Polomontované keramické stropy sú súčasťou komplexného systému na hrubú stavbu a predstavujú moderné a osvedčené riešenie pre rôzne typy objektov. Sú vhodné na použitie v bytovej a občianskej výstavbe, ale využitie nachádzajú aj v priemyselných a poľnohospodárskych budovách.
Oproti monolitickým stropným konštrukciám vyhotovených z betónu v sebe polomontovaný stropný systém zahŕňa viacej výhod. Typická je nižšia prácnosť priamo na stavbe, nižší objem mokrých procesov, rýchle zhotovenie a úspora na debnení. Vďaka dobrej akumulačnej schopnosti a schopnosti prijímať vlhkosť sa v miestnostiach vytvára zdravá mikroklíma dôležitá na zabezpečenie zdravého a hygienicky neškodného prostredia. Stropný systém sa skladá z keramických stropných nosníkov a stropných vložiek. Hlavnými prvkami stropného systému sú keramické predpäté stropné nosníky a keramické stropné vložky, pričom doplnkovým prvkom sú vencové tehly s tepelnoizolačnou vrstvou. Keramické stropné nosníky sú vhodné do bežného aj vlhkého prostredia v uzavretých objektoch.
Príprava podkladu pre ukladanie nosníkov
Pred samotnou montážou stropov je kľúčové venovať pozornosť príprave podkladu. Odporúča sa overiť svetlý rozmer nosných stien (prievlakov), pričom tolerancia je ±20 mm. Vždy je potrebné dôsledne dodržať projektovú dokumentáciu a plán ukladania. Nosné murivo, na ktoré sa budú nosníky ukladať, musí byť rovné. Korunu muriva z nebrúsených tehál je potrebné vždy vyrovnať maltou. Murivo sa zarovnáva cementovou maltou alebo betónovou mazaninou.
Význam a správne ukladanie asfaltového pásu
Na zarovnané obvodové a vnútorné nosné murivo sa pred uložením nosníkov položí ťažký asfaltový pás s hrúbkou minimálne 3 mm, pričom niektoré špecifikácie uvádzajú minimálnu hrúbku 3,5 mm. Toto odporúčanie vychádza z akustického, tepelnoizolačného a statického hľadiska. Asfaltový pás sa kladie na šírku uloženia stropu plus šírku stužujúceho venca.
Šírka asfaltových pásov má byť na obvodových stenách po tepelnoizolačnú vrstvu vencových tehál, prípadne po veniec. Asfaltový pás bráni zatekaniu betónu do tehál pri betonáži stropu a venca a neskôr umožňuje mierne pootočenie stropu pri jeho prehnutí bez rizika vzniku vodorovných trhlín vo fasáde. Pri uložení nosníkov bez asfaltových pásov betón zatečie do posledného radu tehál, ktoré sa v dôsledku toho pevne spoja so stropom. Použitie asfaltového pásu slúži aj ako opatrenie proti šíreniu hluku, predovšetkým vo vertikálnom smere, a zároveň znižuje trenie medzi stropnou konštrukciou a murivom. Asfaltový pás sa odporúča uložiť aj na horný povrch stropu v mieste budúcich stien a priečok.
Postup ukladania stropných nosníkov
Ukladanie stropných nosníkov je kľúčovou fázou montáže. V ideálnom prípade sa odporúča klásť nosníky na murivo pomocou žeriava alebo hydraulickej ruky, hoci s dostatočnou partiou pomocníkov ich možno vykladať na múry aj ručne.
Minimálne uloženie stropných nosníkov na nosnom murive je 125 mm, pričom pri nosníkoch dlhších ako 7 500 mm (do dĺžky 8 250 mm) je to 150 mm. Ak nie je v projektovej dokumentácii uvedené inak, stropné nosníky sa začínajú klásť od miesta, kde sa nachádza ďalší konštrukčný prvok, ako je schodisko, komín a pod. Ak začínajú pri nosnom murive prvé skraja stropné vložky, začína sa s montážou nosníkov z tejto strany. Nosníky sa ukladajú od kraja stropného poľa a vonkajšia hrana krajného nosníka by nemala presahovať nad nosnú stenu. Už pri ukladaní nosníkov treba riešiť detaily ako komínová výmena alebo otvor v strope a každý detail si vyžaduje samostatný statický návrh a posúdenie.
Vzájomná osová vzdialenosť nosníkov (rozstup) je určená dĺžkou použitej stropnej vložky, pričom medzera medzi hranou nosníka a hranou vložky môže byť najviac 5 mm.
Pokládka keramického stropu Wienerberger
Správne podoprenie nosníkov
Nosníky sa musia ihneď po rozmiestnení a uložení na nosné murivo symetricky podoprieť pomocou vhodných líniových podpier a stojok. Ako líniové podpery je možné použiť prvky systémového debnenia alebo drevené trámy s minimálnym prierezom 100 × 100 mm. Vzájomná vzdialenosť líniových podpier a vzájomná vzdialenosť stojok je maximálne 1 500 mm. Vzdialenosti montážnych podpier sú stanovené pri svetlej výške podlažia do 3 000 mm. Vždy by ste mali postupovať podľa projektu a predpisu výrobcu.
