Komplexný sprievodca plynovým vykurovaním: od paliva po moderné hybridné systémy

Plyn je tradičnou a osvedčenou formou vykurovania, ktorá prešla mnohými vylepšeniami a neustále sa vyvíja, aby bola nielen úsporná, ale aj komfortná a dokázala spolupracovať s modernými smart technológiami. Zjednodušene povedané, plynové vykurovanie je systém, ktorý vyrába teplo a teplú vodu spaľovaním plynu. S využívaním spaľovacieho efektu, vďaka ktorému sa dá dodatočné teplo na vykurovanie získavať aj zo spalín, dosahujú dnes moderné systémy na vykurovanie plynom stupeň účinnosti až do 98 percent. To znamená, že na vykurovanie budov a ohrev teplej vody umožňujú využiť takmer celé množstvo energie akumulovanej v palive. Systémy na vykurovanie plynom sú k dispozícii v rôznych výkonových rozsahoch a dajú sa tak inštalovať v takmer každej obytnej budove. Jediný predpoklad na fungovanie plynového vykurovania je, že musí byť k dispozícii plyn, a to buď formou prípojky na ulici, alebo zo zásobníka v záhrade. Ak staviate v plynofikovanej oblasti, môžete sa rozhodovať medzi vykurovaním plynom a využitím tepelného čerpadla. Či už vlastníte murovaný alebo montovaný dom, otázka vykurovania je z hľadiska nákladov na bývanie zásadná.

Typy plynov využívaných na vykurovanie

V našich podmienkach je klasickým a pomerne efektívnym palivom zemný plyn. Zemný plyn je prírodná zmes plynných uhľovodíkov (prevažne metánu) s menším podielom ďalších substancií, a to najmä inertných plynov. Plyn na báze metánu sa dodáva odberateľom zvyčajne v plynnom stave rozvodným potrubím. Podľa kvality má výhrevnosť od 20 MJ/m³ do 40 MJ/m³, aj viac. Plyn na báze propánu a butánu sa dodáva skvapalnený v tlakových fľašiach, a to buď čistý (predovšetkým propán), alebo ako zmes s označením propán-bután. Plynové vykurovacie systémy sa všeobecne prevádzkujú s palivom plyn. Pre výkon zariadení je však pritom dôležitý predovšetkým jeho pôvod a zloženie. Zemný plyn je prirodzene vzniknutá, fosílna surovina, ktorá sa získava z podzemných ložísk. Pokým palivo, ktoré sa používa napríklad na vykurovanie obytných budov, pozostáva predovšetkým z metánu, jeho presné chemické zloženie je závislé od ložiska. Podľa podielu metánu obsiahnutého v plyne možno rozlišovať medzi plynom L a plynom H. Plyn L (nízkoenergetický plyn) má obsah metánu približne 85 percent.

Aj kvapalný plyn je fosílne palivo, ktoré sa dá získavať napríklad ako vedľajší produkt pri ťažbe ropy. Tento plyn pozostáva prevažne z propánu alebo butánu a v kvapalnom stave sa dá udržiavať už pri nízkom tlaku. Na vykurovacie účely sa palivo skladuje v zásobníkoch, ktoré sú väčšinou umiestnené nad zemou pred domom. Oproti konvenčnému zemnému plynu alebo kvapalnému plynu je bioplyn obnoviteľná surovina. Pri výrobe v zariadeniach na bioplyn sa napríklad rastliny alebo zvyšky potravín skvasujú suchým procesom. Prácu pritom preberajú drobné baktérie, ktoré v atmosfére bez prítomnosti kyslíka rozkladajú biomasu na jednotlivé zložky. Konečným produktom je plynná zmes, ktorá sa skladá prevažne z metánu, oxidu uhličitého a kyslíka. Po rozsiahlej úprave možno plyn zaviesť do verejnej siete na zásobovanie plynom.

