V januári 1870 odstúpil barón Georges-Eugène Haussmann po 16 rokoch z úradu parížskeho prefekta. S Napoleonom III. do tej doby metropolu prestaval tak, že dosiaľ ťaží z jeho odkazu, píše francúzsky denník Le Figaro. Haussmann, ktorý vládol Parížu výnimočne dlhú dobu, zanechal za sebou grandiózne dielo a Paríž je ešte dnes jeho dedičom.
Paríž pred prestavbou: Mesto chaosu a chorôb
Pôvodom všetkého bola túžba Napoleona III. urobiť z Paríža prvú metropolu Európy. Paríž prvej polovice 19. storočia bol mestom s úzkymi a kľukatými uličkami, ktoré boli zle osvetlené. Takéto prostredie bolo vhodné pre stavbu barikád a šírili sa v ňom epidémie, ako bola epidémia cholery, ktorá udrela v roku 1849. Dôvodom boli špinavé budovy a natlačenie obyvateľov v starom centre.
Napoleon III. prikladal metropole zvláštny význam už od svojej mladosti. Keď sa po dlhom exile v septembri 1848 vracal, niesol si v podpazuší veľký plán Paríža, na ktorom zakreslil hlavné úpravy, ktoré chcel realizovať.
Napoleon III. a výber prefekta Haussmanna
Keď Napoleon III. v decembri 1852 obnovil cisárstvo, vymenoval v júni 1853 Haussmanna, vtedy prefekta departementu Gironde, prefektom Paríža. Obdivoval jeho činnosť pri návšteve, ktorú predtým vykonal v Bordeaux, a jeho minister vnútra Persigny mu vychválil jeho kvality. "Je veľký, silný, pevný, energický a jeho duch je plodný. Táto šelma veľkých rozmerov dokáže prekonať všetky prekážky a poraziť stáda líšok a vlkov, ktoré poškodzujú všetky ušľachtilé snahy cisárstva," povedal.
Táto voľba sa ukázala byť rozumnou. Vzájomný vzťah medzi cisárom a jeho prefektom nie je ľahké pochopiť. Napoleon III. vídal Haussmanna niekoľkokrát týždenne. Bola to taká kooprodukcia: prefekt býval často neústupným vykonávateľom, bez ktorého by sa mnohé projekty neuskutočnili, panovník mal nápady, ale nemal praktického a organizačného ducha. V tomto smere bol Haussmann jeho pravým opakom. Haussmann sa tiež dokázal obdivuhodne obklopiť spolupracovníkmi a bol úžasný manažér.
Napoleon III.: Zabudnutý Bonaparte
Grandiózne dielo: Kľúčové zmeny a ich tvorcovia
Prestavba Paríža bola výsledkom jedinečnej spolupráce, kde každý z hlavných aktérov prispel svojimi silnými stránkami. Haussmann sa stal symbolom autoritárskeho cisárstva s jeho silnou centralizáciou i bezbrehými výdavkami, no zároveň bol nepostrádateľným manažérom projektu.
Vízie Napoleona III.
Za plán nových ulíc v metropole vďačí Paríž hlavne cisárovi. Jeho vízia zahŕňala mnoho kľúčových prvkov, ktoré zmenili tvár mesta:
- Myšlienka veľkých nádraží, ktoré slúžili ako vstupné brány do mesta.
- Výstavba parížskej tržnice od architekta Victora Baltarda, ktorá bola v tom čase architektonickým majstrovským dielom.
- Modernizácia a výstavba nových nemocníc, ako bol Hôtel-Dieu.
- Zadaná výstavba ikonickej Opery Garnier.
- Začlenenie Boulognského a Vincenneského lesa do metropoly, ako aj výstavba rozsiahlych parkov a záhrad pre verejnosť.
Haussmannov prínos a modernizácia
Haussmann hral kľúčovú úlohu pri realizácii cisárových vízií a pridal k nim vlastné, rovnako dôležité inovácie:
- Zdvojnásobenie rozlohy Paríža: Pod jeho vedením sa mesto výrazne rozšírilo, aby vyhovelo rastúcim potrebám a ambíciám metropoly.
- Modernizácia vodovodov a kanalizácie: Bol priekopníkom v budovaní rozsiahleho systému vodovodov a kanalizácie.
- Paríž ako najmodernejšia metropola sveta: Všetky ulice boli vybavené kanalizáciou, čo vtedy urobilo z Paríža najmodernejšiu metropolu sveta.
- Úspechy svetových výstav: Úspechy svetových výstav v Paríži v rokoch 1855 a 1867 sú v mnohom tiež Haussmannovým dielom, keďže nová infraštruktúra umožnila ich grandióznu organizáciu.
Haussmannov odkaz a kontroverzie
Émile Olivier, vtedajší hlavný minister, žiadal Haussmannovu hlavu. Napoleon svojho prefekta bez milosti obetoval, hoci si ho veľmi vážil za to, čo urobil pre metropolu a jeho režim vôbec. Haussmann, ktorý bol trochu teatrálny a megalomanský, po audiencii u cisára viedol dlhý sprievod svojich zamestnancov ulicami a potom na radnicu, vtedajšie sídlo prefektúry, kde pripravil štyri veľké registre, do ktorých ľudia zaznamenávali svoj obdiv k nemu a vďačnosť.
Od tej doby sa v reči objavilo sloveso "haussmannizovať", podstatné meno "haussmannizácia" a prídavné meno "haussmannovský", ktoré označuje jeho zvláštny štýl budov, ktorých bolo za jeho úradovania mnoho postavených.
Kontroverzie okolo financovania
V roku 1870 niektorí republikáni požadovali, aby bol Haussmann vyšetrovaný kvôli veľkým výdavkom, pôžičkám a nepriehľadnosti financovania. Haussmann si však nič nenechal pre seba a opustil svoj úrad menej bohatý, než bol v čase, keď do neho nastupoval. Nemecký kancelár Otto von Bismarck a turecký sultán ho pozvali, aby u nich urobil to, čo realizoval v Paríži, čo svedčí o medzinárodnom uznaní jeho práce.
