Orech je krásnym doplnkom do veľkých záhrad, pretože pri dobrej starostlivosti z neho vyrastie naozaj vysoký a mohutný strom s veľkou koreňovou základňou. Zároveň vám však poskytne veľké množstvo tieňa!
Orech kráľovský, po latinsky Juglans Regia, je najrozšírenejším a najobľúbenejším druhom orecha, pestovaným v našich končinách. Strom býva v dospelosti vysoký a mohutný, pôsobí majestátnym dojmom. Orech kvitne na jar, pričom má samčie aj samičie kvety, čo láka veľké množstvo rôznych opeľovačov. Listy sú nepárne, zložené z 5 až 9 menších lístkov.
Výber vhodného stanovišťa a pôdy
Orech patrí k drevinám, ktoré sú pomerne náročné na slnečné svetlo a teplo. Orechy vysádzame ideálne na plné slnko, prípadne do mierneho polotieňa - vždy ako solitéry. Môžete ho vysadiť aj do zápoja stromov, jeho plodivosť a úroda však môžu potom byť značne obmedzené. Najvhodnejšie sú teplé, otvorené, mierne svahovité polohy. Vyžaduje si dostatočne hlbokú pôdu bohatú na minerálne látky a s dostatkom pôdnej vlahy. Dobre sa darí aj na náhorných rovinách so sprašovou pôdou. Na týchto miestach netrpí ani väčšími mrazmi v zime, ani jesennými a jarnými mrazíkmi. V nížinách, kde sa z jari najskôr prebúdza, mu najviac škodí veľké striedanie teplôt. Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy. Stanovište by malo byť chránené zo severu, či severovýchodu pred silnými mrazivými vetrami.
Orechu najviac vyhovujú stredne ťažké pôdy s dostatkom vápnika a humusu. Je možné ho vysadiť aj do hlinito-piesočnatej pôdy, v tomto prípade však potrebuje veľké množstvo vlahy zo zrážok. Orechy vysádzame do hlbokých, piesočnato-hlinitých pôd, s dostatkom humusu a vlahy, bohatých na vápnik. Pôda by nemala byť ani suchá, ani premokrená. Vyhovujú mu skôr ľahšie a dostatočne hlboké pôdy alebo hlboká hlinitá pôda dobre zásobená humusom a vápnikom.
Príprava na výsadbu
Pred výsadbou orecha je najprv dôležité vedieť jednu vec - v jeho blízkom okolí a pod ním nebude možné dopestovať žiadnu zeleninu, ovocie, ba dokonca ani trávu. V nedávnej minulosti sa orechy často vysádzali popri cestách. Z hľadiska vybraných charakteristík sú to stanovištia do nadmorskej výšky 300, na chránených lokalitách do 350 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,0 °C a ročnou sumou zrážok 550 až 700 mm. Dôležité je i v nižších polohách vyberať lokality s dlhým vegetačným obdobím, čo najmenej ohrozované neskorými jarnými mrazmi - nevhodné sú z tohto dôvodu terénne jamy, uzavreté údolia a lokality obkolesené terénnymi prekážkami, naopak ideálne sú mierne svahovité pozemky, chránené pred studenými vetrami a plošiny vyvýšené nad okolitým terénom.
Škrupinoviny sa u nás spravidla považujú za ovocné dreviny, ktoré sú menej náročné na prípravu pôdy, napriek tomu však nesmieme zanedbávať pri príprave pôdy niektoré všeobecne platné zásady - doplnenie živín, prevzdušnenie pôdy, odburinenie, urovnanie povrchu pôdy. V nedôsledne pripravenej pôde je rast po vysadení spočiatku pomalší a dochádza k oddialeniu rodivosti. Príprava pôdy sa podobne ako v prípade iných ovocných druhov začína 2 až 3 roky pred výsadbou stromov.
Pri výbere sadenice je hlavným kritériom predovšetkým jej zdravotný stav, teda dobre vyvinutý hrotiak, riadne zacelené miesto štepenia, zdravá, nezaschnutá a dobre vyvinutá koreňová sústava. Orechy sa predávajú bez koreňového balu, výsadbový materiál v prípade orecha je spravidla hrotiak. Orech kráľovský sa v minulosti rozmnožoval generatívne, avšak takýto materiál nezaručuje dobrú kvalitu plodov a rodivosť, neskoro vstupuje do rodivosti, a tak na výsadbu využijeme iba stromčeky naštepené na semenáči orecha. Semenáč orecha vytvára pomerne silný kolovitý koreň, ktorý sa pri vyberaní z pôdy poškodí a stromček po vysadení na trvalé stanovište rastie pomaly, preto si všímame kvalitu koreňového systému a uprednostníme stromčeky s čo najväčším množstvom koreňov.
