Základová škára a základy domu: Komplexný sprievodca správnym založením stavby

Základy sú spodná, často podzemná časť stavby, ktorá prenáša zaťaženie budovy do základovej škáry. Tvoria hlavné konštrukcie každého objektu spolu so zvislými, vodorovnými a šikmými nosnými konštrukciami. Ich úlohou je spoľahlivé a bezpečné prenášanie stáleho i občasného zaťaženia objektu do základovej pôdy.

Len pevné základy vedia vydržať celý život a prekonať všetky prekážky. Rovnaké pravidlá platia aj pri stavbe domu. Ak sú základy domu kvalitné, celá jeho váha sa prenáša na zeminu pod výkopmi a základmi, ktorá nebola upravovaná stavebnými prácami. Majú oddeliť obvodové murivo od zeme, aby nedochádzalo ku kontaktu stien s pôdou a zároveň pomáhajú rozložiť váhu domu na širšiu plochu, čím dom ukotvujú v zemi.

Čo je základová škára?

V súvislosti s konštrukciami základov domu sa často spomína pojem základová škára. Je to plocha, kde sa stretáva základ a podzákladie, inými slovami, je to vodorovná rovina, kde sa základ stýka so zeminou. Je to miesto, kde bude ležať spodok betónového základu. Do základovej škáry sa prenáša zaťaženie z vrchnej stavby, a tým aj všetko zaťaženie na základovú pôdu.

Základová pôda je funkčnou súčasťou stavby. Jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti sa musia posúdiť pred začiatkom akejkoľvek výstavby. Z výsledkov posúdenia a z predpokladaného zaťaženia stavby vychádza potom návrh, prípadne úprava pôvodnej základovej konštrukcie. Pri riešení založenia stavby akéhokoľvek objektu je preto najdôležitejšie, aby základové konštrukcie dokázali bezpečne prenášať celkové zaťaženie stavby na základovú pôdu.

Schéma základovej škáry a prenosu zaťaženia

Faktory ovplyvňujúce návrh základov

Pred začiatkom stavby rodinného domu je potrebné posúdiť kvalitu a únosnosť podložia. Pri návrhu základovej konštrukcie sa berú do úvahy nasledovné veličiny:

  • únosnosť a druh základovej pôdy, do ktorej sa prenáša zaťaženie základov,
  • predpokladané zaťaženie stavby, prenášajúce sa do základov,
  • druh, rozmery, materiál a konštrukcia základov,
  • hĺbka premŕzania základovej pôdy,
  • situovanie stavby (rozdielne riešenie nastáva pri radovej zástavbe a iné pri voľne stojacich objektoch).

Hĺbka založenia základovej škáry sa odvíja aj od lokality umiestnenia budúcej konštrukcie. Je potrebné urobiť prieskum zeminy, ktorý vykonáva inžiniersky geológ. Ten dá vykopať sondu a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy.

Nezamŕzajúca hĺbka

Základy domu musia ležať v nezamŕzajúcej hĺbke. Vplyvom premŕzania pôdnych vrstiev totiž v zimnom období vznikajú v pôde sily, ktoré spôsobujú zdvíhanie jej povrchu. Zamrznutá zemina môže základy nadvihnúť a na jar, po roztopení ľadu, základy opäť klesajú. Nadvihnutie základových pásov spôsobuje pnutie v konštrukcii domu, napríklad v stene, čoho výsledkom sú trhliny.

Nezamŕzajúca hĺbka sa nachádza minimálne 80 cm pod povrchom terénu. Pre základové pásy a pätky je potrebné, aby ich základová škára (spodná hrana základu) siahala až pod úroveň nezámrznej hĺbky. Je to z dôvodu cyklického zmrazovania a rozmrazovania v mieste základovej škáry, čo je častý problém pri menších stavbách. Nezamŕzajúca hĺbka základovej škáry musí byť dodržaná po celej dĺžke mrazom namáhaných základových pásov.

Hĺbka založenia závisí predovšetkým na nemrznúcej hĺbke od upraveného terénu alebo podľa mapy, kde sú uvedené odporúčané nezamŕzajúce hĺbky pre danú lokalitu. Napríklad, v našej krajine je táto hĺbka medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča), v závislosti od intenzity a trvania mrazov v oblasti. Túto hĺbku treba dodržať, aj keď pôda v posledných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt.

