Spoločnosť ALAS SLOVAKIA, s. r. o., pôsobí na slovenskom trhu od roku 2002, avšak jej korene siahajú do roku 1992, kedy vznikla pod názvom Alas štrkové a betónové závody s.r.o., Bratislava. Zakladateľom bola rakúska firma Alas-Kieswerke GmbH Viedeň, ktorá je spoločným podnikom výrobcu štrkopieskov Asamer Hufnagl a stavebnej spoločnosti Alpine Bau.
Prevažujúcou činnosťou spoločnosti je ťažba a spracovanie kameniva, ktoré je určené na predaj stavebníkom, ale aj iným spotrebiteľom. Významnou časťou výrobného programu je aj produkcia transportbetónu. Sortiment kameniva je certifikovaný v zmysle príslušných zákonov.
Spoločnosť drží vo svojom odvetví približne dvadsať percent slovenského trhu, v prípade západného Slovenska je to však až 60 percent. Alas ročne vyťaží, upraví a spracuje vyše dva milióny ton materiálu a na trhu umiestni aj zhruba 70-tisíc m3 hotového betónu. Spolu zamestnáva cez dvesto ľudí a v minulom období vytvoril zisk po zdanení 32,5 milióna korún.
Vysoká pri Morave - strategická lokalita pre Alas Slovakia
Jednou z kľúčových lokalít pre ťažbu štrku a kameniva je pre spoločnosť Alas Slovakia oblasť Vysokej pri Morave. Alas si zabezpečil dobývacie práva na túto lokalitu, ako aj na Pusté Úľany, Okoč a Marianku. V roku 1997 rakúski spoločníci prostredníctvom svojich viedenských dcérskych spoločností Polensky und Zöllner a Heka Holding získali majoritný podiel v Štrmacu s.r.o., Bratislava, slovenskom pozostatku skrachovaného rakúskeho stavebného holdingu Maculan. Aktíva Štrmacu sa začlenili do Alasu vrátane ťažobných závodov na štrkopiesok vo Vysokej pri Morave a v Košariskách pri Dunajskej Lužnej, ktoré Alas neskôr odkúpil. Krátko nato spoločnosť od správcu konkurznej podstaty Kameňolomov a štrkopieskovní, š.p., Trstín kúpila lomy v Trstíne, Sološnici a Lošonci a ďalšiu ťažobňu štrkopiesku v Pustých Úľanoch. „Bol to potenciál, vďaka ktorému sme sa mohli rozbehnúť,“ hodnotí generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti Ján Foltýn.
Zásoby surovín v ložisku pri Vysokej sa odhadujú na päťdesiat rokov. Vlastníctvo pozemkov, ktoré Alas vykúpil za posledných päť rokov v spomínaných lokalitách v rozsahu zhruba tristo hektárov, je pritom podľa zákona oddelené od vlastníctva surovín v dobývacích priestoroch. Tie patria štátu, ktorý dáva povolenie na ťažbu. V tejto lokalite firma Alas neťaží len štrk, ale taktiež prírodné ťažené kamenivo.
Prehľad odhadovaných zásob surovín v ložiskách Alas Slovakia
| Ložisko | Odhadovaná životnosť (roky) | Potenciál rozšírenia (roky) |
|---|---|---|
| Trstín | 40 | - |
| Vysoká pri Morave | 50 | - |
| Nové Košariská | 12 | +20 |
Jazero pri Vysokej pri Morave: Ťažobná jama vs. rekreačná zóna
Hoci sa občas objavujú informácie o tom, že pri Vysokej pri Morave je pekné jazero na kúpanie, realita ťažobnej jamy, známej ako štrkovisko Židovky, je iná. Návšteva tejto "zjazernenej" ťažnej jamy odhalila, že pôsobila dojmom priemyselnej mláky, kde sa niečo ťaží. Jazero pri Vysokej vyzeralo dobre len zdiaľky a uspokojiť by mohlo len rybárov, a nie niekoho, kto hľadá osvieženie v príjemnej čistej vode.
Pravdepodobne v dôsledku sucha bola hladina vody poklesnutá, čo sťažovalo prístup do vody bez prechodu bahnom. Vstup do vody znepríjemňuje nečistota prevažne organického pôvodu na hladine, ako aj štandardný odpadkový neporiadok vlastný rybárskym miestam pri "bratislavských mlákach", čo potvrdzuje, že toto jazero nie je vhodné na rekreáciu. Pretože priestor ťažby je zakázaný, prístup k jazeru je možný len obchádzkou sprava cez hrádzu a široké pole.
Podľa stránok Slovenského rybárskeho zväzu Záhorie je štrkovisko Židovky kaprovým revírom, ktorého dĺžka je vyše 1100 metrov a šírka 490 metrov.
Výzvy v stavebníctve a ťažobnom priemysle
Spoločnosť Alas Slovakia čelí viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jej tržby a plánovanie. Ján Foltýn, generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti, priznáva, že v tomto roku Alas Slovakia neutŕži vlaňajších 422 miliónov korún pre menší počet veľkých stavieb. „Prvý polrok tomu však nenasvedčuje,“ dodáva Foltýn, pričom poukazuje na meškajúce veľké stavby.
