Výroba a Testovanie Vzoriek Zatvrdnutého Betónu: Komplexný Sprievodca

Betón je jedným z najrozšírenejších stavebných materiálov s rôznorodým uplatnením takmer vo všetkých stavbách. Nachádza sa pri výstavbách investičných celkov ako komerčné a obchodné centrá, skladovacie haly, administratívne či logistické centrá, kanalizácie, kolektory, čističky odpadových vôd a iné vodné diela, ako aj pri bytových a rodinných domoch. Jeho primárne technologické využitie je pre statické zaistenie alebo zakladanie stavieb (piloty, mikropiloty, injektáže aj.). Dále je beton stavebním materiálem a nedílnou součástí zároveň pro základové desky či pasy nových objektů, pro monolitické konstrukce, podkladní betony mají využití též při výstavbě infrastruktury a inženýrských sítí, beton pro silniční a mostní konstrukce, beton určený do podlah.

Rôznorodosť využitia betónu v stavebníctve

Základné Definície a Klasifikácia Betónu

Pre správne pochopenie vlastností a správania betónu je dôležité poznať jeho základné definície a spôsoby klasifikácie.

Definície

  • Betón: Je stavebný materiál, ktorého definícia sa ďalej rozlišuje na:
    • Čerstvý betón: Stav betónu po zmiešaní zložiek, pred začiatkom tuhnutia.
    • Zatvrdnutý betón: Betón po ukončení tuhnutia a dosiahnutí dostatočnej pevnosti.
  • Prísada: Látka, ktorá sa pridáva do betónu počas miešania na zlepšenie jeho vlastností.
  • Prímes: Materiál, ktorý sa pridáva do betónu na ovplyvnenie jeho vlastností. Rozlišujeme:
    • Takmer inertné prímesi (druh I)
    • Hydraulické prímesi (druh II)
  • Prevzdušnenie: Mikroskopické vzduchové bublinky zámerne vytvorené v betóne počas miešania obvykle použitím povrchovo aktívnych chemických látok - prevzdušňovacích prísad; ich typická veľkosť je 10 až 300 μm, guľového alebo podobného tvaru. Provzdušnění betonu je umělé vytvoření vzduchových pórů v cementové matrici.

Klasifikácia Betónu

Betón sa rozdeľuje podľa viacerých kritérií, ktoré ovplyvňujú jeho výrobu, spracovanie a konečné vlastnosti:

  • Podľa druhu použitého spojiva:
    • Cementový betón: Najväčší objem betónov sa vyrába s cementmi rôznych druhov a vlastností.
    • Ďalšie spojivá: Sadra, vápno, živica, polyméry, hlinitánový cement, prípadne jemne mletá vysokopevnostná troska - použitie týchto spojív, s výnimkou polymérov nie je obvyklé.
  • Podľa objemovej hmotnosti zatvrdnutého betónu:
    • Obyčajný betón
    • Ľahký betón
    • Ťažký betón
  • Podľa stupňa vplyvu prostredia
  • Podľa konzistencie čerstvého betónu:
    • Klasifikácia podľa sadnutia kužeľa S1-S5
    • Klasifikácia podľa VeBe V0-V4
    • Klasifikácia podľa miery zhutnenia C0-C3
    • Klasifikácia podľa rozliatia F1-F6

    Konzistencia čerstvého betónu definuje jeho odpor proti pretváraniu.

  • Podľa spôsobu dopravy čerstvého betónu:
    • V prepravníkoch
    • Na pásoch
    • Autodomiešavačmi

    Transportbetón je betón dodávaný v čerstvom stave osobou alebo organizáciou, ktorá nie je odberateľom betónu. Sem patrí betón vyrábaný mimo staveniska alebo vyrábaný na stavenisku, ale nie odberateľom.

