Po tragických udalostiach na pretekoch F1 v Zandvoorte v roku 1973, kde pretekár Roger Williamson zomrel zaživa v horiacom aute, sa v motoristickom svete začalo intenzívne uvažovať o zlepšení záchranných opatrení. Československý motoristický novinár Karel Hrubec bol týmito udalosťami hlboko otrasený a uvedomil si potrebu urýchlene prijať podobné opatrenia aj na domácich tratiach. Obával sa, že podobná tragédia by mohla znamenať koniec tuzemského motorsportu, podobne ako sa to stalo vo Švajčiarsku po nehode na Veľkej cene Francúzska v roku 1955.
Karel Hrubec sa preto po nasledujúce roky osobne zasadzoval za vznik záchranného tímu v Československu a aktívne hľadal niekoho, kto by sa tejto úlohy mohol úspešne zhostiť. Jeho snahy viedli k tomu, že pretekár Cyril Svoboda sa na jeho popud v máji 1977 postavil so svojou závodnou Lanciou Beta prvýkrát na štart športového podniku ako záchranár. Táto záchranárska premiéra bola absolvovaná s narychlo zostavenou posádkou Svoboda-MUDr. Vomáčka.
Od tej chvíle Cyril Svoboda kombinoval svoju "nulovú" záchranársku sezónu s doterajším pretekaním. Na konci sezóny však definitívne premenil svoj závodný tím Automotoklubu Narex na záchranný tím. Ukončil tak svoju pretekársku kariéru a v AMK Narex, ktorý vznikol v roku 1971 pri národnom podniku Nářadí Praha, začal novú kariéru záchranára. Lancia Beta sa od sezóny 1978 stala plnohodnotným záchranným špeciálom. Hoci bola prvým záchranným vozidlom, v tom čase zostávala osamotená.
Záchranný tím so svojím jediným vozidlom začal byť nasadzovaný aj pri medzinárodných pretekoch v susedných krajinách. Za úspešnú záchranu života poľského pretekára Wojcziechowského, ktorý havaroval na okruhu v Toruni, získal tím ako výraz vďaky formou zápůjčky na dva roky voz Polonez. Vozidlo v továrenskej závodnej úprave poskytol poľský výrobca automobilov FSO, ktorý si ho následne tím upravil pre svoje potreby.
V ďalšom období sa záchranný tím dočkal významného rozšírenia. Od československého výrobcu Tatra Kopřivnice sa podarilo zapožičať pre záchranný tím dve vozidlá T613, ktoré boli bežne používané ako vládne limuzíny. Spoločným úsilím boli upravené na špeciálne záchranné vozidlá s označením T623. Výrobca predpokladal uplatnenie tohto typu vozidla aj u hasičských zborov ako vozidlá rýchlej technickej pomoci.
Od sezóny 1983 je záchranný tím jednotne vybavený vozidlami T623. Členovia tímu si ich naďalej svojpomocne priebežne upravujú z postupne získavaných ojazdených vozidiel vyraďovaných z vládnych služieb. Jeden vůz T613 bol prestavaný pre potreby športových komisárov ako zavádzací vôz tzv. pace car. Iná T613 bola prestavaná na rýchle sanitné vozidlo, ktoré na základe potrieb záchranného tímu navrhol československý dizajnér Václav Král.
Záchranný tím začal vďaka spolupráci s ďalšími AMK postupne zriaďovať svoje detašované stanovištia po celej republike. Na tieto stanovištia umiestňoval vozidlá do trvalej zápůjčky, pričom ako ich posádky využíval členov miestnych AMK. Medzi prvými spolupracujúcimi sa zaradil AMK pri Požárnom útvare Most, ktorého vznik iniciovala skutočnosť, že v susedstve bol v roku 1983 otvorený prvý autodróm v Československu. V roku 1985 už tento tím profesionálnych hasičov disponoval tromi vlastnými záchrannými T623.
Pôvodne Cyril Svoboda zamýšľal na okruh v Moste trvalo umiestniť jeden svoj vůz, ale popísaná aktivita miestnych bola vo výsledku výhodnejším riešením. Spolupráca oboch nezávislých záchranných tímov bola zpočiatku veľmi intenzívna. Ďalším významným spolupracujúcim partnerom bol AMK v Ústí nad Orlicí pri n.p. Elitex.
Spoluprácou spomínaných subjektov vznikla pre záchranný tím v prototypovej dielni patronátneho podniku Elitex v roku 1985 prvá prototypová séria "sekier" VRVN a zároveň dva funkčné vzorky (a neskôr v roku 1986 dva definitívne prototypy) tuzemských hydraulických rozpínákov. V Prahe koncom roku 1985 vzniklo Stredisko vyprošťovacej techniky v rámci n.p. Nářadí Praha, ktoré pod svojou obchodnou značkou "narex" postupne začalo so sériovou výrobou spomínaných mechanických aj hydraulických vyprošťovacích nástrojov.
