Komplexný sprievodca izoláciou základov a bojom proti vlhkosti

Nechránené vystavenie základov vlhkosti sa môže stať nočnou morou chalupára. Hydroizolácia základov alebo rôzne stavebné opatrenia, ktoré môžu posilniť alebo dočasne nahradiť jej účinnosť, nie je to isté ako opatrenia proti vlhkosti v stenách. Dodatočným odizolovaním základov môžete problému s vlhkosťou v dome predísť, alebo ho aspoň obmedziť. Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou.

Význam hydroizolácie a jej plánovanie

Pri základoch novostavieb je kvalitná hydroizolácia štandardom a jej účelom je chrániť budovu nielen pred zemnou vlhkosťou a tlakovou vodou, ale napríklad aj pred radónom. Hneď pri kúpe stavebného pozemku by ste sa mali informovať o jeho hydrogeologických pomeroch, teda o úrovni spodnej vody, stupni vlhkosti zeminy, zložení vody a jej agresivite. Na základe týchto informácií vám projektant posúdi, či je možné postaviť na pozemku dom podľa vašich predstáv.

Ak geologický prieskum upozorní na výskyt radónu, je vhodné zároveň s izoláciou proti vode a vlhkosti riešiť aj ochranu proti jeho prenikaniu do interiéru stavby. Ak vám geológ neodporučí vzhľadom na vysokú spodnú vodu budovať suterénne priestory, mali by ste to rešpektovať a radšej plánovaný projekt s podpivničením prehodnotiť. Vyhnete sa tak veľmi prácnym a finančne náročným stavebným prácam, možno nepríjemnostiam, ktoré v budúcnosti v súvislosti so spodnou vodou môžu nastať.

Jednoduchšie je stavať v oblastiach, kde nie je spodná voda a stavbu chránime len proti zemnej vlhkosti. Aj v týchto oblastiach musíte počítať so stekajúcou vodou, najmä ak je dom vo svahu. Stavbu treba izolovať vo vodorovnom aj zvislom smere. Prvý bráni stúpaniu vlhkosti zdola nahor nad jej úroveň. Zvislá izolácia chráni steny pred vodou v zemine naokolo.

Metódy dodatočnej izolácie kamenných základov

Dodatočným odizolovaním základov môžete problému s vlhkosťou v dome predísť, alebo ho aspoň obmedziť. Ale ako to urobiť? Táto téma je veľmi diskutovaná, často je dokonca predmetom sporov. Riešenie tohto problému možno zveriť jednej z mnohých špecializovaných spoločností. Náklady sa však minimálne zdvojnásobia a špecialisti vám často neponúknu nič, čo by ste nezvládli sami.

Externá hydroizolácia a odvodnenie (drenáž)

Pri prevažnej väčšine sanačných opatrení súvisiacich s dodatočnou hydroizoláciou sa vopred odhalia základy. Je potrebné postupovať opatrne. Odborníci tvrdia, že tento typ sanačných a výkopových prác sa oplatí vykonávať postupne, každé tri alebo štyri metre. Prvotnou ochranou by malo byť odvodnenie staveniska. Pri päte základov položíte vyspádovanú drenážnu rúru a výkop zasypete štrkom a kamenivom. Prívalová a stekajúca voda po kameňoch stečie na dno jamy do drenážnej rúry, ktorá ju bezpečne odvedie na nižšie položené miesto mimo objektu.

V prvom rade je to vytvorenie vodnej bariéry z plastovej fólie. Tá sa ukladá do výkopu cez výstupky (nopy) smerom k základom. Nopy vytvárajú ventilačnú medzeru medzi fóliou a podkladovým materiálom. Fólia sa zdvihne asi 20 cm nad úroveň terénu a jej horný okraj sa potom pripevní k murivu špeciálnou latou, aby sa zabránilo padaniu nečistôt do vzduchovej medzery medzi základom a pätkami.