Vykurovanie na skvapalnený plyn

Vykurovanie na skvapalnený plyn sa používa väčšinou vtedy, keď nie je k dispozícii prípojka na verejnú plynovú sieť a majitelia domov sa zároveň nechcú vzdať účinnosti plynového vykurovania. Zjednodušene povedané, vykurovanie na skvapalnený plyn je normálne plynové vykurovanie, ktoré využíva namiesto zemného plynu alebo bioplynu tekutú alternatívu. Aby sa dal skvapalnený plyn použiť, musia sa v prípade potreby vykonať malé technické úpravy. Aby sa dalo vykurovanie na skvapalnený plyn využiť, musí byť k dispozícii zásobník na skvapalnený plyn. Pretože skvapalnený plyn tvorí so vzduchom výbušnú zmes, takýto zásobník musí spĺňať prísne bezpečnostné predpisy. Zásobníky musia byť vždy dostatočne vetrané, čo platí samozrejme aj pre veľkosť ochrannej zóny, v ktorej sa takýto zásobník nachádza. Zápalné zdroje a horľavé látky musia byť mimo dosah tejto ochrannej zóny. Zásobník na skvapalnený plyn sa dá prenajať alebo kúpiť. Oba varianty majú svoje výhody a nevýhody. Pokiaľ sa majitelia domov rozhodnú pre kúpu, musia počítať s nákladmi niekoľko 1 000 eur, taktiež s nákladmi na revízie, tlakové skúšky a prenájmu nádoby (cca 100 eur). Môžu k nim pribudnúť ešte ďalšie náklady na kladenie potrubia. Presná cena závisí samozrejme od veľkosti a výrobcu a nedá sa na tomto mieste paušálne uviesť. Zásobník vám však bude patriť a kedykoľvek môžete zmeniť distribútora plynu. Prenájom zásobníka je lacnejší.

Vykurovacie systémy a plynové kotly

Pri klasickom, tzn. konvenčnom vykurovaní sa prostredníctvom vykurovacích telies (radiátorov) ohrieva okolitý vzduch. Ohriaty vzduch stúpa od radiátora smerom hore a koncentruje sa pod stropom. Ochladený klesá dole. Charakteristickým znakom klasického vykurovacieho systému je najmä veľký rozdiel medzi teplotou vykurovacej plochy radiátora, teplotou vzduchu a teplotou stien v miestnosti. Nerovnomerné vykurovanie priestorov má za následok nižší komfort tepelnej pohody. Systém s prirodzeným obehom funguje na princípe rozdielu tlakov, ktorý spôsobuje rôzna hustota vody v prívodnom a návratnom potrubí. Prostredníctvom plynového kotla sa voda ohreje. Voda s vyššou teplotou má menšiu hustotu, je ľahšia a stúpa k vykurovacím telesám, ktorým odovzdá teplo. Následne ochladená s vyššou hustotou klesá a odvedie sa vratným potrubím späť na opätovné ohriatie v plynovom kotle. Klasické konvenčné vykurovacie systémy sú navrhnuté na teplotný spád 75/65 °C, 70/60 °C alebo 70/50 °C. Znamená to, že voda sa zohreje napr. na 75 °C, odovzdá teplo vykurovacej sústave a ochladená napr. Nevýhodou klasického vykurovacieho systému je nerovnomerné rozloženie teplôt v miestnosti, ktorá znižuje pocit tepelnej pohody. Teplo, ktoré vyrobíme v zdroji alebo vo vykurovacom telese spaľovaním paliva, sa prostredníctvom vykurovacieho média a rozvodov odovzdáva do vykurovacích telies alebo priamo do vykurovaného priestoru.

Hlavným zdrojom tepla vo vykurovacej sústave vykurovanej plynom je plynový kotol. Kotly sa vyrábajú v niekoľkých výkonových radoch, približne od 5 kW, a podľa konštrukcie môžu byť klasické (štandartné), nízkoteplotné, kondenzačné, s otvoreným alebo uzavretým spôsobom spaľovania, stacionárne alebo závesné. Parametre plynových kotlov sa v posledných rokoch podstatne zlepšili. Plynové kotly sa obyčajne dodávajú vo vyhotovení na bežný zemný plyn, skvapalnený propán alebo na propán-bután - úpravu horáka vykoná servisný technik. Existuje niekoľko druhov kondenzačných kotlov, ktoré dokonale dokážu splniť takmer akúkoľvek požiadavku, ktorú by mohol mať budúci majiteľ. Okrem štandardného závesného kotla existujú napríklad aj zostavy, ktoré kombinujú samotný kotol spolu so zásobníkom teplej vody, či kompaktné kotly so zabudovaným zásobníkom vody, ktoré sú vhodné napríklad do menších priestorov.

