Rekonštrukcia bytu alebo domu môže byť náročným procesom, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu. Napriek tomu často nejde podľa plánu a prináša nečakané situácie. Riešenie technických, praktických a vizuálnych aspektov je nenahraditeľnou súčasťou v procese tvorby interiéru. Okrem faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pri plánovaní rekonštrukcie bývania, aby sa zabezpečil jej hladký priebeh, je dôležitý aj výber materiálov a vizuálna stránka priestoru.
Plánovanie a príprava rekonštrukcie
Pred začatím akýchkoľvek prác je nevyhnutné stanoviť realistický rozpočet. Okrem plánu vyžaduje rekonštrukcia aj vopred premyslený dizajn interiéru. Návrh by mal zahŕňať nielen vizuál, ale aj technické podklady so všetkými zmenami, ktoré majú prebehnúť. Následne je potrebné uvažovať nad konceptom priestoru. To zahŕňa výber štýlu, farebnosti, materiálov, ale aj nábytkových solitérov. Venovať dostatok času každému kroku a premyslieť aj detaily sa v tomto prípade vyplatí. Rovnako tak môže byť nápomocná konzultácia s architektom alebo interiérovým dizajnérom.
Zistenie stavu nehnuteľnosti a potrebné opravy
Základom je zistiť stav nehnuteľnosti, zmapovať potrebné opravy a zamerať sa na možné problémy. To zahŕňa kontrolu podláh, stropov, okien a dverí. Ak sú v byte či dome problémy s vlhkosťou alebo nerovnosťou podlahy či stien, je potrebné vedieť o nich ešte predtým, než práce pokročia.
Výber kvalitných materiálov
Výber kvalitných materiálov predstavuje hneď ďalší zásadný krok smerom k úspešnej rekonštrukcii. Pri výbere materiálov dbáme preto na ich funkčnosť, trvanlivosť a jednoduchú údržbu. Adekvátny prehľad trhu je dôležitý najmä v prípade podláh. Prírodné materiály, napríklad drevo, vyžadujú údržbu, na ktorú často v každodennom zhone nebýva priestor. Alternatívou sú nielen vinylové, ale aj kompozitné podlahy, ktoré ponúkajú rôzne zloženie. Pokiaľ neplánujeme podlahové kúrenie, pre pohodlie je adekvátnejším riešením podlaha z pocitovo teplejšieho materiálu ako je dlažba.
Úpravy stien a dispozícia priestoru
Do interiérových plánov sa odporúča zahrnúť aj úpravy stien. Pri plánovaní rekonštrukcie je dôležité zohľadniť funkčnosť a ergonomiku. Pri premýšľaní nad dispozíciou a rozmiestňovaním úložného priestoru treba mať na pamäti praktickosť aj užívateľský komfort. Podľa ergonómie na prechod potrebuje človek aspoň 60 cm, na prechod a manipuláciu s vecami aspoň 90 cm, a priestor na vstávanie od stola zvyčajne vyžaduje aspoň 90 cm vrátane stoličky. Taktiež pre prechod a plnohodnotné otvorenie úložiska je potrebných 110-120 cm, najmä v kontexte kuchynskej linky.
Elektrické zásuvky a osvetlenie
Po rozvrhnutí nábytku v izbách je zásadným krokom umiestnenie elektrických zásuviek a osvetlenia. Najmä vo vyťažených priestoroch, predovšetkým kuchyni, vždy plánujeme zásuvky tak, aby pokrývali všetky zóny a zároveň náležito zodpovedali rozloženiu spotrebičov. Rovnaký princíp platí aj v pracovni, detských izbách a spálni. Pri elektrických zásuvkách platí pravidlo - čím viac, tým lepšie. Plánujeme pritom skutočne zodpovedne.
Koordinácia s dodávateľmi a odborníkmi
Koordinácia s dodávateľmi a odborníkmi je zásadná pre hladký priebeh rekonštrukcie.
Udržateľnosť a energetická efektívnosť
Pri rekonštrukcii bytu je na mieste zvážiť aj dlhodobý aspekt udržateľnosti a energetickej efektívnosti. Investovanie do energeticky úsporných riešení, ako sú kvalitné ekologické materiály na primárnych plochách alebo účinné vykurovanie a chladenie či vhodné energetické triedy spotrebičov môže znížiť náklady na energie a prispieť k ochrane životného prostredia.