Proces výsadby
Orech štandardne vysádzame vo forme mladých stromov (bežne dostupných od 50 cm do 150 cm), kúpených zo škôlky. Medzi jednotlivými stromami ponechávame rozostup 8 - 14 metrov (podľa veľkosti konkrétnej odrody) a vysádzame ich do jamy s rozmerom ideálne 60 x 70 cm. Klasické orechy vysádzame s rozostupmi najmenej 14m, vrúbľovaným stačí spôn 8x10-12m. Na výsadbu si pripravíme jamu o veľkosti 50x50cm s dobre prekyprenou pôdou. Pri pestovaní vo svahoch by mala byť pripravená jama hlbšia, cca 60x70cm. Jamy s horšími pôdnymi podmienkami vylepšíme pridaním kompostu a záhradného substrátu.
Vhodným termínom na výsadbu orecha kráľovského je jar, nakoľko pučí neskôr a teplá pôda v tomto období umožňuje rast koreňov a čiastočne zakorenenie do pučania. Orech môžete vysádzať na jar aj na jeseň. Hlavné je, aby pôda už (ešte) nebola zamrznutá. Ak sa rozhodnete pre jesennú výsadbu, nezabúdajte mladý stromček aspoň v prvom roku chrániť pred mrazmi. Pri sadení na jeseň, pre ochranu stromčeka proti mrazu a proti vysychaniu v zime sa odporúča nahŕnuť ku kmieniku kopček pôdy do výšky 0,3 až 0,5 m. Stromček umiestnime v jame tak, aby po uľahnutí zeminy bol rovnako hlboko, prípadne o niekoľko cm hlbšie, ako bol v škôlke, musíme však pamätať na to, že miesto štepenia musí zostať nad povrchom pôdy (aspoň 50 mm, na svahoch až 100 - 150 mm). Pri zasýpaní koreňov stromčekom občas potrasieme, aby sa zemina dostala do priestorov medzi koreňmi a nakoniec zeminu ku koreňom prišliapneme a stromček zavlažíme (10 l vody ku každému stromčeku).
Starostlivosť o mladé stromy
Pri mladých stromoch a jesennej výsadbe je dôležité mladý stromček prvý rok chrániť pred mrazmi - korene ochránite mulčovaním a korunu zase môžete obaliť do netkanej textílie. Pri prvom roku po vysadení je potrebné skrátiť výhony, pre dobré rozkonárenie koruny. V tomto období je rez potrebný pre vyváženie nadzemnej a podzemnej časti mladého stromu. V neskoršom období (max. do 3 rokov veku stromu) je potrebné urobiť výchovný rez - ktorým usmerníte kostrové konáre a vytvoríte tak vyváženú korunu.
Orech patrí medzi stromy, ktoré pravidelný rez až tak nevyžadujú. Samozrejmosťou je odstraňovanie suchých, poškodených a chorých konárov, aby ste zabránili zbytočnému vysiľovaniu stromu a šíreniu škodcov. V neskoršom veku už výchovné rezy nie sú potrebné. Rez sa sústreďuje na obdobie bezprostredne po vysadení, keď je treba vytvoriť rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromčeka, keďže pri vyberaní z pôdy v škôlke dochádza k poškodeniu koreňa a stromčeky s veľkou nadzemnou časťou ponechané bez rezu reagujú veľmi slabým rastom v prvých rokoch po vysadení, v ďalšom období sa robí výchovný rez na založenie vyváženej koruny s rozložením kostrových konárov tak, aby dobre využili priestor.
Orech je strom, ktorý výdatne „plače“, roní miazgu, keď sa reže v nevhodnom čase. A to ho oslabuje. Preto sa vyhýbame rezu v čase od polovice zimy až do mája. Začíname rezať vtedy, keď letorasty dosahujú dĺžku 8 až 10 cm, vtedy rezné rany už zvyčajne neslzia a dobre sa zaceľujú. Po 3 rokoch od vysadenia pravidelný rez končí a ďalší rez sa obmedzuje iba na odstraňovanie poškodených a zaschnutých konárov, v prípade hustých korún sa robí mierny presvetľovací rez (do dreva starého 3 až 4 roky), čím sa do určitej miery rozširuje zóna plodnosti z obvodu o niečo hlbšie do koruny.
Ivan Hričovský: KEDY REZAŤ ORECH KRÁĽOVSKÝ?
Choroby a škodcovia
Orech patrí medzi druhy, ktoré sa škodcom a ochoreniam občas nevyhnú. Bakteriálna švrnitosť - spôsobuje vodnaté škvrny na plodoch, listoch a letorastoch, ktoré neskôr sčernajú a odpadnú, šíri sa najmä počas vlhkého počasia. Ako prevencia je vhodný postrek meďnatými prípravkami pred kvitnutím a po odkvitnutí. Hnednutie listov - antraknóza - najznámejšia a hospodársky najvýznamnejšia choroba orecha je hubové ochorenie antraknóza. Prejavuje sa spočiatku žltými, neskôr hnedými škvrnami, lemovanými tmavočerveným pletivom.
