Správne umiestnenie a funkcia vetracej škridly na streche

Vetranie strechy je kľúčovým prvkom, ktorý zabezpečuje dlhodobú funkčnosť a odolnosť strešného systému. Správne navrhnuté a realizované odvetranie strechy pomáha predchádzať problémom s vlhkosťou, tepelnou reguláciou a poškodením strešných materiálov. Pri realizácii vetrania strechy je dôležité dbať na kvalitné materiály a pravidelnú údržbu.

Vetranie strechy má niekoľko kľúčových funkcií:

• Prevencia kondenzácie: Bez správneho vetrania sa v strešnej konštrukcii môže hromadiť vlhkosť, čo môže viesť k tvorbe plesní a poškodeniu drevených častí strechy.
• Tepelná regulácia: Vetracia medzera strechy pomáha regulovať teplotu pod strechou, čo je dôležité najmä v letných mesiacoch, keď sa strecha môže extrémne prehrievať.
• Predĺženie životnosti strechy: Správne odvetranie strechy znižuje riziko poškodenia strešných materiálov v dôsledku extrémnych teplôt a vlhkosti.

Pálená škridla je synonymom dlhej životnosti, funkčnosti a trvanlivej krásy. Napriek tomu existuje zopár úskalí, ktoré môžu životnosť škridlovej strechy skrátiť. Jedným z nich je aj nesprávne či nevhodné odvetranie.

Vetraním sa vyrovnáva teplota vzduchu pod krytinou s teplotou vzduchu nad krytinou, odvádza sa vlhkosť zo spodnej časti krytiny či vnútorná vlhkosť prenikajúca z obytných priestorov i nahromadené teplo v streche. Ak nie je zabezpečený vetrací systém, zostáva strešný plášť a konštrukcia vlhká, a tak sú ohrozené všetky prvky konštrukcie strechy (krokvy, kontralaty, laty, krytina).

Ak sa v streche objaví vlhkosť, môže to spôsobiť nemalé problémy. Vlhkosť vedie k výskytu drevokazných húb v konštrukcii krovu a vlhnutiu tepelnej izolácie, čo degraduje jej tepelnoizolačné vlastnosti.

Každá krytina vyžaduje špecifické vyhotovenie odvetrania, preto vypracovanie návrhu strešnej konštrukcie určite prenechajte skúseným projektantom. Veľkosť vetracích otvorov je ovplyvnená veľkosťou strechy, materiálovým riešením horného plášťa, tvarom a rozmiestnením vetracích otvorov a pod. Efektívne odvetranie je tiež podmienkou uplatnenia záruky na strešný systém, preto jeho návrh a realizáciu netreba podceňovať.

Pri návrhu dvojplášťových a trojplášťových striech s betónovou strešnou krytinou sa medzi krytinou a hydroizolačnou fóliou realizuje odvetrávacia medzera s plochou minimálne 200 cm², pripadajúcou na 1 m šírky strechy s hrúbkou minimálne 20 mm.

Ak vzdialenosť privádzacích a odvádzajúcich vetracích otvorov presahuje vzdialenosť 10 m, zväčšuje sa spravidla plocha odvetrávacej vzduchovej medzery asi o 10 % základnej plochy na každý ďalší meter, o ktorý prevyšuje vzdialenosť 10 m.

Odvádzajúci vetrací otvor v hrebeni alebo na nároží sa volí s veľkosťou najmenej 1/1 000 plochy strechy (ak sa berie do úvahy plocha strechy pri hrebeni alebo nároží z obidvoch strán).

Na odvetranie strechy je určená odvetrávacia škridla, ktorá je vlastne modifikáciou základnej škridly s otvorom chráneným betónovou strieškou a mriežkou.

Vetracie škridly sa ukladajú v druhom rade pod hrebeňom.

Počet kusov na bežný meter dĺžky hrebeňa sa určuje v závislosti od dĺžky krokiev a sklonu strechy približne podľa tabuľky.

Na dosiahnutie lepšieho odvetrania sa odporúča suchá montáž hrebeňa a nárožia namiesto ukladania hrebenáčov do malty.

