Tepelné izolácie tvoria neoddeliteľnú súčasť distribučných systémov teplej vody a vykurovania. Pri obnove rozvodov studenej, teplej vody a vykurovania v objekte je prvoradou úlohou minimalizovať potrebu energie na vykurovanie a prípravu teplej vody. Zníženie tepelnej výmeny medzi dvoma médiami s rôznymi teplotami sa vykonáva pomocou tepelnej izolácie. V budove prebieha výmena tepla medzi vnútorným a vonkajším vzduchom vo vonkajšom obklade: fasádne steny, okná, dvere, stropy, strechy, podlahy a fundamenty.
Výmenu tepla máme aj v potrubných inštaláciách samotnej budovy (ústredné kúrenie, voda, elektrina a pod.). Aby sa znížilo množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy v zime a na chladenie v lete, je potrebné minimalizovať procesy výmeny tepla v opláštení budovy. Teplo sa prenáša z oblastí s vyššou teplotou do susedných oblastí, ktoré majú nižšiu teplotu. V zime sa teplo posúva z interiéru k vonkajšiemu prostrediu a v lete zvonku do interiéru. Tento proces je stály, kým sa teplota medzi obidvoma prostrediami nevyrovná.
V miernom pásme je v zime chladno a v lete teplo. V oblastiach s veľmi chladným podnebím, za rovnakých iných podmienok, by tepelnoizolačné materiály mali mať väčšiu hrúbku ako v oblastiach s menej chladnejším podnebím. Súčasne sa počas horúcich letných dní používa tepelná izolácia na ochranu pred vysokými teplotami vonkajšieho vzduchu, čo opäť znamená väčšie hrúbky v teplejších podnebiach. Naviac náklady na chladenie v lete sú často vyššie ako náklady na vykurovanie v zime.
Izolácia vnútorných rozvodov tepla a teplej vody
V súčasnosti sa končí životnosť oceľových pozinkovaných rúr pre rozvody studenej vody, ktoré sú v prevádzke často dlhšie ako 20 rokov, niektoré až 65 rokov (vyrobené v 30. rokoch 20. storočia). Životnosť oceľových pozinkovaných potrubí rozvádzajúcich teplú vodu sa pohybuje okolo 15 rokov. Z praxe sa ozývajú prevádzkovatelia budov, kde už po roku-dvoch dochádza v dôsledku bodovej korózie oceľového potrubia k jeho deštrukcii a k následnému zatekaniu priestorov.
Pri vhodnom potrubí musí byť dodržaná podmienka životnosti potrubia 50 rokov podľa STN EN 806-2 [5] a z nej vyplývajúce požiadavky na kvalitu potrubia pre požadovanú životnosť, ako je prevádzkový pretlak a primeraná hrúbka steny potrubí. Okrem správne navrhnutého materiálu rekonštruovaných rozvodov je tiež nutné správne potrubie izolovať. Potrubia teplej vody a jej cirkulácie, zariadenia na ohrev vody, zásobníky a zásobné nádrže treba izolovať proti tepelným stratám. V súčasnosti platí požiadavka podľa [6] dosiahnuť na rozvodoch teplej vody a cirkulácie mernú tepelnú stratu 8 W/m.
Voľba materiálov pre tepelnú izoláciu potrubí
V zdravotníckej technike sa používajú viaceré druhy tepelných izolácií určené [1] na zníženie tepelných strát potrubí a zariadení alebo ako ochrana proti kondenzácii na potrubí a zariadeniach. Vhodný druh tepelnej izolácie sa musí voliť podľa účelu a prostredia, v ktorom sa izolovaná sústava bude prevádzkovať. Hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ sa pri kvalitných materiáloch pohybuje v rozpätí 0,035 až 0,05 W . m-1. K-1.
