V rámci celosvetového zvyšovania cien energií sa stále väčšia pozornosť obracia na znižovanie ich spotreby. Jednou z najefektívnejších ciest je používanie tepelných izolácií. Zateplenie stavebného objektu je vždy tým správnym investičným rozhodnutím. Slovensko sa nachádza v miernom klimatickom pásme, čo znamená, že budovy u nás je nutné zatepľovať za účelom dosiahnutia tepelnej pohody v interiéri.
Bolo preukázané, že zatepľovaním budov je možné znížiť spotrebu energie na vykurovanie až o 60 %, u nízkoenergetických rodinných domov a pasívnych rodinných domov až o 90 % oproti existujúcej výstavbe. Nekvalitne izolované potrubné rozvody, prípadne neizolované potrubné rozvody, ktorými prechádzajú teplonosné látky, prispievajú k zvýšenej energetickej náročnosti budov. Tepelná izolácia má zabrániť úniku tepla alebo chladu do okolitého prostredia a udržiavať teplotu teplonosnej prípadne chladiacej látky v potrubí alebo zariadení.
Legislatívny a normatívny rámec pre tepelnú izoláciu
V Slovenskej republike sú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody ustanovené vyhláškou MH SR č. 282/2012 Z. z. Táto vyhláška dopĺňa zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Zákonom o energetickej efektívnosti bola do nášho právneho poriadku transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. Uvedený zákon ustanovuje požiadavky na izoláciu rozvodov tepla a teplej vody.
Pod technickými požiadavkami na účely tejto vyhlášky sa rozumie aj minimálna hrúbka izolácie pre potrubia a armatúry rozvodov tepla a teplej vody. Táto bola stanovená tak, aby sa dosahovala úspora energie pri zaizolovanom rozvode v porovnaní s rovnakým nezaizolovaným rozvodom v intervale od 70 % do 95 % v závislosti od dimenzie potrubí a armatúr, materiálu potrubí a izolačného materiálu pri zohľadnení optimálnych nákladov spojených so samotnou realizáciou izolácie týchto rozvodov. Pre jednotlivé dimenzie potrubí a armatúr sú stanovené primerané minimálne hrúbky izolácie, tak aby bola dosiahnutá úspora energie medzi izolovaným a neizolovaným potrubím od 70 % do 95 %, čím je zabezpečená jednoduchá návratnosť investície do zaizolovania rozvodov tepla a teplej vody 5 až 7 rokov, vo výnimočných prípadoch 10 rokov. Životnosť používaných izolačných materiálov sa predpokladá minimálne 15 rokov.
Hodnota minimálnej hrúbky izolácie bola stanovená pre rozvody tepla a pre rozvody teplej vody rovnako, nakoľko na úsporu energie medzi zaizolovaným a nezaizolovaným potrubím, vyjadrenú v percentách, nemá priemerná teplota média zásadný vplyv. V § 11 ods. 1 písm. d) zákona je ustanovená povinnosť opatriť vhodnou tepelnou izoláciou rozvody tepla a teplej vody v budovách s úžitkovou plochou nad 1000 m2, ktoré sú vybavené ústredným teplovodným vykurovaním alebo so spoločnou prípravou teplej vody. Uvedenú povinnosť je potrebné splniť do 31. decembra 2015 a s pridaním ďalšieho opatrenia energetickej efektívnosti do 31. decembra 2017. Zníženie strát na rozvodoch v budovách bude mať pozitívny dopad na spotrebiteľov znížením nákladov za teplo, ako aj pre dodávateľov teplej vody podľa zákona č. 657/2004 Z. z.
