Výpočet nákladov za vykurovanie podľa novej legislatívy

Nová vyhláška MH SR 503/2022 Z.z o rozpočítavaní nákladov na vykurovanie priniesla množstvo zmien. Jedným z hlavných cieľov vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 503/2022 Z. z., ktorá bola pripravená v spolupráci s Asociáciou rozpočítavateľov tepla a vody Slovensko, Slovenskou obchodnou inšpekciou a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, bolo zabezpečiť, aby boli náklady na teplo a teplú vodu pre vlastníkov bytových domov rozdelené čo najspravodlivejšie a aby nová vyhláška v sebe zahŕňala aj riešenia pre aktuálne spôsoby dodávky tepla. V roku 2024 bola vyhláška opätovne zmenená novelou číslo 337/2024 Z. Nový spôsob rozpočítavania by tak mal zmierniť rozdiely v merných nákladoch medzi jednotlivými bytmi, ktoré boli spôsobené najmä nevhodným pomerom základnej a spotrebnej zložky. Ak sa väčšina nákladov na teplo rozpočítavala podľa spotreby nameranej na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov alebo určených meradlách, neboli dostatočne zohľadnené prechod tepla medzi samotnými bytmi a straty tepla pri distribúcii. Súčasná právna úprava odporúča rozpočítavať celkové náklady na množstvo dodaného tepla v pomere 60 % základná zložka podľa podlahovej plochy bytu a 40 % podľa nameranej spotreby s tým, že vlastníci môžu rozhodnúť o jeho zmene. Novinkou je, že vyhláška určuje, že podiel základnej zložky nemôže byť nižší ako 30 %, a predovšetkým zavádza kontrolný mechanizmus, ktorý má zabezpečiť spravodlivé rozdelenie nákladov. Podľa neho by nemal rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na štvorcový meter celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na štvorcový meter prekročiť 2,85-násobok. Ak bude rozdiel väčší, upraví sa podiel základnej zložky na celé percento smerom nahor a podľa tohto pomeru sa rozpočítajú náklady v celom bytovom dome. Zároveň vyhláška určuje, že takto stanovená základná zložka sa bude rozpočítavať aj na byty a priestory s individuálnym vykurovaním. Po zmene vyhlášky, ktorá nastala v roku 2024 a ktorou bola doplnená príloha č. 3, sa pre odpojené byty pri rozpočítavaní základnej zložky uplatňujú koeficienty. Tieto určujú mieru, akou sa odpojené byty podieľajú na časti spoločných nákladov na vykurovanie bytového domu. Naviac môžu vlastníci bytov po novom rozhodnúť o znížení týchto koeficientov a tým aj znížiť ich platby, ktorými sa podieľajú na spoločných nákladoch za teplo. Ak sa odpojené byty nachádzajú v nadstavbách a v stavbách do podkrovia, pri rozpočítavaní nákladov sa uplatní pri podlahovej ploche koeficient 0,2. Ak ide o byty v okrajovej polohe, nad nevykurovaným priestorom, alebo ak cez ne neprechádzajú rozvody spoločného vykurovania, uplatní sa koeficient 0,5. Vyhláška naďalej pripúšťa možnosť v budovách s pomerovými rozdeľovačmi nákladov a určenými meradlami pri rozpočítavaní využívať koeficienty zohľadňujúce nepriaznivú polohu. Výška koeficientov je vo vyhláške daná, napríklad pre miestnosti na najvyššom podlaží pod plochou strechou. Ak však vlastníci chcú uplatňovať iné ako dané koeficienty po 31. júli 2024, potrebujú na to písomne odôvodnené stanovisko odborne spôsobilej osoby pre energetickú certifikáciu alebo energetického audítora. Na získanie odborného stanoviska a rozhodnutie o upravených koeficientoch majú vlastníci 18 mesiacov od účinnosti vyhlášky. Vo všetkých ostatných bodoch bolo potrebné rozhodnutia vlastníkov zosúladiť s novou vyhláškou do 30. Vyhláška už v roku 2023 upravila aj pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo tepla dodaného v teplej vode. Novinkou bolo vtedy stanovenie základnej zložky pri rozpočítavaní nákladov teplej vody. Základnú zložku majú tvoriť namerané alebo vypočítané náklady spojené s cirkulačnými a pohotovostnými stratami. Legislatíva stanovuje, že podiel základnej zložky pre teplú vodu môže byť maximálne 20 %. Vyhláška MH SR č. 503/2022 Z. z., ktorá upravuje nové pravidlá rozpočítavania nákladov na množstvo dodaného tepla, sa uplatní prvýkrát v praxi už v ročnom vyúčtovaní