Hrad Uhrovec, majestátne sa týčiaci vysoko v Strážovských vrchoch a strategicky ukrytý mimo hlavných obchodných ciest, je dodnes považovaný za najhodnotnejšiu hradnú ruinu na Slovensku. Jeho komplexná obnova neskororenesančnej hospodárskej budovy na dolnom nádvorí predstavuje nielen významný míľnik v dlhodobom úsilí o záchranu tohto národného kultúrneho dedičstva, ale zároveň nastavuje nové, ambiciózne kritériá pre pamiatkovú obnovu v regióne. Tento projekt, ktorý bol ocenený titulom Kultúrna pamiatka roka - Fénix v roku 2021, je dôkazom úspešného spájania historických poznatkov, moderných technológií a neúnavnej práce dobrovoľníkov.
História a postupná deštrukcia hradu
Počiatky hradu Uhrovec siahajú do 13. storočia, do obdobia vlády trenčianskeho župana Báša z rodu Hung-Poznanovcov. Po jeho smrti sa hrad dostal do držby Matúša Čáka a po jeho smrti sa vlastnícke práva k hradu po stáročia menili, až kým sa nedostali do rúk rodu Zayovcov. Podľa kastelána Pavla Pavlisa, Uhrovský hrad nebol primárne strážnym, ale skôr refugiálnym, čiže azylovým. Vznikol ako reakcia na vpády Tatárov do Uhorska, keď krajina veľmi trpela. Kráľ Belo IV. následne začal udeľovať privilégiá šľachticom, a tak si Bášovci z Trenčína postavili Uhrovec ako sídlo v horách, kde sa v prípade nebezpečenstva mohli ukryť aj so svojimi listinami, zatiaľ čo vojaci bojovali dole.
Hrad vznikol v polovici 13. storočia a jeho ďalšou zaujímavosťou je, že bol prvým hradom Matúša Čáka. Tento šľachtic, ktorý už mal značné postavenie a majetky, ale postrádal vlastný hrad, si ho vynútil hrubou silou. Dokazuje to listina, kde sa píše: „Ja Matúš Čák mením svoje majetky na dolniakoch za majetky pána Báša, hrad Uhrovec a priľahlé obce." Jeho pôvodné majetky mali hodnotu päť zlatých, zatiaľ čo majetky získané výmenou mali hodnotu 5000 zlatých.
Medzi ďalších významných majiteľov patril Ctibor zo Ctiboríc, neskôr Pongrácovci z Mikuláša. S ich vládou sa spája aj výroba falšovaných mincí, pričom pravdepodobne existovala dielňa nad kaplnkou, čo im umožňovalo zväčšovať svoje bohatstvo. Po nich sa majitelia hradu často striedali až do roku 1547, kedy za zásluhy v boji proti Turkom a nemeckým protestantom získal hrad do trvalej držby šľachtic František Zay. Dediči Zayovcov vlastnili hrad až do roku 1936, kedy sa stal majetkom katolíckej cirkvi. Hrad navštevoval aj Ľudovít Štúr, ktorý bol v spore s grófom Zayom, známym svojou pomaďarčovacou politikou.
Postupná deštrukcia hradu bola, paradoxne, čiastočne spôsobená presťahovaním šľachty do pohodlnejšieho kaštieľa priamo v obci Uhrovec. V 18. storočí slúžil hrad dokonca aj ako väznica. Devastačný požiar, ktorý pravdepodobne vypukol v roku 1848, zanechal hospodársku budovu a značnú časť hradného komplexu v torzálnom stave. Napriek tomu si hrad zachoval unikátne architektonické prvky a detaily, čo ho radí medzi najhodnotnejšie hradné ruiny na Slovensku. Od požiaru hrad pustol. Vďaka tomu, že bol hrad opustený „iba“ približne 150 rokov, patrí k najzachovalejším ruinám na Slovensku, s množstvom konštrukčných detailov.
Záchrana a systematická obnova hradu
Systematické mapovanie a zameranie hradu prebehlo už v 70. rokoch minulého storočia, avšak organizované dobrovoľné snahy o jeho záchranu sa naplno rozbehli až v roku 1999. Občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré sa stalo správcom a hlavným realizátorom obnovy, prevzalo iniciatívu v roku 2015, čím sa začala nová éra v záchrane tejto významnej pamiatky. Martin Varga, rodený Bratislavčan, sa stal predsedom Občianskeho združenia Hrad Uhrovec. Na hrade pôsobí od roku 2003.