Mapa nezamŕzajúcich hĺbok na Slovensku

Typy základových konštrukcií

Základy sa rozdeľujú podľa únosnosti základovej pôdy na plošné a hlbinné. Základové konštrukcie delíme na:

  • Plošné základy

    Sem patria základové pásy, pätky, rošty a dosky. Sú horizontálne umiestnené a sú najčastejšie používané pri menších a stredne veľkých stavbách s dobrou únosnosťou pôdy.

  • Hlbinné základy

    Zahŕňajú piloty, kesóny, studne a šachtové piliere. Sú vertikálne umiestnené a používajú sa pri stavbách s veľkým zaťažením alebo pri nedostatočnej únosnosti pôdy vo vyšších vrstvách.

Základy sú zložené z monolitického a prefabrikovaného betónu, alebo betónových debniacich tvárnic. Väčšinou sú z betónu priemernej triedy a bez výstuže, pokiaľ projekt neurčuje inak. Návrh základovej konštrukcie a jej hĺbky závisí od pôdorysu, konštrukčného systému a charakteru stavby. Základy domu by nemali byť predimenzované, ale mali by byť dostatočne únosné, aby zvládli aj mimoriadne zaťaženie ako napr. silný vietor alebo povodne.

Pásové základy

Základové pásy patria medzi najpoužívanejšie typy základov pri bežnej občianskej výstavbe, predovšetkým pri rodinných domoch, vďaka ich jednoduchosti a cenovej nenáročnosti. Sú vhodné z hľadiska viacerých faktorov a slúžia na prenos lineárne pôsobiacich zaťažení zo stien alebo z úzkych pilierových radov. Pásové základy sú ekonomické pri prípustnom normovom namáhaní základovej pôdy aspoň 0,15 MPa.

Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom obdĺžnikového, stupňovitého alebo rebrového tvaru. Šírka základových pásov závisí od kontaktného napätia v základovej škáre a od únosnosti základovej pôdy. V preklade to znamená, že čím sú ťažšie materiály objektu, prípadne čím je vyšší objekt alebo má viacero podlaží, tým bude kontaktné napätie v základovej škáre väčšie. Šírka základu je taktiež priamo úmerná kvalite základovej pôdy. V prípade malej únosnosti základovej škáry je potrebné zväčšiť šírku pásov a prípadne vykonať spevnenie základovej škáry vhodným podsypom a zhutniť.

Bežná šírka základových pásov pre jednoduché stavby (napr. rodinné domy) je navrhnutá na základovej škáre 500 mm až 600 mm, v hornej časti sa môže zúžiť. Pre lepšiu stabilitu môžu byť vystužené oceľovou konštrukciou. Ak sa predpokladá väčšie zaťaženie alebo sa dom zakladá na nestabilnom podloží, používa sa železobetón, ktorý vďaka oceľovej výstuži je schopný prenášať okrem tlakového namáhania aj namáhanie ťahové.

Schéma pásových základov s rozmermi

Pásy, ktoré sú na seba kolmé a vzájomne sú spojené, vytvárajú takzvané základové rošty. Základové pásy respektíve základové rošty sa používajú najmä pri nižších budovách so stenovým nosným systémom.

Základová doska

Kvalitne vykonaná základová doska je dôležitou súčasťou každej stavby. Základová doska prenáša zaťaženie celej stavby do podložia. Základová doska sa vďaka svojej hrúbke využíva pri domoch s veľmi zlými neúnosnými zeminami alebo keď sa pod ňou nachádza spodná tlaková voda. Výhodou základovej dosky je kompletná hydroizolácia a ľahkosť samotného vyhotovenia. Rovnomerne rozkladá tiaž stavby na podklad, zamedzuje posunom stien a eliminuje riziko praskania múrov či narušenia statiky.

Základová doska pozostáva z hrubej betónovej vrstvy a z oceľových výstuh, preto je potrebné rátať s väčšou spotrebou betónovej zmesi. Táto betónová vrstva sa vyleje do výkopu celej pôdorysnej plochy domu. Základová doska je samonosná, čo znamená, že celý dom leží na doske bez základových pásov. Jej hrúbka je spravidla 30 cm. Betónová platňa má menšiu hrúbku ako základová doska, a to okolo 15 - 20 cm.