Zdravie bývania
Okrem ekologického a ekonomického meradla je dôležité myslieť aj na zdravie bývania. Podlahy, nátery, ale aj niektoré nábytkové materiály obsahujú nebezpečné látky ako parabény a ftaláty.
Budúce potreby a zmeny dispozície
Pri plánovaní rekonštrukcie je dobré zvážiť aj svoje budúce potreby, ktoré môžu ovplyvniť užívanie bytu či domu. Plánovanie rodiny znamená, že bude možno potrebný väčší priestor alebo zmena pôdorysu.
Výber poschodia a jeho vplyv na bývanie
Rekonštrukcia bytu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje dôkladné plánovanie a prípravu. Stanovenie rozpočtu, plánovanie dispozície a tvorba dizajnu interiéru je len začiatkom. Pri kúpe bytu v paneláku je potrebné myslieť na viacero vecí. Jednou z nich je aj výber poschodia, na ktorom sa bude vaše nové bývanie nachádzať. Kúpa nového bytu je dôležité rozhodnutie, ktoré ovplyvní váš život na mnoho rokov. Téma umiestnenia bytu v bytovom dome sa zvyčajne zužuje do dvoch extrémov - byt na prízemí a byt na najvyššom poschodí. Pričom prirodzene medzi týmito hraničnými polohami existuje plynulý prechod. Výhody a nevýhody bývania na prízemí či najvyššom poschodí môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií - objektívne a subjektívne dôvody.
Výhody a nevýhody bývania na prízemí
Objektívnymi dôvodmi myslíme vlastnosti takéhoto bývania, ktoré sa týkajú každého z nás. Byty na prízemí sa vo všeobecnosti považujú za menej hodnotné ako byty na vyšších poschodiach (s výnimkou toho najvyššieho). Tento fakt si môžete veľmi jednoducho overiť na realitnom trhu. Byty na prízemí sú takmer vždy o niekoľko percent lacnejšie ako byty na vyšších poschodiach. Samozrejme, že nie vždy tomu musí byť tak. Nižšia cena prízemného bytu súvisí s reálnou horšou kvalitou bývania a zároveň s vnímaním tejto polohy. Asi najčastejšie sa stretnete s obavou, že byty na prízemí sú bežným objektom vykrádania. Na prvý pohľad je to logické. Dostať sa cez okno do bytu na prízemí je omnoho jednoduchšie ako do bytu na 12. poschodí. Štatistika však toto nepotvrdzuje. Dôvodov je viacero. Väčšina prízemných bytov je primerane zabezpečená - napríklad balkón je zamrežovaný. Na vyšších poschodiach na takéto bezpečnostné opatrenia nemyslia. A najmä - väčšina bytov je vykrádaných cez vchodové dvere, a nie cez okná. Bezpečnostnou výhodou bytu na prízemí je vysoký pohyb ľudí. Cez prízemie chodia všetci obyvatelia paneláku. Okná aj balkóny sú často v blízkosti chodníkov, takže sú pod dohľadom okoloidúcich. Navyše dnes existuje široká paleta bezpečnostných zariadení, ktoré dokážu efektívne zabrániť vstupu zlodejov cez okná a balkón na prízemí.
Mnohí ľudia budú za oveľa väčší problém bývania na prízemí považovať hluk. Hluk prenikajúci do bytu na prízemí bude nevyhnutne vyšší ako pri bytoch na vyšších poschodiach. Na prízemí je najväčšia premávka. Tadiaľto prejdú všetci obyvatelia bytového domu. Krokový hluk však zvyčajne nie tou najhoršou vecou. Problémy spôsobuje najmä výťah či výťahy. Hluk do prízemného bytu môže vnikať aj z ulice. Úroveň takéhoto hluku závisí od umiestnenia okien. Ak máte pod oknami priamo cestu či nejakú lavičku, tak sa hluku nevyhnete. Hluk v byte na prízemí možno do výraznej miery obmedziť modernými technológiami. Kvalitné okná dokážu minimalizovať hluk na minimum. Samozrejme, že v prízemnom byte nemôžete očakávať, že si v lete dokorán otvoríte okno v spálni a budete pozorovať spln mesiaca. Hluk z ulice však viete efektívne eliminovať. To isté možno povedať aj o hluku zo spoločných priestorov - základom sú kvalitné protihlukové dvere.
