Lakovanie auta je komplexný proces, ktorý zásadne ovplyvňuje vzhľad aj životnosť karosérie vozidla. Nejde len o samotné striekanie farby - kľúčová je dôkladná príprava povrchu, správny postup nanášania vrstiev a tiež následné sušenie a záverečné úpravy. V tomto procese hrá základný náter kľúčovú úlohu a slúži ako základ pre konečný vzhľad vozidla. Základný náter je nevyhnutnou vrstvou v celkovom systéme lakovania, pretože určuje konečnú farbu a vizuálny dojem vozidla.
Prečo je základný náter kľúčový pri lakovaní auta?
Základný náter hrá kľúčovú úlohu v lakovaní automobilov. Použitie základových farieb pred samotným nalakovaním je dôležitou a nevyhnutnou súčasťou opráv karosérií. Prvým úkolom základovania je zabezpečiť dobrú priľnavosť opravovaného materiálu a usnadniť tak nanášanie ďalších vrstiev počas opravy. Druhým, dôležitejším úkolom, je zameziť v čo najväčšej miere prístupu vzduchu a vlhkosti k podkladovému materiálu. Základování teda hraje dôležitou úlohu v boji proti korózi karosérie. Je dobré si všimnúť, či základová farba obsahuje aktívne antikorózne pigmenty zabraňujúce tvorbe korózie nielen bariérovo, ale aj chemicky.
Dôvodov na nové lakovanie vozidla môže byť hneď niekoľko. Korózia je ďalší pádny dôvod na lakovanie. Ak sa na karosérii objavia známky hrdze (bubliny pod lakom, hnedé fľaky), je nevyhnutné zasiahnúť - postihnuté miesto obrúsiť, ošetriť a znovu nalakovať. V opačnom prípade sa bude hrdza šíriť ďalej. Nový lak s kvalitnou základovou vrstvou a ochranným čírym lakom pomôže karosériu zase chrániť. Základný náter dodáva farbu a hĺbku, pričom na dosiahnutie lesku a odolnosti vyžaduje bezfarebný náter.
Dôkladná príprava povrchu pred aplikáciou základného náteru
Pred aplikáciou farby sa na pripravený povrch nanáša základný náter - tzv. plnič alebo základová farba. Pre zabezpečenie optimálnej priľnavosti a hladkého povrchu musí byť povrch vozidla pred nanesením základného náteru dôkladne pripravený. Prvým krokom je vždy dôkladná príprava povrchu. Karoséria (alebo diel, ktorý sa bude lakovať) sa najprv umyje, očistí od špiny, asfaltu, prípadne sa odmastí od zvyškov oleja či silikónov.
Nečistoty ako špina, decht, škvrny od tvrdej vody a priemyselný spad môžu ohroziť kvalitu náteru. Tu sa hlinené tyčinky, hlinené rukavice, hlinené uteráky a hlinené guľôčky zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave povrchu.
-
Hlinený bar
Hlinený bar je detailovací nástroj určený na odstránenie priľnutých nečistôt z povrchu vozidla. Účinne odstraňuje zažratú špinu, cestnú špinu a prestreky, ktoré bežné umývanie nedokáže odstrániť. Kĺzaním po povrchu s lubrikantom hlinená tyčinka zachytáva nečistoty a zanecháva čistý a hladký povrch ideálny na nanášanie farby.
-
Hlinená rukavica
Hlinená rukavica je moderná alternatíva k tradičným hlineným tyčinkám. Má pogumovaný polymérový povrch, ktorý efektívne odstraňuje nečistoty a zároveň je opakovane použiteľný. Jeho dizajn podobný rukavici poskytuje lepší úchop a jednoduché používanie, vďaka čomu je vynikajúcou voľbou pre profesionálov aj domácich majstrov.
-
Hlinený uterák
Podobne ako hlinená rukavica, hlinený uterák obsahuje polymérový ílový povrch, ktorý možno použiť na rýchlu dekontamináciu laku auta. Pokrýva väčšie plochy v porovnaní s hlinenými tyčinkami, vďaka čomu je proces prípravy rýchlejší a pohodlnejší.