Hrad Uhrovec ,Výlet, legenda a história
Rekonštrukcia hospodárskej budovy: Priekopnícky projekt
Realizácia komplexnej obnovy neskororenesančnej hospodárskej budovy, ktorá je trojpodlažným objektom so zmiešanou funkciou, bola mimoriadne náročná, a to ako po časovej, tak aj technologickej stránke. Hospodárska budova bola, rovnako ako celý hrad, zničená požiarom pravdepodobne v roku 1848. Tento projekt, dokončený v lete minulého roku (2019-2020), zastrešil ateliér ô.
Ide o prvú obnovu priznanej strechy v prostredí hradnej ruiny od konca 70. rokov 20. storočia. Tento krok umožnilo predovšetkým množstvo zachovaných stavebných prvkov, ktoré bolo možné odčítať, doplniť a reštaurovať. Vďaka zachovaným obvodovým múrom, odtlačkom strechy a štítu bolo možné transformovať pôvodnú ruinu do funkčnej stavby.
Nové architektonicko-historické objavovanie
Celý proces obnovy sprevádzali nové objavy, ktoré neustále menili a dopĺňali projektovú dokumentáciu. V prípade okien sa podarilo počas výstavby získať dobové barokové okná z kaštieľa v Uhrovci, čo predstavovalo významný posun v projekte. Tieto okná, s odolnými dubovými rámami a ľahkými krídlami z mäkkého dreva, sú vyplnené tabuľami z ručne liateho skla. Pri prechode svetla cez tieto „nedokonalé“ výplne dochádza k špecifickému lomu svetla, ktorý vytvára jedinečnú atmosféru v interiéri.
Kachľová pec: Záchrana na poslednú chvíľu
Mimoriadne zaujímavým prvkom je kachľová pec na druhom nadzemnom podlaží. Jej návrh vychádzal z odtlačku jej tvaru v omietke. Ako vzor pre výrobu samotných kachlíc poslúžil nález pôvodného črepu v prikurovacom otvore pece. Tento objav umožnil autentickú rekonštrukciu pece, ktorá sa stala dominantou interiéru.
Technologické inovácie a reverzibilita zásahov
Dôraz sa kládol na pôvodné technológie a materiály s cieľom zabezpečiť životnosť stavby v náročnom prostredí. Bolo aplikovaných aj niekoľko netradičných technológií, ako napríklad korková izolácia. Všetky zásahy boli navrhnuté s maximálnym dôrazom na reverzibilitu, čo znamená, že ich je možné v budúcnosti odstrániť bez poškodenia pôvodnej substancie pamiatky.
Nosné obvodové múry boli sanované a chýbajúce časti tehlového muriva boli doplnené. Oloveným plechom boli doplnené exponované zakončenia murovaných častí severného štítu a komína. Všetky horizontálne nosné konštrukcie tvoria ručne kresané trámy, osadené v pôvodných lôžkach, ktoré nesú masívne podlahy z borovicových dosiek. Krov a tvar šindľovej strechy vychádza z odtlačku na murive severnej štítovej steny. Podlaha v podkroví je zhotovená z keramických pôjdoviek, ktoré majú za úlohu chrániť nižšie podlažia pred prípadným požiarom.
Spojenie podlaží a genius loci
Prepojenie jednotlivých úrovní trojpodlažnej stavby predstavovalo špecifickú úlohu. V minulosti podlažia sprístupňovali pavlače, ktoré by len pri fragmentárnom obnovení nedávali zmysel. Po zvážení mnohých variantov sa nakoniec rozhodlo umiestniť novotvar dubového schodiska do hmoty vedľajšieho objektu delovej bašty. Zložitá nosná konštrukcia schodiska je vsadená do pôvodných trámových káps, čím sa minimalizovali zásahy do historického muriva. Toto schodisko slúži nielen ako komunikačný prvok, ale aj ako vyhliadka pre návštevníkov, posilňujúc tak genius loci hradu.
Obnovená budova a jej nové funkcie
Obnovená hospodárska budova dnes ponúka multifunkčné využitie. Slúži ako výstavný priestor, kde sú prezentované významné nálezisko z areálu, ako aj priestor pre komunitné a edukačné aktivity pre verejnosť. Okrem toho poskytuje zázemie pre dobrovoľníkov, ktorí sa významne spolupodieľajú na ďalšej systematickej obnove hradu, a zároveň ponúka ubytovacie kapacity pre návštevníkov a ľudí podieľajúcich sa na obnove. V budúcnosti by sa v nej malo nachádzať aj lapidárium, spoločenská miestnosť a prednášková sála, čo je vynikajúca kombinácia pre organizovanie workshopov a seminárov.
