútorných povrchoch konštrukcií vplyvom ochladzovania týchto povrchov prenikajúcim chladným vonkajším vzduchom do konštrukcie. V neposlednom rade môže dochádzať ku kondenzácii vo vnútri konštrukcie vplyvom prieniku teplého a vlhkého vzduchu k chladným častiam konštrukcie.

Z týchto dôvodov norma STN 73 0540-2+Z1+Z2 [5] v obvodových konštrukciách nepripúšťa netesnosti a neutesnené škáry, okrem funkčných škár výplní otvorov a funkčných škár ľahkých obvodových plášťov. Predpokladajme, že väčšina nezateplených stavebných konštrukcií je spoľahlivo vzduchotesná - napr. omietnutá tehlová stena. Zateplenie tejto konštrukcie tepelnou izoláciou, či už z vnútornej alebo vonkajšej strany nemá na parameter vzduchotesnosti vplyv. Pokiaľ je stena vzduchotesná bez tepelnej izolácie, bude vzduchotesná aj s ňou. Výnimku tvorí variant vnútorného zateplenia č. 3, kde vzduchotesnosť pôvodnej steny narušujeme realizáciou vetracích otvorov pre odvetranie vzduchovej vrstvy. Tento variant je teda z hľadiska vzduchotesnosti rizikový.

Možnosti a materiály pre vnútorné zateplenie

Kondenzácii vodnej pary vo vnútri konštrukcie všeobecne môžeme zabrániť rôznymi konštrukčnými opatreniami. Môžeme napríklad použiť špeciálnu tepelnú izoláciu, ktorá má veľmi vysoký difúzny odpor - penové sklo. Prieniku vodnej pary do tepelnej izolácie môžeme tiež zabrániť umiestnením vrstvy s veľmi vysokým difúznym odporom na strane interiéru - parozábrana. Alternatívne môžeme vodnú paru z rozhrania tepelnej izolácie a stavebnej konštrukcie odvetrať do exteriéru umiestnením vzduchovej vrstvy prepojenej s vonkajším prostredím. V neposlednom rade sa môžeme rozhodnúť pre použitie tepelnej izolácie zo špeciálnych hydrofilných materiálov, ktoré absorbujú vzdušnú vlhkosť, čím znižujú tlak vodnej pary v konštrukcii a znižujú tým riziko kondenzácie. Jednotlivé varianty sú schematicky znázornené na obrázku.

VakuPRO® - Tenká a efektívna izolácia

Keď nie je možné aplikovať tepelnú izoláciu na vonkajšiu stranu obvodovej steny, a pritom je zateplenie miestnosti viac než žiadúce, opýtajte sa na VakuPRO®. VakuPRO® je najefektívnejšia tepelná izolácia na trhu. Pre rovnaký tepelnoizolačný účinok stačí 5x menšia hrúbka VakuPRO® než bežnej izolácie. Je to tenká tepelná izolácia, ktorá šetrí každý milimeter.

Ak je izba vybavená nábytkom, ktorý by sa pri použití bežnej 15 cm hrubej izolácie do miestnosti nevošiel, je veľká šanca, že pri použití VakuPRO® sa do miestnosti vojde, napr. rohová sedačka, alebo obývacia stena. Efektívne izoluje a tým šetrí náklady na vykurovanie. VakuPRO® sa dodáva v paneloch vyrobených na mieru pre potrebu danej realizácie. Pokládka prebieha presne podľa kladačského plánu, podľa neho sú panely vyrobené a dodané. Trieda reakcie na oheň: B-s1, d0, ­koeficient tepelnej vodivosti λD = 0,020 (W/m.K).

Aj keď sa to stane, panel si i tak zachováva dostatočnú tepelnoizolačnú funkciu. I napriek tomu pamätajte, že pre zavesenie obrazov na zateplenú stenu musíte zvoliť vhodný závesný systém.