-
Hlinená guľa
Hlinená guľa je unikátny nástroj používaný na umývanie a detailné čistenie áut. Funguje ako hlinená tyčinka, ale ponúka lepšiu manévrovateľnosť a jednoduchšie použitie. Pomáha efektívne odstraňovať zažraté nečistoty a pripravuje povrch na nanášanie farby.
Následne lakýrnik posúdi poškodenia - ak sú na karosérii preliačiny alebo hlboké škrabance až na kov, prichádza na rad tmelenie (tzv. gitovanie). To znamená nanesenie karosárskeho tmelu na poškodené miesta, aby sa vyrovnali nerovnosti povrchu. Po vytvrdnutí tmelených miest sa pristúpi k ich zbrúseniu dohladka. Brúsenie sa zvyčajne robí mechanickou brúskou alebo ručne brúsnym papierom rôznych zrnitostí - najprv hrubším (na odstránenie starej popraskanej vrstvy laku a korózie) a následne jemnejším, aby bol povrch hladký a matný. Pre zabezpečenie správnej priľnavosti základného náteru naneste základný náter do auta.
Dôležité je nanášať základovú farbu na dobre odmaštený a lehce prebrúsený povrch, aby sme získali dobrú priľnavosť a schopnosť „kotvení“ základní barvy k povrchu. Podklad nesmí byť příliš vyleštěný, inak by se nám základová barva loupala i po sebelepším odmaštění. Vždy je lepší farby nanášať vo slabších vrstvách niekoľkokrát po sebe s proschnutím jednotlivých vrstiev.
Súčasťou prípravy je tiež demontáž alebo zakrytie všetkých častí, ktoré sa nemajú farbiť. Chrómové lišty, svetlá, sklá, kolesá a pod. sa zamaskujú fóliou a maskovacou páskou, aby na ne pri striekaní nezasiahol žiaden postrek farby. Profesionáli často niektoré diely (napr. kľučky, nárazníky, tesnenia) z auta zložia dole, aby sa lepšie dostali so striekacou pištoľou do všetkých zákutí a aby výsledok pôsobil čo najviac “ako z výroby”.
Druhy základných náterov a ich vlastnosti
Ide o špeciálny podkladový náter (často sivý alebo červenohnedý), ktorý má viacero funkcií: izoluje spodné vrstvy (tmel, kov) od vrchného laku, vytvorí jednotný podklad a vyplní mikro-nerovnosti či póry v povrchu. Plnič zlepšuje priľnavosť vrchnej farby a zaručí, že konečný lak bude hladký a jednotný. Po zaschnutí základovej vrstvy sa povrch ešte raz jemne prebrúsi veľmi jemným papierom (tzv. mokré brúsenie) pre dokonalé vyhladenie.
Epoxidové základné nátery
Z vlastnej skúsenosti vám môžeme odporučiť napríklad dvousložkové epoxidové základové farby, ktoré se nám veľmi osvedčily. Mají vynikající přilnavost a poskytnou karosérii skvělou antikorozní ochranu. Ich nevýhodou je, že dlho schne. Jeho nevyhoda je, ze dlho schne. 2K epoxidovy zaklad se moze nanasat na vsetky materialy okrem reaktivneho a tiez nan sa mozu nanasat vsetky, dokonca bez prebrusenia. Nevýhodou týchto barev je nicméně jejich slabá odolnost vůči UV záření a následné „křídovatění“ při použití na přímém slunci, vždy se tedy doporučuje tyto barvy použít pouze jako základové, s následným přelakováním vrchním lakem.
Reaktivné základné nátery (Washprimery)
Reaktívny základ sa dá naložiť snáď na všetky materiály, priľnavosť na plech bude mať vďaka reakcii kyseliny asi lepšiu, ako epoxid. Jeho nevýhodou však je, že nemôže sa na neho nanášať polyesterový tmel. Pred použitím tmelu treba diel odizolovať akrylovým plničom, ten prebrúsiť a až tak tmelit. Reaktivne zaklady sa urcite nesmu pouzivat na skorodovane plechy, jedine na ocistene a prebrusene podla technickeho listu. Maju sice vdaka chemickej vazbe najlepsiu prilnavost k plechu a podla niektorych Polskych lakosov aj najlepsiu antikoroznu ochranu, ale tie patalie pri opravach s PE tmelom mi za to nestoja. Ak už raz dáš na plech kyselinu, bude to pracovať vždy. Súhlasím, že okamžitý efekt je perfektný, korózia zmizne, ale je to ticho pred búrkou.
