Ytong je značka stavebných výrobkov z bieleho pórobetónu, ktorá si získala obľubu vďaka svojim vynikajúcim tepelnoizolačným vlastnostiam, nízkej hmotnosti a jednoduchej opracovateľnosti. Spoločnosť Xella Slovensko, súčasť nadnárodného koncernu Xella International, je výrobcom tvárnic Ytong na Slovensku. Tieto tvárnice sú typické svojou jednoliatosťou, vysokou stabilitou a možnosťou použitia na stavbu samonosnej až päťpodlažnej konštrukcie.
História rozšírenia produktu značky Ytong je spätá s rozvojom stavebného priemyslu v medzivojnovom období a nutnosťou šetriť so zdrojmi na vykurovanie v Švédsku, kde bol vysoký dopyt po úsporných domoch. Prvýkrát bola pórobetónová tvárnica priemyselne vyrobená v roku 1927 v juhošvédskom meste Yxhultu. Priemyselná výroba bola zahájená na základe objavu z roku 1923, keď dr. Johan Axel Eriksson prvýkrát namiešal bázu na výrobu autoklávového pórobetónu. Značka Ytong bola oficiálne zaregistrovaná v roku 1940.
Základné suroviny pre výrobu Ytongu
Tvárnice značky Ytong sú vyrábané výhradne zo štyroch surovín prírodného pôvodu - kremičitý piesok, vápno, cement a voda. Pri výrobe sa k nim doplní reakčný prvok - hliník v podobe prášku alebo pasty. Hliník potom reaguje s hydroxidom vápenatým a následne sa pevne viaže v umelom minerále - tobermorite. Vďaka jemne namletému piesku získavajú tvárnice typickú bielu farbu.
Pórobetón získava vo všeobecnosti svoje vlastnosti vytvorením vzduchových dutín (tzn. pórov v betónovej hmote) pri výrobe. Základné suroviny sa najprv dôkladne miešajú s vodou a potom aj s pomocnými surovinami za vzniku väzkej, avšak tekutej hmoty, pripomínajúcej kašu. Ľahké bublinky vodíka, ktoré v hojnej miere pritom vznikajú, majú síce tendenciu stúpať nahor, ale vysoká hustota a väzkosť prostredia to neumožňujú. Zotrvávajú preto na mieste, prípadne sa združujú do väčších bublín a materiál tak pórovatie a zároveň kysne. Po naliatí do formy dôjde vďaka produkcii bublín do 15 minút k zväčšeniu objemu materiálu až 4× a k vzniku vysoko porézneho materiálu.
Proces výroby a autoklávovanie
Potrebnú tvrdosť a pevnosť dostane pórobetón až v autokláve. Zmyslom autoklávovania je odštartovať a nechať prebehnúť hydratačné reakcie, vďaka ktorým sa tvoria chemické väzby medzi prítomnými zložkami za vzniku nových minerálov, špeciálne tobermoritu (5CaO • 6 SiO2• 5H2O). Deje v autokláve teda pripomínajú proces tvrdnutia a zrenia pri klasickom betóne, ktorý je však urýchlený extrémnymi podmienkami. Autokláva je vlastne veľký tlakový hrniec, v ktorom nastavujeme teplotu a tlak tak, aby vznikal tobermorit. Ten je výsledkom súbežnej hydratácie kremičitého piesku a vápna za zvýšenej teploty a vlhkosti, pri ktorej vznikajú pevné chemické väzby medzi kyslým plnivom a zásaditým spojivom. Táto hydratácia a špeciálne tobermorit, prebieha výhradne cez tekutú fázu. Optimálny stav tak nastáva v bode zhodnej rozpustnosti β-kremeňa a Ca(OH)2, k čomu dochádza pri teplote 174-193 °C.
Proces autoklávovania, ktorým sa urýchľuje proces tvrdnutia pórobetónu a sprievodnej chemickej reakcie, vedie k mimoriadne vysokej pevnosti a stabilite, tzn. trvanlivosti pevnej fázy materiálu. A tak aj keď je materiál veľmi riedky, je tvarovo stabilný a v čase stály, teda tvarovo trvanlivý. S tým je úzko spätá vysoká odolnosť pórobetónu voči atmosférickým, chemickým, tepelným a biologickým vplyvom.
Výhody pórobetónu Ytong
Prítomnosť veľkého obsahu pórov dodáva pórobetónu jeho výborné tepelno - izolačné vlastnosti. Murovací materiál je z rovnakého dôvodu aj veľmi ľahký, takže sa s ním jednoducho a dobre manipuluje. Proces autoklávovania potom dodáva tomuto materiálu dostatočnú finálnu pevnosť a robia tak vhodným na murovanie obvodových múrov aj priečok.