za rok 2023, teda tento rok. Posledné rozpočítavanie v roku 2023 za obdobie 2022 sa realizovalo ešte v súlade so starou vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. Tá je už v súčasnosti v plnom rozsahu nahradená novou. O tom, aké zmeny priniesla, sme sa rozprávali s Ing. Sylviou Martinkovičovou, operation manager ista Slovakia, s. r. Vyhláška prináša viacero zmien aj nových pojmov. Cieľom týchto úprav má byť podľa legislatívcov spravodlivejšie rozdelenie nákladov medzi koncových spotrebiteľov v bytových domoch s centrálnym zdrojom tepla, kde sú inštalované určené meradlá tepla alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Nová metodika koriguje pomer podielu základnej zložky (ZZ), ktorá sa počíta podľa podlahovej plochy bytu, a spotrebnej zložky (SZ), ktorá predstavuje nameranú spotrebu. Po novom nesmie byť základná zložka nižšia ako 30 % a rozpočítava sa aj medzi byty, ktoré sú odpojené od CTZ a nadstavby a vstavby s vlastným vykurovaním. Zámerom vyhlášky je zmiernenie rozdielov v platbách medzi bytmi/nebytovými priestormi, ktoré extrémne šetrili, prípadne boli neobývané, resp. mali vypnuté vykurovacie telesá, a tými, ktoré, naopak, vykurovali aj susedné priestory. Náklad na vykurovanie pre konkrétny byt sa rozpočíta podľa vlastníkmi schváleného pomeru základnej zložky a spotrebnej zložky, tak ako to bolo aj v minulosti. Vyhláška definuje nový pojem P ako podiel špecifických nákladov bytov/nebytových priestorov s najvyšším (Nmax) a najnižším nákladom (Nmin) v eurách na m2 podlahovej plochy bytu. Pri výpočte musí platiť podiel, že P je menej alebo sa rovná hodnote 2,5. S bytovými výmenníkovými stanicami, ktoré predstavujú možnosť, ako docieliť samostatnosť vo vykurovaní, sa stretávame hlavne v novostavbách. BOST v minulosti vyhláška vôbec neriešila, takže legislatívne podchytenie problematiky vítame. Vyhláška myslela aj na vyššie sankcie pre byty, pri ktorých chýba koncoročný odpočet, ktorý je podkladom pre ročné vyúčtovanie. Náhradná spotreba pri neumožnení zapojenia meracích prístrojov na vykurovanie alebo ich odčítania sa po novom vypočíta ako 1,1-násobok maximálnej hodnoty eur/m2 v objekte. Pri teplej vode ide o 1,5-násobok priemernej spotreby v objekte. V prípade poruchy prístrojov je možnosť použiť priemer spotreby za posledné dve zúčtovacie obdobia. Dobrou správou je, že počet sankcií a výpočtov náhradných spotrieb sa za posledné roky u našich zákazníkov významne znížil, a to vďaka automatickým diaľkovým odpočtom zbernicami dát, ktoré odčítajú denné dáta a priebežne monitorujú aj stav prístrojov. Po zapracovaní novej metodiky výpočtov do nášho rozúčtovacieho softvéru sme testovali vzorku nášho portfólia budov z roku 2022. Výpočty ukázali, že iba približne 10 % budov bolo v súlade s novou vyhláškou, čiže špecifický náklad P sa rovnal 2,5. Približne 60 % budov sa pohybovalo v hodnotách Pmax = 2,5 až 10. Nepriaznivý pomer bude spojený s väčšími preplatkami pre byty s najväčšími spotrebami a, naopak, nedoplatkami pre byty s najnižšími spotrebami. Špecifickou skupinou sú byty, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja tepla a doteraz sa nemuseli podieľať na spoločnom vykurovaní. Predpokladáme, že prvý rok aplikácie vyhlášky MH SR č. 503/2022 Z. z. v praxi prinesie na zvýšenie počtu otázok a neoprávnených reklamácií, ktoré nebudú súvisieť so spotrebou, ale s nákladmi. Tohtoročné vyúčtovanie bude rozhodujúcim podkladom aj pre úpravu zálohových predpisov platieb za dodané teplo na vykurovanie a teplú vodu na ďalšie obdobie. S novou vyhláškou sa zvýšili nároky na rozúčtovateľov, museli sa vykonať úpravy softvéru a systém sa musel následne testovať. Výpočty a korekcie spotreby sú prácnejšie, preto je našou prioritou zdokonaľovať vzájomné digitálne prepojenie našich systémov. Viac ako 80 % portfólia našich meračov nimi odčítame úplne automaticky. Pri reklamáciách máme na lepšiu identifikáciu problému k dispozícii históriu denných spotrieb, informácie o nulových spotrebách, spätných prietokoch na vodomeroch či prietokových únikoch vody.

