Komplexná Rekonštrukcia a Bohatá História Trenčianskeho Hradu: Od Obrany k Otvorenosti

Trenčiansky hrad, majestátna dominanta Trenčína a celého Považia, sa vypína na strmom vápencovom brale a stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Jeho história siaha hlboko do minulosti, pričom jeho počiatky sú spojené s významným rímskym nápisom na hradnej skale, svedčiacim o prítomnosti Rímskej ríše v tejto oblasti. Od konca 50. rokov minulého storočia prebieha na hrade jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. V súčasnosti prechádza hrad najrozsiahlejšou obnovou vo svojej histórii, do ktorej sú investované milióny eur. Cieľom je nielen zachovať jeho historickú hodnotu, ale aj zvýšiť jeho atraktivitu pre návštevníkov a sprístupniť nové časti areálu.

Historické Míľniky Trenčianskeho Hradu

História hradného brala siaha hlboko do minulosti. Už v období Veľkej Moravy tu stálo významné hradisko, ktoré slúžilo ako správne centrum a miesto obrany okolia. Prvou preukázanou kamennou stavbou na tomto návrší bola veľkomoravská štvorapsidová rotunda z 9. storočia. Neskôr, v 11. storočí, vznikla na tomto strategickom mieste kamenná obytná veža, ktorá sa stala základom pre dnešný hrad. V tomto období hrad slúžil ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a karpatské priesmyky, cez ktoré viedli kľúčové obchodné cesty. Tieto cesty spájali oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Hrad odolal nebezpečnému mongolskému vpádu.

Éra Matúša Čáka a Gotická Prestavba

Koncom 13. storočia sa hrad dostal do majetku palatína Matúša III. Čáka Trenčianskeho, významného uhorského veľmoža, ktorý ovládal rozsiahle územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Pod jeho vedením Matúš III. Čák Trenčiansky prestaval drevenú pevnosť na rozsiahly kamenný hrad skoro súčasnej rozlohy. Matúš Čák rozšíril a upravil pôvodnú blokovú obytnú vežu z 11. storočia a pristaval k nej obytný palác v mohutnom opevnení. Táto veža, dodnes nazývaná Matúšova, sa stala určujúcim prvkom a dominantou hradnej siluety.

Kráľovské Vlastníctvo a Renesančné Zmeny

Po smrti Matúša sa hrad ocitol opäť v kráľovských rukách (Karol Róbert). V tomto období vznikol najstarší palác. Neskôr kráľ Ľudovít z Anjou rozšíril horný hrad o nový palác a opevnenie. V prvej tretine 15. storočia daroval Žigmund Luxemburský hrad svojej manželke Barbore Celjskej, pre ktorú dal vybudovať nový palác a kaplnku. Týmto sa Trenčiansky hrad stal venným majetkom, jedným z 30 hradov kráľovnej Barbory Celjskej. Starý palác a románska rotunda ustúpili výstavbe nového nádvoria a Barborinho paláca.

Druhá polovica 15. storočia a začiatok 16. storočia priniesli ďalšie zosilňovanie opevnenia, vyvolané najmä hrozbou husitských výprav smerujúcich na Slovensko. Majiteľmi hradu sa stali uhorskí šľachtici. Koncom 15. storočia sa majiteľom hradu spolu s mestom stal Štefan Zápoľský, ktorý začal s rozsiahlymi prestavbami. Pevnosť sa musela prispôsobiť nielen vojenskému pokroku, ale i požiadavkám na komfort bohatého rodu Zápoľských. Vybudovali posledný, tzv. južné opevnenie. Južné opevnenie bolo vybudované na prelome 15. a 16. storočia rodinou Zápoľskovcov, aby bránilo najzraniteľnejšiu časť hradu. Nachádzajú sa v ňom 16 a 20 metrov hlboké priekopy, do ktorých sa dalo dostať len pomocou padacích mostov. Hradné budovy sa stali cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia.