Aby sa znížil nápor vody, je potrebné ju odvádzať. Na tento účel sa používa drenáž pozostávajúca z perforovanej drenážnej rúry. Ukladá sa do svahu v smere, ktorým potrebujete odvádzať odtekajúcu vodu. Výkop sa vystelie geotextíliou, potom sa zasype vrstvou jemného piesku, vrstvou štrku a vrstvou sutiny. Na ňu položte drenážnu hadicu a potom ju zasypte vrstvou štrku a vrstvou štrku. Na ňu môžete položiť napríklad balvany alebo betónovú dlažbu so sklonom od chaty. Samotné drenážne potrubie sa neodporúča obaliť geotextíliou. Na oboch koncoch nad úrovňou terénu sa odporúča umiestniť perforované kryty proti hlodavcom a iným živočíchom.

Pri niektorých typoch stavieb sa môže stať, že dodatočne starostlivo zhotovená hydroizolácia síce chráni základy, ale spôsobuje odtok vody pod domom. Voda sa potom "dostane" pod základy, môže podmyť suterény a postupne ohroziť celú budovu, čo je opäť problematické najmä pri chatách na svahovitom teréne.

Interná hydroizolácia (pre suterény a pivnice)

Ak nie je možné izolovať základy z vonkajšej strany, napríklad ak potrebujete dodatočne izolovať hlbokú pivnicu, môžete izolovať aj zvnútra. V tomto prípade je potrebné vytvoriť na stenách a podlahách súvislú a uzavretú vrstvu izolácie, zvyčajne z asfaltových pásov. Bolo zistené, že v dvoch izbách sa objavujú zavlhnuté steny, ktoré idú od zeme. Vlhkosť odstraňujem prístrojom pracujúcim na báze elektromagnetického poľa. Vysúšanie sa chvíľu darilo. V jednej miestnosti je mokrá pivnica, ktorá je tehlová a v zemi.

Chemická injektáž - riešenie vzlínajúcej vlhkosti

Po zhliadnutí videí a prečítaní rôznych článkov je spôsob izolácie muriva injektážou lákavý, hlavne z toho dôvodu, že si ju je možné vykonať aj svojpomocne. Použitie injektážneho krému bolo celkom jednoduché a očakáva sa od neho pozitívny výsledok. Injektáž sa plánuje v celkovej dĺžke 36 metrov. Nemalo by vadiť, že je murivo aktuálne suché, ani to, či je možné aplikovať injektáž preventívne v celom dome, hoci viditeľná vlhkosť absentuje. Dôležité je aj to, či aplikácia má dopad na naviazanosť krému do stien.

Rodinný dom postavený na kamenných základoch a následne murovaný pálenou tehlou, približne 60 ročný, vykazuje vlhkosť na jednej stene vo výške asi 10 cm od podlahy, čo naznačuje nefunkčnú izoláciu. Aplikácia musí byť nad izoláciou, aby vytvorila „film“ v jednej rovine v škárach. Obvodové múry starého domu vlhnú. Dom je postavený na kamennom vale, kamene sú zarovnané neznámym materiálom, nasleduje izolácia a pálená tehla. Problém je vo viazaní tehál. Riešenie zahŕňa vŕtanie vrtov do medzery nad prvou tehlou, avšak v dôsledku viazanosti tehly sa vrt môže dokončiť v tehle. Ak je podlaha v miestnosti 5-10 cm nad pôvodnou izoláciou, je možné navŕtať diery skrz stenu až do podlahy a docieliť tak spojenie podlahy s múrom sanačným krémom.