Všetky údaje použité v tejto analýze sú z rozúčtovania nákladov na vykurovanie bytového domu za rok 2023 v meste Stará Turá. Vývoj dennostupňov v blízkej lokalite Vrbové a nameranej spotreby tepla vykazuje lineárnu koreláciu na úrovni +0,9593, dá sa teda konštatovať, že správanie sa domácností vykurovaných z centrálneho zdroja sa výrazne v perióde rokov 2018-2023 nemenilo a je predpoklad, že tak bolo i v domácnostiach vykurovaným samostatným kotlom.

V účtovaní roku 2023 sa v prípade variabilnej zložky uvádza cena 0.0747 EUR za kWh s DPH, čo zodpovedá tzv. cene pre zraniteľných odberateľov. Situácia v dome je znázornená na nasledujúcom obrázku.

Viac ako polovica plochy domu pripadá na domácnosti s vlastným kúrením. Iba cez dva byty s vlastným kúrením prechádzajú rozvody centrálneho zásobovania teplom, ostatné odpojené byty predstavujú kompaktný priestor, cez ktorý nevedú žiadne rozvody. V situačnom náčrte domu sú uvedené koeficienty polohy jednotlivých vykurovaných miestností.

Kontrolný výpočet rozdelenia nákladov na teplo podľa vyhlášky MH SR 503/2022 Z.z

Podľa § 8 Rozpočítavanie nákladov na vykurovanie podľa určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov vyhlášky v odseku 4 sa uvádza: „ Základná zložka podľa odseku 3 sa rozpočítava aj medzi byty a nebytové priestory, ktoré sú odpojené od vykurovacej sústavy v objekte rozpočítavania.“. Vo väzbe na odsek 1, ktorý dáva vlastníkom právo znížiť podiel základnej zložky zo 60% až na 30%, čo sa i v prípade bytového domu stalo, v nižšie uvedenej tabuľke je 30 % z celkových 8 385,4438 EUR teda 2 515,6331 EUR rozdelených na 994 m2 obytnej plochy bytov. Na základe toho pripadá na 529 m2 bytov z vlastným kúrením 1 340 EUR a na 465 m2 bytov s centrálnym zásobovaním teplom 1176 EUR. Z hľadiska energetických jednotiek pripadá zo 63 478 kWh na samostatne vykurované byty 10 135 kWh a centrálne zásobované zostáva celková spotreba 53 343 kWh. Keďže 30 % ako základná zložka predstavuje 19 034 KWh, tak na centrálne vykurované byty zostáva 8 908 kWh na základnú zložku a podľa dielikov pomerových meračov sa bude rozpočítavať spotrebná zložka 44 435 kWh. Výsledok je v tabuľke.

Treba povedať, že náklad na m2 v EUR a spotreba tepla v kWh na m2 sú z výpočtového hľadiska pri pomernom rozpočte rovnocenné veličiny. Preto v porovnaniach uprednostňujem kWh/m2, lebo je to aj okamžitá informácia o energetickej efektívnosti resp. o mernej spotrebe tepla na vykurovanie.

Vo zúčtovaní nákladov doručených vlastníkom bol uvedený zistený pomer v tomto kroku medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom 3,691994, čo presne zodpovedá pomeru medzi bytom 13 a 18 podľa môjho výpočtu. Teda v tomto kroku je medzi výpočtami súlad.

