Fasáda na dom je niečo, čo nielen chráni váš dom pred rôznymi poveternostnými podmienkami, ale zároveň je to estetický prvok, ktorý odzrkadlí váš štýl. Tento váš zmysel pre estetiku môžete vyjadriť rôznymi druhmi fasád. Jedným z nich je aj obklad na dom. Prečo ale zvoliť práve obklady na dom? Nuž, môžete nimi vytvoriť originálny vzhľad, dodať domu eleganciu a zároveň, mnohé obklady skvelo chránia pred vplyvmi počasia.
Ľahké obkladové betónové prvky nahrádzajú v interiéri a exteriéri nedostatkový a cenovo menej prístupný prírodný kameň. Hlavným dôvodom na kúpu umelého (aglomerovaného) kameňa je, že ho možno využiť ako cenovo prijateľnú a technicky dokonalejšiu náhradu drahého a nedostatkového prírodného kameňa.
Výroba a kľúčové vlastnosti umelého kameňa
Na výrobu umelého kameňa sa využíva viacero technológií. Základná surovina sa skladá z kremičitého piesku, vysokokvalitných cementov a plastifikátora. Ako plnivo sa používa aj ľahký keramzit, resp. liapor (expandovaný íl). Zmes sa ručne nalieva do špeciálnych foriem, prechádza vibráciou a schne. Takáto technológia zaručuje vysokú pevnosť materiálu a nižšiu hmotnosť, než majú materiály z bežného betónu.
Umelé obklady sú vyrobené z celofarbeného, mrazuvzdorného betónu pevnostnej triedy C25/30. Sú odľahčené expandovaným prírodným ílom, ktorý zároveň zlepšuje tepelno-izolačné vlastnosti. Stálofarebnosť sa zabezpečuje pridávaním pigmentov do základnej zmesi. Farebná stálosť je výrobcom pigmentov garantovaná na dobu minimálne 30 rokov bez rozdielu použitia. Je dôležité poznamenať, že ak sa výrobky farbia povrchovo, je ich stálofarebnosť nižšia, čo je kľúčové pre dlhodobú estetiku.
Betónová zmes obsahuje aj chemický vytesňovač, ktorý výrazne obmedzuje vyplavovanie vápnika a tvorbu tzv. výkvetov. Na výrobu imitácie prírodných kameňov sa používajú formy odliate od skutočných kameňov a zodpovedný výrobca dokáže na umelom obklade dosiahnuť odtlačok i najjemnejších vlásočníc. Povrch hotového obkladu je veľmi podobný originálnemu kameňu vďaka tomu, že štruktúry kameňa sa neopakujú, lebo sa získavajú z tisícok foriem.
Umelý kameň vs. prírodný kameň: Detailné porovnanie
Rozhodnúť sa medzi prírodným kameňom a umelým kameňom v prípade plánovania obkladu múrov, stien domov, plôtikov, či altánkov je dôležité. Hlavným kritériom býva často cena, ale aj funkčné a estetické vlastnosti.
S umelým kameňom ušetríte viac v porovnaní s prírodným kameňom, keďže cena prírodného kameňa býva zväčša o 30% až 100% vyššia. Ďalším faktorom, ktorý môže potenciálne ovplyvniť konečné náklady, je samotná inštalácia a množstvo odpadových odrezkov. Umelý kameň sa prispôsobí s minimálnym rezaním, takže odpadový faktor zvyšuje úsporu nákladov na materiál. Jednou z výhod použitia obkladu z tzv. umelého kameňa je jednoduchšia a menej prácna pokládka, nie je nutné náročné strojové vybavenie.
Kvalita prírodného kameňa prináša so sebou aj zopár nevýhod. Hustota prírodného kameňa je oveľa vyššia ako umelého kameňa, a preto je hmotnosť umelého kameňa približne o 20 až 30% nižšia ako u prírodného kameňa. Odľahčená imitácia sa vďaka tomu môže aplikovať aj na miesta citlivejšie na zaťaženie. Prírodné horniny obsahujú aj rôzne chemické prvky, ktoré sa časom a pôsobením vonkajších faktorov vyplavujú von a môžu vytvoriť nepekné, napríklad železité fľaky, ktoré špinia fasádu pri stekaní vody. Umelý kameň je konzistentnejší vo farbe, takže majiteľ domu má väčšiu istotu.
Pri umelých obkladoch si môžeme vyberať zo širokej škály povrchových štruktúr a farebných možností, čo uľahčuje nájdenie dizajnu, ktorý sa hodí k akémukoľvek danému priestoru. Na druhej strane, prírodný kameň je nezameniteľný originál, ktorý sa vždy bude správať ako ten najideálnejší materiál s jedinečným „dizajnom“ a pôvodom. Pri prírodnom kameni musíme počítať s tým, že každý jeden kus vytvorila príroda. Každý kus je originál a tým pádom počítame s možnou farebnou variáciou. Na výber sú prírodné farby, bez pestrých farebných extrémov a mixov farieb.