Rozdelenie plynových kotlov

• Klasický (štandardný) kotol: Klasický (štandartný) kotol je určený pre teplovodnú vykurovaciu sústavu, kde teplota vratnej vody do kotla nesmie klesnúť pod 60 °C, aby nedochádzalo k nízkoteplotnej korózii tepelného výmenníka.
• Nízkoteplotný kotol: Nízkoteplotný kotol s účinnosťou až 95 % je akýmsi medzičlánkom medzi klasickým a kondenzačným plynovým kotlom. Je síce navrhnutý do prevádzky so suchými splodinami s teplotou 90 - 140 °C, ale za istých okolností v ňom môže dochádzať ku kondenzácii, takže tepelný výmenník musí byť z odolného materiálu.
• Kondenzačný kotol: Kondenzačný kotol využíva aj časť kondenzačného tepla splodín. Spaľovaním totiž vzniká aj vodná para, ktorá sa odvádza do komína. Ak sa podarí znížiť jej teplotu pod teplotu rosného bodu ešte v kotle, začne kondenzovať a výparné teplo odovzdá do vykurovacej vody. Tým sa zvýši výhrevnosť plynu až o 11 percent a priemerná účinnosť kotla je 96 až 104 percent. K výhodám kondenzačných kotlov patria vysoká účinnosť, ekologická prevádzka, ale predovšetkým účinná regulácia teploty. Pracujú s teplotnými spádmi od 50/30 °C až do 80/60 °C (výstupná voda/vratná voda), takže ich možno použiť ako zdroj tepla aj v nízkoteplotnej vykurovacej sústave s teplotou vykurovacej vody do 55°C. Niektorí výrobcovia ich však na tento účel príliš neodporúčajú, pretože kondenzačné kotly najefektívnejšie pracujú vtedy, keď je rozdiel medzi výstupnou a vratnou vodou čo najväčší. Ako už z jeho názvu vyplýva, je to kotol, ktorý využíva tzv. režim kondenzácie vodnej pary obsiahnutej v spalinách. Kondenzačný kotol využíva aj teplo obsiahnuté v spalinách, ktoré by inak odišlo komínom von. Ak znížime teplotu spalín v kotle pod rosný bod (tzv. bod kondenzácie), uvoľní sa vo výmenníku kotla skupenské teplo kondenzácie vodnej pary. Zjednodušene povedané, ochladená vykurovacia voda, ktorá sa vracia (tzv. spiatočka) z vykurovacieho systému sa pri vstupe do kotla ohrieva od teploty spalín, čím ich zákonite ochladzuje. Pri teplote vratnej vody približne do 55 °C pracuje kotol v kondenzačnom režime. Následne od spalín predhriata vykurovacia voda je v kotle dohriata na požadovanú teplotu. Vzhľadom na režim kondenzácie musí byť teplo výmenná plocha v kondenzačných kotloch vyrobená z antikorózneho materiálu, a zákonite tak musí byť voči korózii odolná aj komínová konštrukcia. Teplota spalín sa pohybuje v rozmedzí 40 - 90 °C. Tento kotol je prirodzene vhodný pre všetky druhy vykurovacích systémov, vrátane podlahového vykurovania. Účinnosť kondenzačných kotlov počítaná z tzv. spaľovacieho tepla dosahuje až 98 %.
• Otvorený plynový kotol: Otvorený plynový kotol má otvorenú spaľovaciu komoru (plynový spotrebič typu B). Nasáva vzduch na horenie z miestnosti a splodiny sú odvedené do komína alebo dymovodu.
• Uzatvorený plynový kotol: Uzatvorený plynový kotol (spotrebič typu C) odoberá vzduch z priestoru mimo domu, takže na jeho umiestnenie sa nekladú nijaké zvláštne požiadavky. Môže byť na chodbe, v šatníku, kúpeľni alebo dokonca v kuchyni - neodporúča sa umiestniť ho v obytnej miestnosti, napríklad v spálni.
• Stacionárne a závesné kotly: Kotol môže stáť na podlahe (stacionárny kotol) alebo môže byť zavesený na stene (závesný kotol). Stacionárne kotly sú konštruované ako klasické (štandartné), nízkoteplotné a kondenzačné. Náš trh ponúka stacionárne plynové kotly v rôznom vyhotovení až do výkonu okolo 50 kW. Vyrábajú sa prakticky výhradne s liatinovým telesom a ich prednosťou je určitá robustnosť a dlhšia životnosť, čo však môže byť aj nevýhodou vzhľadom na rýchle morálne starnutie. Umiestňujú sa zväčša do samostatnej technickej miestnosti, kde však môžu byť spoločne napríklad s práčkou, sušičkou alebo aj s malou domácou dielňou či posilňovňou. Na vykurovanie rodinných domov a bytov sú vhodnejšie závesné kotly. Možno ich umiestniť prakticky kamkoľvek, kde je na ne miesto a odkiaľ možno dobre odvádzať splodiny - na chodbu, do podkrovia, kuchyne či do kúpeľne. Pripojenie vykurovacej sústavy je zväčša ľubovoľné. Podmienkou je rozvod plynu v dome v súlade s platným povolením a vyhovujúci komín.