Výnimočné tepelnoizolačné parametre YTONGU súvisia s jeho štruktúrou, zloženou z miliónov vzduchových pórov. Vzduch uzatvorený v póroch, ktorý nemá možnosť cirkulovať, je tým najlepším izolantom. Ideou pórobetónu YTONG je zlúčiť protichodné vlastnosti do harmonicky fungujúceho celku. YTONG tak má najlepšie tepelnoizolačné vlastnosti zo všetkých murovacích stavebných materiálov. V zime akumuluje teplo, v lete je v dome príjemný chládok. Dom z YTONGu je optimálne izolovaný i bez pridanej izolácie.
Vďaka svojej pórovitej homogénnej štruktúre majú pórobetónové tvárnice vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti, a to aj keď ich opracujete, a zabraňujú tak vzniku tzv. tepelných mostov. Pre zdravé bývanie je potrebné zaistiť optimálnu vlhkosť vzduchu. Tá by sa mala pohybovať v rozpätí od 45 do 55 %. Práve tieto drobné póry zaisťujú, že pórobetónové tvárnice prirodzene dýchajú a nedochádza v nich ku kondenzácii vodných pár.
Pórobetón Ytong neobsahuje žiadne chemické látky, má čisto prírodné zloženie a je zárukou zdravotnej a hygienickej nezávadnosti. Vďaka Ytongu získate dom, ktorý dýcha, udržuje stálu teplotu a vlhkosť interiéru a chráni zdravie Vás aj celej rodiny. Prírodné materiály použité na výrobu produktov Xella navyše zaisťujú šetrnosť k životnému prostrediu.
Od písku po přesnou tvárnici | Ytong
Porovnanie s inými materiálmi a historický vývoj
Do sivého pórobetónu sa ako prímes, ktorá nahradzuje piesok, používa popolček, ktorý vznikol ako vedľajší priemyselný produkt pri spaľovaní uhlia v elektrárňach. Pri popolčeku ako prímesi je však problém s presným určením jeho pôvodu, teda aj presného zloženia - často môže obsahovať stopové množstvo zdraviu nebezpečných látok, napr. olova, kadmia, ortute a arzénu. Neexistuje žiadna štúdia o stabilite týchto látok v pórobetóne, nie je teda jasné, či látky časom nemôžu unikať do okolia. Európska komisia momentálne prejednáva zaradenie popolčeka na zoznam látok s nebezpečnými vlastnosťami. Napríklad v Nemecku sa už sivý pórobetón takmer nepoužíva, pretože je problém s jeho ekologickou likvidáciou (látky obsiahnuté v popolčeku sa nesmú dostať do pôdy a vody). Sivý pórobetón je chemicky aj mechanicky menej stabilnejší, pretože využitie popolčeka znižuje podiel oxidu kremičitého či kremeňa. To znamená, že stabilizujúca substancia nie je použitá v dostatočnom množstve. Navyše je preukázané, že sivý pórobetón má niekoľkonásobne vyššiu zrážanlivosť, po rokoch teda môže byť nestabilný.
Y-Tong a Hebel boli celú druhú polovicu dvadsiateho storočia hlavnými výrobcami pórobetónu a ich pôsobenie sa rozšírilo po celom svete. V roku 2000 sa Y-Tong a Hebel spojili a v roku 2002 boli obe kúpené spoločnosťou Haniel Bau Industrie a ďalej existujú pod názvom Xella.
| Typ tvárnice | Objemová hmotnosť (kg/m³) | Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) (W/(m.K)) | Pevnosť (trieda) |
|---|---|---|---|
| Multipor (izolačné dosky) | 115 | 0,045 | - |
| Lambda Q (termoizolačné tvárnice) | 300 | 0,077 | P2 |
| Ytong (nosné tvárnice) | cca 300 | - | P2 (min. 2 MPa) |
Pórobetón je dnes hojne vyrábaný v mnohých spoločnostiach a ich pobočkách, najmä v Európe a Ázii. Časť sa ho vyrába aj v Severnej a Južnej Amerike, v Afrike je výrobný závod v Egypte. Najväčším svetovým odbytiskom pórobetónu je dnes Čína, ktorá je s niekoľkými stovkami výrobných závodov aj jeho najväčším svetovým producentom. V európskom porovnaní je najväčším výrobcom pórobetónu Poľsko (28,4 %), nasledované Nemeckom (13,4 %), Rumunskom (12,9 %) a Spojeným kráľovstvom (10,1 %). Ďalšie miesta obsadzujú Česká republika (6,3 %) a Slovensko (5,7 %).