Ďalšou vnímanou nevýhodou bývania na prízemí sú chladné podlahy. V novostavbách je toto do veľkej miery vyriešené kvalitnou izoláciou. Azda najväčšou výhodou bývania na prízemí je rýchlosť, s akou sa dostanete von. Na ulici ste v priebehu pár sekúnd. Nemusíte čakať na výťah. Vyjdete von takmer rovnako ako v rodinnom dome. Ak si kúpite novú sedačku či iný kus nábytku, tak s ním nemusíte zápasiť pri preprave na vyššie poschodie. Mnohí ľudia toto považujú za kľúčovú výhodu. Najmä starší ľudia ocenia pohodlnosť, s akou sa dostanú do svojho bytu. Pri bývaní na prízemí je dobré spomenúť ešte jednu výhodu. Kým na vyšších poschodiach musíte myslieť na susedov, čo bývajú pod vami, na prízemí takýto problém jednoducho nemáte. Pokojne tak môžete dupotať či skákať po dlážke.
Výhody a nevýhody bývania na najvyššom poschodí
Ono je to v podstate jedno, či ide o tretie, piate alebo trináste poschodie. Problémy sú takmer vždy tie isté. Za najväčší problém bývania na najvyššom poschodí možno považovať absenciu primeranej stropnej izolácie. Keď bývate na predposlednom poschodí, tak vašou stropnou izoláciou je váš sused. Pri najvyššom poschodí sa však zvyčajne jedná o jeden kus panelu - lepšie či horšie zatepleného. Ako už bolo spomenuté, tento problém sa dá zmierniť premyslenou konštrukciou strechy. V horúcich letných dňoch sa tak teploty v byte na poslednom poschodí zvyknú vyšplhať do neznesiteľných výšok. Teda do takých výšok, ktoré vám znemožnia pokojný spánok. Takýto problém sa len obmedzene dá vyriešiť otvorenými oknami či ventilátormi. Jediným efektívnym riešením je klimatizácia. So strechou súvisí aj ďalší potenciálny problém - ak strecha začne zatekať, tak máte problém vy - a nie ľudia pod vami.
Bývať na najvyššom poschodí má aj množstvo výhod, ktoré nemožno prehliadať. Kvalitné byty na najvyšších poschodiach sú neraz tie najdrahšie v celej budove. Toto však platí iba pri bytoch vyššej kategórie. Ak chcete mať maximálny pokoj od susedov, tak byt na najvyššom poschodí je tou optimálnou voľbou. Nikoho nebudete mať nad sebou. Nebudete počúvať žiadny krokový hluk a ani sa ho nebudete musieť obávať. Ak by ste chceli byť extrémne tolerantný aj k susedom pod vami, je vhodné investovať do kvalitnej podlahy. Na poslednom poschodí paneláku sa budú pohybovať iba obyvatelia tohto poschodia.
Alternatívy a dôkladne preskúmanie
Najjednoduchším spôsobom, ako sa vyhnúť vyššie uvedeným problémom, je kúpiť si byt niekde na treťom či štvrtom poschodí. Alternatívou je dôkladné preskúmanie pomerov v bytovom dome. Ako sme už spomínali, novostavby ponúkajú výrazne odlišné podmienky ako staršie paneláky. Veľké rozdiely sú však aj pri bežných panelákoch. Pri prízemných bytoch je dôležité najmä dispozičné riešenie celej budovy. Nie vždy sú okná orientované priamo na ulicu - niekedy stačí trochu zelene a problém je vyriešený. Ďalšou podstatnou charakteristikou stavby je tepelná izolácia. Pri byte na najvyššom poschodí ide najmä o tepelnú izoláciu strechy.
Podlahové kúrenie a jeho skladba
1. Podlahová krytina nad podlahovým kúrením
Drevené parkety nad podlahovým vykurovaním Na nášľapnú vrstvu nám stačí rezervovať 10mm. Vo väčšine prípadov je táto hrúbka dostačujúca, samozrejme pokiaľ si vyberiete podlahu masívnejšiu použite jej skutočnú hrúbku. Ak ešte nemáte krytinu vybratú, rezervujte si radšej 15mm. Z hľadiska prestupu tepla je na tom najlepšie keramická dlažba, najhoršie plávajúca podlaha s použitím penovej podložky. Pozor, termín plávajúca podlaha je v stavebníctve používaný vtedy, keď obsahuje vo svojej skladbe aj zvukovo-izolačnú vrstvu. Čiže plávajúca podlaha môže byť drevená aj laminátová. Nebojte sa použiť pre podlahovku drevené parkety, pokiaľ sú lepené, tak majú lepší prestup tepla ako napr. laminátová podlaha uložená na podložke, ktorá je nežiadúcim izolantom. V samotnom porovnaní materiálov drevo vs.