Prevádzková, ale aj výpočtová teplota v zdravotníckej technike a vo vykurovaní sa pohybuje do 90 °C, preto sa na izoláciu veľmi hodia novšie ľahké materiály z polyuretánov, polyetylénov alebo kaučukov. V potrubiach menších priemerov do menovitej svetlosti DN 100 sa používajú izolačné hadice alebo tvarovky, na väčšie plochy zásobníkových ohrievačov a nádrží sú vhodné veľkoplošné pásy. Izolácie sa montujú buď s povrchovou úpravou, alebo bez nej. Pre teploty nad 100 °C sú vhodné klasické minerálnovláknité materiály. Tieto izolácie sú objemnejšie a majú zložitejšiu a prácnejšiu montáž povrchovej úpravy. Sú vhodné na izoláciu kotlov, výmenníkov, horúcovodných a parných potrubných systémov, majú veľmi dobré protipožiarne vlastnosti.
Výpočet a dimenzovanie izolácie
Problematika tepelných izolácií vnútorných potrubných rozvodov a zariadení v budovách nie je doposiaľ legislatívne upravená. Všeobecne platné ustanovenia o nutnosti izolovania potrubí v zdravotníckej technike ponechávajú na projektantovi výpočet správnej hrúbky podľa tepelnotechnických výpočtov, neposkytujú však smerné (prípustné) hodnoty tepelných strát pre jednotlivé izolované sústavy v budovách. Podrobný tepelnotechnický výpočet hrúbky tepelnej izolácie a výpočet tepelných strát je v STN ISO 12 241 [3].
Pri návrhu hrúbky izolácie zásobníkových ohrievačov teplej vody sa vychádza z dovolenej dennej tepelnej straty zásobníkov. Pri návrhu hrúbky tepelnej izolácie potrubia teplej vody a cirkulácie treba znížiť tepelné straty na minimum. V budovách sa na izolovanom potrubí do DN 50 ráta s tepelnými stratami okolo 8 - 15 W . m-1, nad DN 50 približne 20 - 30 W . m-1. Pri rozvode teplej vody a vykurovania v budovách sa odporúčajú hrúbky tepelnej izolácie potrubí podľa menovitej svetlosti potrubia a podľa typu jeho uloženia vzhľadom na stavebnú konštrukciu. Uvedené hrúbky tepelnej izolácie sa vzťahujú na hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,035 W . m-1 . K-1.
S výmenou potrubí súvisí aj izolácia potrubí a zariadení. Pri súčasnej prísnej požiadavke udržať tepelnú stratu izolovaného potrubia na rozvodoch teplej vody a cirkulácie na hodnote 8 W/m to znamená navrhovať aj pri kvalitnej izolácii so súčiniteľom tepelnej vodivosti 0,035 - 0,040 W/m . K hrúbku izolácie približne v pomere 1 : 1, t. j. hrúbka izolácie sa približne rovná priemeru potrubia. Takéto vrstvy izolácie nie sú lacnou záležitosťou, pri kvalitných izoláciách napr. z elastomérov sa ich cena približuje cene potrubia. Najväčšiu účinnosť má prvý centimeter izolácie potrubia, pri malých dimenziách sa táto účinnosť pohybuje až okolo 70 %, čo znamená, že tepelná strata neizolovanej rúry sa zníži o 70 %.
Nároky na priestor kvalitne izolovaných potrubí hlavne v drážkach sú väčšie. V šachtách sa existujúci priestor dá vhodne využiť. Obnova zdravotníckotechnických inštalácií by nemala byť len výmenou starého potrubia za nové. Pri výmene potrubia je nutné zvážiť aj celkovú koncepciu technického riešenia a v niektorých prípadoch je vhodné celú existujúcu koncepciu riešenia rozvodu pitnej vody a jej ohrevu pri rekonštrukcii objektu zmeniť. Dôležitou zásadou je napríklad aj súčasná požiadavka merania spotreby vody mimo bytového priestoru, najvhodnejšie v chodbách a nebytových priestoroch. Aj šachty, v ktorých sa nachádzajú zvislé rozvody vody a vykurovania, by sa mali redukovať a umiestňovať tak, aby boli prístupné z nebytových priestorov.