  • Podľa spôsobu uloženia čerstvého betónu do konštrukcie:
    • Monolitické betóny: Keď sa čerstvý betón dopravuje na stavbu, nasype alebo čerpadlami sa naplní debnenie, v ktorom sa zhutní, zatvrdne, ošetruje sa a po zatvrdnutí sa oddební.
    • Prefabrikované betóny: Keď konštrukčný prvok je vyrábaný vo výrobni prefabrikátov alebo priamo na stavenisku, po dosiahnutí požadovanej pevnosti sa odformuje, uloží sa na skládke k dozretiu, ošetruje sa a po dosiahnutí transportnej pevnosti sa dopraví na stavenisko, kde je uložený do konštrukcie.
  • Podľa spôsobu spracovania čerstvého betónu:
    • Betóny vibrované
    • Betóny dusané
    • Betóny liate
    • Betóny striekané
    • Betóny valcované
    • Betóny vibrolisované
    • Betóny odsávané (vákuované)
    • Betóny odstreďované
    • Betóny čerpané
  • Pevnostných tried zatvrdnutého betónu
  • Spôsobu využitia zatvrdnutého betónu v konštrukcii
  • Zvláštnych požiadaviek na funkciu betónu

Zloženie Betónu a Technológie Výroby

Kvalita zatvrdnutého betónu priamo závisí od správneho výberu zložiek a dodržania technologického postupu výroby.

Zložky Betónu

Betónová zmes sa skladá z nasledujúcich základných komponentov:

  • Cement
  • Kamenivo
  • Zámesová voda
  • Prísady
  • Prímesy

Optimálne zloženie kameniva pre betón musí spĺňať malú medzerovitosť a malý špecifický povrch. Tomu zodpovedá pomer hrubého kameniva k jemnému 3:2 až 2:1. Pri návrhu betónovej zmesi sa predpokladá, že nosnú kostru betónu tvorí zhutnené kamenivo a výplň cementový tmel (po zatvrdnutí cementový kameň). Väčšina prírodných kamenív má pevnosť v tlaku 2 až 2,5 krát vyššia ako cementový kameň.

Technológie Výroby Betónu

Technologický predpis musí zabezpečiť požadované vlastnosti betónu. Predpisuje postup dávkovania jednotlivých zložiek, dobu miešania, spôsob dopravy, spôsob spracovania (zhutnenia) a spôsob ošetrovania. Zloženie betónovej zmesi záleží na požadovanej kvalite betónu (pevnosť v tlaku), na požadovanej spracovateľnosti (ukladanie) a na ekonomických požiadavkách.

Miešanie Čerstvého Betónu

Čerstvý betón sa vyrába miešaním jednotlivých zložiek. Môže sa vykonávať ručným miešaním (výnimočne) alebo strojne v miešačkách. Miešačky musia umožniť v danej dobe a požadovanej kapacite dosiahnuť rovnomerné rozloženie zložiek a jednotnú spracovateľnosť betónu po ukončení miešania. Pri strojnom miešaní sa používajú miešačky (od 0,125 m³ do 5 m³): spádové s núteným obehom materiálov kontinuálne. Čerstvý betón sa vyrába buď priamo na stavbe, v staveniskových betonárňach, alebo v centrálnych betonárňach umiestnených v centre potreby betónu.

Betonárka na výrobu čerstvého betónu

Ukladanie a Zhutňovanie Čerstvého Betónu

Čerstvý betón sa po príjazde autodomiešavača na stavbu prepravuje na miesto jeho spracovania čerpadlami, alebo inými vhodnými spôsobmi. Najnovšie čerpadlá umožňujú kontinuálnu dopravu čerstvého betónu do výšky presahujúcich 15 m presne na miesto určenia.

KONSTRUKCE ZÁKLADŮ ZE ZTRACENÉHO BEDNĚNÍ

Nedokonalé zhutnenie môže spôsobiť zníženie pevnosti betónu až o 40 % v porovnaní s betónom dokonale zhutneným. Vibruje sa tak dlho, až kým prestanú z betónu unikať vzduchové bubliny.

Spôsoby zhutnenia zahŕňajú:

  • Ručne (prepichovaním, dusaním)
  • Strojne, vibrovaním:
    • Vnútorná vibrácia
    • Vonkajšia vibrácia
    • Povrchová vibrácia
    • Príložná vibrácia (príložné vibrátory upevnené na dno alebo vnútorné steny debnenia alebo formy)
    • Vibračné stolice (s pneumatickým alebo magnetickým upínaním foriem)
  • Špeciálne druhy vibrácie:
    • Valcovanie a vibrovalcovanie
    • Lisovanie a vibrolisovanie
    • Odstreďovanie

Špeciálnym druhom zhutnenia je tiež technológia striekaného betónu (torkretovanie).

Ošetrovanie Betónu

Počas tuhnutia a začiatkom tvrdnutia je nevyhnutné, aby betón bol udržovaný v normálnej teplote a vlhkostných podmienkach.