Analýza rozdielov vo vyúčtovaní

Pre samostatne vykurovaný byt č.9, kde v mojom výpočte sa uvádza, že má zaplatiť 154 EUR, tak rozpočítanie doručené správcom uvádza, že by mal zaplatiť 298,42 EUR. Je to z toho dôvodu, že v ďalšom kroku na základe toho, že medzi dvomi bytmi s meranou spotrebou zásobovaných z centrálneho zdroja je rozdiel v špecifickej spotrebe na m2 v pomere 1: 3,691994, rozpočítateľ mechanicky uplatnil ods. 15, §8 vyhlášky: „Ak v rámci zúčtovacieho obdobia pre objekt rozpočítavania podiel špecifických nákladov vykurovaného priestoru podľa odseku 14 prekročí hodnotu 2,5, upraví sa základná zložka podľa odseku 1 na najbližšie celé percento so zaokrúhlením nahor tak, že hodnota P je 2,5 alebo menšia. Rozpočítanie nákladov sa vykoná s takto upravenou základnou zložkou.“ Mechanické uplatnenie spočíva v tom, že do druhého kola rozpočítavania zahrnul i „nevykurovanú plochu“ bytov odpojených od CZT.

V §2 vyhlášky je nasledovná definícia vykurovaného priestoru: „i) vykurovaným priestorom vykurovaný byt alebo nebytový priestor, vykurovaný spoločný priestor okrem schodísk a chodieb v objekte rozpočítavania s jednotným systémom merania za obdobie kalendárneho roka v užívaní jedného alebo viacerých konečných spotrebiteľov“. Ak by tvorca vyhlášky mal v úmysle v druhom kole zahrnúť do rozpočítavania nevykurovanú plochu, v zmysle legislatívnych pravidiel, keďže sa jedná o výnimku, by mal túto skutočnosť v texte uviesť. Podporu pre toto tvrdenie nachádzame i v §5 odst.2 vyhlášky: „Ak sú v objekte rozpočítavania aj byty alebo nebytové priestory s individuálnym vykurovaním, cez ktoré prechádzajú spoločné rozvody vykurovacej sústavy, náklady na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 30 % a spotrebná zložka 70 % z celkových nákladov. Obidve zložky sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania, pričom základná zložka sa rozpočíta aj medzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov s individuálnym vykurovaním.“

V zmysle zásady „rovnakého zaobchádzania“ nie je teda možné vyžadovať od odpojených domácností v objekte vykurovania viac ako podiel podľa nejakého rozpočítavacieho kritéria na 30 % z celkových nákladov systému zásobovania teplom objektu rozpočítavania.

V nižšie uvedenej tabuľke je rozpočítanie nákladov po zistení, že pomer špecifických nákladov medzi najmenej a najviac vykurovaným bytom presahuje 2,5. Iteračnou metódou bol pre vykurovaný priestor stanovený pomer základnej a spotrebnej zložky na 40 % základná zložka a 60 % spotrebná zložka. Vyhláška v §5 a v §6, kde stanovuje pravidlá pre rozpočítavania nákladov na teplo pre priestory, kde rozpočítavanie je podľa plochy alebo objemu vykurovaného priestoru stanovuje striktne podiel základnej zložky pre takéto rozpočítanie na 30 % ak sú v objekte rozpočítavania aj byty odpojené od systému CZT. Dôvodová ani predkladacia správa k tejto vyhláške nedáva vysvetlenie, aký je dôvod stanovenia tejto hodnoty, ale podstatné je, že tvorca vyhlášky rešpektuje, že v záujme právnej istoty je potrebné stanoviť tento limit. Ak pri rozpočítavaní pri meranej spotrebe pomerovými meračmi v jednotlivých vykurovaných priestoroch takýto limit nie je stanovený, stráca sa právna istota a ekonomická predvídateľnosť u domácností zabezpečujúcich vykurovanie samostatným vykurovacím systémom. Ak sa totiž napríklad vo vykurovanom objekte nachádza priestor, kde sú radiátory v celom priestore uzavreté a teda pomerové merače namerajú nulovú spotrebu. Ak by napríklad v byte č.

To súčasne dokazuje, keďže v rozúčtovaní prezentovanom správcom sa uvádza vypočítaný pomer základnej zložky na celkových nákladoch 58 %, že spoločnosť rozpočítavajúca náklady na teplo v rozpore s definíciou výpočtu tzv. Na základe horeuvedených skutočnosti konštatujem, že predložené vyúčtovanie nákladov na vykurovanie pre bytový za rok 2023 je chybné a nie je v súlade s vyhláškou MH SR 503/2022 Z.z.