Izolácie pre chladiace systémy a proti kondenzácii
Izolácie potrubí a zariadení izolujú tieto objekty s pracovnou teplotou látky nižšou, než je teplota okolia. Izolácie na zabránenie kondenzácii vodnej pary na povrchu potrubia alebo izolácie chladiacich potrubí vyžadujú materiály s čo najväčšou odolnosťou proti difúzii vodných pár, a teda s najvyššou hodnotou faktora difúzneho odporu μ. Pri týchto izoláciách je rovnako dôležitá aj bezpečná a spoľahlivá aplikácia (montáž). Po inštalácii izolačného materiálu musí mať celý systém a spoje vysokú odolnosť proti difúzii vodných pár.
Materiály s nízkym faktorom difúzneho odporu sa nesmú použiť bez parotesnej vrstvy (parozábrany). V týchto prípadoch veľmi rýchlo absorbujú vlhkosť, čo vedie k zhoršeniu ich tepelnoizolačných vlastností. Z tohto dôvodu minerálnovláknité izolácie nie sú vhodné pri aplikácii na chladiace potrubia. Ako izolácia pre chladiacu techniku sa neodporúča ani polyetylén. Aj napriek tomu, že má dostatočnú odolnosť proti difúzii vodných pár a prijateľnú hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti, ako všetky nepolárne plasty sa polyetylén ťažko lepí a spoje tohto materiálu nezabraňujú vnikaniu vodných pár do izolácie. Ani zmršťovanie pri meniacich sa teplotách nevyhovuje izolačnému účelu.
Na použitie pri chladiacich potrubiach a zariadeniach sú najvhodnejšie elastoméry (syntetické kaučuky). Elastoméry majú vysoké hodnoty faktora difúzneho odporu a zároveň nízke hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti. Aj v tejto skupine izolácií sú však v kvalite materiálov značné rozdiely. Niektoré druhy elastomérov dosahujú hodnoty μ až do 7 000 a hodnota λ je znížená až na 0,036 W . m-1. K-1 pri 0 °C. Obe hodnoty musia byť experimentálne potvrdené.
Podlahové kúrenie: inštalácia a výmena izolácie
Podlahové kúrenie je čoraz obľúbenejšie, pretože poskytuje komfort bývania. Pre nové budovy je podlahové kúrenie takmer štandardnou formou kúrenia. Podlahové vykurovanie je jedným z typov nízkoteplotného vykurovania. Je vhodnejšie pre dobre izolované budovy, pretože objekt je vykurovaný pri nízkych teplotách vody v potrubí (medzi 25 a 29 stupňov Celzia). Pri klasickom vykurovaní je teplota vody nad 60 stupňov Celzia.
Princíp ohrevu podlahovej (alebo stenovej) horúcej vody spočíva v tom, že teplo vody v potrubiach sa prenáša na poter, čím vzniká veľká výhrevná plocha po celej ploche podlahy. Na rozdiel od radiátorov, vyhrievané podlahy nespôsobujú cirkuláciu vzduchu a prachu. Vzduch v priestore s podlahovým kúrením je tiež menej suchý a je príjemnejšie rozložené teplo sálajúce z podlahy a stropu. Teplota je najvyššia na úrovni od zeme (asi 27 stupňov) a najchladnejšia je pod stropom. Týmto spôsobom môže byť teplota v miestnosti o niekoľko stupňov nižšia ako pri vyhrievaní radiátora, pretože pocit tepla je väčší. Z dlhodobého hľadiska sa to premieta do významných úspor energie a následne aj nákladov na kúrenie. Výhodou podlahového kúrenia je to, že pri vykurovaní priestorov (otváranie okien) nespôsobuje toľko tepelných strát ako pri vykurovaní radiátormi. Podlahové kúrenie je vhodnejšie pre miestnosti v nepretržitom používaní, pretože vykurovanie miestnosti trvá dlhšie. Najefektívnejšie je udržiavať konštantnú teplotu v miestnosti pomocou termostatu a vyhnúť sa chladeniu a opätovnému ohrievaniu.