Najdôležitejším krokom pred ukladaním strešnej krytiny je správne rozmeranie krovu a určenie vzdialenosti lát podľa pokynov jednotlivých výrobcov strešných krytín.

Vzdialenosti medzi latami pri uložení betónovej strešnej krytiny na strechu so sklonom od 12° sú uvedené v tabuľke.

Hrebeň vrátane ďalších podstrešných vrstiev patrí do skupiny detailov, ktoré sa v praxi často nesprávne realizujú. Pri suchom ukladaní hrebenáčov na strechu s profilovanou betónovou krytinou sa musí prvá lata umiestniť vo vzdialenosti 30 mm pod hrebeňom.

Držiak hrebeňovej laty sa pripevňuje na vrchol spoja krokiev. Výška pripevnených držiakov závisí od sklonu strechy.

Do takto pripravených držiakov sa vkladá hrebeňová lata 50/30 mm a fixuje sa klincami (2,5 × 32 mm).

Následne sa nasunie hrebenáč, ktorý sa pritlačí do príchytky.

Ďalšia príchytka sa pripevní jedným pozinkovaným klincom (2,8 × 70 mm) cez dieru v hrebenáči a dvoma pozinkovanými klincami (2,5 × 32 mm) do hrebeňovej laty.

Tento postup sa opakuje.

Hrebeňová príchytka zároveň vymedzuje kryciu dĺžku hrebenáča.

Hrebenáč vlastnou váhou a dotlačením vytvaruje tesniacu lištu tak, že sa priestor medzi škridlou a hrebenáčom utesní.

Hrebeňová príchytka má na ukotvenie cez hrebenáč oválny otvor, ktorý umožňuje meniť kryciu dĺžku hrebenáča.

Detail ukončenia hrebeňa a štítových hrán sa uzatvára perforovanou upchávkou príslušnej farby alebo ozdobnou hrebeňovou upchávkou.

Pri realizácii hrebeňa dvojplášťovej strechy je nutné tepelnú izoláciu vrátane fólie dotiahnuť až do miesta vrcholu krovu.

Žiaľ, v praxi sa tento detail často rieši tak, že tepelná izolácia sa ukončuje len v mieste klieštiny a priestor až ku hrebeňu zostáva voľný, nezaizolovaný tepelnou izoláciou.

K hrebeňu sa dotiahne iba poistná hydroizolačná fólia.

V tomto prípade treba vzniknutý priestor riešiť ako trojplášťovú strechu s dodržaním všetkých pravidiel platných pre tento typ strechy - teda zabezpečiť prísun vzduchu nad tepelnou izoláciou pod fóliu (najlepšie pridaním vetracej mriežky medzi fólie) a odvod vzduchu cez hrebeň (vytvorením vetracej medzery).

Pokiaľ sa nezabezpečí dostatočné vetranie, dochádza ku kondenzácii vody na spodnom líci fólie a k jej stekaniu do tepelnej izolácie a ostatných konštrukcií.

V zimnom období sa tu tak môžu tvoriť cencúle.

Veľmi dôležitou zásadou pre ukladanie strešnej krytiny je nutnosť kotvenia jednotlivých škridiel.

Základné škridly treba v ploche strechy kotviť v súlade s jej sklonom.

Pri sklone do 45° sa škridly nepripevňujú, pri sklone do 60° je nutné pripevniť každú tretiu škridlu pozinkovanou zápustkou (klincom) cez otvor v škridle alebo pomocou príchytky.

Pri sklone strechy 60° až 90° je už nutné prichytiť každú škridlu, a to opätovne buď zápustkou (klincom), alebo pomocou príchytky.

Zároveň platí, že pri akomkoľvek sklone strechy treba všetky škridly kotviť na okrajoch strechy a v mieste prestupov.

To sa týka všetkých okrajových škridiel na štítových hranách a pultových škridiel.

Pultová škridla sa používa na ukončenie hornej hrany pultovej plochy na pultovej streche.

Na strane závesu sa na škridle nachádza betónový krycí lem.

Pripevňuje sa pozinkovanou zápustkou cez zadnú drážku k strešnej late, prípadne príchytkou škridly.