Vlani Alas vyrobil viac betónu - okrem stacionárnych betonární prevádzkoval aj mobilnú betonáreň, z ktorej dodával betón na stavbu automobilového parku Volkswagenu pri Lozorne. „Tento rok už taká stavba nie je, hoci o mnohých sa dlho hovorí,“ vysvetľuje J. Foltýn. Medzi takéto projekty patrí napríklad budovanie tunela v Mlynskej doline, areál Soravie a Tesca na Zlatých pieskoch, či projekt Mosta Košická, ktorých realizácia sa neustále odkladá. V takejto situácii sa výrobcom stavebných materiálov ťažko orientuje a plánuje. „Máme schopnosti aj na dvojnásobok objemu dodávok, na to však musí byť potreba a záujem,“ tvrdí J. Foltýn.
Problematika nezákonných ťažíb a deformácie trhu
Okrem meškajúcich projektov komplikujú pôsobenie spoločnosti aj majetkovoprávne doriešenia pozemkov na ložiskách, kde sú majitelia často nejasní, nerozhodní alebo majú prehnané predstavy. „Na druhej strane nám život strpčujú nezákonné ťažby,“ dodáva šéf Alasu.
Objavujú sa firmy, ktoré s vedomím štátnych orgánov ťažia štrkopiesok bez potrebných povolení, skrývajúc sa pritom za poľnohospodársku činnosť. Tým sa vyhnú poplatkom za vyňatie pozemkov z pôdneho fondu, ktoré sú významnou nákladovou položkou pri otváraní nového ložiska. „Aby to obišli, vydávali naši konkurenti ťažbu za stavbu rybníka, pretože vtedy netreba platiť za vyňatie,“ vysvetľuje J. Foltýn. „Teraz tomu už usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva SR zamedzuje, tak predstierajú, že sú to rezervoáre pre závlahy.“
Pri zabratí jedného hektára tak možno ročne ušetriť približne desať miliónov Sk, čo významne deformuje trh. „Pri nákupe štrku sa zákazník rozhoduje takmer výlučne podľa ceny a takíto konkurenti sú s nami na jednom trhu,“ sťažuje sa J. Foltýn. „Dosť ťažko sa voči tomu dá brániť, keď si štátne orgány neplnia povinnosti.“ Odberateľmi Alasu sú najmä stavebné spoločnosti a výrobcovia betónovej prefabrikácie, pričom spoločnosť sa presadzuje tam, kde silný investor vyžaduje kvalitu. „Kde nie je a stavebné firmy si môžu dovoliť dať tam hocičo, tam máme problém,“ tvrdí Foltýn.
Logistika a budúce plány Alas Slovakia
Vzhľadom na vysoké náklady prepravy štrku sa Alas zatiaľ musí spoliehať najmä na slovenský trh. Ekonomicky únosné je dopravovať štrk a kamenivo maximálne do vzdialenosti 50 kilometrov. So vstupom do EÚ však Ján Foltýn očakáva až stopercentný rast spotreby základných stavebných surovín v krajine, najmä v jej strede a na východe, zatiaľ čo na západe Slovenska by to malo byť už len 30 až 40 percent.
Spoločnosť preto zamýšľa rozšíriť svoje pôsobenie ďalej na východ a pracuje na získaní ďalšej prevádzkarne v nitrianskej lokalite, čo by logisticky pomohlo. Zlepšenie organizácie dopravy je ďalším nástrojom na zlepšenie pozície firmy, ide o nájdenie partnerov, ktorí pravidelne prevážajú náklady opačným smerom, aby sa zamedzilo neefektívnym, nevyťaženým jazdám. Zvyšok kapacít poskytuje iným partnerom.
„Nových zákazníkov je málo. Konkurenti vstupujúci na trh sa snažia získať trhový podiel najmä na úkor nás - najväčšieho dodávateľa. Je to denný boj o každé auto,“ opisuje situáciu v ťažbe kameňa a štrkopiesku na západnom Slovensku J. Foltýn.
Vplyv zmien v legislatíve na investície (daňové prázdniny)
Potreba investovať do nákupu pozemkov, technologického vybavenia a ekologických opatrení viedla spoločnosť k myšlienke využiť možnosť daňových prázdnin. Vlani preto vznikla z pôvodnej firmy Alas štrkové a betónové závody (ASBZ), s.r.o., Bratislava nová spoločnosť Alas Slovakia so základným imaním 193 miliónov korún, do ktorej dovtedajší majitelia v rovnakom pomere vložili finančný kapitál. Zatiaľ bolo splatených 100 miliónov korún a do konca roka by mala podľa J. Foltýna pribudnúť aj zvyšná suma.
Alas Slovakia od začiatku roka odkúpil majetok ASBZ a iných firiem a zrealizoval významné technologické investície, napríklad do prevádzkarne Košariská investoval 30 miliónov korún. „Toto všetko sú tridsaťročné zariadenia, tak sme si hovorili - dajme sa do toho. Aj keď to bude niečo stáť, počas piatich rokov firmu vybavíme tak, že bude technicky, ekologicky a vôbec na úrovni,“ vysvetľuje J. Foltýn.
Po niekoľkých mesiacoch však prišla zmena zákonov, ktorá poskytnutie daňových prázdnin ruší, čo ovplyvňuje celú filozofiu firmy. V prípade daňových prázdnin sa totiž nezvažuje medzi kúpou nového zariadenia alebo lacnejšou opravou starého; firma radšej investuje viac pre dlhodobý pokoj. „Začnete s touto filozofiou a po tri štvrte roku vám povedia, že to neplatí,“ sťažuje sa Ján Foltýn.
Podľa jeho slov sa Alas bude svojich práv domáhať prípadne aj súdnou cestou, keďže ročne by v prípade straty daňových úľav prišiel zhruba o 30 miliónov korún. Napriek tejto situácii šéf firmy tvrdí, že rakúski partneri základné imanie napriek tomu do konca roka splatia.