U rodinných domov sa najčastejšie navrhujú základy na základové pásy, menej často je navrhnutá samostatne vystužená základová doska bez pásov, tzv. švédska platňa, alebo pre pasívne a nízkoenergetické domy na penové sklo a výnimočne sa vykonáva založenie na pilotoch. Súčasťou návrhu základovej dosky je aj hĺbka založenia a šírka základových pásov. Pri neštandardnom podloží, najmä pri navážke, je odporúčané posúdiť únosnosť podložia a následne navrhnúť princíp založenia.

Hĺbkové základy

Hĺbkové základy sa najčastejšie používajú pri bytovej, administratívnej alebo inej výškovej výstavbe. Nosný systém týchto budov je zväčša skeletový (stĺpový) z dôvodu vyľahčenia celej budovy a voľného dispozičného riešenia. Nakoľko pri týchto stavbách nastáva veľké vertikálne zaťaženie od jednotlivých podlaží, bežnou základovou konštrukciou, ako sú základové pásy či pätky, by nebolo možné vytvoriť dostatočnú plochu základovej škáry, alebo by to bolo neekonomické. Preto je pri týchto stavbách potrebná čo najväčšia plocha základovej škáry.

Pevnostné vlastnosti jednotlivých vrstiev geologických profilov základovej pôdy vychádzajú priamo z ich vývoja. Spravidla platí, že čím hlbšie sa v základovej pôde dostaneme, tým získavame väčšiu únosnosť základovej pôdy. Pre dosiahnutie základovej škáry vo väčších hĺbkach sa používajú práve hĺbkové základy. Ak sa v základovej pôde nenachádza dostatočne únosná pôda, prípadne sa nachádza vo veľmi veľkej hĺbke, hovoríme o tzv. plávajúcich pilótach.

Realizácia základov

Pred začatím výkopových prác je nevyhnutné získať čo najviac informácií o pozemku. Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia sa môžeme pustiť do stavby domu. Prvým krokom je vymeranie základov domu podľa projektu. Geodet vám presne vytýči osadenie domu a jeho presné umiestnenie. Na zemi vymeria nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Následne môžete vytýčiť pôdorys pomocou drevených kolíkov, alebo nehaseným vápnom, ktoré slúžia ako orientačné body a označia línie, kadiaľ má báger začať kopať.

Ešte skôr než začnete s výkopovými prácami, mali by ste sa informovať u doterajšieho vlastníka pozemku alebo u príslušných správcov podzemných vedení, či v mieste, kde bude pivnica, nie sú uložené nejaké podzemné vedenia ako káble, či potrubia. Ak áno, musíte práce vykonávať opatrne.

Výkopové práce a úprava základovej škáry

Hĺbka a šírka výkopu sa odvíja od projektu. Zvyčajne sú základy minimálne 40 cm široké a 80 a viac cm hlboké. Hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby, sklonu kanalizácie, počtu schodov a pod. Šírka základov stavby sa určuje od podložia stavby a celkovej hmotnosti.

Ochrana základovej škáry pred rozšľapaním vyžaduje, aby v súdržnej zemine končilo strojné hĺbenie najmenej 0,2 m nad základovou škárou, ktorá sa potom tesne pred betónovaním odkryje ručne. Po vykopaní je dobré zavolať statika a stavebný dozor, aby odborným okom zhodnotili súdržnosť vrstiev a posúdili, či steny základovej škáry dobre držia a či ich možno priamo vyliať betónom, alebo či treba „zašalovať“, lebo nedržia. Vykopanú jamu treba chrániť pred zosuvom pôdy a dažďom. Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. V žiadnom prípade sa dno jamy nezhutňuje.

Výkop pre základové pásy je potrebné mať vodorovný. Pri realizácii základovej dosky vo svahu sa preto vykonávajú základové pásy stupňovito, tzv. schody. Základová doska je potom staticky stabilná. Ak sa pri výkopoch zistí odlišnosť v základovej škáre, musí sa podložie upraviť.

Uzemnenie a inštalácia rozvodov

Na dno výkopu sa, podľa druhu podložia, zvykne dávať aj vrstva štrku, ktorá sa následne zhutní. Potom sa rozkladá zemniaca pásovina. Tá bude slúžiť na neskoršie pripojenie bleskozvodu. Na dno základových pásov sa uloží podľa elektrickej časti projektu pásovina ZnFe 30 × 4 mm, ktorá sa pospája svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje sa zaasfaltujú, aby sa k nim nemohla dostať voda. Urobia sa vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby.

Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy, pretože pri údere blesku vzniká silné elektromagnetické pole, ktoré dokáže vodič skrútiť, vytrhnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou. Na vodivosti sa tým nič neuberá, pretože vlhký betón je vodivý a v základovom páse bude vlhkosti dosť. Ak na uzemnenie zabudnete, budete musieť vŕtať diery pre uzemňovacie tyče a zbytočne sa narobíte.

Ďalším krokom je umiestnenie tzv. chráničiek. Po vysypaní štrku na dno výkopov je potrebné umiestniť rozvody kanalizácie, vody, elektrickej a plynovej prípojky. Vodovodné potrubie, elektrinu a plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku, pod vplyvom UV žiarenia degraduje, no v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom. Medzičasom sa urobia kanalizačné rozvody, natiahnu sa trubky na vodu a chráničky na elektrinu.

Pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.

Betonáž a spevňovanie

V závislosti od projektu sa do výkopov dáva aj armatúra. Jej úlohou je celkové spevnenie základov, napríklad pri nestabilnom podloží. Zvyčajne sa na tento účel používajú vzájomne pospájané kari siete. Množstvo betónu a železa, ktoré je potrebné na vybudovanie pevných a kvalitných základov, je možné vypočítať z projektovej dokumentácie. Niekedy sa na 8-centimetrové kúsky betónu naukladajú kari siete s priemerom prútov 10 mm. Tesne pred betónovaním je možnosť vonkajšiu stranu základovej škáry „vystlať“ fóliou alebo igelitom, čo zabráni podmývaniu základu a zároveň bude základový pás chránený pred zemnou vlhkosťou.

Potom sa dostáva k slovu betón, ktorý sa vyleje do pripravených výkopov. Zaliatie škáry betónom je prvým úspešným krokom k vytvoreniu základového pásu. Na základové pásy je potrebný väčšinou prostý betón druhu C16/20 (alebo B20 podľa starého označenia). Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, avšak majiteľ stavby môže rozhodnúť aj pre vyššiu triedu betónu, napr. C25/30 pre celý spodok stavby.

Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáte, nevyužijete možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť. Pri betonáži dbajte na vhodné podmienky pre vykonanie kvalitnej betonáže, ktoré zahŕňajú teplotu prostredia a vlhkosť betónovanej časti. Betón sa vibruje a vyrovnáva, pričom sa uhládza pomocou vodováhy. Do vyrovnaného betónu sa ešte predtým ako stvrdne odporúča vertikálne zapichnúť oceľové roxorové tyče. Tyče umiestnite v rozostupoch tak, aby potom po osadení debniacich betónových tvárnic boli umiestnené približne v ich strede.

Po dokončení betónovania je potrebné umyť použité náradie. Čerstvý betón treba chrániť pred vysychaním, mrazom, suchom, priamym slnečným svetlom a vetrom. Zakrýva sa fóliou, a čo je dôležité, betón treba polievať, aspoň dvakrát denne, inak by mohol popraskať. Keď rýchlo schne, popraská a taký základ je nekvalitný. V horúcom lete ho preto musíme polievať častejšie. Zabetónovanú základovú dosku treba polievať, aby nedošlo k popraskaniu a zmrašťovaniu betónu rýchlym odparením vody.

Sokel a výplň interiéru

Po čiastočnom vytvrdnutí betónu sa na betónové pásy začnú ukladať debniace tvárnice. Tie „nadvihnú“ základovú dosku nad úroveň terénu. Podľa svahovitosti sa ukladá jeden a viac radov tvárnic. Pre rýchlu a dobrú realizáciu soklovej časti je najlepšie použiť pevné betónové tvárnice. Soklová časť sa muruje z pevných betónových debniacich tvárnic so šírkou 30 cm, ktoré sa po uložení zalejú betónom. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže.

Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia. Ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami. Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic sa postaví tak, aby sa skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí.

Voľný priestor sa potom vysype štrkovou vrstvou hrubou 15-20 cm, ktorá sa poriadne zhutní a uložia sa kari siete s presahom cca 15-30 cm. Po uložení a zviazaní týchto sietí sa zabetónuje tzv. podkladný betón. Predpokladá sa, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou, aspoň 15 cm vrstvou piesku či veľmi jemného štrku, a urobili ste z nich vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu.

Svojpomocní stavebníci spravidla zasýpajú vnútro zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje. Rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť. Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne.

Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku sa uloží výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm. Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia.