Na rýchle a spoľahlivé riešenie detailu ukončenia pultovej strechy pri stene možno použiť hrebeňový tesniaci prvok.

Ten sa pomocou ozubu zavesí za škridlu v zníženej časti profilovanej krytiny.

Vyskladaním jednotlivých prvkov v prvom rade pri stene sa profilovanie utesní a vznikne rovina na jednoduché zaizolovanie a oplechovanie detailu.

Iba správne vyhotovenie konštrukčných detailov dáva predpoklad pre optimálne fungovanie strešnej konštrukcie počas celej životnosti stavby.

Od novej strechy sa očakáva veľa. Mala by nielen dobre vyzerať, ale predovšetkým by mala dlho vydržať.

Kúpou kvalitnej strešnej krytiny to však nekončí.

Rovnako dôležitý je výber povrchovej úpravy škridly a následná realizácia celého strešného systému.

Dôležitú úlohu pri správnej funkčnosti strechy zohráva vetranie - to má zabrániť degradácii strešného plášťa.

Vetranie strechy je nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie trvanlivosti a estetického vzhľadu strešnej krytiny.

Stará sa o odstraňovanie vodných pár, ktoré najčastejšie vznikajú v izolovanom priestore pod strešným plášťom.

Vlhkosť sa do priestoru pod strechu dostáva nielen z vonkajšieho prostredia, ale aj z činností, pri ktorých stúpa para, ako je varenie, umývanie alebo kúpanie.

Dôkladné vetranie priestoru chráni strešnú konštrukciu a použité materiály pred predčasným poškodením.

V letných mesiacoch nedochádza k prehrievaniu podkrovných miestností.

Pri väčšine strešných krytín by mala byť pod vrstvou strešnej krytiny vetracia vzduchová medzera.

Odvetrávanie sa vykonáva pomocou vertikálnej vzduchovej medzery pod strešným plášťom.

Ide o priestor medzi strešnou krytinou a podkrovím.

Vzduchová medzera zabraňuje degradácii strešnej krytiny.

V opačnom prípade by mohlo dôjsť ku korózii, odlupovaniu jednotlivých vrstiev alebo defektom, plesniam, hnilobe a strate tepelnej izolácie.

Existuje niekoľko rôznych spôsobov vetrania strešných priestorov, z ktorých každý sa používa v závislosti od konkrétneho typu strechy a má svoje výhody a nevýhody.

Používajú sa hrebenové a štítové vetracie prvky, ktoré sú umiestnené v najvyšších bodoch strechy, aby umožnili prúdenie vzduchu a pary von z konštrukcie.

Ak máte strechu s nízkym sklonom, kde nie je dostatok miesta na použitie vyššie uvedeného hrebeňa alebo štítových vetracích prvkov, je tento spôsob vetrania ideálnym riešením.

Môžete si vybrať špeciálne strešné škridly s vetracími otvormi alebo samostatné vetracie prvky, ktoré umiestnite pozdĺž odkvapu.

Celostrešné vetranie je vhodné pre strechy s uzavretými hrebeňmi a štítmi.

V takýchto prípadoch sa používajú celoplošné vetracie membrány alebo opláštenie.

Často sa používa na strechách s jednovrstvovou membránovou krytinou.

O odvod vzduchu a pary sa starajú špeciálne vetracie prvky umiestnené v strešnom plášti.

Táto metóda sa zvyčajne používa pri strechách so žľabmi a odkvapovými systémami, napríklad pri plochých šikmých strechách.

Vetracie prvky sa umiestňujú tesne pozdĺž odkvapov a žľabov.

Na správnu funkciu vetracej medzery je potrebný dostatočne veľký otvor v spodnej časti, a teda aby sa zabezpečilo prúdenie vzduchu z vonkajšej strany do hornej časti strechy, odkiaľ vzduch odchádza cez vetrací prvok.

Veľkosť vetracích otvorov sa určuje podobným spôsobom ako dĺžka strechy - od hrebeňa po spodný okraj, pričom sa pripočíta 10 % za každý ďalší meter dĺžky nad 10 metrov.

Na vetranie strechy môžete použiť rôzne vetracie prvky.