Vyhláška sa zaoberá izoláciami pre rozvody tepla a teplej vody, nepredpisuje však hrúbky izolácie proti kondenzácii, t. j. izolácie pre rozvody studenej vody a chladiace rozvody vetrania a klimatizácie. Problematika hrúbky tepelných izolácií vnútorných potrubných rozvodov a zariadení v budovách mimo centrálnych rozvodov tepla a teplej vody nie je doposiaľ legislatívne upravená v takom rozsahu. Podrobný tepelnotechnický výpočet hrúbky tepelnej izolácie a výpočet tepelných strát stanovuje STN EN ISO 12 241: 2009: Tepelná izolácia technických zariadení budov a priemyselných inštalácií. Výpočtové pravidlá. Pri návrhu hrúbky izolácie je nutné vychádzať z požiadaviek tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2:2012, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2013. V norme je nutné sledovať najmä hodnoty tepelného odporu, označovaného “R”, pričom od 1.1.2016 sa stali doteraz odporúčané hodnoty Rr1 už normalizovanými hodnotami. V súlade s STN EN 806-2: 2005 treba izolovať všetky vodovodné potrubia v budovách, a teda aj potrubia studenej vody proti orosovaniu.
Všeobecné zásady izolácie budov a ich hrúbka
Teplo, ktoré sa naakumuluje v interiéri, je vďaka tepelnoizolačným vlastnostiam obalových konštrukcií držané vo vnútri objektu a neuniká do exteriéru. Optimálnym riešením je vytvorenie súvislej tepelno-izolačnej obálky budovy bez tepelných mostov. Táto požiadavka sa týka nielen strechy a stien, ale samozrejme aj konštrukcií v styku so zeminou, akými sú oblasť soklov, suterénnej steny a podlahy, prípadne základovej dosky.
V nových európskych normách a ďalších predpisoch sa tak stretávame s účinnými tepelnými izoláciami vo výrazne zvýšených hrúbkach - bežne 100-300 mm pre podlahy a steny, 200-500 mm pre strechy, podľa energetickej klasifikačnej triedy A-C. Dnešné stavby sú navrhované obvykle v energetickej triede C, čo znamená minimálny štandard a každoročne vysoké náklady na prevádzku.
Tepelná izolácia podlahy má pre zateplenie celého domu kľúčový význam. Teplý vzduch vystupuje nahor, preto je zabezpečenie podlahy pre zaručenie komfortu vo všetkých miestnostiach také dôležité. V prípade zatepľovania podláh so vstavaným vykurovacím systémom montáž panelov PIR výrazne zníži tepelné straty priamo pri zdroji šírenia tepla. Pre obytné domy je štandardná hrúbka, ktorá spĺňa požiadavky stavebného zákona, 80 mm.
Pri šikmých strechách je osvedčeným spôsobom zateplenie minerálnou vlnou medzi a pod krokvami (drevené trámy strechy). Pri minerálnej vlne s lambdou 0,035 - 0,038 W/m.K, je potrebná celková hrúbka aspoň 30 cm. Krokvy mávajú výšku 14 - 20 cm. Pokiaľ uvažujete zatepliť strop v neobývanom podkroví, postačí rozrolovať izoláciu s lambdou 0,039 - 0,040 W/m.K. Nakoľko podkrovie je nevykurovaný, uzavretý priestor a nie exteriér, pre kvalitné zateplenie stropu odporúčame hrúbku 28cm, čím bezpečne splníte legislatívne požiadavky. Ak chcete podkrovie využívať ako úložný priestor, je potrebné vytvoriť rošt, ktorý sa prekryje drevenými doskami. Tie sú vhodnejšie ako OSB dosky, pod ktorými sa môže kumulovať vlhkosť.
Pri tzv. väzníkových plochých strechách je vhodné zatepliť fúkanou izoláciou. Takto vieme nafúkanou hrúbkou významne ovplyvniť finálny efekt zateplenia strechy. Pri zatepľovaní štandardných (jednoplášťových) plochých striech sa izolácia kladie priamo na strechu. Odporúča sa použiť 2 alebo až 3 vrstvy kvôli lepším tepelnoizolačným schopnostiam, zvýšenej protipožiarnej ochrane a šetreniu financií. Celková hrúbka izolácie sa odporúča minimálne 26 cm, pričom vrchná vrstva by mala byť tvrdšia a mala by tvoriť aspoň 8 cm. Kombinácie hrúbok bývajú rôzne, záleží od kritérií, či napr. bude strecha slúžiť aj na chodenie, alebo tam bude umiestnená klimatizácia.