Betonovanie pri Nízkych Teplotách (menej ako +5°C)
  • Nízke teploty a mráz predlžujú proces tuhnutia a tvrdnutia betónu a znižujú jeho konečnú pevnosť.
  • Najnebezpečnejšie je pôsobenie mrazu počas tuhnutia (pri začínajúcej hydratácií) - hydratácia sa preruší, betón sa ľadom poruší a po oteplení sa rozpadne.
  • Ak začne mráz po 24 hod., tuhnutie už prebehlo a účinok je menej nepriaznivý. Po oteplení hydratácia pokračuje, výsledná pevnosť však bude nižšia.
  • Ako ochrana betónu pri betónovaní v podmienkach ovzdušia ± 0 °C slúži predhrievanie zložiek betónu, predovšetkým vody, aby betónová zmes po všetkých teplotných stratách mala pri uložení najmenej +5°C.

Výroba a Testovanie Vzoriek Zatvrdnutého Betónu Podľa Noriem EN

Pre zabezpečenie kvality a požadovaných vlastností betónu je nevyhnutné vykonávať rozsiahle testovanie na vzorkách. Tieto testy sa riadia harmonizovanými európskymi normami.

Vzorky na testovanie sa musia odoberať v súlade s normou EN 12350-1. Pred naplnením foriem sa vzorka musí premiešať pomocou recyklačnej nádoby alebo misky s lopatkou.

Výroba a Vytvrdzovanie Vzoriek

Norma EN 12390-1 Časť 1: Tvar, rozmery a ďalšie požiadavky na vzorky a formy opisuje tvar, rozmery a tolerancie pre skúšobné vzorky z liateho betónu v tvare kociek, valcov a hranolov a formy potrebné na ich výrobu.

Norma EN 12390-2 Časť 2: Výroba a vytvrdzovanie vzoriek na skúšky pevnosti opisuje metódy výroby a vytvrdzovania skúšobných vzoriek na skúšky pevnosti. Táto norma sa vzťahuje na prípravu a plnenie foriem, zhutňovanie betónu, povrchovú úpravu, vytvrdzovanie skúšobných vzoriek a prepravu skúšobných vzoriek. Túto normu možno použiť na výrobu a vytvrdzovanie vzoriek pre iné skúšobné metódy.

Formy na výrobu skúšobných vzoriek betónu (kocky, valce, hranoly)

Prehľad Kľúčových Skúšobných Metód Zatvrdnutého Betónu Podľa EN 12390

Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné skúšobné metódy pre zatvrdnutý betón, ako sú definované v sérii noriem EN 12390:

Norma Popis Metódy Princíp Skúšky
EN 12390-3 Pevnosť v tlaku skúšobných vzoriek Vzorky sa zaťažujú do porušenia v tlakovom stroji; zaznamená sa maximálne zaťaženie a vypočíta sa pevnosť.
EN 12390-4 Špecifikácia skúšobných strojov na pevnosť v tlaku Špecifikuje výkonnostné požiadavky na tlakové skúšobné stroje.
EN 12390-5 Pevnosť v ohybe skúšobných vzoriek Prizmatické vzorky sú vystavené ohybovému momentu; zaznamená sa maximálne zaťaženie a vypočíta sa pevnosť.
EN 12390-6 Pevnosť v ťahu skúšobných vzoriek Valcové vzorky sú vystavené tlakovej sile pôsobiacej na úzku oblasť, čo spôsobí porušenie v ťahu.
EN 12390-7 Hustota zatvrdnutého betónu Popisuje metódu na stanovenie hustoty betónu (ľahkého, normálneho, ťažkého).
EN 12390-8 Hĺbka prenikania vody pod tlakom Aplikácia vody pod tlakom na povrch, následné rozdelenie vzorky a meranie hĺbky prenikania.
EN 12390-9 Odolnosť betónu proti mrazu a rozmrazovaniu s rozmrazovacími soľami Skúšanie odolnosti proti mrazu a rozmrazovaniu s vodou a roztokom chloridu sodného.
EN 12390-10 Stanovenie odolnosti betónu voči karbonizácii v atmosférickej hladine oxidu uhličitého Meranie miery karbonizácie betónu v štandardizovanej komore alebo pri prirodzenej expozícii.
EN 12390-11 Stanovenie odolnosti betónu voči chloridom, jednosmerná difúzia Meranie jednosmernej, neustálej difúzie chloridov a povrchovej koncentrácie.
EN 12390-12 Stanovenie odolnosti betónu voči karbonatácii - Metóda zrýchlenej karbonatácie Kvantitatívne stanovenie odolnosti voči karbonatácii za zrýchlených podmienok.
EN 12390-13 Stanovenie šmykového modulu pružnosti pri tlaku Určenie sekantového modulu pružnosti pri tlaku pomocou zaťaženia vzorky.
EN 12390-14 Semiadiabatická metóda na stanovenie tepla uvoľneného betónom počas tvrdnutia Stanovenie tepla uvoľneného počas tvrdnutia v laboratóriu za semiadiabatických podmienok.
EN 12390-15 Adiabatická metóda na stanovenie tepla uvoľneného počas procesu tvrdnutia betónu Stanovenie tepla uvoľneného počas tvrdnutia za adiabatických podmienok.
EN 12390-16 Stanovenie zmrašťovania betónu Stanovenie celkového zmrašťovania betónových vzoriek za podmienok schnutia.
EN 12390-17 Stanovenie dotvarovania betónu v tlaku Stanovenie dotvarovania (celkového, základného, vysychania) pri konštantnom zaťažení.
EN 12390-18 Stanovenie koeficientu migrácie chloridov Stanovenie koeficientu migrácie chloridov v nestacionárnom stave vzoriek.
EN 12390-19 Stanovenie elektrického odporu Meranie elektrického odporu betónu za podmienok nasýtenia vodou (objemová a povrchová metóda).
EN 12390-20 Stanovenie pórovitosti Stanovenie pórovitosti (otvorených pórov) stvrdnutého betónu.