Sadanie stavby

Sadanie stavby sa prejavuje pôsobením zaťaženia stavby na pôdu, ktorá sa pod základmi stavby prirodzene stláča. Rýchlosť sadania stavby teda závisí aj od stupňa priepustnosti a stlačiteľnosti pôdy. Sadanie stavby je prirodzeným javom a každý projektant by mal zabezpečiť, aby prebiehalo rovnomerne v prípustných medziach. V opačnom prípade dochádza k narušeniu stavby a následným škodám, ako sú praskliny na stenách.

Hotová stavba sadá spočiatku pomerne rýchlo, neskôr sa jej sadanie značne spomalí a takmer zminimalizuje či zastaví. Statický výpočet a samotné dimenzovanie základov musí zabezpečiť rovnomerné sadanie, a to len v takých rozsahoch, aby sa navrhovaný objekt nepoškodil alebo esteticky a použiteľne neznehodnotil. Riziko rozdielneho sadania objektu môže vznikať pri rôznych hĺbkach základovej konštrukcie v rámci jedného objektu, alebo susediacich objektov.

Hydroizolácia a tepelná izolácia základov

Aby vám do domu neprenikala voda či vlhkosť, musíte základy domu zaizolovať. Len tak zabránite nepriaznivým vplyvom okolia. V prípade zlej hydroizolácie môžu steny začať plesnivieť, praskať a suterénny priestor sa zaplaví vodou.

Schéma hydroizolácie základov

Predtým ako začnete s hydroizoláciou, si určite, pred čím všetkým chcete spodnú stavbu ochrániť. Preskúmajte okolie stavby a vplyvy, ktoré nepriaznivo pôsobia na vašu stavbu. Ak chcete stavbu ochrániť len proti zemnej vlhkosti, stačí, keď aplikujete jednu vrstvu asfaltovej hydroizolácie. Existuje viacero spôsobov hydroizolácie. Asfaltové hydroizolačné pásy sa na podklad aplikujú celoplošne nataveným plameňom. Používajú sa spolu s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. Voda sa pod nimi voľne nepohybuje, čo umožňuje presnejšie lokalizovanie prípadného poškodenia. Modifikované asfaltové pásy doplnené o elastoméry a plastoméry sú elastickejšie. Súčasťou je aj vrstva proti prenikaniu radónu, ktorú by ste mali vždy použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená hydroizolácia je prilepená za tepla pomocou plameňa.

Pred pokladaním asfaltových pásov musíte vyhladiť a upraviť nedokonalosti povrchu. Týmto spôsobom zabezpečíte dostatočnú funkčnosť hydroizolácie. Druhým krokom je aplikácia penetračného náteru maliarskym valčekom, ktorým zabezpečíte lepšiu priliehavosť samotného pásu. Keď je náter suchý, začnete s pokládkou asfaltových pásov. Asfaltové pásy je vhodné naniesť iba pod budúce nosné murivo. Rolku asfaltového pásu položte na zem, postupne ju rozbaľujte a naťahujte do želanej polohy. Pás musí byť položený rovnomerne a nemali by sa pod ním vytvárať vzduchové bubliny. Väčšinou sa pokladá od najnižšieho miesta k najvyššiemu. Hydroizolácia by sa mala realizovať za suchého a teplého počasia. Pri hydroizolácii je nesmierne dôležitý výber materiálov. Nehľaďte len na tie najlacnejšie materiály, zamerajte sa na kvalitu. Rozdiel medzi PVC fóliami a asfaltovanými pásmi spočíva v tom, že fólie sa na podklad kladú voľne a kotvia sa bodovo alebo líniovo.

Izolácia spodnej stavby sa realizuje pomocou expandovaného polystyrénu nad základovou doskou (hrúbky 250 - 300 mm). Základy pasívnych domov sú zateplené - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.

Cena základovej dosky

Celková cena základovej dosky sa zvyčajne udáva v m². Tu je približný prehľad pre základovú dosku s rozmerom 100 m²:

Typ realizácie Približná cena (pre 100 m²)
Stavba svojpomocne Od 7 000 € vyššie
Profesionálna firma Od 13 000 € vyššie

Základová doska často nie je súčasťou ceny katalógových domov. Klient má na výber, či osloví externú stavebnú firmu, alebo sa obráti na dodávateľa domu. Pri murovaných domoch sa nerovnosti základovej dosky dorovnávajú murovacou maltou pri pokladaní prvého radu, čo pri montovaných drevodomoch nie je možné. Preto je dôležité mať kvalitne a presne zhotovené základy.

tags: #zakladova #skara #obrazok