Kondenzačný plynový kotol tak, ako bol opisovaný v predchádzajúcich kapitolách, predstavuje dnes štandard moderných vykurovacích systémov na plyn. Je malý, kompaktný a vďaka využitiu spaľovacieho tepla aj efektívny. V modulovanej prevádzke môže svoj výkon prispôsobiť podmienkam v dome a vždy dodávať dostatok tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Príprava teplej vody

Plynový kotol môže slúžiť iba na vykurovanie (vykurovací kotol), ale väčšina moderných kotlov súčasne ohrieva vodu pre domácnosť (kombinovaný kotol). Pri priamom ohreve sa voda ohrieva v prietokovom tepelnom výmenníku a používateľ ju hneď spotrebuje. Niektoré typy kotlov však majú zabudované aspoň malé pohotovostné zásobníky, ktoré dopĺňajú teplú vodu pri nárazovo vysokom odbere. Tepelné výmenníky majú rozličnú konštrukciu - veľmi účinný je napríklad tzv. bitermický výmenník s veľkou odovzdávacou plochou. Z ekonomického a predovšetkým z prevádzkového hľadiska je však výhodnejší nepriamy ohrev vody vykurovacou vodou vedenou cez tepelný výmenník v akumulačnom zásobníku teplej vody. Akumulačný zásobník teplej vody môže byť vstavaný priamo v kotle alebo samostatne postavený, či zavesený vedľa neho. Zásobníky v kotle majú objem 40 - 50 l, zavesené zásobníky až 60 l, stacionárne zásobníky určené do vykurovacej sústavy rodinných domov až 200 litrov. Bežným spôsobom lokálneho ohrevu teplej úžitkovej vody plynom je prietok cez tepelný výmenník, zahrievaný plameňom z horáka. Z hľadiska vstupnej investície je najlacnejší, ale prevádzka má svoje nevýhody - napríklad obmedzenú dĺžku potrubia vedúceho k odbernému miestu a nemožnosť inštalovať cirkulačný okruh. Vhodnejší variant je ohrev vody v tlakovom zásobníku: tepelné straty sú v tomto prípade menšie, zapojenie do cirkulačného okruhu je ľahšie a dajú sa pripojiť viaceré odberné miesta. Pochopiteľne, aj tu treba dodržať podmienky platné pre plynové vykurovacie teleso, tzn.

Lokálne plynové vykurovacie telesá

Predovšetkým v menších bytoch a domoch zvyčajne postačia na vykurovanie iba lokálne plynové telesá - plynové pece a kozuby a tepelné žiariče. Kombináciou konvekcie (prúdenia vzduchu) a sálavého tepla dokážu plynové telesá veľmi rýchlo vyhriať miestnosť. Spaľuje sa v nich zemný plyn aj propán-bután. Plynové pece rôzneho druhu a výkonu sa vyrábajú buď s otvoreným spaľovaním - vzduch na horenie sa odoberá z vykurovanej miestnosti -, alebo s uzatvoreným spaľovaním - vzduch sa odoberá z vonkajšieho prostredia. Zvyčajne sú vybavené účinnou reguláciou a rôznymi technickými doplnkami. Napríklad piezoelektrické zapaľovanie nevyžaduje pripojenie spotrebičov na elektrický prúd ani manipuláciu so zápalkami, termostatické ovládanie udržiava nastavenú teplotu a činnosť horáka. Bezpečnosť je zaistená poistkou stráženia plameňa (tzv. bimetal), niektoré spotrebiče majú predradený regulátor tlaku plynu.