Podrobnejší Popis Vybraných Skúšok

Pevnosť v Tlaku (EN 12390-3)

Norma „EN 12390-3 Časť 3: Pevnosť v tlaku skúšobných vzoriek“ opisuje metódu na stanovenie pevnosti v tlaku skúšobných vzoriek zo stvrdnutého betónu. Počas skúšania sa vzorky zvyčajne zaťažujú do porušenia v tlakovom skúšobnom stroji, ktorý spĺňa normu EN 12390-4. Zaznamená sa maximálne zaťaženie, ktoré vzorka znáša, a vypočíta sa pevnosť betónu v tlaku.

Pevnosť v Ohybe (EN 12390-5)

Norma „EN 12390-5 Časť 5: Pevnosť v ohybe skúšobných vzoriek“ opisuje metódu na stanovenie pevnosti v ohybe stvrdnutých betónových vzoriek. Počas skúšky sú prizmatické vzorky vystavené ohybovému momentu pôsobením zaťaženia cez horný a dolný valec. Zaznamená sa maximálne prenesené zaťaženie a vypočíta sa pevnosť v ohybe.

Pevnosť v Ťahu (EN 12390-6)

Norma „EN 12390-6 Časť 6: Pevnosť v ťahu skúšobných vzoriek“ opisuje metódu na stanovenie pevnosti v ťahu skúšobných vzoriek zo zatvrdnutého betónu. Referenčné vzorky sú tvarované valcové vzorky. Touto metódou je možné skúšať jadrá s minimálnym priemerom 75 mm, ktoré spĺňajú požiadavky normy EN 12504-1. V princípe je valcová vzorka vystavená tlakovej sile pôsobiacej na úzku oblasť pozdĺž jej dĺžky. Výsledná ortogonálna ťahová sila spôsobí, že vzorka sa poruší v ťahu.

Hustota Zatvrdnutého Betónu (EN 12390-7)

Norma „EN 12390-7 Časť 7: Hustota zatvrdnutého betónu“ opisuje metódu na stanovenie hustoty zatvrdnutého betónu. Táto metóda platí pre ľahký, normálny a ťažký betón.

Hĺbka Prenikania Vody Pod Tlakom (EN 12390-8)

Norma „EN 12390-8 Časť 8: Hĺbka prenikania vody pod tlakom“ opisuje metódu na stanovenie hĺbky prenikania vody pod tlakom v zatvrdnutom betóne vytvrdenom vodou. Skúška sa v podstate vykonáva aplikáciou vody pod tlakom na povrch zatvrdnutého betónu. Vzorka sa potom rozdelí a zmeria sa hĺbka prenikania vodného frontu.