Umelý kameň vyniká väčším rozsahom farieb a pravidelného dizajnu. Pravidelnosť tvaru je jeho plusom, ale aj mínusom, keďže prírodný prezrádza vždy nepravidelnosť a originalita tvarová aj farebná každého jedného kusu. Nie každý typ a hrúbka prírodného kameňa sa hodí na obklad položený na polystyrénovej izolácii kvôli jeho hmotnosti. Na dotyk je prírodný kameň v normálnej teplote chladný, zatiaľ čo umelý kameň je relatívne teplý. Umelý obklad navyše obsahuje expandovaný íl a zlepšuje tak tepelnoizolačné i zvukové vlastnosti.
| Vlastnosť | Umelý kameň | Prírodný kameň |
|---|---|---|
| Cena | Nižšia (o 30-100% lacnejší) | Vyššia |
| Hmotnosť | Nižšia (o 20-30% ľahší) | Vyššia |
| Inštalácia | Jednoduchšia, menej odpadu | Náročnejšia, viac odpadu |
| Farebná konzistencia | Vysoká, široká škála, garancia stálosti až 30 rokov | Variabilná, každý kus je originál |
| Vzhľad | Verná imitácia, neopakujúce sa štruktúry | Jedinečný, prirodzený |
| Chemické reakcie | Obmedzené (vytesňovače výkvetov) | Môže uvoľňovať železité fľaky |
| Tepelnoizolačné vlastnosti | Zlepšuje vďaka expandovanému ílu | Závislé od typu, chladnejší na dotyk |
| Životnosť / Trvácnosť | Vysoká (kvalitné výrobky, mrazuvzdorné, trieda C25/30) | Veľmi vysoká, nezameniteľný originál |
Estetika a rôznorodosť umelého obkladu
Uvedeným spôsobom výroby možno napodobniť mnoho druhov kameňa. Pri umelých obkladoch si môžeme vyberať zo širokej škály povrchových štruktúr a farebných možností, čo uľahčuje nájdenie dizajnu, ktorý sa hodí k akémukoľvek danému priestoru.
Veľmi obľúbený je pieskovec, ktorý má pre svoj nadčasový vzhľad rozmanité použitie, prevažne v exteriéri. Bridlice sú obľúbené pre širokú škálu farebných odtieňov od bledých až po tmavé, a preto sa dajú vhodne kombinovať s akýmikoľvek farbami interiéru i exteriéru. Dokonalosť povrchu týchto produktov je najviac badateľná na lámaných kameňoch a travertíne, kde detailné zobrazenie i najmenších kapilár a vlásočníc dokumentuje jedinečnosť technológie imitácie a precíznu výrobu.
Umelý obkladový kameň je mrazuvzdorný a vhodný ako fasádny obklad alebo obklad na stenu do interiéru. V ponuke nájdete napríklad biely obkladový kameň s jemnou pásikovou štruktúrou, ktorý sa hodí skôr do interiéru, ale vďaka odolnému materiálovému zloženiu je možné ho použiť aj ako obklad fasády. Hnedý obkladový kameň Marrone Art sa vyznačuje veľmi jemnou štruktúrou a len 1 cm pásiky vytvárajú decentnú skladbu hlavne pri obkladaní interiérových stien, či krbov.
Ďalšie varianty zahŕňajú umelý obkladový kameň s jemnými žltkasto-oranžovými odtieňmi a striedavou štruktúrou, ktoré dodajú stene výnimočný vzhľad. Tieto typy sa obkladajú po jednotlivých kusoch, pričom práca je pomerne rýchla a rozmery v balení sú rôzne, napríklad dĺžky až do 41 cm, pohľadová výška do 8 cm a hrúbka obkladu v priemere 20-30 mm. Moderný šedastý odtieň a striedavá štruktúra rovnako dodajú stene výnimočný vzhľad. Betónový umelý kameň v peknej kombinácii šedých odtieňov sa skladá z pásov rôznych rozmerov, dĺžok a výšok, ktoré sa lepia na stenu samostatne, čo síce vyžaduje vyššiu pracnosť, no odmení sa originálnym vzhľadom.