Románska kaplnka: Cenný priestor s gotickými maľbami
Jedným z najcennejších priestorov hradu Uhrovec je románska kaplnka približne z roku 1245. Medzi slovenskými ruinami nemá páru. Na začiatku záchranných prác bola staticky ohrozená tlakom sutinových výplní a dažďovej vody. Ich odstránenie a dočasné prekrytie strechy vytvorili podmienky na stabilizáciu klenby a vonkajších stien. „Realizovali sme jej zastrešenie, bez ktorého by do desiatich rokov vplyvom počasia veľmi pravdepodobne spadla.“
Objav gotických nástenných malieb
Na vonkajších stenách kaplnky sa nachádzajú omietky s maľbami z obdobia gotiky. „Keď sme ich vypratávali, objavili sme na stenách fresky. Boli v zlom stave. Baroková omietka začala opadávať, čím odhalila gotické fresky.“ Ide o tabuľový oltár s ústredným výjavom ukrižovania Krista, po stranách ktorého sú namaľované svätá Barbora s vežou a Mária Magdaléna. Zachovala sa len hlava tretej postavy a výjav bol doplnený postavou svätého Jána, ktorá sa nezachovala. V neskoršom období bola maľba prekrytá bielou farbou, ktorá ju ochránila až do súčasnosti. O existencii maľby sa vedelo až vtedy, keď mladšia farba začala samovoľne opadávať. Kaplnka je veľmi malá a má dispozíciu, ktorá sa časom nedala rozšíriť. Oltár, aký poznáme z kostolov, sa do kaplnky nezmestil. V období gotiky namaľovali na steny fresku, ktorá zobrazuje ukrižovanie Krista. Bývalí majitelia hradu Zayovci konvertovali na evanjelikov. Tí vo svojich priestoroch neuznávajú ikony.
Reštaurovanie a konzervácia
V roku 2002 reštaurátori maľbu odkryli, zafixovali a prekryli ochrannou vrstvou omietky, aby zabránili ďalšiemu poškodeniu. Samotné reštaurovanie maľby sa uskutočnilo v roku 2021. Bola vyplnená statická prasklina a omietka bola fixovaná k podkladu. Chýbajúce miesta boli označené dodatočnou retušou, ktorá je odlíšiteľná od pôvodných častí maľby, ale zároveň umožňuje vnímať fresku v pôvodnom rozsahu a výraze. Súčasťou reštaurovania interiéru bola aj úprava vstupu do krypty a vloženie výplní do okien kaplnky. Martin Varga priznáva, že obnova fresiek nebola prioritou. „Na hrade je toľko vecí, ktoré treba zachrániť. Fresky už boli do istej miery zakonzervované, prekryté ochranným náterom. Venovali sme sa ohrozenejším častiam hradu, kde padajúce kamene mohli niekoho zraniť.“
Budúcnosť kaplnky a hradu
Priestor kaplnky je v súčasnosti návštevníkom prístupný z empory. „Teraz stojíme na empore, kde sedávali majitelia hradu, kým sa dole odohrávala liturgia,“ ukazuje Martin Varga. „Zvláštnosťou tejto kaplnky je, že liturgiu vnímame ako z divadla.“ Po dokončení murovanej dlažby bude prístupná aj z úrovne samotnej lode. Plány na obnovu kaplnky sú jasné: dorobiť podlahu, kryt na kryptu a domurovať obetný stôl. Budú sa tu odohrávať liturgie, ale kaplnka bude stále ruinou. Predpokladaným budúcim využitím kaplnky je prezentácia procesu záchrany a obnovy hradu, čím sa stane ďalším centrom informácií a vzdelávania o histórii a pamiatkovej obnove. Ruina kaplnky sa už dočkala aj prvej umeleckej inštalácie. „Anton Čierny v kaplnke nainštaloval strom prinesený z hory a kamene ako symbol prerodu a zamyslenia sa nad smrťou a úpadkom či životom, ktorý vzniká.“
Výzvy a prístup k obnove
Napriek pokroku v obnove, hrad Uhrovec je stále v ruinóznom stave a vyžaduje si neustálu pozornosť a starostlivosť. Obnova je náročná nielen finančne, ale aj technicky, vzhľadom na odľahlú polohu a náročné horské prostredie. Občianske združenie Hrad Uhrovec sa však nevzdáva a s podporou dobrovoľníkov a odborníkov pokračuje v napĺňaní svojho poslania.