Najčastejšou chorobou je tzv. hnednutie listov. Jedná sa o hubovitú chorobu spôsobujúcu hnedými až čiernymi škvrnami na listoch, postupne napáda aj šupky plodov. Všetky napadnuté listy a plody sa snažíme čo najskôr zlikvidovať. Ďalšou pomerne častou chorobou je bakteriálna škvrnitosť, ktorá napáda listy, jahňady, kvety, aj mladé plody. Prejavuje sa hnedočiernymi škvrnami, listy sa deformujú a opadávajú. Opäť čo najskôr odpratáme napadnuté listy, a časti stromov. Prípadne môžeme ošetriť Kuprikolom 50 alebo Championom 50 WP. Zo škodcov sa občas objavuje vlnovník orechový, ktorý spôsobuje na listoch a plodoch žltkasté zdureniny. U starších stromov nevykonávame žiadnu chemickú ochranu, pretože nespôsobuje žiadne veľké škody.
Zber a skladovanie plodov
Pri fyziologickej zrelosti je jadro orecha vyvinuté do takej miery, že je už schopné vyklíčiť a jeho tenká šupka sa dá ešte oddeliť. Pri zberovej zrelosti oplodie plodu najprv puká, otvorí sa a orech z neho sám vypadne. So zberom začíname koncom augusta a pokračujeme až do konca septembra (podľa odrody). Na tom istom strome dozrievajú plody postupne v priebehu dvoch až troch týždňov. Najprv dozrejú v dolnej časti koruny, potom vnútri a na severnej strane a až nakoniec na vrchole koruny.
Nazbierané orechy treba sušiť na slnku, aby sa zbavili prebytočnej vody a predišlo sa plesneniu jadier a rozkladu oleja v plodoch. Orechy skladujeme v suchej nevykúrenej miestnosti so stálou teplotou.
Nutričné hodnoty a využitie
Orechy sú ideálnou potravinou, ktorá obsahuje množstvo vysokohodnotných bielkovín, tých najlepších tukov, ale aj minerálov, stopových prvkov a vitamínov. Jadro orecha je zmesou s vysokou koncentráciou tých najdôležitejších živín. Obsahuje 16 až 22 % bielkovín, 64 až 70 % (prevažne nenasýtených) tukov, 15 až 18 % sacharidov, 2,5 % minerálov a ďalšie vitamíny a biologicky aktívne látky.
Orechové bielkoviny sú prospešné ľudskému telu, a to aj napriek tomu, že im chýba trochu aminokyseliny metionínu, ktorý ľahko doplníme prídavkom niektorej z obilnín (ovsené vločky s orechmi alebo celozrnné slíže s orechmi a ovocím). Výhodou orechových bielkovín je, že neobsahujú cholesterol ani množstvo nežiaducich nasýtených tukov. Hoci je v orechoch až 18 % sacharidov, sú to prevažne oligosacharidy, dextríny a len málo sacharózy, takže sa ich nemusia obávať ani diabetici.
Orechy majú na ľudské zdravie veľký vplyv. Pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu, podporujú mozgovú aktivitu, pozitívne ovplyvňujú zdravie srdca a celého kardiovaskulárneho systému, zlepšujú celkový metabolizmus a podieľajú sa na správnom zažívaní. Pravidelnou konzumáciou vlašských orechov tiež podporíte zdravie kostí, zubov, vlasov a nechtov. Látky obsiahnuté v suchých plodoch zlepšujú príznaky cukrovky II.
V liečiteľskej praxi sa uplatňujú najmä listy a zelené oplodie, teda šupka orecha zvaná rubina. Zbierajú sa mladé listy v čase kvitnutia (v júni do 10. hodiny dopoludnia) a sušia sa pri nižšej teplote. Zrelé oplodie sa zbiera z ešte nedozretých orechov (júl až august) - dajú sa prepichnúť špendlíkom cez mäkkú vnútornú škrupinu. Výťažky z listov a oplodia pôsobia mierne hypoglykemicky a antibakteriálne (proti stafylokokom), pomáhajú pri hnačkách, gastroenteritíde, kolitíde, podráždenom žalúdku, plynatosti, zlepšujú vylučovanie žlče a pankreatických štiav. Junglon získavaný z orechov sa používa v boji s črevnými parazitmi. Údajne tiež pomáha ničiť baktérie spôsobujúce zubný kaz.
Orech kráľovský sa v záhradách pestuje najmä pre plody, ktoré sa nazývajú vlašské orechy. Využitie nájdu aj listy, najmä v kozmetickom priemysle a ľudovom liečiteľstve.