Odolnosť proti Mrazu a Rozmrazovaniu (EN 12390-9)

Norma „EN 12390-9 Časť 9: Odolnosť betónu proti mrazu a rozmrazovaniu s rozmrazovacími soľami - Odolnosť proti tvorbe vodného kameňa“ opisuje skúšanie betónu na odolnosť betónu proti mrazu a rozmrazovaniu s vodou aj roztokom chloridu sodného. Extrapolácia výsledkov skúšok na vyhodnotenie rôznych betónov, t. j. nových komponentov alebo nových zložení betónu, si vyžaduje odborný posudok. Počas skúšania sú doskové vzorky vyrezané z betónových skúšobných vzoriek vystavené mrazuvzdornému pôsobeniu v prítomnosti 3 mm hrubej vrstvy deionizovanej vody alebo 3-percentného roztoku chloridu sodného.

Stanovenie Karbonizácie (EN 12390-10 a EN 12390-12)

Norma „EN 12390-10 Časť 10: Stanovenie odolnosti betónu voči karbonizácii v atmosférickej hladine oxidu uhličitého“ opisuje metódu na stanovenie miery karbonizácie betónu. Táto norma zahŕňa postup s použitím štandardizovanej klimatizovanej komory a umiestnenia vzoriek v prirodzenej expozícii chránenej pred priamym dažďom. Počas testovania sa dvojice nosníkov (alebo dve kocky na každý testovaný vek) odobraté z tej istej šarže betónu skladujú v klimatizovanej miestnosti alebo v priestore s prirodzenou expozíciou. Po uplynutí definovaných expozičných časov sa rozlomí a otestuje sa hĺbka karbonátácie rez nosníka s hrúbkou približne 50 mm v každom testovanom veku. Ak sa použijú kocky, rozlomia sa na polovicu a polovica každej kocky sa použije na meranie hĺbky karbonátácie, druhá polovica sa vyhodí. Hĺbka karbonátácie sa meria v troch bodoch na každej strane každého nosníka alebo kocky. Vypočíta sa priemerná hĺbka karbonátácie všetkých meraní.

Norma „EN 12390-12 Časť 12: Stanovenie odolnosti betónu voči karbonatácii - Metóda zrýchlenej karbonatácie“ opisuje metódu kvantitatívneho stanovenia odolnosti betónu voči karbonatácii za použitia testovacích podmienok, ktoré zvyšujú rýchlosť karbonatácie. Po období predkondicionovania sa skúška vykonáva za kontrolovaných expozičných podmienok so zvýšenými hladinami oxidu uhličitého.

Stanovenie Chloridovej Odolnosti (EN 12390-11 a EN 12390-18)

Norma „EN 12390-11 Časť 11: Stanovenie odolnosti betónu voči chloridom, jednosmerná difúzia“ opisuje metódu na stanovenie jednosmernej, neustálej difúzie chloridov a povrchovej koncentrácie v podmienených vzorkách stvrdnutého betónu. Skúšobná metóda umožňuje stanovenie penetrácie chloridov v určitom veku, napríklad na určenie kvality betónu porovnávacími skúškami.

Norma „EN 12390-18 Časť 18: Stanovenie koeficientu migrácie chloridov“ opisuje postup na stanovenie koeficientu migrácie chloridov v nestacionárnom stave vzoriek stvrdnutého betónu určitého veku. V zásade sa vzorka betónu alebo malty umiestni medzi alkalický roztok bez chloridov a alkalický roztok obsahujúci chloridy a medzi dve externé elektródy sa privedie elektrické napätie, ktoré nasmeruje chloridové ióny do vzorky betónu. Po uplynutí stanoveného času sa vzorka rozdelí a hĺbka prieniku voľných chloridových iónov sa určí pomocou vhodného farebného indikátorového roztoku.

Stanovenie Modulu Pružnosti (EN 12390-13)

Norma „EN 12390-13 Časť 13: Stanovenie šmykového modulu pružnosti pri tlaku“ opisuje metódu na stanovenie sekantového modulu pružnosti pri tlaku stvrdnutého betónu, ktorý sa môže odliať alebo odstrániť z konštrukcie. V zásade sa skúšobná vzorka zaťaží axiálnym tlakom, zaznamenajú sa napätia a deformácie a sečnica krivky napätia a deformácie sa určí pri počiatočnom zaťažení a po troch cykloch zaťaženia.