Materiály a inštalácia podlahového kúrenia
Na podlahové vykurovanie sú výhodné polyetylénové rúrky s bariérou vnikania kyslíka, ktorá zabraňuje korózii kovových častí zariadenia a zabraňuje hromadeniu nečistôt v potrubí, čo pomaly znižuje prietok vody. Sortiment polyetylénových rúr je široký. Existujú rôzne triedy, ktoré sa navzájom líšia vo výrobnom procese. Triedy sa nazývajú PEX a, b, c, d. Z dôvodu dlhej životnosti a technických charakteristík podlahového kúrenia je potrubie triedy PEX najvhodnejšie.
Niektoré podlahové krytiny sú vhodnejšie na podlahové vykurovanie. Závisí to od ich tepelnej vodivosti. Pred montážou podlahového vykurovania je najvhodnejšie rozhodnúť sa, aký druh podlahy zvolíme. Na podlahové vykurovanie sú najvhodnejšie materiály, ktoré nebránia prenosu tepla z podlahy do miestnosti, alebo sú to aj materiály s vysokou tepelnou vodivosťou. Vezmite prosím na vedomie, že podlahové krytiny v technických špecifikáciách majú špecifikovanú tepelnú vodivosť alebo odporúčanie na použitie pre podlahové vykurovanie. Potrubia podlahového kúrenia sa môžu ukladať v klasických mokrých poteroch nad izolačnú vrstvu alebo sa môžu pokladať za sucha do špeciálnych izolačných panelov, nad ktorú sa nanesie suchý poter.
Riešenie porúch a údržba
Pri normálnej prevádzke nie je potrebné sa obávať poruchy, ale ak je kúrenie poškodené, môže byť opravené s malými zásahmi. Nakoľko bude oprava náročná, záleží najmä na druhu podlahovej krytiny v miestnosti a na jej ľahkom odstránení a následnej výmene, aby bolo možné vymeniť časť potrubia, ktoré je poškodené. Je veľmi zriedkavé, že dôjde k poškodeniu (ak je montáž vykonaná správne). Potrubie sa kladie do poteru, ktorý ho chráni, a systém by sa mal pred dokončením niekoľkokrát vyskúšať. Následné poškodenie je najpravdepodobnejšie spôsobené zamrznutím potrubia, v čase keď sa budova v zime dlho nepoužíva. Ak je podlahové kúrenie stále funkčné, rúry nezmrznú. Ak budovu v zime nepoužívame, je potrebné na jeseň vypustiť vodu zo systému alebo ju naplniť nemrznúcou zmesou. Poškodenie tiež vyplýva z následného vŕtania a rezania alebo nárazu.
Tlaková skúška overuje, či sú vykurovacie rúrky vodotesné, takže je potrebné vykonať tlakovú skúšku po inštalácii (a pred vykonaním poteru) a druhýkrát po položení poteru. Tento proces je pomerne jednoduchý, ale neumožňuje skrátenie času, preto je časovo náročný. Skúška prebieha tak, že do systému pustíme vodu, odvzdušní sa potrubie a pripojí sa manometer. Ak hrozí nebezpečenstvo zamrznutia vody, zamiešajte nemrznúcu zmes alebo inak zabezpečte zahrievanie. Je potrebné počkať 24 hodín, kým sa teplota vody v potrubí vyrovná teplote miestnosti. Potom sa pomocou ručného tlakového čerpadla zvýši tlak na 1,3-násobok pracovného tlaku a všetky spoje v podlahovom vykurovaní musia byť suché. Počkajte 24 hodín a potom skontrolujte, či je tlak v potrubí rovnaký ako pri spustení alebo či neklesol o viac ako 0,2 baru. Ak je tlaková skúška úspešná, môže sa naniesť poter. Medzitým sa nesmieme ohrievať podlahovým kúrením ani ho používať na sušenie poteru. Podlahové vykurovanie sa môže spustiť až po uplynutí predpísaného času sušenia poteru, postupne na maximálnu povolenú prevádzkovú teplotu povolenú špecifikáciou poteru a podlahového vykurovania. Chladenie sa tiež vykonáva postupne, inak môže dôjsť k preťaženiu zariadenia.