Akrylové plniče a ich funkcia
Vieme, že niektoré plniče majú aj antikoróznu funkciu, len či je dostatočná. Kvalitné plniče dokážu aj samy o sobě odstranit drobné nerovnosti povrchu. Potrebné je nechať ich dôkladne zaschnúť. CHAMELEON hrubovrstvý plnič sivý 400ml alebo HB BODY fill 360 (2:1) plnič sú príklady takýchto produktov.
Porovnanie typov základných náterov
Pre lepšiu orientáciu v typoch základných náterov prinášame porovnávaciu tabuľku, ktorá sumarizuje kľúčové vlastnosti a odporúčania pre ich použitie.
| Typ základného náteru | Výhody | Nevýhody | Použitie |
|---|---|---|---|
| 2K Epoxidový základ | Vynikajúca priľnavosť, silná antikorózna ochrana, možno nanášať na rôzne materiály | Dlhé schnutie, slabá odolnosť voči UV žiareniu (vyžaduje vrchný lak) | Na holý kov, ako základ pod tmel a ďalšie vrstvy |
| Reaktívny základ (Washprimer) | Výborná priľnavosť k plechu vďaka chemickej väzbe, dobrá antikorózna ochrana | Nemožno nanášať polyesterový tmel priamo naň (vyžaduje akrylový plnič ako izolačnú vrstvu), citlivý na nesprávnu aplikáciu | Na očistené a prebrúsené holé plechy |
| Akrylový plnič | Vyrovnáva nerovnosti, zlepšuje priľnavosť vrchného laku, vytvára jednotný podklad | Antikorózne vlastnosti nemusia byť dostatočné, ak nie je súčasťou špeciálnej formulácie | Ako medzivrstva, na vyplnenie mikro-nerovností, ako izolačná vrstva |
| 1K základy (napr. "suříkové" typy) | Jednoduchá aplikácia, relatívne dobrá antikorózna ochrana | Horšia znášanlivosť s ďalšími nátermi, odporúča sa prekryť plničom | Pre menšie opravy, ľahšiu aplikáciu |
| Základ na plasty | Zaisťuje priľnavosť na plastových dieloch | Aplikuje sa vo veľmi tenkej vrstve | Na plastové diely pred aplikáciou plniča |
Mokré lakovanie automobilov
Pri lakovaní automobilov (či už ide o výrobu nových áut, alebo opravy a renovácie) sa takmer vždy používa mokré lakovanie, čiže striekanie tekutej farby. Práškové lakovanie je zas populárne v priemysle pre rôzne kovové predmety. Karoséria auta je veľká a má na sebe aj plasty, gumu či interiérové časti, ktoré by vysokú teplotu nezniesli. V praxi by bolo nutné vozidlo kompletne rozobrať na jednotlivé diely, každý kovový diel zvlášť vypáliť v peci a potom auto znova poskladať. Taký proces je extrémne náročný a drahý, preto sa celé karosérie áut práškovo nelakujú. Mokré lakovanie je klasické striekanie tekutej farby a schne na vzduchu alebo v sušiarni. Je to univerzálny postup, vhodný pre kovové aj plastové diely a objekty rôznych veľkostí. Moderné mokré autolaky sú dostatočne odolné a trvácne, najmä ak sa aplikujú v požadovanej hrúbke viac vrstiev vrátane ochranného číreho laku. Navyše, mokré lakovanie umožňuje presné namiešanie ľubovoľného odtieňa podľa želania alebo podľa pôvodnej farby vozidla.
Technologický postup aplikácie základného náteru
Keď je povrch karosérie vybrúsený, čistý a suchý, môže sa pristúpiť k striekaniu farby. Ešte pred aplikáciou farby sa na pripravený povrch nanáša základný náter - tzv. plnič alebo základová farba. Dôležitá je správna technika - lakýrnik pohybuje pištoľou plynulo vo vzdialenosti ~20-30 cm od povrchu a nanáša farbu tak, aby sa vytvorila súvislá vrstva. Farba sa spravidla strieka v niekoľkých vrstvách.