Záchranný tím sa už od roku 1985 prezentuje pod názvom Záchranný systém Narex a oficiálne pod hlavičkou Ústredného automotoklubu vzorne reprezentuje Československo v celom vtedajšom východnom bloku. V roku 1987, kedy záchranný tím vstúpil do svojej desiatej pretekárskej sezóny, sa Cyrilu Svobodovi podarilo zabezpečiť vydanie propagačnej brožúry, ktorú spísal Karel Hrubec. Brožúra sumarizovala doterajšiu históriu záchranného tímu a podľa ilustrácie na titulnej stránke sa jej hovorilo „plamínek“.
Záchranný tím vo svojej desiatej pretekárskej sezóne dosiahol aj pomyselný vrchol svojho snaženia: prvýkrát asistoval pri pretekoch Formule 1. Listopad roku 1989 priniesol zásadné celospoločenské zmeny, ktoré dovtedajšie plány v mnohom pozmenili. Bouřlivá doba prechodu od socializmu ku kapitalizmu v rokoch 1990-1992 s rozpadom Československa k 31.12.1992 znamenala síce veľa nových možností, zároveň prinášala stratu dovtedajších istôt.
Nastalo samovoľné zoštíhľovanie záchranného tímu, kedy v dôsledku vtedajšej situácie musel Cyril Svoboda jeho činnosť obmedziť iba na významné preteky v Čechách. Výnimkou, ktorá potvrdzovala pravidlo, bolo zachovanie účasti tímu vo F1. Na popud členov ostatných slovenských detašovaných stanovišť záchranného systému zareagoval na spomínané rozhodnutie Cyrila Svobodu pretekár Jozef Studenič a svoj domovský AMK Motorsport Děvínská Nová Ves pretvára na cestnú záchrannú službu. Ešte pred rozdelením Československa tak vznikol Záchranný systém Slovakia.
Dovtedajší záchranný tím sa stal súčasťou československého výrobcu vyprošťovacej techniky Narimex a z tohto dôvodu zmenil svoj názov na Záchranný systém Narimex. Stále zabezpečoval všetky motoristické disciplíny od pretekov motocyklov cez autokros, rallye až po preteky nákladných automobilov na okruhoch. Záchranný tím neskôr menil svoje meno na ABA Sport, neskôr upravené na ABA Sport Rescue.
Domáca národná športová autorita, Autoklub České republiky (AČR), vtedy začala budovať rozsiahlu sieť asistenčných služieb pre motoristov nazvanú ABA (Autoklub Bohemia Assistance) s plánovanými osemdesiatimi stanovišťami po celej republike, podobne ako to už bolo na Slovensku. Súčasný záchranný systém do tejto koncepcie dobre zapadal, a preto bol začiatkom roku 1995 do ABA cielene prevedený z Narimexu jeho dovtedajším vedúcim a zakladateľom Cyrilom Svobodom.
Záchranný systém Slovakia mal oproti ABA vo svojom rozvoji výrazný náskok a okrem bežnej cestnej premávky zabezpečoval motoristické športové podujatia, dokonca aj v tuzemsku. Vozidlá T623 postupne dosluhovali a ich ubúdajúci počet bol priebežne doplňovaný vozidlami Ford Escort combi ABA assistance, až boli v roku 2004 všetky tímové vozidlá nahradené desiatimi novými vozmi Škoda Octavia combi.
Do pretekárskej sezóny 2006 vstupuje záchranný tím s novým názvom Autoklub Sport Rescue (ASR), ktorý odrážal opätovnú zmenu prevádzkovateľa tímu. Na konci roka 2005 došlo k výraznej zmene vo vlastníckej štruktúre ABA, kedy v nej AČR stratil majoritu, a preto bol záchranný tím z ABA vyčlenený priamo pod AČR, aby mohol byť naďalej riadený priamo národnou športovou autoritou.
Jedno z vyradených vozidiel T623 záchranného systému našlo svoje trvalé miesto v expozícii Technického múzea Tatra v Kopřivnici. Ide o jeden z dvoch exemplárov T623, ktoré boli v roku 1987 postavené výrobcom pre účasť záchranného tímu na pretekoch Formule 1 a dosahovali požadovanú rýchlosť 250 km/h, zatiaľ čo ostatné T623 "len" necelých 200 km/h.
Záchranný tím začal postupne obmieňať svoj vozový park. Nástupcom vozidiel Škoda Octavia combi sa stalo desať nových vozidiel Nissan X-trail, naďalej v zavedenom bielomodrom farebnom prevedení. V súvislosti s konaním Central European Rally, prvého podniku kategórie majstrovstiev sveta v rely na území Českej republiky, bolo rozhodnuté modernizovať farebné prevedenie vozidiel záchranného tímu. Zabezpečovanie tejto prestížnej akcie využil záchranný tím aj na obmenu a doplnenie svojej výstroje a výzbroje.
Vozidlá boli navrátené do tradičnej červeno-bielej farebnej kombinácie, doplnené súčasnými výstražnými žltými pruhmi a bielymi reflexnými prvkami. V rámci svojej prezentácie ASR používa svoj alternatívny, najmä pre zahraničné publikum omnoho zrozumiteľnejší pojem Czech Motorsport Rescue. Zároveň sa v tejto súvislosti príslušne upravilo aj doterajšie logo tímu, ktoré bolo zavedené v polovici deväťdesiatych rokov.