Uplatnenie koeficientov polohy

Teplo si môžu vymieňať iba telesá alebo priestory s rôznou teplotou. Na schéme sú vyznačené byty s vlastným kúrením a tie, ktoré sú zásobované teplom zo systému CZT. Ak by mal platiť predpoklad vyhlášky, ktorý je právnym základom pre rozpočítavanie, že odpojené byty sú nevykurované, tak by sa mali správne uplatniť koeficienty polohy. Pre bytové jednotky obklopené odpojenými bytmi by napríklad bolo potrebné uplatniť koeficienty pre miestnosti s viacerými vonkajšími stenami a napríklad pre 3 trojizbové byty nad sebou vo vedľajšom vchode by pre všetky bolo potrebné uplatniť koeficienty ako u bytov s vonkajšími stenami, hoci v skutočnosti susedia s bytmi vykurovanými samostatným kúrením. Výklad procesu priradenia nákladov za vykurovanie dodávateľom rozpočítavania nie je pre niektoré rozpočítavajúce spoločnosti jasný (nečítajú aj malé písmená a poznámky) resp.

Súčasťou energetickej efektívnosti je i nákladová efektívnosť.

Rozpočítanie nákladov na teplo na teplú vodu

Zmena pomeru základnej a spotrebnej zložky pri rozpočítavaní nákladov na teplú vodu je pomerne malá, v praxi často žiadna. Opäť platí, že celkový náklad sa rozdeľuje na základnú a spotrebnú zložku, pričom sa ale percento základnej zložky počíta z cirkulačných strát/nákladov. Vyhláška toto percento zastropovala na hodnotu 20 %, čo je rovnaká hodnota, ktorá platila aj v minulých rokoch. Vo väčšine prípadov v praxi táto hodnota platí naďalej.

Čo sú cirkulačné straty? Sú to náklady, ktoré je potrebné vynakladať na neustále dohrievanie teplej vody v prívodnom potrubí. Toto dohrievanie je potrebné aj v prípade (resp. hlavne v prípade), ak teplú vodu nikto neodoberá. Teplá voda v prívodnom potrubí totiž neustále chladne. Ak by sa nedohrievala, po otvorení vodovodného kohútika s teplou vodou by pomerne dlho tiekla studená, prípadne vlažná voda. Čiže cirkulačné straty (alebo cirkulačné náklady) sú cenou za to, že nám po otvorení červeného kohútika ihneď vyteká teplá voda. Tieto náklady sú tým vyššie, čím menej teplej vody spotrebujeme.

Na vyúčtovacej zostave je potrebné čítať vyúčtovanie nasledovne: V prvej tabuľke je zobrazené, ako bol náklad rozúčtovaný. V stĺpci „% zložky nákladu“ sa zobrazuje výsledné percento rozdelenia nákladu na základnú a spotrebnú zložku, t. j. percento, ktoré vyšlo po zohľadnení cirkulačných nákladov. V nasledujúcej tabuľke je zobrazené, aká bola celková suma faktúr za dodávku tepla na teplú vodu a členenie týchto faktúr na fixnú a variabilnú zložku. V ďalšej tabuľke sú zobrazené technické informácie týkajúce sa spotreby tepla na teplú vodu.

Merná spotreba tepla na prípravu teplej vody objektu - údaj o spotrebe energie v danom dome na ohriatie jedného m3 teplej vody. Základná zložka spojená s cirkulačnými stratami je len informatívny údaj, ktorý hovorí aké percento základnej zložky vychádza výpočtom na základe cirkulačných nákladov. Čím je toto percento vyššie, tým sú vyššie cirkulačné náklady. Na vyúčtovanie sa však použije maximálna hodnota percenta 20. Pokiaľ by výpočet základnej zložky na základe cirkulačných nákladov vyšiel nižší ako 20 %, tak by sa v prvej tabuľke použilo toto nižšie percento.

Porovnanie skutočnej spotreby tepla na teplú vodu a referenčnej spotreby vypovedá o tom, aká je spotreba tepla na teplú vodu daného užívateľa a priemerná spotreba tepla na teplú vodu v dome (potrebná na ohriatie toho množstva teplej vody, ktorú spotreboval daný užívateľ). Uvedené tabuľky nájdete v zostave spracovanej správcom v systéme DOMUS. Pokiaľ máte vyúčtovanie spracované rozúčtovacou spoločnosťou alebo správca používa iný informačný systém, tak sa tabuľky môžu líšiť. Prvé ročné vyúčtovanie podľa novej vyhlášky dostanú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytových domoch do 31. marca nasledujúceho roka.

tags: #vypocet #nakladov #za #vykurovanie