Teplota vody v nízkoenergetických vykurovacích systémoch je ideálna pre vývoj mikroorganizmov. Voda je preto hustejšia, slizkejšia a hnedšia, najčastejšie v regulačných ventiloch. V najhoršom prípade môže takáto voda úplne upchať celú vetvu systému podlahového kúrenia. Tomu možno zabrániť použitím vhodnej vody ako napr. destilovanej vody alebo pridaním biocídnych výrobkov. Podlahové kúrenie je v porovnaní s radiátorom menej citlivé a jeho kúrenie trvá oveľa dlhšie. Aktivita kúrenia sa môže zhoršiť, ak je potrubie príliš vzdialené alebo je poter príliš silný. Väčšia citlivosť sa dosiahne aj výberom potrubí s väčším priemerom, ktoré umožňujú väčší prietok vody a menší odpor. Dôležitá je tiež správna systémová doska, ktorá umožňuje, aby sa rúrky dobre vyplnili poterom (musí sa naplniť najmenej 85% rúrok). Dobrá prevádzka tiež vyžaduje montáž snímačov riadených počasím.
Elektrické podlahové kúrenie
Najčastejšie sa používa pri rekonštrukcii a renovácii starších budov, ale aj v novo postavených budovách, najmä v jednotlivých miestnostiach, ako sú kúpeľne. Je vhodný na použitie vo všetkých izbách v dome, byte (predsieň, chodba, kuchyňa, kúpeľňa, spálňa, pracovňa, atď.). Vykurovacie rohože alebo siete sú najvhodnejšie na montáž pod keramiku a vykurovacie fólie na inštaláciu pod drevené alebo PVC podlahy. Fólie sa používajú aj na opravu existujúcich (už dokončených) chladných podláh.
Na presnú reguláciu izbovej teploty a úspory energie sa musí systém doplniť o termostaty. Najväčšou výhodou elektrického podlahového vykurovania je tenká vrstva (nízka výška). Hrúbka vykurovacej fólie je približne 1,8 mm a vykurovacie rohože sú 3,5 mm. Obvykle sa fólia používa, keď je poter už izolovaný alebo keď je podlaha už dokončená (priamo na dlaždice alebo drevo). Fólia sa pripevní na vhodnú izoláciu s minimálnou hrúbkou 6 milimetrov, ktorá sa prilepí priamo na dlaždice. Elektrické podlahové kúrenie sa dá tiež použiť na vyhrievanie podlahy vonku, napríklad pred garážou, na rôzne prístupy alebo na terasu, kde sa v zime vyžaduje odhŕňanie snehu. Na tento účel sú k dispozícii dva systémy. Jeden je vhodný na asfaltové povrchy a druhý na dlažbu alebo betónové podlahy.
Dôležité pravidlá pri projektovaní a inštalácii podlahového kúrenia
Pri projektovaní a inštalácii podlahového kúrenia je dôležité dodržiavať pravidlá. Je potrebné vykonať výpočet podlahového kúrenia. Pri výpočte sa musia zohľadniť tepelné straty budovy alebo každého jednotlivého priestoru, ako aj požadovanú teplotu miestnosti. Táto informácia počíta šírku pokládky potrubí, dĺžku a priemer potrubí a smery slučiek potrubí podlahového kúrenia.