2. Roznášacia vrstva (poter nad podlahové kúrenie)
Normová hodnota hrúbky cementového poteru vrátane uloženej vykurovacej rúrky je 65mm. V zásade platí, že prekrytie trubky by malo byť aspoň 45mm, čiže napr. pri použití systémovej dosky s výstupkami sú do hrúbky 65mm zarátané už aj samotné výstupky s uloženou rúrkou. Myslite na to, že poterom dorovnávame aj prípadné nerovnosti podkladu, takže jeho hrúbku svojvoľne nezmenšujte, aby sa nestalo, že v určitých miestach nebude krytie dostatočné.
Pokiaľ už teraz viete, že nemáte dostatočnú konštrukčnú výšku na plnohodnotnú skladbu podlahového kúrenia, je možné cementový poter zameniť za anhydritový. Pri týchto poteroch platí, že minimálne krytie by malo byť aspoň 35mm, vzhľadom na množstvo výrobných procesov však odporúčame celkovú hrúbku prekonzultovať priamo s dodávateľom anhydritových poterov. Anhydritový poter - roznášacia a vyrovnávacia vrstva Základné rozdiely medzi klasickým cementovým poterom a anhydritovou zmesou sú hlavne v prestupe tepla. Anhydrit nám umožní rýchlejší nábeh podlahovky (to má význam hlavne vtedy, keď riešime aj zónovú reguláciu v každej miestnosti), má lepšiu elasticitu a menšie nároky na konštrukčnú výšku.
3. Tepelná izolácia: Systémová doska pre podlahové kúrenie
Nie je náhodou, že takmer všetky systémové dosky pre podlahové kúrenie sa dodávajú v hrúbke 30mm. Táto hrúbka a z nej vyplývajúci tepelný odpor totiž zodpovedá minimálnej normovej hodnote 0,75 W/m2.K medzi vykurovanými priestormi, zabezpečí smer tepelného toku podlahového kúrenia smerom nahor a navyše pri použití polystyrénu EPS-T s útlmom kročajového hluku, pri hrúbke 30mm je zabezpečený útlm požadovaných 28dB.
Pokiaľ sa bavíme o spodnom podlaží nad zeminou, platí preň od 1.1.2021 hodnota tepelného odporu 2,50 W/m2.K. Z tejto hodnoty vieme zjednodušeným výpočtom určiť minimálnu hrúbku polystyrénu (EPS), ktorá je 100mm. Použijeme teda 30mm systémovú dosku a podložíme ešte 70mm prídavnej izolácie. Pokiaľ nechceme systémovú dosku vôbec použiť, je potrebné akceptovať tieto minimálne hrúbky 30 resp. 100mm a nahradiť ich stavebným polystyrénom EPS určeným pre podlahové systémy, tzn. odolávajúcim zaťaženie minimálne 100kPa. Takýto polystyrén sa označuje EPS100 (tvrdený styrodur označujeme XPS a zväčša odoláva zaťaženiu 300kPa a viac)
Existuje niekoľko druhov systémových dosiek, je to však osobitná a obsiahla téma, budem sa jej venovať v ďalšom blogu. V krátkosti ale pripomeniem, že ich z hľadiska funkčnosti a typu montáže delíme na systémové dosky s výstupkami a tzv. systémové dosky tacker. Kým pri prvej je vykurovacia trubka vtláčaná priamo medzi výstupky, pri druhom type je doska rovná a prichytávame rúrku príchytkami. Z hľadiska materiálu ich najčastejšie delíme na dosky z materiálu EPS bez kročajovej izolácie a EPS-T s kročajovou izoláciou.