Vrtáky s priemerom 14 mm s hĺbkou o 4 cm menšou ako je hrúbka múru a rozostupy 9-10 cm sú odporúčané. Vŕtalo sa najskôr dĺžkou vrtáka 400 mm a vrty sa dokončovali dĺžkou vrtáka 550 mm, pričom pri dovrtávaní sa takmer u všetkých dier dostávalo k skokovému posunu, teda do vydutín. Odporúčaná výška vrtov od podlahy je do 100 mm. Bola realizovaná skúška vŕtania o škáru vyššie, teda vo výške 180 mm od podlahy, s úvahou, že to bude lepšie ako prvá nevydarená verzia.

Je potrebná hydroizolácia tehlovej steny s dĺžkou 6 m a šírkou 30 cm. Tehly sú položené bez akejkoľvek izolácie, pravdepodobne v betónovom alebo maltovom lóži priamo na žulové kamenné bloky. Až po 6 radoch je vykonaná hydroizolácia. Nad touto izoláciou sú už tehly suché. Avšak kvôli zatepleniu je potrebná hydroizolácia aj tých spodných tehál. Nie je jasné, či vykonať vrty priamo medzi tehlu a kamenné bloky, keďže spoj je veľmi pevný a malta/betón sa nedrobí. Pôvodne sa uvažovalo vŕtať až o tehlu vyššie ako je stará izolácia vo škáre, čo by bolo asi 5 cm nad finálnou podlahou. Priamo do pieskovcov sa vŕtať nechcelo, pretože ide o starý barák a terén nie je všade rovina. Následne by prišla na rad škára s izoláciou, ale nie je jasné, či je vhodné dávať krém do škáry s lepenkou.

V prípade, že podlaha je vykopaná až na hlinu, otvory by sa mali vyvŕtať čo najbližšie k podkladovému betónu, kde vychádzajú pieskovcové štuky, potom tehla, stará lepenka a tehla. V návode sa uvádza, že sa môže vŕtať maximálne 10 cm nad úrovňou vnútornej podlahy. Niekedy ale v týchto miestach vedú rúrky od kúrenia. Pri kamennom základe je otázka, v akej výške murivo ideálne navrtávať, pretože v tejto výške vychádza kamenný základ. Po izolácii muriva z vonku príde nalepiť polystyrén.

Vonkajšie obvodové múry 200-ročného domu, ktorý je postavený zo „zmiešaného muriva“, sú ľahko prístupné a budú injektované zvonku, čo najnižšie k základu, pravdepodobne 10 cm od spodnej hrany steny. Čo sa týka vnútorných stien, plánuje sa vybúrať existujúce podlahy až na základný hrubý betón, na ktorom je hydroizolácia. Ak sa injektáž vykoná čo najnižšie nad týmto hrubým betónom, nemalo by vadiť, keď potom budú zazátkované „injekcie“ zaliate do čistého betónu. Je otázkou, či možno injektáž zhotoviť takto „definitívnym“ spôsobom, alebo je nutné k tým zátkam ponechať „servisný prístup“. K vonkajším injektážam sa ľahko dostaneme, pre „servis“ bude stačiť „otriasť“ kúsok omietky, ale čo sa stane s injektážou, ktorej vstupy budú viacmenej už neprístupné?

Dom je celý podpivničený a cca 1 m pivnice je zapustený do zeme (po celom obvode). Pivnica sa chce opraviť, aby sa mohla trochu lepšie využívať. Z vonkajšej strany je nopová fólia, kačírek o šírke cca 40 cm a v úrovni hydroizolácie je drenáž (odvedená cca 40 m ďaleko od domu). Dom je z roku 1952 a stav hydroizolácie nie je známy. Po vykonaní drenáže a natiahnutí nopovej fólie pred 5 rokmi sa stav výrazne zlepšil, ale stále je poznať na spodnej časti trochu vlhkosti. Cca 1 m od podlahy je vykonaná (asi v roku 1995) cementová omietka a na zvyšku sú sanačné omietky. Hydroizoláciu by bolo vhodné poistiť injektážnym prípravkom, avšak nie je isté, v akom mieste to urobiť. Ak sa chce pivnica využívať, injektáž by sa vykonala 10 cm nad podlahou pivnice.