Odvod spalín a komíny

Splodiny zemného plynu obsahujú predovšetkým oxid uhličitý, vodnú paru, dusík zo spaľovaného vzduchu, v menšej miere oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a síry a ďalšie produkty spaľovacieho procesu. Splodiny sa odvádzajú zo spaľovacej komory plynových telies dymovodom do samostatného komína a nad strechu domu. V prípade kotla umiesteného v poslednom podlaží alebo v podkroví možno použiť odvod zvislým dymovodom nad strechu. Na komíny s prirodzeným ťahom sa pripájajú lokálne zdroje (napríklad plynové kozuby alebo pece s výkonom do 10 kW a otvorené kotly s atmosférickým horákom (bez pretlaku). Plynové zdroje s pretlakom (majú zvyčajne uzatvorený okruh spaľovania) sa pripájajú na dymovody s funkciou komína alebo priamo na komínový systém s požadovanými vlastnosťami. Komín pre vykurovaciu sústavu, kde je zdrojom tepla kondenzačný alebo nízkoteplotný plynový kotol, musí odolávať nielen teplote splodín, ale aj vlhkosti a agresivite kondenzátov. Na tieto úlohy už bežný komín z tehál nestačí. Ak kupujete prvý plynový kondenzačný kotol, mal by u vás doma odborník preveriť, či nepotrebujete do komína nainštalovať plastové potrubie na odvod spalín. Keďže tieto kotly produkujú kondenzát, musíte mať aj odvod odpadovej vody.

Náklady a ekonomika plynového vykurovania

Plynové vykurovanie ponúka najlepší pomer ceny a výkonu spomedzi všetkých typov kúrenia. Cena plynového vykurovacieho systému je v porovnaní s inými vykurovacími systémami výhodná. Okrem investície do plynového vykurovania však v niektorých prípadoch treba počítať aj s ďalšími nákladmi, ktoré závisia od konkrétnej budovy.

Náklady na plynovú prípojku a inštaláciu

Ak ešte v dome nemáte plynovú prípojku, je potrebné ku kotlu pripočítať aj náklady na ňu. Za pripojenie domácnosti k plynu si dodávatelia plynu účtujú približne 2 000 eur. Niektorí však poskytujú túto službu aj bezplatne. Za inštaláciu prípojky v samotnom dome potom musíte počítať ešte minimálne so sumou ďalších 700 eur. V závislosti od náročnosti prác vás to však môže vyjsť aj drahšie. Ak začínate takpovediac od základov a plánujete zriadenie plynovej prípojky, tak by ste mali rátať s počiatočnou investíciou približne 1500€, ktorá zahŕňa projektovú dokumentáciu a samotnú realizáciu prípojky. Cenu samozrejme ovplyvňuje aj dĺžka od najbližšieho bodu pripojenia k domu. Plynová prípojka sa spravidla skladá z domovej prípojky a pripojovacích vedení v budove. Domová prípojka sa skladá zo všetkých vedení a armatúr medzi hlavným napájacím vedením na ulici a hlavnou uzatváracou armatúrou v dome. Náklady určí poskytovateľ a pre typický jednorodinný dom sa pohybujú na úrovni 1500 - 2000 eur. Ak je medzi ulicou a domom potrebné prekonať veľkú vzdialenosť, môžu byť náklady vyššie. Pripojovacie vedenie obsahuje všetky rúry a armatúry v budove, ktoré sú potrebné až po koncového spotrebiteľa - napríklad plynový vykurovací systém. V typickom jednorodinnom dome to znamená ešte ďalšie náklady vo výške približne 1000 - 1500 eur. Ak sa má plynové vykurovanie prevádzkovať na kvapalný plyn, je potrebný dodatočný systém zásobníkov.

Ceny kotlov a vykurovacích systémov

Cena bežného klasického stacionárneho kotla s výkonom približne 20 kW je asi 25-tisíc Sk plus DPH, cena bežného závesného nízkoteplotného kotla s výkonom okolo 20 kW je asi 30-tisíc Sk plus DPH. Ceny lokálnych plynových telies sa pohybujú v závislosti od výkonu a veľkosti a od úrovne technického vybavenia, najmä regulačného zariadenia. Vyššou položkou je diaľkové ovládanie telesa. Plynové vykurovanie patrí k lacnejším typom vykurovania. Presnú cenu však ovplyvňuje viacero faktorov, a preto sa nedá uviesť paušálne. K týmto faktorom patrí samozrejme samotné vykurovanie, prípojka a prevádzkové náklady. Náklady na vykurovanie plynom sa líšia v závislosti od toho, ktorý druh vykurovacieho systému sa má inštalovať. Pokým konvenčné plynové vykurovanie s kondenzačnou technikou stojí pre jednorodinný dom približne 5000 - 6000 eur, pri solárnom zariadení na prípravu teplej vody treba pripočítať ešte raz približne 4000 - 5000 eur. Ak sa investori alebo majitelia domov rozhodnú pre zeolitový plynový vykurovací systém, vznikajú dodatočne k cene zariadenia vo výške okolo 13 000 - 14 000 eur aj náklady za získavanie tepla z obnoviteľného zdroja. Ak je potrebné pripojenie na geotermálny zdroj, musia majitelia domov pri hĺbkových vrtoch počítať s približne 60 až 80 eurami na meter a pri panelovom plochom kolektore s 10 až 20 eurami na meter štvorcový. Ceny plynového vykurovania však silne variujú v závislosti od regiónu, výrobcu a poskytovateľa služieb a predstavujú tak len hrubý odhad nákladov. Ak hovoríme o dome o rozlohe cca 150m2, cena vykurovacieho systému sa pohybuje približne 6000€ pri radiátoroch a od 8000 € pri podlahovom kúrení (kondenzačný kotol + systém odovzdávania tepla).