4. Prídavná tepelná izolácia pod podlahové kúrenie
Ako som spomenul už vyššie, platí zásada, čím viac tepelnej izolácie, tým lepšie. Keď si zrátame minimálne hrúbky vrstiev podlahovej krytiny 15mm + poter 65mm + systémová doska 30mm, dostaneme výslednú hrúbku 110mm, čo je vlastne minimálna výška podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi. Na prízemí k tomu musíme pridať min.
Aktualizácia blogu: Hrúbky izolácie boli aktualizované podľa požiadaviek normy STN 73 0540-2 z odporúčaných na aktuálne normalizované (požadované) hodnoty podľa prílohy A. Tieto hodnoty budú v platnosti aj po roku 2020, pretože tzv. cieľová hodnota je v našom prípade zhodná s aktuálne normalizovanou.
Skladba podlahy pre podlahové kúrenie na prízemí pri styku so zeminou POZOR!!! Skladba podlahy pre podlahové kúrenie medzi vykurovanými priestormi
Pozor, práve do tejto vrstvy prídavnej izolácie ukladáme i ďalšie inštalačné rozvody od vodoinštalácií, rozvodov kúrenia k rozdeľovačom až po kanalizáciu. Hlavne odpadové rúry vzhľadom na svoju hrúbku bývajú častokrát problém, preto s nimi treba od začiatku rátať a určiť hrúbku vrstvy prídavnej izolácie takú, aby prekryli aj najvrchnejšiu časť inštalácií. Netreba tiež zabúdať na prípadné križovanie rúrok, resp. častý prípad križovania vodovodu a elektroinštalácií. Samotné inštalácie je pritom potrebné uložiť čo najúspornejšie, napr. Na záver ešte jedno upozornenie, na prízemí kladieme polystyrén na hydroizoláciu. Tá je zo živičného materiálu a neodporúča sa priamy styk týchto dvoch materiálov, pretože časom môže dôjsť k znehodnoteniu polystyrénu. Oddeľte ich určite fóliou. Ak hľadáte skutočne profesionálne služby, ste u nás na správnom mieste. Na základe dlhoročných skúseností ponúkame komplexné riešenie dodávky aj montáže podlahového kúrenia.
Ako nastaviť podlahové kúrenie
Sanácia vlhkého muriva
Spôsobov, ako odvlhčiť dom, je viacero. Výber závisí od materiálu a závažnosti jeho poškodenia. Takmer vždy treba využiť odbornú pomoc. Pivniciam v rodinných domoch, hlavne tým skôr postaveným, sa nevenovala dostatočná pozornosť pri odizolovaní od zemnej vlhkosti. Nekládol sa dôraz na hĺbku založenia stavby, odvetranie a spôsob odvádzania vlhkosti zo stavby (zemnej vlhkosti, dažďovej vody a pod.). Pivnice sa budovali prevažne z kamenných múrov bez základov (pôsobili teda ako gravitačné), bez podlahy a často aj bez okien.
Podrezávanie muriva
Dnes je podrezávanie muriva pomerne rozšírený spôsob sanácie. Statik však musí posúdiť, či vôbec možno takto zasiahnuť do stavby, a musí vypracovať statický posudok. Nasleduje horizontálne a vertikálne prerezanie muriva. Nástroj sa vyberá podľa hrúbky muriva - buď reťazová píla, alebo pri hrubších stenách diamantové lano. Do zarezanej a vyčistenej škáry sa vloží nová hydroizolačná fólia, ktorá sa vkladá s presahom na oboch stranách muriva. Štandard je 5 až 7 cm do exteriéru na neskoršie zateplenie domu a 15 až 17 cm dovnútra na napojenie nových izolačných vaní. Ceny sa pohybujú podľa toho, o akú hrúbku a, samozrejme, aj dĺžku muriva ide. Napríklad za podrezanie bežného metra steny s hrúbkou 150 mm je cena približne 15 €/bm. Pri hrúbke 750 mm (nie je nezvyčajná pri starších domoch) sa cena môže vyšplhať až na 100 €/bm.