Jemné krémové farby a striedavá štruktúra tiež prinášajú výnimočný vzhľad. Sú dostupné v dĺžkach 200 a 340 mm, ktorých kombináciou dosiahnete takmer neviditeľné spoje. Umelý obkladový kameň s jemnou, tzv. remienkovou štruktúrou výborne imituje prírodný kameň. Vďaka zubovým spojom sa aj na malých plochách vytvorí množstvo deliacich línií. Priemerná hrúbka takýchto obkladov je 25 mm. Obklad vo farbách vulkanickej šedej s povrchom imitujúcim štiepanú bridlicu je tenší (hrúbka 8-17 mm) a veľmi ľahký.
Príprava podkladu pred inštaláciou
Kvalita inštalácie závisí od správnej prípravy podkladu. Nosnosť podkladu, ktorý plánujeme obkladať umelým kameňom, musí byť od 35 do 60 kg/m2, podľa typu zvoleného obkladu. Objemovo a tvarovo stabilizovaný podklad musí byť rovný, suchý, dobre očistený, zbavený mastnoty, zvyškov tapiet, farieb, machov (pri použití na staršie plochy).
Nasiakavé podklady penetrujeme zvyčajne deň pred obkladaním penetračným prípravkom zriedeným vodou v pomere 1:5 - 7. Bežnými podkladmi sú omietnuté murivo, betónové konštrukcie bez zvyškov debniacich prípravkov a neomietnuté murivo z presných tvárnic. Zložitejšie je lepenie na sadrokartón, anhydritové a sadrové stierky, preto používame lepiace malty s vyššou prídržnosťou.
Ak obkladáme stenu zateplenú polystyrénom, zatepľovací systém už pri montáži pripevníme oproti bežnému systému s omietkou dvojnásobným množstvom upevňovacích kovových kotiev. Na zosilnenie podkladu zdvojíme vrstvu sklovláknovej siete.
Pri niektorých spôsoboch výroby umelého kameňa sa môže na rubovej strane obkladu vyskytnúť zaschnuté cementové mlieko, ktoré pôsobí ako separátor a nepriaznivo vplýva na priľnavosť lepených prvkov k podkladu. Treba ho preto odstrániť obrúsením. Niektorí výrobcovia však používajú technológiu, pri ktorej rubová strana kameňa ostáva čistá, a tak brúsenie kameňa odpadá. Ak boli kamene dlhší čas skladované v prašnom prostredí mimo originálneho obalu, pred montážou ich treba zbaviť prachu.
Postup lepenia a inštalácie
Na lepenie je najvhodnejšia mrazuvzdorná flexibilná tenkovrstvová lepiaca malta, t.j. lepidlo alebo tmel. Mrazuvzdornosť je nevyhnutná pri lepení v exteriéri. Pred začiatkom lepenia je potrebné pripraviť si stavebné lepidlo, ktoré musí byť pre exteriér mrazuvzdorné a flexibilné.
Ak chceme spotrebovať menej lepidla, obklad lepíme do tenkej vrstvy, čo si však vyžaduje dôkladne vyrovnaný podklad. Takto môžeme lepiť len ľahšie obklady, napríklad napodobeniny tehlových pásikov. Lepením do stredne hrubej vrstvy (5 až 10 mm tmelu) môžeme vyrovnať aj väčšie nerovnosti podkladu. Na začiatku lepenia je vhodné jednoducho vyskúšať prídržnosť lepidla na obklade tak, že nalepený prvok ihneď po prilepení odtrhneme.
Prvú horizontálnu líniu na spodku obkladu určíme napríklad podľa spodnej alebo hornej línie okna alebo dverí, prípadne inej línie, na ktorú chceme obklad zarovnať. Smerom nadol odrátame niekoľkonásobnú šírku jednej vrstvy konkrétneho obkladu (zvyčajne násobok 20, resp. 30 cm). Takto dostaneme spodnú hranu obkladu. Vyrovnáme ju podľa vodováhy a ceruzou, šnúrou či latou ju vyznačíme na stene.
Obklad v exteriéri môžeme lepiť iba v suchom počasí pri teplote od 5 do 25 °C. Na povrch by nemalo dopadať priame slnečné svetlo. Každý výrobca odporúča určitý smer ukladania, napríklad začneme ukladať z ľavej strany a pokračujeme doprava.
Na podkladovú plochu nanesieme vrstvu stavebného lepidla zubovou špachtľou hrúbky 4 - 6 mm, pri menej rovných povrchoch 8 - 10 mm. Lepidlo nanesme len na takú plochu, ktorú stihneme obložiť za 15 minút. Rovnomerne ho rozotrieme aj na zadnú stranu kameňa (tzv. obojstranné lepenie, pri ktorom lepidlo nanášame aj na podklad, aj na obklad, používame vždy v exteriéri). Kameň pritlačíme k podkladu s naneseným lepidlom. Prebytok lepidla vystúpi po pritlačení platne okolo jej obvodu. Odstránime ho vhodnou špachtľou.