-
Vozidlo dôkladne umyte, aby ste odstránili uvoľnené nečistoty a úlomky. Použite hlinená tyčinka, hlinená rukavica, hlinený uterák alebo hlinená guľa na odstránenie zabudovaných nečistôt. Povrch prebrúste jemnozrnným brúsnym papierom (zvyčajne zrnitosť 600 - 800), aby ste vytvorili rovnomerný povrch pre základný náter.
-
Pre zabezpečenie správnej priľnavosti základného náteru naneste základný náter do auta. Nechajte základný náter zaschnúť a jemne ho prebrúste pre hladký povrch.
-
Základný náter nastriekajte rovnomerne v tenkých vrstvách a nechajte každú vrstvu pred nanesením ďalšej zaschnúť. Na dosiahnutie plného farebného krytia sú zvyčajne potrebné 2-3 vrstvy.
-
Po zaschnutí základného náteru naneste priehľadný náter, ktorý ochráni farbu a zvýši jej lesk. Pred leštením a voskovaním vozidla nechajte bezfarebný lak riadne vytvrdnúť.
Po dokončení nástreku všetkých vrstiev musí lak dostatočne vyschnúť a vytvrdnúť. Profesionálne kabíny majú nainštalované sušiace infralampy alebo hrejivé filtre, ktoré urýchľujú vytvrdzovanie farby. Po uplynutí predpísaného času je lak dostatočne tvrdý na manipuláciu - vozidlo sa môže odmaskovať (odstránia sa fólie a pásky) a začať opäť skladať dokopy všetky demontované diely. Úplné vytvrdnutie laku (t. j. dosiahnutie maximálnej odolnosti) však nastáva spravidla až po niekoľkých dňoch. Preto sa neodporúča čerstvo lakované auto hneď umývať v kefovej umyvárni alebo leštiť abrazívnymi pastami - lak musí “dozrieť”.
Množstvo farby a základného náteru na vozidlo
Jednou z častých otázok motoristov pri úvahách o lakovaní je, aké množstvo farby sa asi spotrebuje na celý automobil. Presné číslo závisí od veľkosti vozidla, členitosti karosérie a od toho, či sa lakujú aj vnútorné časti (dvere z vnútra, prahy, motorový priestor) alebo len vonkajší viditeľný povrch. Uvedené množstvo platí pre dve až tri vrstvy nástreku štandardnej krycej (nepriehľadnej) farby. Ak ide o špeciálny efekt (metalíza, perleť), môže byť potrebné naniesť o jednu vrstvu navyše. Číry lak sa taktiež aplikuje vo viacerých vrstvách a jeho spotreba býva podobná ako pri farbe, často okolo 2 litrov na osobné auto.
Pri lokálnych opravách je samozrejme spotreba menšia - na nastriekanie jedného blatníka či nárazníka zväčša stačí pár decilitrov farby a podobné množstvo číreho laku. Profesionálna lakovňa vie pomerne presne odhadnúť potrebné množstvo podľa typu auta. Pri svojpomocnom lakovaní je lepšie farby radšej kúpiť o trochu viac, aby jej nebolo málo - domiešať dodatočne ten istý odtieň môže byť komplikované. Ak sa chystáte lakovať auto sprejmi z aerosolových dóz, pripravte sa na veľmi vysokú spotrebu. Podľa odhadov by na jeden náter celej karosérie osobného auta bolo potrebných niekoľko desiatok 400 ml sprejov, čo vôbec nie je ekonomické. Aj preto sa sprejové laky odporúčajú skôr len na malé opravy.