Injektáž muriva
Fungujú na princípe vytvorenia hydroizolačnej clony vo vlhkom murive. Príprava na injektáž spočíva v navŕtavaní otvorov do muriva. Pri beztlakovej injektáži sa otvory navŕtajú v sklone, aby kvapalina pozvoľne stiekla do pripraveného otvoru. Ak ide o tlakovú injektáž, tak sa otvory vytvárajú vo vodorovnom smere a látka do muriva preniká pod tlakom. Otvory sa musia pred injektovaním vysať, zbaviť prachu. Hydrofobizačná látka potom v murive v okolí otvorov vytvorí hydroizolačnú clonu. Injektážne látky majú rozličné vlastnosti a v závislosti od nich sa určuje vzdialenosť vŕtaných otvorov. Po realizácii injektáže sa opäť vykoná požadovaná povrchová úprava - napríklad sanačnými omietkami. Táto metóda sa môže použiť aj pri pamiatkovo chránených objektoch. Cena sa takisto líši v závislosti od hrúbky muriva.
Odkopanie základov a nopová fólia
Okrem statiky sa narúša aj estetický vzhľad stavby (farebné mapy na stenách, opadávanie omietky, zasolenie omietky a pod.). Pri tomto spôsobe sanácie sa z exteriéru odkope zemina po celom obvode domu až po základovú škáru, vloží sa kupolková (tzv. nopová) fólia a následne sa všetko opäť zasype. Všetko odporúčame urobiť v čo najkratšom čase, aby nenastalo neželané vysypanie základov do výkopu, najmä pri kamenných základoch starých rodinných domov. Ochranná funkcia kupolkovej fólie spočíva v odovzdávaní vodných pár z konštrukcií do vonkajšieho prostredia. Toto opatrenie však nerieši vzlínanie zospodu a zvyčajne sa kombinuje s drenážovaním stavby. Dôležité je ukončenie fólie nad terénom ukončovacou lištou, lebo pri zlom vyhotovení môže medzi fóliu a múr zatekať zrážková voda, prípadne sneh a môže sa mechanicky poškodiť.
Elektro-osmotické zariadenia
Tento systém využíva zemský magnetizmus. Po niekoľkých mesiacoch používania elektroosmotického zariadenia začne voda v kapilárach muriva putovať späť do pôdy, teda od kladného (plus) k zápornému (mínus) pólu. Silný mínusový elektromagnetický zemský pól pôsobí cez podložie stavby a miernym kladným potenciálom účinkuje prístroj na molekuly vody, ktoré sú v murive. V ďalších rokoch pôsobí elektroosmóza ako akýsi štít proti vlhkosti a ten zabraňuje opätovnému vzlínaniu vlhkosti do muriva. Prístroje nerušia iné prístroje v dome (prijímače, vysielače a pod.).
Odvlhčovače vzduchu
Pri tomto spôsobe sanácie sa využívajú prístroje, ktoré zo vzduchu odoberajú vlhkosť kondenzáciou. Po odstránení prístroja zo stavby sa však do muriva opäť dostane vlhkosť, ak je príčinou nedostatočná izolácia stavby. Výhodné je použiť prístroj na vysušenie muriva po sanácii stavby.
Odvlhčenie stavby sa oplatí, lebo v konečnom dôsledku ušetríme náklady za vykurovanie. Pri výkopových prácach hrozí vysypanie základov, lebo prevažná väčšina starých rodinných domov (aj občianskych či priemyselných stavieb) má iba tzv. gravitačné múry. Slovo sanácia znamená ozdravovanie, v prípade budovy ide o nájdenie metódy vhodnej na konkrétny dom. Najprv treba určiť mieru vlhkosti, a teda urobiť diagnostiku vlhkého muriva, a následne určiť spôsob liečby. Ak ide o historické stavby, ktoré sú pamiatkovo chránené, je vhodné vybrať spôsob vysušenia stavby bez zásahov do konštrukcie, resp. Po aplikovaní akejkoľvek metódy treba zvážiť povrchové úpravy stien a zateplenie.
Príklad rekonštrukcie radového domu
Náš príbeh začína v Brooklyne, v mestskej časti New Yorku, ktorá je známa svojimi historickými radovými domami. Autori zo štúdia Palette Architecture dostali za úlohu zrekonštruovať jednu z takýchto nehnuteľností, no pre dovtedajšie necitlivé zásahy to nebola práve jednoduchá úloha. Radový dom Cube House však rodine nakoniec priniesol všetko, čo si želala. Niektorým „radovkám“ zo začiatku 19. storočia hovoria miestni brownstones. Sú pomerne unikátne - ich názov vznikol podľa charakteristického kamenného obkladu, ktorý pokrýva ich fasády. Samotné domy však postavili z tehly a pôvodne slúžili ako bývanie pre strednú vrstvu, často talianske rodiny. Okrem Brooklynu by ste ich našli aj na Manhattane. V podobnom dome (vo West Village) dokonca bývala aj hlavná postava kultového seriálu Sex v meste - novinárka Carrie Bradshow, či ďalšie filmové postavy. V súčasnosti predstavujú nesmierne lukratívne nehnuteľnosti a tešia sa obrovskému záujmu architektov, ktorí ich obnovu berú ako výzvu.