Hrebeňové a nárožné vetracie lišty - možno ich doplniť kefovou lištou.

Ventilačné turbíny - zabraňujú prenikaniu vlhkosti do strechy a pracujú bez napájania.

Odvetrávacie škridly - ponúka ich takmer každý výrobca strešných krytín.

Okapová hrana - ako vetracia mriežka v tvare hrebeňa.

Súpravy - nájdete v nich všetko, čo potrebujete na realizáciu strešného vetrania, ako sú prestupové škridly, vetrací komín a spojovací materiál.

Pri chýbajúcom alebo zle realizovanom vetraní strechy môže dôjsť k vážnym poruchám strešného plášťa.

To vedie k vysokému nárastu teploty v letných mesiacoch, zatiaľ čo v zime teplý vzduch kondenzuje a zráža na spodnej strane strešnej krytiny a vzniknutá voda steká do strešnej konštrukcie.

Ak ste počas realizácie zabudli na vetranie strechy, nezúfajte.

Dodatočné vetranie strechy je nielen možné, ale aj bežné riešenie.

Možno ho inštalovať na väčšinu typov striech vrátane plochých a šikmých.

Návrh a správna realizácia vetracieho systému je kľúčovým faktorom pre správnu funkciu strechy a jej dlhú životnosť.

Najčastejšie sa používajú vetracie otvory, ktoré sú vytvorené po celej dĺžke odkvapovej hrany a nasávajú vzduch, ktorý preniká cez medzeru k hrebeňu strechy, odkiaľ vychádza von.

Ak je strecha zateplená, nezabudnite na difúznu fóliu, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti do izolácie.

Správne vetranie strechy je veľmi dôležité na udržanie dobrého stavu a predĺženie jej životnosti.

To možno dosiahnuť pomocou vetracích otvorov v streche, ktoré umožnia prúdenie vzduchu a zabránia kondenzácii a vzniku plesní.

Veľkosť a umiestnenie týchto vetracích otvorov musí byť vhodné pre konkrétny typ strechy a klimatické podmienky.

Pri návrhu vetranej strechy sa riaďte normou STN 73 1901:2 z roku 2020 v Prílohe B.

Norma špecifikuje vetracie prierezy v jednotlivých častiach strechy pre krytiny nepredstavujúce vysoký difúzny odpor (sem patria aj pálené škridly) a pre krytiny s vysokým difúznym odporom.

Podľa vyššie uvedenej normy je potom dôležité používať aj kontralaty s výškou minimálne 40 mm a pokiaľ je krokva dlhšia ako 10 metrov minimálne 60 mm.

Pri odvode vzduchu pomocou vetracích škridiel je najdôležitejšie rešpektovať vetrací prierez konkrétnej vetracej škridle.

Rozhodne sa preto nemožno riadiť zjednodušením, že na 100 m² stačí 10 vetracích škridiel.

Realita je taká, že spotreba môže dosiahnuť až 42 kusov u niektorých typov škridiel.

Odporúčame pokladať vetracie škridly podľa typu vždy ako každý druhý alebo tretí v druhom rade pod hrebeňom a to isté aj pozdĺž nároží.

Pokiaľ požaduje zákazník „neviditeľné“ vetranie, je možné pri niektorých typoch škridiel použiť špeciálne podhrebeňové vetracie škridly.

Pri štandardnom spôsobe je nutné k cene samotných vetracích škridiel pripočítať aj medziľahlé základné škridly, vetrací pás a tiež zdĺhavejšiu pokládku.

Nesporné benefity vetracích škridiel na pripojenie hrebeňa ale nie sú z technického hľadiska nič platné pri nárožiach.

Životnosť strechy závisí nielen od výberu strešnej krytiny, ale aj od jej správneho odvetrania.

Medzi strešnou krytinou a strešnou fóliou musí byť vytvorená vzduchová medzera.

Odvetranie strechy funguje veľmi jednoducho na princípe tzv. komínového efektu.

Ide o prirodzené prúdenie vzduchu vyvolané odlišnou teplotou a tlakom vzduchu na spodnom a hornom konci vzduchovej medzery.