Úpadok a Obnova: Od Ilešháziovcov po Súčasnosť

Pre rod Zápoľských bol osudný mocenský zápas Jána Zápoľského o uhorskú korunu. Cisárske vojsko Ferdinanda I. Habsburského svojim obliehaním zdevastovalo hrad, ktorý po dvoch mesiacoch obliehania kapituloval. Po dobytí cisárskym vojskom získal hrad do svojich rúk Štefan I. Ilešházi. Ilešháziovci hrad vlastnili až do roku 1835, obývali ho však iba necelých 90 rokov. Jedinými stálymi hradnými obyvateľmi boli v týchto rokoch cisárski vojaci. Počas ich vlastníctva sa však hrad postupne začal vyľudňovať. V 17. storočí sa vtedajší majitelia Ilešháziovci podľa vtedajšieho trendu presunuli z neútulného stredovekého hradu do nového sídla, reprezentatívneho Dubnického kaštieľa. Hrad naďalej obývala vojenská posádka, krátky čas slúžil aj ako väzenie.

V rokoch 1704-1708 hrad s cisárskou posádkou odolal štvorročnej blokáde povstaleckých vojakov Františka II. Rákocziho. Plány na prestavbu v roku 1790 skrížil veľký požiar v meste, pri ktorom hrad vyhorel. Viac sa neopravoval a zmenil sa na neutešenú zrúcaninu. V nasledujúcom období sa z niekdajšej rezidencie najmocnejších šľachticov krajiny stalo obľúbené miesto vychádzok Trenčanov. V roku 1835 predal Štefan Ilešházi, posledný príslušník slávneho rodu, svoje panstvá vrátane Trenčianskeho hradu barónovi Sinaovi. On a jeho potomkovia sa postarali o najnutnejšie práce, aby hradné ruiny neohrozovali mesto, avšak na rozsiahlejšiu rekonštrukciu nepomýšľali.

Posledná majiteľka z rodu Sina Ifigénia d´Harcourt v roku 1905 darovala hrad mestu Trenčín. Tak sa symbolicky skončil stáročia trvajúci boj medzi mestom a hradom (resp. jeho majiteľmi), ktorý sa opustený a chátrajúci stal vlastníctvom Trenčína. V roku 1924 dostal hrad do prenájmu Klub čs. turistov. Ten previedol v nasledujúcich rokoch viacero opravných prác v hradných palácoch aj vežiach, avšak o komplexnú prestavbu ešte nešlo. Začiatkom 50. rokov sa hrad zo správy Okresného múzea v Trenčíne dostal pod pamiatkové oddelenie Povereníctva školstva, vied a umení. V tomto období sa pristúpilo k obnove Bratislavského hradu a rovnaké snahy boli vyvíjané aj pri Trenčianskom, aj keď tu sa najprv uvažovalo iba o konzervácii. V roku 1952 boli následkom víchrice silno poškodené strechy Matúšovej a Hodinovej veže a v prípade Matúšovej aj zábradlie, čo bezprostredne ohrozovalo bezpečnosť návštevníkov. To bol ďalší podnet pre spustenie záchranných prác. Oprava prebehla v roku 1954 a v ďalších rokoch postupne nasledovali ďalšie časti hradu, medzi nimi napríklad delová bašta, ktorá svojím stavom priamo ohrozovala hotel Tatra (dnes Elizabeth) a ďalšie budovy. Prvotný zámer konzervácie bol časom prehodnotený a bolo rozhodnuté o postupnej komplexnej rekonštrukcii, ktorá pokračuje až dodnes.

Súčasná Komplexná Rekonštrukcia a Projekty

Trenčiansky hrad je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou vo vlastníctve Trenčianskeho samosprávneho kraja a jeho správu zabezpečuje Trenčianske múzeum v Trenčíne. Trenčiansky hrad je už teraz druhou najnavštevovanejšou historickou a kultúrnou pamiatkou v kraji, a to hneď po Bojnickom zámku. Ročne ho navštívi viac ako 128 tisíc návštevníkov. Realizáciou dvoch uvedených projektov (TreBuCHET - Trenčín, Bučovice, Chránime európske tradície, Na bicykli po stopách histórie) možno očakávať ešte ďalší nárast týchto štatistík. Investície do hradu, ktoré dosahujú milióny eur, zahŕňajú obnovu siedmich hradných objektov, od prvej brány až po Palác Zápoľských.