Iné izolačné materiály

Rovnako ako v prípade vonkajšej izolácie stien, môžu sa použiť polystyrénové dosky. Na tento účel sa však používajú dosky s menšou hrúbkou, približne 5 cm, na ktoré sa aplikuje výstužná sieťka na upevnenie povrchu a následne gletovacia hmota. Minerálna vlna je určite lepšie riešenie, pretože je paropriepustná, t. j. neporovnateľne lepšie prepúšťa vlhkosť ako polystyrén. Keď sa izolácia inštaluje z vnútornej strany, je to kľúčové.

Existuje ešte jeden dôvod, prečo je kamenná vlna lepším riešením. Tento typ izolácie pokrytý sadrokartónovými doskami je pevnejší ako polystyrén pokrytý sieťkou a gletovacou hmotou. Tretím riešením je vnútorné zateplenie stien tepelnoizolačnými doskami Multipor. Pri tenkých vrstvách tepelnej izolácie, napríklad z aerogélu, je vedenie inštalácií prakticky nemožné.

Proces a technické posúdenie vnútorného zateplenia

Samotnej realizácii predchádza dôkladné zváženie konkrétnej situácie a navrhnutie najvhodnejšieho typu tepelnej izolácie a adekvátneho technického postupu. Dôležité je posúdiť výsledný tepelnoizolačný efekt a vylúčiť prípadné riziká, spôsobené nevhodne zvoleným prevedením. Súčasťou poctivej prípravy zateplenia domu je aj vypracovanie projektu a projektového energetického hodnotenia.

Dôkladná príprava podkladu

Ešte pred samotným zateplením by ste sa mali zamerať na to, v akom východiskovom stave je váš dom. Ak máte staré a nekvalitné dvere či okná, vymeňte ich. Ak viete o prasklinách či dierach vo fasáde, odstráňte ich. Ak vám zateká strecha alebo vlhnú steny, neunáhlite sa a nezatepľujte. Tieto problémy je potrebné vyriešiť pred tým, ako sa rozhodnete začať zatepľovať, inak bude zateplenie nekvalitné a zbytočné.

Ak sa na podklade objavia plesne, je potrebné použiť vhodný roztok a dôkladne odstrániť všetky formy poškodenia ešte pred aplikáciou izolačných dosiek. Zároveň by sa mali odstrániť všetky existujúce úpravy stien, soklové lišty, obrazové lišty, garniže, rímsy a parapety. Murovaný podklad by mal byť neprerušovaný, nie sú prípustné žiadne medzery ani trhliny. Medzery a trhliny sa musia vytmeliť. Medzery nie sú prípustné ani okolo stavebných otvorov a priestupov. Drobivé či znečistené povrchy a povrchy s extrémne vysokou alebo nízkou pórovitosťou treba upraviť chemickými prostriedkami alebo rozpúšťadlami vhodnými na odstránenie znečistenia. Podklad by mal byť čistý, suchý a bez uvoľnených častí. Potrebné je odstrániť aj prach, aby doska dostatočne priľnula. Betónové povrchy by mali byť bez odstávajúcej výstuže a vystupujúcich zvyškov betónu v miestach styku debnenia. Ak sa podklad ošetroval náterom proti prenikajúcej vlhkosti, vzlínajúcej vlhkosti a plesniam, môžu sa dosky aplikovať až po jeho zaschnutí.

Plánovanie a aplikácia izolačných dosiek

Pri aplikácii je dôležité určiť najvyšší bod podkladu. Vodiace čiary by sa mali vyznačiť na podlahe a na strope v miestach, kde sa bude nachádzať predná hrana izolačných dosiek. Vzdialenosť čiary od steny sa vypočíta tak, že sa spočíta hrúbka izolácie a minimálna hrúbka lepidla (10 mm). Táto vzdialenosť sa odmeria od najvyššieho bodu podkladu a vyznačí krátkou čiarou. Olovnicou alebo laserovým meradlom sa skontroluje, či je čiara na podlahe a na strope v rovnakej vzdialenosti od podkladu, až potom sa vyznačí dlhá čiara po celej dĺžke izolovanej steny. Miesta, kde sa budú jednotlivé dosky dotýkať, sa označia vertikálnymi čiarami vo vzájomnej vzdialenosti 1 200 mm. Následne sa vyznačí poloha dverí a okien. Rozvrhnutie dosiek treba plánovať dopredu.