K typickým znakom týchto, zväčša troj- až štvorpodlažných domov patria vysoké okná, úzke priečelia a vyvýšené prvé nadzemné podlažie s veľkorysým schodiskom. V 19. storočí to však nemalo ani tak estetickú, ako skôr praktickú funkciu - hygienické pomery na uliciach totiž neboli ktovieaké. Cieľom architektov v projekte Cube House bolo vytvoriť prostredie, ktoré by vyhovovalo súčasnému životnému štýlu. Noví vlastníci si však zároveň priali navrátiť domu jeho pôvodného ducha. Taliansky mestský dom poznačilo viacero necitlivých vstupov. Predchádzajúci majitelia nielenže strhli niekoľko priečok a pôvodných detailov, ale odstránili aj časť originálneho materiálu, takže celkový architektonický výraz bol vo finále jeden veľký zmätok. Vybúraním fasády a vytvorením novej dostavby sa architekti postarali o vytvorenie efektného kontrastu medzi minulosťou a prítomnosťou.
Zatiaľ čo prvé nadzemné podlažie zachováva čo najviac pôvodných prvkov stavby, najnižšie poschodie situované na úrovni záhrady predstavuje pravý opak. Kým prízemie vďaka vybúraniu pôvodného múru vytvára priestor pre otvorenú dispozíciu, druhé podlažie tvoria miestnosti tradičnejšieho charakteru. Všetky sú ukryté za „závojom“ zasklenej deliacej steny, ktorú lemuje pôvodné tehlové murivo. „Kocka“ je minimalistickým prídavkom domu a v rovnakom štýle sa nesie interiérový koncept najnižšieho podlažia. Architekti sem sústredili kuchyňu s honosnou jedálňou, ktorá sa pýši vysokým stropom. Detaily majú skôr industriálny minimalistický charakter, od nenápadného lemovania skriniek kuchynskej linky, cez elegantné línie podlahy so vzorom rybej kosti, až po tenké, takmer neviditeľné konštrukcie svietidiel.
Prístavba vďaka viacerým zaskleným plochám a okenným otvorom poskytuje variabilné prepojenie s prírodou. „Napríklad, do strešnej časti kocky sme umiestnili veľký asymetrický svetlík, ktorý obyvateľom umožňuje hmatateľné prepojenie s exteriérom. Svetlík takisto vytvára vizuálne spojivo s čiastočne prekrytou strešnou terasou nad jedálňou. Čelnú fasádu prístavby tvorí po celej šírke štvoro otvárateľných zasklených dverí, nad ktorými sa vyníma mriežkovaná sklená stena. Domáci tak majú plný kontakt so starostlivo upravenou záhradou, ktorú zapustili v zadnej časti pozemku.
Na rozdiel od spodnej úrovne sú vyššie podlažia programovo zložitejšie a členitejšie. Prvé poschodie víta hostí v otvorenom, no formálnejšom priestore, ktorý má charakter salónu. Veľké posuvné dvere zasadené do stavebného puzdra vedú do zadnej knižnice, odkiaľ sa možno dostať schodiskom až do jedálne. Miestnosti lemujú talianske lišty, farebnosťou aj detailmi evokujú pôvodný charakter budovy z 19. Zo vstupnej haly vedie zrenovované drevené schodisko na druhé poschodie, ktoré pôsobí komornejšie. Nachádza sa tu pracovňa vyložená policami, ktorá je dvojicou sklenených dverí napojená na strešnú terasu s výhľadom do záhrady. Miesto tu našla aj hlavná spálňa s funkčným krbom, zrekonštruovaným výklenkom a prislúchajúcou mramorovou kúpeľnou. „Tradičné či na mieru vytvorené prvky horných podlaží sú v protiklade s prízemím, ktoré má jednoduchší a vzdušnejší ráz,“ dodáva Peter Miller.
tags: #vyvysene #prizemie #rekonstrukcia