Pri obnove sa kladie dôraz na reverzibilné zásahy, ktoré minimalizujú vplyv na pôvodnú substanciu pamiatky. Zvolený prístup, s dôrazom na zachovanie individuálnych hodnôt objektu, pri dôslednom uplatňovaní tradičných remeselných technológií a miestnych materiálov, podporuje začlenenie obnovených častí do celkového organizmu hradného areálu. Martin Varga mal dlhodobo pocit, že si hrad nevie nájsť správny vzťah k miestnym. „Súťaž Nadácie VÚB bola prelomová. Prvýkrát za 20 rokov som mal pocit, že ľudia z okolia vnímajú hrad ako svoj a bojujú zaň. Podarilo sa zachrániť ďalší poklad Slovenska.“
Občianske združenie Hrad Uhrovec združuje mnohých špecialistov, medzi ktorých patria: Miroslav Matejka (jeden z najvýznamnejších architektonických historických výskumníkov), Peter Horanský (dlhoročný pamiatkar), Filip Jaššo (archeológ z pamiatkového úradu) a Dušan Koniar (vyštudovaný umelecký kamenár). Členovia občianskeho združenia vedú k práci aj študentov. Plány obnovy hradu sa počítajú na desaťročia a je potrebné, aby ich mal v budúcnosti kto nahradiť. „Ja som pedagógom na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity, kolega Jakub Huba je pedagógom v odbore reštaurovania na Vysokej škole výtvarných umení,“ hovorí Martin Varga. Občianske združenie Hrad Uhrovec má víziu vybudovať tu stabilné sezónne kultúrne a rezidenčné centrum, kde by sa dalo inovatívnym spôsobom prezentovať kvalitné regionálne, celoslovenské a zahraničné výtvarné umenie, architektúra, literatúra, hudba, tanec či divadlo.
Turistické a rekreačné možnosti
Na hradnú zrúcaninu sa turisti dostanú z Uhrovského Podhradia po modrej a zelenej turistickej značke, pričom cesta im potrvá približne hodinu. Odvážnejší môžu využiť kratšiu, ale strmšiu cestu, ktorá k hradu zaberie pol hodiny. Pri vstupe do priestoru nádvoria návštevníkov víta ovca, ktorá slúži ako "strážny pes", spoločnosť jej robí aj kocúr Muro. Kastelán Pavel Pavlis ponúka dva smery prehliadky: prvý je pre zvedavých, ktorí nie sú smädní, a druhý, ktorý je na nádvorí, je pre tých smädných, kde si môžu dopriať pivko alebo minerálku. Hrad sa zamyká, preto je dôležité si vopred overiť otváracie hodiny alebo sa dohodnúť na návšteve.
Hrad žije počas sezóny aj rôznymi podujatiami, medzi návštevníkmi obľúbeným je Hradný rínok. Uskutočňujú sa tu aj tanečné workshopy, romantické večery s 3D premietaním či pikniky s bubnovaním a píšťalkami. Funguje tu tiež nonstop čajovňa pre ľudí, ktorí nemajú kde prespať.
V okolí hradu sa nachádza vrch Rokoš (1010 m n. m.), unikátna prírodná lokalita patriaca medzi Územia európskeho významu. Vrch je zalesnený, preto nie je vyhliadkovým miestom, no na nižšie položených lúkach rastie viacero vzácnych druhov orchideí a ponúkajú sa odtiaľ pekné výhľady. Na jednej z lúk, pár minút chôdze od vrcholu, stojí pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec - Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka.
Zaujímavosťou je, že Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, dve kľúčové osobnosti slovenských dejín, sa narodili nielen v tej istej obci - Uhrovci, ale dokonca v jednom dome. Tento pamiatkovo chránený dom z 18. storočia je dnes v správe Trenčianskeho múzea, ktoré tu zriadilo expozíciu venovanú dielu a odkazu oboch osobností. Expozícia sa venuje aj obdobiu detstva a mladosti Ľudovíta Štúra, čím poskytuje pohľad na bežný život v horami obklopenej obci v prvej polovici 19. storočia. Pre turistov sú k dispozícii rôzne turistické trasy, napríklad:
- Trasa A: Omastiná - vrch Rokoš - Uhrovské Podhradie (16,5 km)
- Trasa B: Uhrovské Podhradie - vrch Rokoš - Uhrovské Podhradie (15,5 km)
- Trasa C: Uhrovské Podhradie - hrad Uhrovec - Uhrovec (10,5 km), ktorá zahŕňa prehliadku rodného domu Štúra a Dubčeka.
tags: #uhrovsky #hrad #rekonstrukcia