Stojky podpier nesmú byť opreté priamo o nespevnený terén, aby sa pri betonáži stropu nezaborili a nedošlo tak k neželanej deformácii, prípadne porušeniu nosníkov. V prípade, že pod stropom je nespevnený terén, musíme pod stojkami vytvoriť pevný podklad, napríklad z drevených fošní. Montážne podpery musia byť tzv. zavetrované (zaistené šikmými vzperami), podložené a zaklinované. Vzdialenosť medzi stojkami jednej podpery musí byť taká, aby sa vodorovné prvky podpery neprehli ani sa neprekročila únosnosť alebo stabilita jednotlivých stojok pod váhou čerstvého betónu.
Zároveň s podopieraním nosníkov sa odporúča navýšiť rozpätie budúceho stropu. Od určitých rozpätí sa odporúča stropné nosníky nadvýšiť, pričom toto nadvýšenie sa uvažuje v strede rozpätia. Pomocou podpier sa v strede rozpätia nosníkov vytvorí plynulé montážne prevýšenie o 1/300 rozpätia. Toto prevýšenie kompenzuje priehyb stropu po zabetónovaní. Po odstránení montážnych podpier sa strop vyrovná.
Tabuľka počtu podopretí nosníkov podľa ich dĺžky
Pre zabezpečenie stability a správneho tvaru stropnej konštrukcie je kľúčové správne podopretie nosníkov. Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje odporúčaný počet podopretí v závislosti od dĺžky stropného nosníka. Osová vzdialenosť medzi montážnymi stojkami v smere montážnych drevených hranolov nesmie prekročiť 1 500 mm.
| Dĺžka nosníka (mm) | Počet miest podopretia |
|---|---|
| 1 250 - 2 000 | 0 (nie je potrebné podoprieť) |
| 2 250 - 3 750 | 1 |
| 4 000 - 5 500 | 2 |
| 5 750 - 7 250 | 3 |
| 7 500 - 8 250 | 4 |
Ukladanie stropných vložiek
Po uložení nosníkov v správnych osových vzdialenostiach sa medzery medzi nosníkmi vyplnia keramickými stropnými vložkami. Stropné vložky sa ukladajú nasucho na osadené a podopreté stropné nosníky v ucelených radoch rovnobežných s nosným murivom. Vložky sa kladú na murivo s presahom aspoň 25 mm. Vložky by sa mali ukladať v jednotlivých radoch smerujúcich kolmo na nosníky.
Pri rozkladaní nosníkov môže nastať prípad, že vzdialenosť nosníka od nosnej steny je menšia ako osová vzdialenosť. V takomto prípade sa stropná vložka uloží z jednej strany na nosník a z druhej strany na nosný múr. Počas ukladania stropných vložiek, ako aj pri betónovaní, je potrebné chodiť po drevených fošniach uložených na priehradovej výstuži nosníkov (t.j., na vložky sa nestúpa). Otvory vo vložkách je potrebné uzatvoriť proti zatekaniu betónu, napríklad polystyrénom.
Výstuž a betonáž stropu
Po obvode stropnej konštrukcie sa z vonkajšej strany uložia vencovky tesne k sebe na zraz, za ne sa uloží tepelná izolácia s požadovanou hrúbkou (na podklad sa zafixuje maltou). Následne sa v súlade s projektovou dokumentáciou zhotoví výstuž vencov a na celú plochu sa uloží sieť kari. Sieť sa uloží na vopred pripravené dištančné podložky, ktoré zabezpečia minimálne krytie výstuže betónom. Po obvode musí sieť kari prečnievať minimálne 150 mm za líce muriva. V mieste prekrytia sietí musí byť presah 210 mm v obidvoch smeroch, pričom siete sa dotýkajú tak, aby sa v jednom bode prekrývali tri siete.
Betonáž sa môže začať až po uložení všetkých stropných vložiek a potrebnej výstuže. Pred betonážou, najmä v letných mesiacoch, je potrebné celý strop dôkladne poliať vodou. Betónuje sa súčasne so stužujúcim vencom. Celý strop sa navlhčí a zaleje betónom triedy C20/25 tak, že nad hornou plochou stropných vložiek vznikne podľa typu konštrukcie 40, resp. 60 mm vrstva betónu. Počas betonáže je dôležité zabrániť hromadeniu betónu na jednom mieste. Po zabetónovaní stropných dosiek sa betón ošetruje v súlade s príslušnými normami, pričom je dôležité udržiavať betón v dostatočne vlhkom stave až do jeho riadneho zatvrdnutia. Podpery nosníkov možno odstrániť až po dosiahnutí normou stanovenej pevnosti betónu v tlaku.