Zateplenie domu výrazne zníži náklady na vykurovanie. Firmy, ktoré majú tepelnoizolačné systémy v portfóliu, dokážu presne prepočítať potrebnú hrúbku tepelnej izolácie. Nechať si vypracovať tepelnotechnický posudok je prvým krokom na ceste za maximalizovaním tepelných ziskov vášho budúceho domu. Výsledky posudku vám prezradia aká hrúbka tepelnej izolácie bude pre váš projekt najvhodnejšia, tak aby ste minimalizovali následné výdavky na vykurovanie v zime a chladenie v lete. Nenechajte sa zmiasť jednoduchou matematikou. Navýšenie ceny v závislostí od hrúbky izolácie je možné pozorovať po prekročení približne 200 mm v návrhu izolácie, ak sa jedná o doskové izolačné materiály, resp. balené v rolkách. V porovnaní s ostatnými materiálmi je výhodou striekanej izolácie práve faktor nenavyšovania ceny aj v prípade, keď návrh zatepľovacieho systému prekračuje 200 mm. Striekaná izolácia je aplikovaná na podklad a po napučaní zrezaná na požadovanú hrúbku, bez potreby doplnkového kotviaceho systému.
Pri malej hrúbke tepelnej izolácie dochádza k podchladzovaniu obvodovej steny (presun rosného bodu do stien), čo má za následok hromadenie vlhkosti v stene a vznik plesní.
Tepelná izolácia potrubných rozvodov a zariadení TZB
Optimálny návrh distribučných sústav sa nezaobíde bez dôkladného izolovania potrubného rozvodu vrátane zariadení a armatúr, čo treba zapracovať v každej projektovej dokumentácii vykurovania a zdravotnotechnických inštalácií pre realizáciu stavby. Okrem správnej voľby kvality materiálu, ktorý je nevyhnutné zvoliť podľa účelu izolácie - tzn. buď na zníženie tepelných strát alebo proti kondenzácii -, treba stanoviť aj potrebnú hrúbku izolácie. Tepelnoizolačné materiály sa používajú vo všetkých odvetviach TZB, to znamená v zdravotnej technike, vykurovaní, vetraní, chladení, technologických a priemyselných zariadeniach a podobne. Izolujú sa nimi všetky potrubia studenej a teplej vody, rozdeľovače, ohrievače a zásobníky teplej vody, armatúry, výmenníky, kotly, vetracie a klimatizačné jednotky, chladiace potrubia, kolektory, solárne systémy, tepelné čerpadlá. Tepelnoizolačné materiály sa aplikujú na všetky druhy potrubí a zariadení, ktoré môžu byť oceľové, medené, plastové, z pozinkovaného plechu a podobne.
Uvedené hodnoty pre potrubné izolácie sú navrhnuté pre rozvody tepla a teplej vody s oceľovými rúrkami. Pri zvolených tepelných stratách (napríklad 8, 10 a 12 W/m) uvádzame požadované hrúbky izolácie s hodnotou tepelnej vodivosti λ = 0,040 W/(m.K) pre kovové aj plastové rúrky z PPR. Požiadavka tepelnej straty ql ≤ 10 W/m sa požaduje pri potrubí teplej vody a cirkulácie vo vyhláške č. 364/2012 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. V budovách sa berú do úvahy tepelné straty na izolovanom potrubí do DN 50 okolo 8 až 15 W/m, nad DN 50 približne 15 až 25 W/m.