Vetraním sa vyrovnáva teplota vzduchu pod krytinou s teplotou vzduchu nad krytinou, odvádza sa vlhkosť zo spodnej časti krytiny, odvádza sa vnútorná vlhkosť prenikajúca z obytných priestorov i nahromadené teplo v streche.

Návrh strešnej konštrukcie vrátane skladby strechy navrhnutej v závislosti od klimatických podmienok, sklonu strechy, povahy stavby atď., patrí do rúk projektanta.

Vlhkosť vedie k výskytu drevokazných húb v konštrukcii krovu a vlhnutiu tepelnej izolácie, čo degraduje jej tepelnoizolačné vlastnosti.

Do strešnej konštrukcie sa dostáva dvomi spôsobmi - z interiéru a exteriéru.

Ak máte správne zabudovanú strešnú fóliu, vlhkosť, ktorá vnikne pod strešnou krytinou, bezpečne odtečie po strešnej fólii a je odvedená mimo strešný plášť.

Väčší problém nastáva pri vlhkosti z interiéru.

Tá pochádza z bežných ľudských úkonov, ako sú varenie, sprchovanie, pranie, sušenie a podobne.

Ku kondenzácii dochádza preto, že teplý vzduch udrží viac vlhkosti ako studený vzduch a prirodzene stúpa smerom hore.

Prehriaty vzduch nasýtený vodnými parami vstúpi rôznymi netesnosťami do strechy, z ktorej sa musí nahromadená vlhkosť niekam dostať.

Táto je odvádzaná difúzne otvorenou strešnou fóliou do vzduchovej medzery medzi strešnou fóliou a krytinou a následne do exteriéru.

Problém nastáva, keď sa do strešnej konštrukcie dostane viac vlhkosti ako je strešná schopná fólia prepustiť.

Jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť kondenzácii v strešnej konštrukcii, je zabezpečiť kvalitný návrh a realizáciu parozábrany, tepelnej izolácie vrátane systému odvetrania strechy.

Dokonca aj väčšina výrobcov strešných krytín podmieňuje záruku na strešný systém a strešnú krytinu práve zabezpečením efektívneho odvetrania strešnej konštrukcie.

„Ak je strecha dobre navrhnutá a realizovaná a navyše ste použili kvalitnú strešnú krytinu s vhodnými strešnými doplnkami, o záruku sa obávať nemusíte.

Strecha je odvetraná vtedy, keď je strešná krytina a izolačná vrstva oddelená vetracou medzerou, ktorá umožňuje voľnú cirkuláciu vzduchu.

Tepelná izolácia je obzvlášť dôležitá, pretože cez strechu dochádza k najväčším tepelným stratám.

Hrúbka izolačnej vrstvy sa môže líšiť v závislosti od podmienok a požiadaviek a od druhu materiálu (minerálna vlna, PIR dosky, polystyrén atď.).

Čo sa týka odvetrania vzduchovej medzery, neexistuje jedno univerzálne pravidlo.

Veľkosť vetracích otvorov je ovplyvnená veľkosťou strechy, materiálovým riešením horného plášťa, tvarom a rozmiestnením vetracích otvorov a pod.

Každá krytina vyžaduje špecifické vyhotovenie odvetrania.

Najčastejším problémom pri odvetraní je nesprávne riešený odvod vzduchu zo strechy, čo je zvyčajne spôsobené malým množstvom vetracích prvkov, nedostatočnej výške kontralát alebo chýbajúci či upchatý odkvap.

Vetracie škridly slúžia na odvetranie priestoru pod krytinou.

Zlepšujú nielen pohyb vzduchu pod strechou, ale aj vnútornú mikroklímu.

Kedysi sa podstrešný priestor nevyužíval na bývanie, ale iba na uskladnenie vecí a spravidla bol nezateplený a nevykurovaný.

Skladba strechy bola jednoduchšia a spočívala v položení krovu a strešnej krytiny.

V posledných rokoch sa ale stavebné normy sprísnili a funkcia strechy sa zmenila.

Strecha dnes musí zabezpečiť nielen ochranu pred zmenou počasia, ale aj pred hlukom a únikom tepla.