V 90-ročnom dome sa objavujú zavlhnuté steny, ktoré idú od zeme. Po odstránení vnútorných omietok vo výške asi 80 cm od zeme, ktoré boli predtým zavlhnuté a boli nahradené sanačnou omietkou, sa ukázalo, že aj napriek sanačnej omietke (zatiaľ je bez štuku) sa niekde opäť objavuje vlhkosť. Je dôležité vedieť, či by injektáž krémom AquaStop Cream pomohla a či by vzniknutá clona udržala aj vlhkosť spôsobenú prameňom pod domom, najmä v miestnosti, ktorá nie je podpivničená, ale jeden jej múr je vymurovaný až hore do ďalšieho podlažia, kde je už chodbou, pod ktorou je pivnica. Pivnica je vlhká, ale tam vlhkosť nevadí. Na jednej stene domu z roku cca 1935 vzlína vlhkosť. Táto časť domu je podpivničená, strop je v úrovni terénu, podlaha pivnice 210 cm nižšie. Hladina spodnej vody bude podľa skúseností susedov ľahko pod podlahou. Keď veľa prší, vlhkosť sa zvyšuje.

Zložitosť injektáže pri rôznych materiáloch muriva

• Starý dom s kamenným základom a zmesou pálených a nepálených tehál: vlhkosť vzlína zo zavážanej nepoužívanej pivnice. Spodná vrstva (cca 10 cm sokel) je omlátená na kameň, napriek tomu v určitých miestach býva kameň navlhnutý. Je možné systém použiť aj na takto zloženú stenu? Má cenu vŕtať do kameňa/medzi kameň, alebo až v mieste, kde začína skladba z pálených/nepálených tehál?
• Betónový kváder s dutinami: v škáre, do ktorej sa chcelo vŕtať, bola po celej dĺžke steny kovová rúrka. Po jej vybratí ostala diera 10x10 cm po celej dĺžke. Je vhodné najskôr navŕtať diery, dať injektáž a potom drážku vyplniť PUR penou (vodeodolnou?), sieťkou, kleberom a omietkou? Alebo je alternatíva drážku vyplniť kúskami tehly, pórobetónu?
• Rodinný dom s prízemím 80 cm pod úrovňou terénu: múry boli obložené zvnútra dreveným obkladom. Po odstránení obkladu sú múry do výšky 2/3 vlhké. Dom bol pred 20 rokmi obkopaný, urobená zvislá hydroizolácia a oddrenážovaný. Vo vnútri sa rozbil podklad (základová doska), obkopal a odvetral všetky múry a naspäť zabetónoval podkladovú dosku. Múry sú z 2/3 tvorené z betónu, na ktorom je tenká izolácia, a ďalej z plných vypálených tehál. Bude injektáž účinná?
• Miestnosť s plnou pálenou tehlou (hrúbka 30-35 cm): prvá priebežná špára je 5 cm a ďalšia 15 cm nad podlahou, na jednej stene 8 cm. Zostávajúce dve steny majú betónový základ, ktorý presahuje cca 5 cm nad podlahu, na tom je izolácia z obyčajnej dvojitej plastovej fólie a potom tehly. Navŕtanie by bolo z vnútornej strany miestnosti. Je v poriadku vykonať to do tých škár 15 cm, resp. 8 cm od podlahy? Môže byť murivo zasolené? Je možné vykonať vŕtanie (aspoň v časti) priamo do omietky alebo nad fóliu do tehly, ak sa pod fóliu penetrácia rovnako nedostane?

Tepelná izolácia základov a podláh

Pri výkopových prácach na odhalenie základov je vhodné zvážiť dodatočnú tepelnú izoláciu. Vždy je lepšie izolovať základy alebo spodnú časť budovy proti vode z vonkajšej strany, odkiaľ je dom najčastejšie vystavený vlhkosti a vode.