Prevádzkové náklady a návratnosť

Okrem investície do kúpy treba počítať aj s nákladmi na priebežnú údržbu. Náklady za vykurovací plyn, ktoré vznikajú pri prevádzke plynového vykurovania, principiálne závisia od druhu vykurovacieho systému, energetickej kvality príslušného systému a od požiadaviek obyvateľov na jeho využívanie. Ak doma kúrite plynovým kondenzačným kotlom, kúrite účinne, výhodne a spoľahlivo. Investícia do nového plynového kondenzačného kotla sa vám vráti už v priebehu pár rokov. Aby bolo možné dosiahnuť dobrú výhrevnosť, vykurovacie zariadenie sa musí prispôsobiť požiadavkám majiteľa a vykurovanej budove. Vďaka tomu potom dokážete na vykurovaní šetriť dlhodobo. Plynový kotol má v porovnaní s tepelným čerpadlom výrazne nižšie obstarávacie náklady. Čo sa však prevádzkových nákladov týka, cena plynu, ktorá bola ešte v nedávnej minulosti veľmi priaznivá, sa stáva nepredvídateľnou. V poslednom období sme boli aj svedkami hrozby zastavenia dodávok plynu. Ak k tomu prirátate prípadné náklady na vybudovanie plynovej prípojky, realizáciu rozvodov v dome či výstavbu komína, doba návratnosti sa značne predĺži.

Hybridné vykurovacie systémy a ekológia

Pre zníženie produkcie oxidu uhličitého sa ako riešenie ponúkajú kombinácie kotlov s produktami, ktoré využívajú nízkopotenciálne teplo (napr. tepelné čerpadlá) alebo obnoviteľné zdroje energie (napr. solárne kolektory). Inštaláciou takýchto kombinácií znižujete množstvo spotrebovaného paliva, a tým sa vykurovací systém stáva ekologickejší v porovnaní s obyčajným využitím kotla. Medzi najčastejšie zapojenie, tzv. hybridný systém, patrí zapojenie kondenzačného plynového kotla a tepelného čerpadla vzduch/voda. Ak sa rozhodnete pre hybridné plynové vykurovanie, budete môcť využívať naplno výhody viacerých vykurovacích technológií.

Kombinácia so solárnymi systémami

Osvedčenou kombináciou je napríklad moderné plynové vykurovanie s fotovoltickým zariadením. Solárne kolektory dokážu v závislosti od konkrétnej budovy vyprodukovať 20 až 50 % požadovaného tepla. Pri veľkých solárnych kolektoroch môže plynový kotol od marca do októbra pokojne odpočívať. Vďaka tomu dosiahnete ohromnú úsporu nákladov na plyn a ešte tým aj predĺžite životnosť kotla. Z hľadiska ekológie je trvalo udržateľným riešenie kombinácie kondenzačného kotla so zariadením na solárnu termiku. Pretože okrem spaľovacieho tepla plynového vykurovacieho systému možno na vykurovanie alebo prípravu teplej vody využiť aj energiu slnka. V závislosti od toho, na akú veľkosť bude solárne zariadenie dimenzované, môže sa dom v lete a v prechodnom období vykurovať takmer výlučne s bezplatnou obnoviteľnou energiou. Keď sa vonku ochladí, zapne sa automaticky plynový vykurovací systém a zabezpečí, aby bolo k dispozícii vždy dostatok tepla. Ak však uvažujete o úspore v podobe prevádzkových nákladov a dlhodobých nákladov do budúcna vo forme slnečných kolektorov, mali by ste počítať s investíciou približne 4000-5000€, samozrejme rozhoduje samotná veľkosť a účel, na ktorých ich plánujete využívať. Ak už takýto systém máte a stále túžite ešte viac ušetriť pri ohreve teplej vody, napríklad v letných mesiacoch, systém Vám okrem iného ponúka možnosť kombinácie s ekologickými spôsobmi a tak môžete využívať na ohrev vody napríklad energiu zo slnka, prostredníctvom solárnych kolektorov.