1. Úprava rozmeru dosky: Izolačná doska sa ručnou pílou s jemnými zubami alebo cirkulárkou nareže na požadovaný rozmer.
2. Nanášanie lepidla: Lepidlo sa nanesie pomocou aplikačnej pištole minimálne 25 mm od vertikálnej vodiacej čiary, aby nezatieklo do škáry medzi doskami. Na každú dosku s rozmerom 1 200 × 2 600 mm sa nanesie minimálne 18 terčov lepidla.
3. Kladenie dosiek: Dosky sa začínajú klásť od okna, dverí alebo rohu miestnosti. Kladú sa natesno vedľa seba s maximálnou medzerou 3 mm.
4. Rovinnosť dosiek: Pomocou uholníka sa dosky zarovnajú do požadovanej polohy, aby sedeli s vodiacimi čiarami vyznačenými na podlahe a strope. Vodováhou sa zistí, či sú panely v rovine a zvislé.
5. Kotvenie dosiek: Po zaschnutí lepidla sa dosky približne v polovici výšky ukotvia pomocou min. dvoch zatĺkacích skrutiek (pozinkované oceľové klince s rozšíreným plastovým puzdrom). Zatĺkacie skrutky je potrebné umiestniť 15 mm od okraja každej dosky. Skrutky musia byť ukotvené do plných tehál, tvaroviek alebo betónového múra.
6. Prelepenie stykov dosiek: Miesta styku dosiek so stropom, podlahou a inou doskou, ako aj v rohoch sa prelepia lepiacou páskou, ktorá pomôže udržať celistvosť izolácie.
7. Pretmelenie spojov: Spoje dosiek prelepené samolepiacou výstužnou páskou sa pretmelia. Po zaschnutí prvej vrstvy tmelu sa škáry prestierkujú, tmel sa roztiahne do šírky a uhladí dostratena.

Pozor! Rozvrhnutie dosiek je potrebné plánovať dopredu a zároveň treba mať na pamäti, že inštalácia izolačných dosiek vyžaduje dôkladné vyhotovenie detailov tak, aby sa mohla následne realizovať riadna povrchová úprava. Izolačné dosky sa odporúča klásť tak, aby sa nedotýkali podkladu.

Výber materiálov a technických riešení

Murovaná konštrukcia z pórobetónu má približne trikrát vyššiu tepelnú vodivosť ako má bežná tepelná izolácia. Pre zaistenie rovnakého tepelného odporu konštrukcie je teda potrebné výrazne vyššiu hrúbku materiálu. Nezanedbateľný je tiež fakt, že do tepelného odporu konštrukcie pri variante 3 nie je možné započítať pôvodnú stenu, pretože na jej vnútorný povrch privádzame vonkajší vzduch.

Samotná inštalácia kamennej vlny je totiž zložitejšia práca, čo zvyšuje celkové náklady. Najprv sa na stenu musí namontovať nosný rošt z oceľových profilov, potom sa vložia dosky z kamennej vlny, položí paropriepustná fólia a sadrokartónové dosky.

Metódy tepelno-vlhkostného posúdenia

Vlhkostné podmienky vnútorného prostredia v ročnom priebehu sa spravidla stanovujú pomocou vlhkostných tried podľa normy STN EN ISO 13788 [2]. Táto norma definuje 5 vlhkostných tried. Vlhkostné triedy sú charakterizované prirážkou k vonkajšiemu čiastočnému tlaku vodnej pary na základe mesačných teplôt vonkajšieho vzduchu podľa diagramu na obrázku.

V praxi sa môžeme stretnúť s dvoma riešeniami pre posudzovanie konštrukcií. Prvé riešenie je založené na Glaserovej metóde. Táto metóda spočíva v nájdení kondenzačnej oblasti vnútri stavebnej konštrukcie a zhodnotení pomeru medzi skondenzovaným a vyparovaným množstvom vody. Glaserov model je avšak konzervatívny a nie veľmi presný, nakoľko model nepočíta s kapilárnym transportom vody v stavebných materiáloch a odvodom vlhkosti z miesta kondenzácie do miest s nižším obsahom vody.