Väčšina pasívnych domov sa buduje bez podzemného podlažia a pri zakladaní sa uplatňujú konštrukčné princípy odlišné od tradičnej výstavby. Pri zakladaní domu tradičným spôsobom sa tepelné izolovanie základov nerieši, postačí izolácia proti vode a vlhkosti v podobe lepenky alebo PVC fólie. Tepelná izolácia sa objavuje až v konštrukcii podlahy.

Vhodný spôsob, ako sa vyhnúť prerušeniu tepelnej izolácie murivom, je založenie železobetónovej dosky na únosnej tepelnej izolácii. Vznikne tým súvislá tepelnoizolačná obálka okolo celého domu a masívna doska navyše zabezpečí veľkú akumulačnú hmotu, ktorá pomáha udržiavať stabilnú vnútornú teplotu. Všetky nosné konštrukcie sú tak v teple v interiéri. Konštrukcia základov by pri pasívnom dome v podstate ani nemala prísť do styku so zemou.

Ak je tepelná izolácia pod základmi z extrudovaného či expandovaného polystyrénu, pred naliatím betónu sa na betón aplikuje PVC fólia. Tá chráni pred vlhkosťou. Pri použití penového skla na zateplenie základov už nemusíte riešiť izoláciu proti vode. Penové sklo neprepúšťa vodu a chráni aj pred radónovým žiarením. Od projektanta je navrhnutá výška najmenej 80 mm polystyrénu, ktorý sa položí na odobratý násyp existujúcej podlahy. S tým súvisí aj to, že v tejto výške vychádza kamenný základ a nie je jasné, v akej výške murivo ideálne navrtávať. Zvonku príde po izolácii muriva nalepiť polystyrén.

Materiály a techniky hydroizolácie

Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť nátery, stierky, bitúmenové pásy alebo PVC fólie.

Asfaltované pásy

Asfaltované pásy z oxidovaného i neoxidovaného asfaltu sa využívajú hlavne pri izolovaní stavieb proti vzlínajúcej vode. Je to klasická technológia izolovania a doteraz sa často používa hlavne pre cenovú dostupnosť. Práca s takýmito pásmi je v porovnaní s inými materiálmi zdĺhavá a príprava podkladu vyžaduje opracovanie a zaoblenie všetkých rohov a kútov. Natavujú sa na penetrovaný podklad v jednej alebo v dvoch vrstvách. Pri ich ukladaní je veľmi dôležité dbať na dostatočný vzájomný presah jednotlivých kusov (aspoň 10 cm), ktorý zaručuje dokonalú tesnosť izolácie.

Plastové fólie

Plastové fólie sa najčastejšie používajú na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode. Ich hlavnou výhodou je nenáročnosť prípravy podkladu. Môžu sa inštalovať v ľubovoľných klimatických podmienkach, a to aj na neupravený a nevysušený betón. Výhodou je aj ich mechanická odolnosť a tvarová variabilita. Dokonale sa prispôsobujú pohybom stavby.

Moderné izolačné stierky

Moderné izolačné stierky najlepšie vyhovujú v prípade izolácie proti zemnej vlhkosti a ochrany spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón. Ľahko a rýchlo sa nanáša a môže sa aplikovať aj na neupravený a nevyzretý betón.

Vodonepriepustný betón

Ide o špecifický druh betónu, ktorý je vďaka špeciálnym prísadám a výrobným postupom dostatočne odolný proti účinkom tlakovej vody. Používa sa prevažne na budovanie betónových konštrukcií, ktoré sú dlhodobo vystavené vode a vodnému tlaku. Na zvýšenie funkčnosti vodonepriepustného betónu sa používa kryštalická hydroizolácia alebo vrstva z elastomérbitúmenových pásov.

Porovnanie izolačných materiálov

tags: #vysparovanie #kamenneho #zakladu #a #jeho #izolacia