Zlý rozostup a príliš dlhé rúry sú najväčšie chyby, ktoré môže laik urobiť. Ak je slučka príliš dlhá, v potrubí sa vyskytuje príliš vysoký tlakový odpor a čerpadlo, ktoré poháňa vodný systém, má určité obmedzenia. Častou chybou je izolácia pod potrubím podlahového kúrenia. Neskúsený dodávateľ často umiestňuje rozvodnú skriňu bez automatickej odvzdušňovacej nádobky pod potrubie. Rúrky jednotlivých slučiek sú často príliš dlhé alebo položené príliš ďaleko od seba a dodávateľ potom nevykoná tlakovú skúšku. Z dôvodu neskúsenosti dodávateľa môžu potrubia a spoje postupom času prepúšťať. Je tiež dôležité dodržiavať pravidlá vytvorenia okrajových zón, čím sa eliminujú tepelné straty na určitých miestach, ako sú napr. posuvné dvere. Je tiež bežné, že sa neberú do úvahy tieto pravidlá na vytvorenie okrajových zón, ktoré eliminujú významné tepelné straty na určitých miestach budovy, ako sú posuvné dvere. V neposlednom rade je tiež nevyhnutné, aby bol systém naplnený vodou primeranej kvality. Je tiež potrebné poznamenať, že základová doska, na ktorej je položený systém podlahového kúrenia, musí byť rovná a čistá. Pre montáž podlahového kúrenia sa odporúča, aby montáž bola uskutočnená skúsenými remeselníkmi, ktorí používajú certifikované materiály s potrebnými testami a dôkazmi. Ak je podlahové kúrenie vysoko kvalitné a odborne položené, je zriedkavé, že dochádza k chybám, a preto je obava z nespoľahlivosti výrobku zbytočná.
Výmena a modernizácia strešnej izolácie
Správna izolácia strechy je kľúčovým faktorom pri rekonštrukcii staršieho domu. Kvalitné zateplenie zaručí ušetrenie financií a prinesie do domácnosti pohodlie. Pri prehliadkach starších domov sa často stretávame s problémom nedostatočnej alebo žiadnej tepelnej ochrany. V minulosti sa na izoláciu strechy používala najmä minerálna vata. Vata v zásade nie je zlý izolačný materiál. Pri nesprávnej aplikácii izolácie vzniká kondenz. V dôsledku nízkej objemovej hmotnosti v materiáli prúdi vzduch, čím dochádza k neželanému ochladzovaniu. Výsledkom je najmä nárast nákladov na vykurovanie a tvorba plesní a vlhkosti. Často sa tiež stretávame s vatou poškodenou škodcami.
Ekologické riešenie hodné 21. storočia predstavuje celulózová izolácia ISOCELL, ktorá je vyrobená z celulózových vlákien. Vzniká recykláciou čistého vytriedeného novinového papiera. Obsahuje prírodnú kyselinu boritú schválenú ako prírodné hnojivo v ekologickom poľnohospodárstve v Európskej únii. Ekologická látka chráni izoláciu pred požiarom a hlodavcami. Škodcovia ju obchádzajú, pretože im jednoducho nevonia. V streche tak výrazne obmedzíte problém s myšami a kunami.
Výmena izolácie z vonkajšej strany začína demontážou krytiny, latovania a kontralatovania strešnej fólie a starej izolácie. Podobne sa postupuje pri výmene strešnej izolácie z vnútornej strany. Zmena nastáva v tom, aké prvky sa demontujú. Treťou možnosťou je odstránenie starej izolácie a následná aplikácia novej z priestoru nad klieštinami. Aplikátor sa postaví na klieštiny a nafúka novú izoláciu do dutiny medzi sadrokartón a pod strešnú fóliu. Pri výmene starej izolácie za novú sa rozhodne neriaďte radami z internetových diskusií. Každá stavba je jedinečná a vyžaduje si individuálny prístup. Samozrejme, dôležité je aj zhotovenie parozábrany.