Druhým a presnejším riešením posudzovania konštrukcií v nestacionárnom stave sú metódy založené na princípoch dynamických zmien stavov konštrukcií, t.j. Kiezlových výpočtových algoritmoch. Tieto metódy umožňujú pozorovať správanie konštrukcie pri premenlivých okrajových podmienkach, popisujú a interpretujú zmeny energie sústavy pomocou kondenzačných a entalpickým javov.

Skladby vo variantách 1 - 3 je možné tepelnotechnicky posúdiť bežnými výpočtovými postupmi podľa STN EN ISO 13788 [2], ktoré vychádzajú z Glaserovej metódy. Ide o jednoduchú výpočtovú metódu, využívajúcu ustálené okrajové podmienky. Tento výpočtový postup využíva napríklad DEKSOFT program TEPELNÁ TECHNIKA 1D. Pri konštrukciách s použitím kapilárne aktívnych materiálov (variant 4), vedie použitie tejto metódy k výrazne horšiemu hodnoteniu konštrukcie. Pri posudzovaní týchto konštrukcií je nutné využiť pokročilejších výpočtových metód podľa STN EN 15026 [4]. V takýchto prípadoch musí byť výpočtom ročnej bilancie preukázané, že sa hmotnostná vlhkosť žiadnej z vrstiev konštrukcie trvalo nezvyšuje. Súčasne musí byť preukázané, že ročné množstvo skondenzovanej vodnej pary neohrozí funkciu konštrukcie.

Porovnanie variantov vnútorného zateplenia

Pokiaľ chceme jednotlivé riešenia vnútorného zateplenia medzi sebou aspoň orientačne porovnať, môžeme jednotlivým variantom na základe vyššie uvedených argumentov priradiť hodnotenie pre popísané kritéria. Zvolili sme štvorstupňové hodnotenie, kde pre jednoduchosť sme zostali pri priradení 0-3 bodov, pričom 0 bodov znamená najhoršie hodnotenie a 3 body najlepšie hodnotenie.

Z výsledkov v tabuľke sa javí najvýhodnejší variant s hydrofilnými, kapilárne aktívnymi materiálmi. Variant je síce spojený so zložitejším a drahším návrhom, nakoľko je k tepelnotechnickému posúdeniu nutné použiť pokročilejšie výpočtové metódy a teda drahšie výpočtové programy, ale tento variant nemá vyslovene negatívne hodnotenie v žiadnom z hodnotených kritérií.

Variant 1 s penovým sklom zrejme naopak využijeme v prípadoch vnútorného prostredia s vysokým vlhkostným zaťažením, kde ostatné varianty narážajú na svoje limity. Variant 3 s murovanou predstenou a prevetrávanou vzduchovou vrstvou vychádza z hodnotenia najhoršie. Tento variant riešenia nájde uplatnenie v špeciálnych prípadoch, napríklad pri prestavbe väčších, pôvodne nevykurovaných objektov s vlhkými stenami veľkej hrúbky, na iný účel užívania. Steny takýchto objektov môže byť veľmi zložité chrániť pred vzlínajúcou vodou z podložia. Hrúbka stien neumožní ich podrezanie a sťažuje aj iné spôsoby sanácie.

Z hľadiska náročnosti realizácie je porovnateľný variant 1 a 4. V obidvoch prípadoch sa jedná o realizáciu tepelnej izolácie priamo na stenu a následnú realizáciu omietky. Pre realizáciu zateplenia z penového skla aj z hydrofilných, kapilárne aktívnych izolácií sa používajú systémové lepidlá a omietky. O niečo zložitejší z pohľadu realizácie je variant 2, teda variant s parozábranou a predstenou. Oproti vyššie uvedeným variantom musíme k inštalácii tepelnej izolácie na pôvodnú stenu pridať tiež realizáciu podkladu pre parozábranu, realizáciu samotnej parozábrany a tiež konštrukciu predsteny. Zrejme najnáročnejší na realizáciu bude variant 3.