Dôležitým faktorom pri skladbe strechy je aj vybudovanie obytného podkrovia, ktoré si vyžaduje dôkladnú tepelnú izoláciu.

Pôvodná jednoduchá skladba strechy tak bola rozšírená o niekoľko ďalších vrstiev (tzv. trojplášťová strecha).

Hovoríme o fólii s veľmi nízkou difúznosťou.

Jej úlohou je obmedziť prúdenie vodných pár do strešného plášťa a tepelnej izolácie.

Zvyšuje tak životnosť nosnej drevenej konštrukcie strechy.

Zvyčajne sa kladie na spodnú plochu krokiev, to sa ale môže líšiť v závislosti od uloženia a izolácie.

Mimoriadne dôležité je jej utesnenie.

Cez zle utesnenú parozábranu si stúpajúce pary nájdu netesnosť, ktorou môžu preniknúť do priestoru pod krytinou.

Mať pod kontrolou tepelné straty domu je veľmi dôležité.

Zabrániť únikom tepla cez strechu sa dá dosiahnuť montážou kvalitnej tepelnej izolácie.

Okrem straty tepla pomáha tepelná izolácia tiež chrániť podstrešný priestor pred prehrievaním.

Vďaka neustále sa sprísňujúcim technickým normám sa používajú čoraz kvalitnejšie tepelnoizolačné materiály.

Správnu hrúbku izolačnej vrstvy je ale potrebné optimálne nadimenzovať.

Najpoužívanejším spôsobom zateplenia šikmej strechy je umiestnenie nad krokvami alebo medzi a pod krovkami.

Plné debnenie stužuje krov, uľahčuje položenie strešnej fólie a prelepenie jej presahov.

Aj keď je funkcia strešnej fólie často prehliadaná, v skladbe strechy má nezastupiteľnú úlohu.

Primárnou funkciou je ochrana tepelnej izolácie pred vlhkosťou z exteriéru a prepúšťanie vodných pár zo spodných vrstiev strešného plášťa.

Aby strecha správne fungovala, je nutné zaistiť cirkuláciu vzduchu pod krytinou prostredníctvom vetracej medzery.

Jej návrh závisí od sklonu strechy a výška by nemala klesnúť pod 4 cm.

Pri nižších sklonoch musí byť táto medzera vyššia.

Správne odvetranie strechy nie je možné bez dostatočného množstva vetracích prvkov.

Každá strešná krytina má ale špecifické pravidlá pre bezpečnú realizáciu.

Pri realizácii strechy je nevyhnutné dodržať stanovený počet vetracích prvkov uvedených v technickom liste.

Inak môže dôjsť k zníženiu životnosti a narušeniu funkčnosti strechy.

Táto požiadavka môže byť dosiahnutá kombináciou vetracích škridiel a pása.

Vetracie škridly sa rozmiestňujú v druhom rade pod hrebeňom.

Na rozdiel od klasických vetracích škridiel sa hrebeňové vetracie škridly montujú pozdĺž celého hrebeňa hneď v prvom rade.

Vetranie strechy je tak oveľa rovnomernejšie.

Treba si ale pamätať, že latovanie musí byť špeciálne prispôsobené k hrebeňovej škridle, inak by funkcia vetrania mohla byť znížená.

Ide o inovatívne produkty, ktoré chránia medzeru medzi hrebenáčom a strešnou krytinou.

Zaručujú vysoké tesnenie a ochranu pred zrážkovou vodou, a zároveň odvádzanie vzduchu smerom von.

Montuje sa na odkvapovú latu a zabezpečuje plynulé vetranie.

Jeho funkciou je zabrániť vlietavaniu vtákov, veľkého hmyzu a iných škodcov pod strešný plášť cez privádzací vetrací otvor.

Ako už bolo uvedené, správne prevedené odvetranie strechy zamedzuje udržiavaniu vlhkosti v strešnom plášti, predchádza poškodeniu krytiny a konštrukcie krovu, zamedzuje vzniku plesní a predlžuje životnosť strešného plášťa.

V dnešnej časti nášho seriálu o strešných fóliách sa bližšie zameriame na problematiku vetrania striech.