Kombinácia s tepelnými čerpadlami

Ďalšie moderné hybridné plynové vykurovacie systémy pozostávajú z tepelného čerpadla typu vzduch/voda, ako je napríklad CHA Monoblok alebo FHA Monoblok, a plynového kotla. Pri tejto kombinácii zabezpečuje teplo tepelné čerpadlo vtedy, keď je vonku mierne chladno, pretože vtedy funguje najúčinnejšie. Tak dokáže vykurovací systém vykurovať váš byt, resp. dom, pomocou tepla z prírody čo najekologickejšie. Keď sa vonku výraznejšie ochladí, prichádza na rad plynové vykurovanie, ako napríklad plynový kondenzačný kotol CGB-2, ktorý sa postará o cenovo výhodné teplo. Všetky tieto prídavné systémy ku kotlom využívajú tzv. zelenú energiu. Buď sa jedná o energiu slnečnú, energiu vzduchu alebo energiu zeme. Slnečnú energiu vieme využiť pomocou fotovoltaických panelov na výrobu elektrickej energie, ktorá môže byť spotrebovaná na vykurovanie, alebo priamo v dome. Slnečnú energiu môžeme tiež využiť vďaka solárnym panelom na ohrev teplej úžitkovej vody. Ďalším typom zelenej energie je energia vzduchu. Tento typ energie je využívaný tepelným čerpadlom, ktoré odoberá teplo z vonkajšieho vzduchu, a to následne využíva v bytových priestoroch. Svojím výkonom ovplyvňuje výkon kotla, a tým aj spotrebu paliva. Tým je celý systém, samozrejme, ekologickejší. Podobným spôsobom sa využíva aj energia zeme na základe princípu tepelného čerpadla zem/voda, kde sa teplo odoberá priamo zo zeme a dopravuje sa do obytných priestorov.

Adsorpčné zeolitové moduly

Plynové vykurovanie s adsorpčným zeolitovým modulom je obzvlášť trvalo udržateľný vykurovací systém. Pretože spája bezpečnosť konvenčného kondenzačného zariadenia s nízkymi nákladmi na vykurovanie ekologického vykurovacieho systému. Základom sú fyzikálne vlastnosti zeolitu - porózneho materiálu, ktorý pri akumulovaní vodnej pary uvoľňuje teplo. Potrebná para sa pritom získava ako pri tepelnom čerpadle prostredníctvom environmentálneho zdroja. V obidvoch fázach získava plynové vykurovanie teplo, ktoré možno použiť na vykurovanie a prípravu teplej vody.

Dotácie a ekologické aspekty

Hoci majú ekologické riešenia vykurovania viaceré výhody, ich využitie predstavuje tiež vyššie počiatočné náklady spojené s kúpou a inštaláciou zariadenia. Vzhľadom na to, že problematika ochrany životného prostredia patrí k top svetovým otázkam, ktoré je potrebné riešiť, vznikajú rôzne projekty s cieľom podporiť záujem o ekologické riešenia. Jedným z takýchto projektov je u nás Zelená domácnostiam, prostredníctvom ktorého možno získať dotáciu na vybrané typy vykurovacích zariadení. Program Zelená domácnostiam, ktorý dotačne podporuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE), sa v polovici roka 2025 zastavil. Slovenská inovačná a energetická agentúra avizovala pokračovanie projektu, no niektoré pravidlá sa zmenia. Od roku 2015 program Zelená domácnostiam podporil desaťtisíce inštalácií. Plynové kondenzačné kotly označené ako „Renewable Ready“ sú technicky pripravené na inštaláciu v hybridných plynových vykurovacích systémoch. Ak chcete získať dotáciu na tento typ plynového kúrenia, musíte si do dvoch rokov od uvedenia do prevádzky dokúpiť zariadenie na výrobu tepla, ktoré využíva energie z obnoviteľných zdrojov. Väčšinou sa však viac oplatí nainštalovať naraz kompletný vykurovací systém, pretože v takom prípade môžete tiež získať vyššiu dotáciu. Produkcia oxidu uhličitého závisí od mnohých faktorov, ale hlavne od podielu obsahu uhlíka v palive. Z predchádzajúcej tabuľky je vidieť, že uhlie produkuje najväčší podiel oxidu uhličitého do ovzdušia, a preto sa na vykurovanie obytných jednotiek neodporúčajú v terajšej dobe kotly na uhlie. Ďalším v poradí je drevná štiepka. Avšak pri biomase (či už pri peletách alebo štiepke) sa produkcia oxidu uhličitého považuje za nulovú, pretože pri raste stromov a tvorbe kyslíka sa spotrebúva rovnaké množstvo oxidu uhličitého, ako sa vyrobí jeho spálením. Hovoríme teda, že biomasa je CO2 neutrálna. Preto vykurovanie pomocou biomasy hodnotíme ako najekologickejšie riešenie z hľadiska kúpy kotla.