Pri energetickej certifikácii budov sa podľa vyhlášky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR číslo 311/2009 Z. z. zohľadňuje lineárny tepelný tok (tepelné straty) pre potrubia teplej vody a cirkulácie v budovách 10 W/m, čo predstavuje približne rovnakú hrúbku izolácie, ako je priemer potrubia, teda pomer 1 : 1. Pokiaľ ide o rozvody teplej vody a vykurovania v budovách, odporúčajú sa hrúbky tepelnej izolácie potrubí podľa menovitej svetlosti potrubia a podľa typu uloženia potrubia vzhľadom na stavebnú konštrukciu. Uvedené hrúbky tepelnej izolácie vychádzajú z hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti λ = 0,035 W/(m . K). Treba si uvedomiť, že tepelné izolácie s vyššou hodnotou λ budú mať väčšiu hrúbku a musia sa prepočítať.
Ako vyplýva z praxe a relevantných predpisov, hrúbky izolácie sú predpísané približne v pomere 1 : 1, t. j. hrúbka izolácie sa približne rovná vnútornému priemeru potrubia, čo po zaizolovaní predstavuje takmer trojnásobné zväčšenie priemeru potrubia.
Nižšie uvedená tabuľka predstavuje orientačné minimálne hrúbky izolácie pre oceľové potrubia s izolačným materiálom o tepelnej vodivosti 0,035 W/(m.K):
| Menovitá svetlosť potrubia (DN) | Minimálna hrúbka izolácie (mm) |
|---|---|
| 15 | 15 |
| 20 | 20 |
| 25 | 25 |
| 32 | 32 |
| 40 | 40 |
| 50 | 50 |
| 65 | 65 |
| 80 | 80 |
| 100 | 100 |
V praxi potom takéto hrúbky izolácie výrazne zvyšujú požiadavky na priestor na inštaláciu potrubia. Napríklad, z neizolovanej rúrky DN 32 (oceľ 42,4 × 3,25) vzniká po zaizolovaní rúrka s priemerom 35,9 + 2 × 30 mm = 95,9 mm. Ak sa vedľa seba vedú viaceré izolované potrubia, nároky na priestor - najmä v šachtách, drážkach a v podlahe - narastajú natoľko, že ich vo viacerých prípadoch nemožno realizovať. Nová vyhláška o tepelných izoláciách predpisuje minimálne hrúbky izolácie, ktoré výrazne zvyšujú nároky na priestor (drážky, šachty, kanály, podhľady...), pretože v niektorých prípadoch až trojnásobne zväčšujú priemer potrubia.
Vo výpočte hrúbky izolácie sa pritom nezohľadňuje teplota prúdiacej látky v potrubí a ani teplota vzduchu, v ktorom sa potrubie inštaluje. Je však rozdiel, či sa potrubie vykurovania a teplej vody vedie vo vykurovaných alebo nevykurovaných priestoroch. Žiaľ, táto skutočnosť sa vo vyhláške nezohľadňuje vždy optimálne. Pre názornosť sa uvádzajú vypočítané hrúbky izolácií podľa rovníc uvedených v príslušných prílohách vyhlášky pri rôzne zvolených materiáloch izolácií (λiz = 0,034 až 0,04 W/(m.K)) a rôznych materiáloch rúrok, kde sa počítalo s tepelným odporom rúrky v závislosti od jej hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti λR.
Najvyššia účinnosť tepelnej izolácie sa prejavuje pri malých priemeroch potrubí s menovitou svetlosťou od DN 10 do DN 50. Už prvých 10 milimetrov hrúbky izolácie predstavuje zníženie tepelných strát o 65 až 70 %. Ďalšie zväčšovanie hrúbky izolácie je však už menej efektívne. Pre izolácie potrubí s pracovnou teplotou látky nižšou než je teplota okolia je rovnako dôležitá aj bezpečná a spoľahlivá aplikácia (montáž). Materiály s nízkym faktorom difúzneho odporu sa nesmú použiť bez parotesnej vrstvy (parozábrany), pretože by došlo k rýchlej absorpcii vlhkosti, a tým k zhoršeniu tepelnoizolačných vlastností. Z tohto dôvodu nie je vhodné použiť na izolovanie chladiacich potrubí minerálnovláknité izolácie. Rovnako nie sú vhodné ani izolácie na báze polyetylénu, a to aj napriek tomu, že je polyetylén dostatočne odolný proti difúzii vodných pár a má aj prijateľnú hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti. Ako všetky nepolárne plasty sa však polyetylén ťažko lepí. Tým nemožno vytvoriť dostatočne tesné spoje a zabrániť tak prenikaniu vodných pár do izolácie. Na ochranu potrubia studenej vody proti kondenzácii sa v praxi odporúčajú minimálne hrúbky izolácie pre materiály s λ = 0,040 W/(m . K).