Stanovenie Tepla Uvoľneného Betónom (EN 12390-14 a EN 12390-15)

Norma „EN 12390-14 Časť 14: Semiadiabatická metóda na stanovenie tepla uvoľneného betónom počas procesu tvrdnutia za semiadiabatických podmienok“ opisuje postup na stanovenie tepla uvoľneného betónom počas procesu tvrdnutia v laboratóriu. Adiabatická termodynamika je proces, pri ktorom nedochádza k strate ani zisku tepla alebo hmotnosti v pracovnej kvapaline.

Norma „EN 12390-15 Časť 15: Adiabatická metóda na stanovenie tepla uvoľneného počas procesu tvrdnutia betónu“ opisuje postup na stanovenie tepla uvoľneného betónom počas procesu tvrdnutia za adiabatických podmienok. Skúška určuje množstvo tepla uvoľneného z betónu počas procesu tvrdnutia za adiabatických podmienok v pravidelných intervaloch bezprostredne po naliatí vzorky.

Stanovenie Zmrašťovania a Dotvarovania (EN 12390-16 a EN 12390-17)

Norma „EN 12390-16 Časť 16: Stanovenie zmrašťovania betónu“ opisuje postup na stanovenie celkového zmrašťovania betónových vzoriek za podmienok schnutia.

Norma „EN 12390-17 Časť 17: Stanovenie dotvarovania betónu v tlaku“ opisuje postup na stanovenie dotvarovania (celkového dotvarovania, základného dotvarovania a dotvarovania pri vysychaní) skúšobných vzoriek zo stvrdnutého betónu vystavených konštantnému pozdĺžnemu tlakovému zaťaženiu. Skúšobné vzorky prechádzajú zmenami dĺžky, keď sú vystavené konštantnému tlakovému zaťaženiu za špecifických teplotných a vlhkostných podmienok.

Stanovenie Elektrického Odporu (EN 12390-19) a Pórovitosti (EN 12390-20)

Norma „EN 12390-19 Časť 19: Stanovenie elektrického odporu“ opisuje dve metódy merania elektrického odporu betónu za podmienok nasýtenia vodou: referenčnú objemovú metódu a povrchovú metódu. Objemová metóda je použiteľná pre odliate vzorky alebo jadrá, zatiaľ čo povrchová metóda je vhodná na použitie s odliatkami, jadrami a na staveniskách.

Norma „EN 12390-20 Časť 20: Stanovenie pórovitosti“ opisuje metódu na stanovenie pórovitosti (otvorených pórov) stvrdnutého betónu na skúšobných vzorkách akéhokoľvek typu (tvarované, rezané, jadrové) alebo tvaru.

Upozornenia k Testovacím Metódam

V niektorých prípadoch nemusia byť skúšobné metódy vhodné na skúšanie špeciálnych betónov, ako je vysokopevnostný betón alebo priepustný betón. V týchto prípadoch by sa výsledky mali interpretovať s opatrnosťou. Okrem toho skúšobné metódy v tejto norme nemusia byť schopné identifikovať kamenivo, ktoré je občas vystavené vplyvom. Medzi výsledkami získanými pomocou týchto troch testovacích metód nie je preukázaná žiadna korelácia. Všetky testy jasne identifikujú zlé a dobré správanie, ale líšia sa v hodnotení hraničného správania. Aplikácia rôznych akceptačných limitov na výsledky testov umožňuje posúdiť rôzne stupne závažnosti expozície.

Recyklácia Zbytkov Betónových Zmesí

Environmentálny aspekt výroby betónu je rovnako dôležitý. Všetky prevádzky spoločnosti TRANSBETON s.r.o. sú z environmentálneho hľadiska vybavené automatickým recyklačným zariadením. Toto zariadenie likviduje zbytky betonových směsí (nezapracované na stavbách, výplachy mixov, čerpadel nebo míchačky) tým, že separuje kamenivo (písek, štěrk) od vody, pojiv a přísad. Takto vzniklá kalová voda je znovu použita při výrobě betonu, stejně tak jako separované kamenivo.

Zariadenie na recykláciu betónových zmesí

Tlačený Betón: Typ Aplikácie a Jeho Výroba

Betón je materiál, ktorý je veľmi univerzálny a často ho nájdeme na verejných miestach ako chodníky, cesty, námestia, parky alebo obchodné centrá. Je veľmi bežné nájsť ho aj na verandách, terasách a vstupoch do rezidenčných oblastí. Zvyčajne na vonkajších miestach, ale v poslednej dobe sa betónový odtlačok v interiéroch stáva silnejším. Aplikácia sa líši v závislosti od povrchu, na ktorý sa má tento povlak aplikovať. Tlačený betón na podlahách, či už interiérových alebo exteriérových, je najbežnejšie použitie tohto povlaku.