Plynové vykurovanie vs. tepelné čerpadlá

Plynový kotol a tepelné čerpadlo sú súčasťou vykurovacích systémov, ktoré pracujú na odlišných princípoch. Plynový kotol je tradičným a zároveň osvedčeným spôsobom vykurovania v slovenských domácnostiach. Teplo sa vytvára spaľovaním fosílnych palív a prenosom vyrobeného tepla do vykurovacej vody. Modernejšie kondenzačné kotly využívajú na ohrev vykurovacej vody aj spaliny z horenia, čím sa vykurovanie stáva ešte efektívnejším. Zatiaľ čo vykurovanie plynom bolo najvyhľadávanejšou formou vykurovania ešte v nedávnej minulosti, dnes sa čoraz obľúbenejšími stávajú tepelné čerpadlá. V porovnaní s plynom ide o ekologickejšiu alternatívu vykurovania. Tepelné čerpadlo si berie teplo z prostredia s nižšou teplotou, aby ho previedlo na vyššiu teplotnú hladinu vhodnú na vykurovanie, ohrev vody alebo chladenie. Z odlišných princípov fungovania vyplývajú rozličné výhody a nevýhody spojené s vykurovaním plynom a tepelným čerpadlom. Zatiaľ čo plyn je tradičnou a osvedčenou formou vykurovania, tepelné čerpadlá sú vnímané ako moderná a ekologická alternatíva. Obstarávacia cena tepelného čerpadla je nesporne vyššia. V porovnaní s plynovým kotlom hovoríme približne o dvojnásobku ceny. Pri tepelných čerpadlách typu zem-voda alebo voda-voda je navyše potrebné prirátať aj dodatočné náklady na inštaláciu (napríklad realizácia vrtov). S dotáciami v rámci programov Zelená domácnostiam či Obnova rodinných domov z Plánu obnovy sa však aj tieto zariadenia stávajú dostupnejšími. S tepelným čerpadlom sa spájajú podstatne nižšie prevádzkové náklady ako u iných vykurovacích systémov. Keďže sa spoliehame na energiu naakumulovanú v prírodnom prostredí, obavy z rastúcich cien palív nie sú v tomto prípade namieste. Náklady na vykurovanie ešte znížite, ak investujete do úsporného podlahového vykurovania. Viete, že… s tepelným čerpadlom získate 75 % energie zdarma?

Je zrejmé, že pre každý typ domu môže byť vhodný iný typ vykurovania. Keď vyberáte kúrenie do staršieho domu, budete zohľadňovať jeho vlastnosti. Pri novostavbách vrátane montovaných domov je však jednoznačne vhodnejšie použitie tepelného čerpadla. Pre novostavby je dnes totiž samozrejmosťou kvalitná tepelná izolácia, a z hľadiska efektívnosti i úspor je teda tepelné čerpadlo prirodzenou alternatívou. Každopádne teda ide o vykurovací systém, ktorý zapadá do konceptu nízkoenergetických domov. Hoci v porovnaní s plynovým kotlom je prvotná investícia do tepelného čerpadla vyššia, návratnosť je omnoho rýchlejšia. Správny typ vykurovania sa vám teda postará nielen o príjemné teplo, ale aj o úsporu financií. Plynové vykurovanie je rovnako bezpečné, ako ostatné typy vykurovacích systémov. Bezpečnosť zaisťujú bezpečnostno-technické súčasti kotlov a zákonom stanovené požiadavky na ich plánovanie, inštaláciu a prevádzku. Príkon etážového vykurovania bežného bytu spravidla nepresahuje 20 kW. Len dobrou previazanosťou všetkých komponentov sa dá zabezpečiť hospodárna prevádzka a tepelná pohoda.

tags: #vykurovanie #stlacenym #plynom