Izolácie potrubí - nedostatky pri realizácii kúrenia a izolovaní potrubí vody
Typy izolačných materiálov a ich vlastnosti
Pod tepelnou izoláciou v TZB rozumieme konštrukčnú sústavu, pozostávajúcu z tepelnoizolačnej vrstvy a povrchovej úpravy. Pri voľbe tepelnej izolácie na zníženie tepelných strát možno v súčasnosti vyberať už zo širokej škály materiálov. Hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ sa pri kvalitných materiáloch pohybuje v rozmedzí 0,03 až 0,05 W/(m . K).
Rozlišujeme niekoľko základných kategórií izolačných materiálov:
- Vláknité materiály anorganického pôvodu: Minerálna vlna (vlákna z vysokopecnej trosky), čadičová vlna (z čadičového štrku) a sklenená vlna (vlákna zo sklenených vlákien). Používajú sa aj ako zvukovopohltivé materiály.
- Organické vláknité materiály: Zaraďuje sa sem napríklad drevená vlna, pazderie a iné.
- Tvarované materiály: Sú to výrobky z kremeliny, z korku, penové výrobky, tvarované výrobky z vlákien a fóliové výrobky.
- Sypké výrobky: Slúžia prevažne na vytváranie sypaných vrstiev (napríklad škvára, expandovaný perlit a iné).
Pre rôzne teplotné rozsahy a aplikácie sa odporúčajú špecifické materiály. Pri nižších teplotách do 90 °C, ktoré sú charakteristické pre najväčší počet potrubných systémov a zariadení v budovách, sa odporúča voliť progresívne novšie materiály z polyuretánov, polyetylénov alebo elastomérov (kaučukov). Sú to materiály vhodné na izoláciu tepelných rozvodov vykurovania, teplej vody, teplovzdušných vetracích systémov a zásobníkových ohrievačov teplej vody.
Pre vyššie teploty od 120 °C až 600 °C treba voliť klasické minerálnovláknité materiály. Tieto izolácie sú objemnejšie, majú zložitejšiu a prácnejšiu montáž povrchovej úpravy. Sú vhodné na izoláciu kotlov, výmenníkov, horúcovodných a parných potrubných systémov. Sú vhodné aj pre väčšie priemery potrubí a majú veľmi dobré požiarne vlastnosti. Armatúry a zariadenia nepravidelných a zložitejších tvarov je vhodné izolovať ľahkými ohybnými materiálmi na báze elastomérov. Izolačné materiály možno kombinovať.
Tepelná izolácia z kaučuku (čiernej farby bez ďalšej povrchovej úpravy) je vhodná pre tepelné zaťaženie do 115 °C, krátkodobo do 120 až 125 °C. Elastoméry majú vysoké hodnoty faktora difúzneho odporu a zároveň nízke hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti λ. Aj v tejto skupine izolácií však existujú značné rozdiely v kvalite materiálov. Niektoré druhy elastomérov dosahujú hodnoty μ až do 7 000 a hodnota λ je pri 0 °C znížená až na 0,035 W/(m . K).