Tlačený Betón na Podlahách: Krok za Krokom

Pre realizáciu tlačenej dlažby je potrebné dodržiavať nasledujúce kroky:

  1. Príprava povrchu: Je nevyhnutné, aby podlaha, na ktorú sa má vyliať čerstvý betón, bola v dokonalom stave, pretože to priamo ovplyvňuje správanie a trvanlivosť budúcej tlačenej podlahy. Na to je potrebné odstrániť z povrchu akýkoľvek prvok, ktorý by mohol byť prekážkou, ako sú listy alebo kamene. Na zabezpečenie planimetrie tlačeného betónového povrchu je potrebné pripraviť úrovne a sklon terénu. Betón musí byť dokonale vyrovnaná a zhutnená.
  2. Aplikácia prísad: Môže sa pridať do betónu na zvýšenie jeho odolnosti.
  3. Zhutnenie a vyrovnanie: Použite valec na zhutnenie a vytláčanie betónu. Na vyhladenie alebo vyrovnanie betónovej podlahy je potrebné použiť hladítko alebo vyrovnávač. Týmto sa dosiahne jednotného, kompaktného, odolného, hladkého a trvanlivého povrchu.
  4. Aplikácia farebného tvrdidla: Posypať správne množstvo produktu, napríklad práškovej forme ako Arcocem® Fast, aby sa dosiahlo pokrytie až kým nedosiahneme homogénnu a rovnomernú hmotu.
  5. Odstránenie zvyškov: Odstráňte zvyšky produktu a nechajte uschnúť.
  6. Čistenie povrchu: Čistite tlačeného povrchu metením. Použite napríklad Pro alebo Ecoclean Construction.
  7. Umývanie a sušenie: Opláchnite tlačenú dlažbu vodou a nechajte ju vyschnúť.
  8. Ochrana lakom: Posledný krok pri vytváraní tlačeného betónu na podlahách je bezpochyby jedným z najdôležitejších. Iba dobrá ochrana môže zaručiť trvanlivosť a dobrý stav dlažby. V Topciment sme vyvinuli rodinu lakov Sealcem®, kde sú vodné laky a rozpúšťadlové laky. Výber jedného alebo druhého závisí od lesku a dokončenia, ktoré sa hľadajú.

Vertikálny Tlačený Betón

Tlačený betón je tiež veľmi trvanlivý a je vhodný na múry, steny a sokle, aby dal ten rustikálny dotyk, ktorý nikdy nevychádza z módy. Jedným z dôvodov, prečo je stávka na vertikálny tlačený betón úplným úspechom, je jeho vysoká odolnosť voči nárazom. Veľmi dôležitý aspekt, ktorý treba brať do úvahy, pretože múry alebo fasády často dostávajú všetky druhy nárazov, najmä v najnižších oblastiach.

Aplikácia Vertikálneho Tlačeného Betónu na Stenách: Krok za Krokom

  1. Príprava povrchu: Povrch musí byť čistý a všetky časti musia byť dobre priľnuté. V prípade potreby je nutné brúsiť, odstraňovať alebo frézovať stenu.
  2. Miešanie malty: Druhý krok spočíva v miešaní malty s vodou pomocou miešačky alebo betónovej zmesi, až kým zmes nebude úplne homogénna a bez hrudiek.
  3. Aplikácia malty: Aplikujte maltu (hrúbka 2 mm) na stenu oceľovou hladkou. Tým sa zabráni akémukoľvek typu trhlín a vzniku bublín na stene.
  4. Textúrovanie a odtlačenie: Pečiatkovanie steny s formami na vertikálny tlačený betón z našej línie Imacem. Predtým je možné ich napustiť. Ručne upevnite formu, až kým nebude úplne odtlačená, a potom ju odstráňte. Po odtlačení vertikálnej formy na fasádu, stenu alebo múr je potrebné odstrániť nečistoty z podkladu pomocou vysokotlakového čistenia (napríklad Ecoclean Construction).
  5. Ochrana lakom: Proces končí použitím dobrého ochranného laku, napríklad rozpúšťadlového laku Sealcem® DSV. Výber závisí od lesku alebo typu povrchu, ktorý chcete dosiahnuť. Aplikujte dve vrstvy produktu.

tags: #vyroba #vzorky #zatvrdnuty #beton