Poďme sa teda venovať samotnému vetraniu strechy, resp. strešného plášťa.

Ak strešný plášť vykonáva správne svoju funkciu, mal by zabrániť kondenzácii vodných pár vznikajúcich rutinnými činnosťami obyvateľov domu (varenie, umývanie, sušenie, dýchanie, potenie a pod.).

Nie vždy sa to podarí a sú obdobia, počas ktorých na spodnej strane strešnej krytiny vodné pary skondenzujú.

Nosný strešný systém, teda krov, ale aj kontralaty a laty nie sú schopné dlhodobo odolávať zvýšenej vlhkosti.

Tá sa na nich podpíše vznikom plesní, hniloby a neskorším možným napadnutím drevokazným hmyzom.

Vlhkosť môže kondenzovať aj vo vrstve tepelnej izolácie.

Aj tento jav je veľmi nežiaduci.

Okrem toho, že vlhkosť v tepelnej izolácii, resp. skondenzovaná voda v nej, spôsobuje rast plesní, ktoré sú pre mnohých ľudí alergénom (určite sú však pre každého zdraviu škodlivé), vlhká tepelná izolácia má výrazne znížené tepelnoizolačné vlastnosti.

V prípade, že nie sú správne vyhotovené izolačné vrstvy strešného plášťa, môže prebytočná vlhkosť z tepelnej izolácie stiecť v smere gravitácie a následne cez netesnosť strešného plášťa pretiecť do obytných priestorov.

Oveľa častejšie však dochádza ku kondenzácii vlhkosti vzniknutej v interiéri na mieste poruchy strešného plášťa, ktoré je chladnejšie ako jeho okolie (vyššie sme písali, že prevlhnutá tepelná izolácia je tepelným mostom v strešnej konštrukcii).

Pomerne jednoduchým riešením je vzniknutú vlhkosť, ktorá sa už z najrôznejších príčin v strešnom plášti vyskytne, dôkladne odvetrať.

Na odvetranie strešného plášťa slúži prevetrávacia medzera.

Prakticky to vyzerá tak, že na krokvách je natiahnutá poistná hydroizolácia (difúzna fólia).

Táto môže byť prelepená lepiacimi páskami alebo integrovanými lepiacimi pásmi na fólii (hlavne pri nižšom sklone strechy a v prípade inštalácie tepelnej izolácie) alebo je len preložená v smere toku vody tak, aby voda stekajúca po nej nemohla zatiecť pod fóliu (v prípade neobytného podkrovia).

Kontralaty sa pred niekoľkými rokmi v strešných plášťoch šikmých striech vôbec nepoužívali.

Dnes sú ich neoddeliteľnou súčasťou.

Ich výška vymedzuje výšku vetracej medzery strešného plášťa a býva najčastejšie v rozsahu 25 - 50 mm.

Treba si však uvedomiť, že vetrací pás montovaný do odkvapovej hrany, resp. jeho perforácia, zmenšuje prierez privádzacích otvorov na polovičku.

Už len z tohto dôvodu je nutné voliť výšku kontralát minimálne 40 mm.

S predlžujúcou sa dĺžkou krokvy sa ale plocha prierezu prevetrávacieho otvoru zväčšuje.

Je dôležité zabezpečiť dostatočný prierez prevetrávacej medzery v celom jej profile a po celej dĺžke.

Vzduch, ktorý sa dostáva do prevetrávacej medzery nasávaním na spodnom okraji strechy v odkvapovej hrane, sa musí dostať von.

Na toto slúžia opatrenia pri hrebeni.

Norma predpisuje veľkosť odvetrávacej medzery pri hrebeni rovnú minimálne 0,5 ‰ príslušnej spádovej strešnej plochy, t. j. pri dĺžke krokvy do 5 m min. 50 cm² na 1 bm šírky hrebeňa.

Preto má každý seriózny výrobca strešných krytín vo svojom sortimente odvetrávacie škridly alebo odvetrávacie prvky, ktoré sa v požadovanom množstve montujú do druhého radu krytiny od hrebeňa.

tags: #umiestnenie #odvetravacia #skridla #na #srechu