Profesionálne lakovanie vs. svojpomocné lakovanie
Mnohých majiteľov áut láka predstava ušetriť peniaze a nalakovať si auto svojpomocne doma. Treba však hneď dodať, že dosiahnuť výsledok na úrovni profesionálnej lakovne je pre laika veľmi náročné. Lakovanie nie je len o farbe, ale aj o podmienkach, výbave a skúsenostiach. Ak nemáte špeciálny priestor, akým je lakovacia kabína, zrejme budete auto striekať v garáži alebo dielni - a aj to iba v prípade, ak nejakú máte alebo si prenajmete. Tam však býva prach, ktorý môže sadnúť na čerstvý lak, a chýba riadne odvetrávanie. Pri lakovaní vzniká sprej jemných kvapôčok farby, ktoré musia byť odsávané - inak vám v garáži nastriekajú aj všetko naokolo a hrozí aj zdravotné riziko vdychovania výparov.
Kvalitný výsledok si žiada profesionálne náradie. Na celolak auta sprejové farby v spreji nestačia - tie sa hodia len na veľmi malé plochy, inak s nimi nikdy nedosiahnete rovnomerný nástrek väčších plôch. Potrebujete kompresor, striekaciu pištoľ s vhodnou tryskou, hadice, odlučovač vlhkosti, sušiace lampy… Nehovoriac o ochranných pomôckach, ako sú respirátor, ochranný overal, rukavice a okuliare - autolaky totiž obsahujú toxické látky (izokyanáty v tužidle laku), ktoré môžu poškodiť zdravie. Profesionálna lakovňa disponuje všetkým potrebným vybavením, používa tiež overené značky autolakov, plničov a lakovacieho materiálu.
Aj keď máte priestor a nástroje, bez praxe je lakovanie auta veľká výzva. Treba vedieť správne miešať farby a tužidlá, dodržať časové intervaly medzi vrstvami a mať “grif” na vedenie pištole, aby nevznikli stekance. Kvalifikovaný lakýrnik má roky skúseností a vie sa vysporiadať s rôznymi nástrahami (napr. rôzna savosť podkladu, reakcia novej farby so starou atď.). Výsledkom domáceho pokusu tak často býva “priemerne nalakované” auto s nedokonalosťami, ktoré na seba upozorňujú.
V špecializovanej lakovni máte záruku kvality a trvácnosti. Odborníci pripravia karosériu precízne (vyrovnajú, vytmelia a vybrúsia všetky chyby), použijú kvalitné plniče a farby namiešané presne podľa originálneho odtieňa vášho auta, a nanesú ich v ideálnych podmienkach. Každý krok robia ručne s maximálnou presnosťou a dôrazom na detail, čím sa zaručí krásny rovnomerný lak bez kazov. Profesionálne mokré lakovanie zvyšuje hodnotu vozidla a zanechá povrch, ktorý vyzerá ako z výroby - ba dokonca často lepšie, s hlbším leskom. Kvalitný lak vydrží mnoho rokov bez popraskania či vyblednutia, takže investícia do služby autolakovne sa motoristovi vráti v podobe odolnej ochrany karosérie a reprezentatívneho vzhľadu auta.
Starostlivosť o lak po aplikácii (Leštenie)
Keď je lakovanie hotové a lak dostatočne vytvrdnutý, prichádza na rad finálna čerešnička - leštenie laku. Ide o proces, ktorým sa povrch karosérie mechanicky rozleští pomocou jemných brúsnych pást a leštiaceho kotúča (ručne alebo strojovo). Cieľom je odstrániť najjemnejšie povrchové nedokonalosti a maximalizovať lesk nového náteru. Aj pri sebadokonalejšom lakovaní sa môžu v laku objaviť drobné chybičky - mikroskopická “pomarančová kôra”, zatuhnuté prachové zrnká či drobné kruhové šmuhy. Leštením sa tieto nedokonalosti eliminujú a obnoví sa plný lesk povrchu vozidla.
Prakticky to znamená, že sa z úplne vrchnej vrstvičky číreho laku jemne uberie (obrúsi) tak, aby bol povrch zrkadlovo hladký. Profesionálni detaileri používajú leštičku s vhodným kotúčom a niekoľkými druhmi leštiacich pást - od abrazívnejšej (na “vyťahanie” defektov) až po veľmi jemnú finálnu pastu na rozleštenie do vysokého lesku. Po vyleštení sa odporúča lak zakonzervovať - naniesť vrstvu kvalitného vosku alebo modernú keramickú ochranu, ktorá uzavrie povrch a zníži riziko poškodenia laku v budúcnosti.