Realizáciu prestupov, ako je napríklad kotvenie vykurovacích telies do steny alebo vedenie elektroinštalácií alebo iných rozvodov, prakticky neumožňuje variant 1 s penovým sklom. Všetky tieto prestupy a vedenia inštalácií degradujú difúzne vlastnosti penového skla. Tieto problémy je možné eliminovať realizáciou predsteny, ale za cenu ďalšieho navýšenia nákladov. Týmto sa tiež približujeme k riešeniu podľa variantu 2. Tento variant je naopak vhodný z hľadiska možnosti kotvenia rôznych telies do steny a vedenia inštalácií v stene. Všetky inštalácie je možné viesť vzduchovou vrstvou, ktorá je umiestnená z pohľadu interiéru pred parozábranou. Vhodný je aj variant 3, so stenou z pórobetónových tvárnic. Do tvárnic je možné kotviť a aj v nich viesť inštalácie. O niečo menej je vhodný variant 4. Najdrahší bude s určitosťou variant 1 s penovým sklom. Porovnateľná bude zrejme cena realizácie predsteny z pórobetónových tvárnic (variant 3) s realizáciou zateplenia z hydrofilných, kapilárne aktívnych materiálov (variant 4).

Odporúčania pre vnútorné zateplenie

Ak je zateplenie konštrukcie nevyhnutné a zateplenie z vnútornej strany je jedinou možnosťou, potom je potrebné venovať návrhu dostatočnú pozornosť a spolupracovať pri návrhu s odborníkmi. Neexistuje univerzálne najvýhodnejší variant riešenia vnútorného zateplenia. Každé riešenie má svoje výhody, ale aj nevýhody. Funkčné a efektívne zateplenie je možné dosiahnuť len pri komplexnom a odbornom prístupe. Kvalitné zateplenie je kľúčovým faktorom ako pri stavbe tak aj obnove domu. Chráni konštrukciu stavby, zabraňuje tepelným únikom a prinesie do domácnosti pohodlie.

Zateplenie nechajte na odborníkov. Pri svojpomocnom zateplení strácate nárok na finančnú podporu, na ktorú by ste mali nárok, ak by ste práce zverili firme s licenciou. Nerobte tak len preto, že musíte, ale malo by to byť aj vo vašom vlastnom záujme - máte istotu, že zateplenie bude účinné a viete si skontrolovať, či všetko sedí. Mali by ste si uvedomiť, že pravidiel je viac a v jednotlivých parametroch sa lepšie vyznajú výrobcovia izolačných materiálov či realizačná firma. Vedeli ste napríklad, že správnym výberom môžete okrem ceny ušetriť aj na hmotnosti? Dnes už existuje izolačná doska z minerálnej vlny, ktorá je z minerálnych izolácií najľahšia a máte v nej tepelnú, akustickú aj protipožiarnu izoláciu v jednom. Práve kvôli takýmto novinkám by ste sa o výbere materiálu mali radiť s odborníkom. Ak je vnútorné zateplenie stien jediným riešením alebo ak máte obmedzený rozpočet, všetky práce by ste mali prenechať skúseným odborníkom. Práce okolo vnútorného zateplenia stien najčastejšie vykonávajú sadrokartonisti.

Cena za vnútorné zateplenie stien sa líši v závislosti od použitého materiálu, hrúbky, náročnosti práce (napr. potreba prekládky zásuviek) a regiónu. Aj keď je vnútorné zateplenie stien lacnejšie ako vonkajšie zateplenie stien, ak na to existujú podmienky, steny by sa mali vždy zatepľovať z vonkajšej strany. Vnútorné zateplenie má oveľa viac nevýhod ako výhod, preto sa mu treba vyhnúť, okrem prípadov, keď je jedinou realizovateľnou možnosťou. Ak aj vás trápi množstvo odpadu a neustále hľadáte možnosti recyklovania, nezabudnite recyklovať aj odpad zo stavby a zateplenia. Zvyšky polystyrénu zbiera spoločnosť Isover, ktorá si ich u vás vyzdvihne a opäť spracuje.

tags: #zateplenie #deliacej #steny #z #interieru