Na izolovanie soklu (spodná časť steny dotýkajúca sa zeme) sa používajú nenasiakavé dosky na báze extrudovaného polystyrénu. Hrúbka extrudovaného polystyrénu býva rovnaká, alebo maximálne o 4 cm menšia ako hrúbka minerálnej vlny na fasáde.
Reakciou na nové požiadavky bol aj vývoj účinnejších izolantov - typickým príkladom sú grafitové izolačné materiály Isover EPS GreyWall a Isover EPS GreyWall PLUS so zvýšeným izolačným účinkom. Penový polystyrén patrí medzi najpoužívanejšie izolačné materiály. Polyfoam je chemicky zosietená polyetylénová pena s uzavretou bunkovou štruktúrou. Pri prevádzke vykurovacích, chladiarenských armatúr zabezpečí ideálnu izoláciu v teplotnom rozsahu od -40°C do +95°C. Vplyvom uzavretej bunkovej štruktúry je nasiakavosť hmoty vodou minimálna a samostatná polyetylénová hmota - ani pri zástavbe, ani pri používaní nie je citlivá na vlhkosť. Je odolná voči lúhom, kyselinám, olejom a neobsahuje zdraviu škodlivé látky.
Okrem bežných izolačných materiálov existujú aj inovatívne riešenia. Napríklad termokeramický náter ClimateCoating IndustrySpecial je založený na funkcii termokeramickej membrány a dokáže znížiť straty tepla, ku ktorým dochádza napr. pri transporte kvapalín a plynov v potrubiach alebo znižuje únik tepla v kovových konštrukciách. Vďaka náteru ClimateCoating IndustrySpecial sa zníži povrchová teplota potrubia (napr. pri transporte teplej vody) a dochádza k nižším stratám - tým pádom sa realizujú okamžité úspory v zmysle úspor nákladov (v tomto prípade ohrev vody). Samotný termokeramický náter na dokonalú izoláciu potrubia (a tým aj na dosiahnutie minimálnych energetických nárokov) samozrejme nestačí a je potrebné ho skombinovať s vonkajšou izoláciou.
Praktické aspekty inštalácie a rekonštrukcie
Pohľad na prístup stavebníkov k zatepľovaniu budov je nutné vnímať oveľa komplexnejšie. K hodnote emisií vyprodukovaných pri výrobe materiálu je nutné pripočítať aj emisie vznikajúce pri jeho doprave. V neposlednom rade je nutné zamyslieť sa nad produkciou emisií, ktorú podporuje vysoká spotreba energií potrebných na kúrenie a chladenie budov. Pri praktickom návrhu je často ťažké určiť uvedené okrajové podmienky, ktoré sa počas prevádzky veľmi často menia. V niektorých prípadoch treba vziať do úvahy nie priemerné, ale maximálne (havarijné) podmienky, ako je napríklad maximálna vlhkosť prostredia. Vhodný izolačný materiál sa volí s ohľadom na prevádzkovú teplotu teplonosnej látky, náročnosť montáže, a výšku investičných nákladov.
Pri realizácii zateplenia je veľmi dôležité dôsledné dodržiavanie technologických postupov. Dobrá rada: Prvým veľmi dôležitým krokom pred samotným zateplením je návrh vhodného tepelnoizolačného systému. Toto zverte skúsenému projektantovi. Spodná časť stavby je miestom, kde nadväzuje zateplenie nadzemnej steny na zateplenie suterénu či základov. Nedodržanie technologického postupu pri zatepľovaní môže mať za následok zníženie životnosti tepelnoizolačného systému a jeho degradáciu.