V prípade, že je potrebné odrezať obklad na iný rozmer, použijeme uhlovú brúsku s diamantovým kotúčom na kameň alebo betón. Hotový obklad uložíme kontaktným spôsobom. Všetky práce robíme tak, aby sa obklad nezašpinil od malty, resp. neskôr pri škárovaní od škárovacej hmoty. Ak obklad znečistíme pri lepení, lepidlo po zaschnutí dôkladne odstránime kefou.
Plotový systém ZRUB - návod na inštaláciu
Škárovanie a ochrana obkladu
Množstvo obkladu v balení zodpovedá pokrytej ploche s odchýlkou ±5 % (zvyčajne je to viac ako 1 m2). Pri nekontaktne lepených obkladoch výrobca zvyčajne ráta s medzerou širokou 1 cm. Pri menšej medzere ako 1 cm budeme potrebovať väčšie množstvo obkladu.
Škárovať môžeme špeciálnou škárovacou maltou, ktorá môže mať určitý farebný odtieň. V ponuke sú lacnejšie, ale nepružné hmoty na minerálnej báze alebo elastické hmoty s prísadami polymérov, ktoré sú však drahšie. Steny škár musia byť čisté. V škárach môžeme navlhčeným štetcom alebo menšou drevenou paličkou rozotrieť aj zvyšky vytlačenej lepiacej malty. Získame tak škáry so sivým odtieňom. V prípade obkladov, pri ktorých vzniká medzera, ju škárujeme opatrne, aby sme obklad neznečistili. Väčšie plochy v exteriérooch oddelíme od seba dilatačnými škárami vo vzdialenosti 4 m. Dilatačné škáry urobíme ešte pred škárovaním. Po vyškárovaní ihneď očistíme povrch kameňa od malty.
Impregnácia pre dlhú životnosť
Cieľom impregnácie je ochrana obkladu pred atmosférickými vplyvmi. Impregnáciou hotového obkladu minimalizujeme nasiakavosť platní najmä v oblasti sokla, a tým znížime množstvo vlhkosti v obložených stenách, riziko zašpinenia obkladu, obmedzíme rast machov, rias a tvorenie výkvetov. Pri použití umelého obkladu sa vyžaduje povrchová úprava hydrofobizačným prostriedkom.
Impregnovať môžeme až po úplnom vyschnutí lepidla i škárovacej hmoty (asi 1 mesiac), a to štetcom alebo striekaním. Pred impregnáciou radšej urobme skúšku na malej ploche obkladu, či výsledný efekt zodpovedá našim predstavám. Na impregnovanie môžeme použiť viacero výrobkov. Najvhodnejšie sú tie, ktoré umožňujú odparovanie vody, čiže hmoty s nízkym difúznym odporom. Niektoré impregnačné látky sa riedia v pomere s vodou. V interiéri impregnácia nie je nevyhnutná. Ak ju však použijeme, pamätajme na dostatočné vetranie miestnosti pri natieraní.
Údržba a špecifické použitie
Umelý kameň si nevyžaduje špeciálnu údržbu, nanajvýš po niekoľkých rokoch, zvyčajne po piatich, obnovíme jeho impregnáciu, aby sa obklad osviežil a aby sa zlepšil celkový vizuálny efekt. Impregnované povrchy možno čistiť silným prúdom vody. Vzhľadom na špecifickosť výrobkov z betónu sa po nejakom čase môže na povrchu obkladu objaviť tzv. vápenný výkvet. Je to prirodzený jav, ktorého intenzita závisí od vlastností podkladu, lepidla a nie je chybou výrobku.
Umelý obklad v kúpeľni a vlhkých priestoroch
Kúpeľňové prostredie nemá vplyv na pevnosť obloženia, životnosť či farebnú stálosť pri celofarbených obkladoch. Umelé obklady môžu byť aj trvalé omývané alebo aj ponorené pod vodou. Umelý obklad v kúpeľni je veľmi efektný, ale pri jeho inštalácii musíte dodržať zopár zásad. Veľmi dôležité je vhodné umiestnenie obloženej plochy - odporúčané sú miesta dekoračného charakteru. Stena v blízkosti kúpeľne, kde sa dlhodobo udržiava vlhkosť, je v poriadku pre umiestnenie obkladu.
Niektoré povrchy obkladov však majú drsné výbežky. Preto neodporúčam kameň používať na miesta, kde je človek v priamom kontakte s obkladom, napríklad v sprchovacom kúte. Z praktického a hygienického hľadiska to znamená zložitú údržbu a na členitom povrchu sa môžu tvoriť baktérie a plesne.