Prípadová štúdia: Modernizácia zateplenia na šikmej streche poškodenej kunou
Domy so šindľovou alebo stružlinovou strechou nielenže veľmi dobre vyzerajú, ale predstavujú aj vynikajúce riešenie v prípade striech s nepravidelnými a oblými tvarmi. V prípade realizácie prezentovanej vo filme zvýrazňuje osiková stružlina krásu okna typu volské oko na oboch stranách strechy. Investícia predstavená v návode sa nachádza v srdci malebného Kašubska. Osikové stružliny boli po 10 rokoch už veľmi zničené. Neboli správne impregnované, preto sa musia odstrániť. Ešte väčší problém sa skrýva pod krytinou.
Investor sa rozhodol, že chce zabezpečiť tepelný komfort budovy počas celého roka, preto uprednostnil panely Thermano - tepelnú izoláciu z tvrdého polyuretánu. Panely majú najvyššiu triedu tepelnej izolácie A++ a navyše sú odolné proti hlodavcom, lesnej zveri (vrátane kún) a vtákom. V rámci modernizácie šikmej strechy sa musí odstrániť strešná krytina spolu so starou tepelnoizolačnou vrstvou a následne sa musí namontovať nové zateplenie a opäť položiť krytina. Preto sa celkové náklady investície musia vypočítať individuálne. Východiskovým bodom môžu byť predpokladané náklady na zaobstaranie izolačného materiálu. V súčasnosti je hrúbka tepelnej izolácie Thermano v prípade striech podľa požiadaviek ministerstva stavebníctva 150 mm (súčiniteľ prestupu tepla U = 0,15). Od roku 2020 sa minimálna hrúbka zvýši na 230 mm (U = 0,10).
Práce by sa mali začať odstránením starej strešnej krytiny. Ďalšia fáza prác spočíva v odstránení starých lát a kontralát. Ďalším krokom je príprava vhodných lát a kontralát. Potom je potrebné pristúpiť k štandardnej montáži dosiek Thermano na plochých miestach strechy, začínajúc od odkvapov. Väčšia pozornosť by sa mala venovať príprave dosiek Thermano na ochranu „volského oka“. Vzhľadom na zakrivenie strechy je z tohto hľadiska montáž dosiek Thermano špecifická. Na prezentovanej streche sa realizátori rozhodli použiť techniku známu pri montáži sadrokartónu na zakrivené plochy. Dosky Thermano sa narezali nožom zhora a vytvarovali do tvaru „volského oka“. Vzniknuté medzery sa vyplnili nízkoexpanznou penou a zalepili hliníkovou páskou. Stojí za zmienku, že vďaka takémuto riešeniu zostáva spodná výstelka Thermano nepoškodená a je stále plynotesná.
Nasledujúce kroky pri montáži strešnej krytiny sú rovnaké ako pri štandardnej termoizolácii montovanej na krokvy. Kontralaty by sa mali priskrutkovať striedavo cez dosky Thermano na krokvy pomocou dlhých skrutiek s dĺžkou cca 40 cm, kolmo na krokvy a pod uhlom 67 stupňov. Vzhľadom na to, že sa realizátor rozhodol pre dosky Thermano s hrúbkou 100 mm a kontralaty s prierezom 40 mm × 60 mm, pôjde o strešnú krytinu ľahkého typu a použijú sa skrutky s priemerom 6 mm, ktorých dĺžka by mala byť minimálne 200 mm. Aj vďaka ľahkému typu novej strešnej krytiny vyrobenej z osikových šindľov sa laty a kontralaty montujú pomocou krátkych skrutiek. V tomto prípade je dôležité vybrať si vhodnú dĺžku týchto skrutiek, aby zbytočne neprepichovali paropriepustnú membránu. Vzhľadom na to, že aj kontralaty majú prierez 40 mm × 60 mm, mali by sa na tento účel použiť skrutky s dĺžkou 70 mm - 75 mm.