Lepiaca malta sa musí nanášať po celom obvode tepelnoizolačnej dosky a uprostred dosky bodovo na tri miesta tak, aby vrstva lepidla pokrývala 40 % plochy dosky. Lepidlo by sa malo naniesť po obvode tepelnej izolácie a aj do stredu dosky v počte dvoch až troch bodov. Takisto je vždy potrebné používať iba lepidlá alebo peny, ktoré sú certifikované pre konkrétny zatepľovací systém. Treba si uvedomiť, že nesprávne nalepená tepelná izolácia je staticky zabezpečená len rozpernými kotvami, ktoré prenášajú šmykové napätia minimálne. Kotvenie sa robí pomocou fasádnych rozperiek a fasádneho tanierika. Po zatvrdnutí fasádneho lepidla, ktoré môže trvať dva až tri dni, sa rozperky umiestňujú do vyvŕtaných dier v murive. Zabránite tak dodatočným pohybom izolácie, pretože už milimetrový pohyb môže zapríčiniť problémy.
Sokel by mal mať výšku min. 30 cm nad zemou a izolovať by sa mal aspoň 80 cm pod zemou. Povrch izolácie by mal byť zdrsnený (tzv. vafľový), nie úplne hladký, aby z neho časom neopadala omietka alebo obklad. Kvalitné izolačné okná a dvere môžu ušetriť veľa tepla v domácnosti, ale iba ak sú dobre utesnené. Zateplenie by malo siahať až úplne k rámu okna. Akákoľvek medzera totiž môže spôsobiť vznik tepelného mosta a následne vznik plesní. Ak súčasne vymieňate okná aj zatepľujete, okná je možné vysunúť na vonkajší okraj steny, zarovno s fasádou, a následne prekryť časť rámu okna izoláciou fasády. Pri zateplení nemá zmysel šetriť na centimetroch izolácie. Cena izolantu tvorí z celkovej ceny zateplenia iba polovicu. Pokiaľ máte vymenené okná osadené na pôvodnom mieste, je vhodné špalety zatepliť minerálnou izoláciou.
Vo väčšine rekonštruovaných rozvodov tepla a teplej vody sa realizovali izolácie s hrúbkou menšou ako polovica priemeru potrubia, a to aj vzhľadom na dispozičný priestor v šachtách, drážkach a podobne. Pri rekonštrukcii a výmene potrubí je vo vymedzených priestoroch problematické izolovať požadovanou hrúbkou izolácie. Ďalším problémom sú hrúbky izolácií vyrábané pre potrubia (hadice alebo skruže z PE, PP, PUR alebo kaučukových materiálov), ktoré sa v prípade rozvodov tepla a teplej vody pri DN 15 až DN 100 pohybujú v budovách najčastejšie s hodnotami na úrovni približne 3, 6, 9, 13, 16, 19, 22, 25, 28 až 33 mm. Z uvedeného vyplýva, že už pri potrubí DN 32 sa musí požadovaná izolácia montovať v dvoch vrstvách, prípadne je nutné izolovať plošnými, najmä minerálno-vláknitými izoláciami, ktoré sa vyrábajú aj vo väčších hrúbkach.
V súčasnosti sa končí životnosť oceľových pozinkovaných rúr pre rozvody studenej vody, ktoré sú v prevádzke často dlhšie ako 20 rokov. Z praxe sa ozývajú prevádzkovatelia budov, kde už po roku-dvoch dochádza v dôsledku bodovej korózie oceľového potrubia k jeho deštrukcii a k následnému zatekaniu priestorov. Dnes je trendom renovovať rozvody tepla a teplej vody modernými plastovými potrubiami. No nie každé plastové potrubie je vhodné na rozvod tepla a teplej vody. Pri vhodnom potrubí musí byť dodržaná podmienka životnosti potrubia 50 rokov podľa STN EN 806-2 a z nej vyplývajúce požiadavky na kvalitu potrubia pre požadovanú životnosť, ako je prevádzkový pretlak a primeraná hrúbka steny potrubí. Obnova potrubí a rozvodov kúrenia a vody by nemala byť len výmenou starého potrubia za nové. Pri výmene potrubia alebo pri návrhu nových rozvodov by sme mali dbať aj na jeho izoláciu, aby sme znížili tepelné straty a tým ušetrili nie malé finančné prostriedky za energie.
tags: #vykurovanie #hrubka #tepelnej #izolacie