Ďalšou pracovnou etapou je montáž novej krytiny z drevených šindľov alebo osikových šindľov, ktorá sa tentokrát impregnuje a ochráni pred poveternostnými vplyvmi. Podľa výrobcu by si správne namontovaný a zabezpečený osikový šindeľ mal zachovať technické a vizuálne parametre minimálne 30 rokov. Objekt zmodernizovaný prezentovaným spôsobom dokonale chráni interiér pred vplyvom nízkych a vysokých teplôt, čo umožňuje predĺžiť obdobie používania na celý rok. Pri tejto modernizácii sa strecha stala nedostupnou pre lesné zvieratá. Zlepšenie termoizolácie strechy pomocou dosiek Thermano je jednoduché pre ich vynikajúcu termoizoláciu. Pretože majú nízky koeficient lambda. Vďaka montáži tepelnej izolácie Thermano ušetríte na energii potrebnej na vykurovanie a chladenie interiéru domu, prispejete k ochrane životného prostredia znížením spotreby energie, a tým znížite množstvo škodlivých emisií do atmosféry. Už vás nebude trápiť zabezpečenie strechy.
Tepelná izolácia obvodového plášťa budov a okien
Tepelná izolácia je prvkom opláštenia budovy, ktorý slúži na spomalenie toku tepla. Do tepelnej izolácie je často zahrnutá aj reflexná bariéra spomaľujúca tepelné žiarenie. Napriek všetkým faktorom sú však najväčšie tepelné straty cez vonkajšie steny budovy. Tepelná izolácia sa kladie na všetky vonkajšie prvky, cez ktoré prebieha výmena tepla, ako sú steny, stĺpy, trámy, konzoly, podlahy. Tepelnoizolačná vrstva zvonku obklopuje fasády budovy. Toto je najlepší, a preto aj preferovaný spôsobom tepelnej izolácie.
Rozoznávame strechy s využiteľným (vykurovaným) podkrovím a strechy s nevyužiteľným (nevykurovaným) podkrovím. Existuje tiež obrátená (teplá) strecha, nevyužiteľná aj využiteľná. Vonkajšie okenné rámy a zárubne sú podľa architektonického riešenia a rozmerov prvkami budovy, kde dochádza k veľkým stratám tepelnej energie. Najmä v budovách ako biznis centrá, nákupné centrá, výstavné siene, sú najväčšie straty práve na presklených fásadách. Izolačné sklo sa dosahuje kombináciou dvoch alebo viacerých sklených dosiek, pričom priestor medzi nimi je vyplnený suchým vzduchom alebo argónom.
Izolácia vzduchotechnického potrubia: Prípad McDonald's Bratislava
Tepelná izolácia inštalácií sa vykonáva s cieľom zníženia energie spotrebovanej na ohrievanie alebo chladenie kvapalnín, ktoré sa v nich pohybujú. Úspory energie sa dosahujú izoláciou častí vykurovacích a chladiacích inštalácií budovy, ktoré prechádzajú miestami, ktoré nie je potrebné vykurovať alebo chladiť, vrátane izolácie ventilov a armatúr.
Pre zákazníka RESTON s.r.o. sme revitalizovali tepelnú izoláciu vzduchotechnického potrubia v rámci prevádzky McDonald‘s na streche budovy na námestí SNP v Bratislave. Kvôli poškodenej izolácii dochádzalo k degradácii VZT potrubia, čo malo za následok nielen únik množstva vzduchu do exteriéru, ale aj vysokých tepelných strát v zime a tepelných ziskov v lete. Tým neboli dodržané požadované a projektované parametre vzduchu v interiéri. Pôvodná kaučuková izolácia s hliníkovým polepom bola zdemontovaná a ekologicky zlikvidovaná. Na prevedenie novej izolácie bola použitá minerálna vata hrúbky 60 mm, ktorá bola voči vonkajším vplyvom ošetrená pozinkovaným plechom hrúbky 0,6 mm.