Projekt TreBuCHET: Otvorenie Južného Opevnenia

Všetky tieto zmeny čakajú hrad Matúša Čáka a jeho okolie vďaka spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK), krajského mesta Trenčín a cezhraničného partnera, mesta Bučovice. Spoločný projekt s názvom TreBuCHET - Trenčín, Bučovice, Chránime európske tradície, sa stal úspešný v rámci programu spolupráce Interreg V-A SR-ČR 2014-2020 pri žiadosti o financie zo zdrojov Európskej únie vo výške bezmála 3 milióny eur. Projekt bol zároveň vyhodnotený ako najlepší, keď spomedzi všetkých predložených získal najvyššie bodové hodnotenie.

Južné opevnenie patrí k najkrajším častiam Trenčianskeho hradu, pre návštevníkov je však dlhodobo uzatvorené. Sprístupnené bolo len krátkodobo, a to v 90. rokoch. V rámci rekonštrukcie opevnenia sa práve v priestoroch južných hradieb vybuduje celkom nový vstup na hrad so samostatnou pokladňou. „Týmto krokom hrad určite zatraktívnime, nakoľko nám pribudne ďalší vstup od lesoparku Brezina, cez ktorý k nám ľahšie prídu napríklad aj samotní Trenčania. Funkcia južného opevnenia sa tak akoby obráti, nakoľko v minulosti malo hrad brániť pred dobyvateľmi, naopak, teraz sa otvorí a hrad spraví prístupnejším,“ priblížila Martina Lamačková. Toto je možno návštevníkom menej známe, nakoľko verejnosti v rámci prehliadok hradu nie je sprístupnené. To sa však po rekonštrukcii zmení. Návštevníkom sprístupní aj tie priestory hradu, do ktorých doteraz nahliadnuť nemohli. Trenčiansky hrad tak bude sprístupnenou rozlohou patriť k najväčším slovenským hradom. Vďaka projektu sa sprístupnená plocha hradu zväčší až takmer o celú jednu tretinu. Sľubujeme si preto zvýšenie návštevnosti hradu, nakoľko si ľudia budú môcť prezrieť ďalšie priestory hradu, ktoré doteraz nemohli. Samotná rekonštrukcia južného opevnenia návštevníci nijako nepocítia, keďže prebieha v uzavretej časti.

Na Trenčiansky hrad sa po novom bude vchádzať cez Mlynskú vežu. „Tu vybudujeme malý mostík, ktorý bol kedysi padací. Tentokrát bude pevný, no bude korešpondovať so vzhľadom historického padacieho mosta. Cez Mlynskú vežu sa následne dostaneme na novovybudovaný most ponad hradnú priekopu, ktorý sa napojí na spodný portál v hradbovom múre. Ďalej sa prejde vnútornou priekopou a schodiskom až k Jeremiášovej veži, resp. na horný hrad. Vznikne tak úplne nový návštevnícky okruh so samostatným vstupom cez novú pokladňu,“ priblížila ďalšie detaily Martina Lamačková. Približne takto o rok si už verejnosť bude môcť vybrať, ktorú pokladňu pri vstupe na Trenčiansky hrad využije. K dispozícii bude mať rovno dve. Pôvodnú, ktorá na hrade funguje dlhodobo a víta turistov prichádzajúcich priamo z mesta, alebo celkom novú pokladňu, ktorá vznikne v priestoroch južného opevnenia hradu.

Financovanie Projektu TreBuCHET

Z celkového rozpočtu projektu TreBuCHET 3 milióny eur je pre TSK určených 1,45 milióna eur. Z toho predstavuje 1,38 milióna eur príspevok z európskych fondov, zvyšok spolufinancovanie TSK. Mesto Trenčín v rámci projektu získalo takmer pol milióna eur. Tie využije na vybudovanie tematického náučného chodníka, vedúceho cez Čerešňový sad, ako prístupovej komunikácie k hradu s príslušným mobiliárom. Hlavným cezhraničným partnerom je Trenčianskej župe približne 6,5 tisícové moravské mesto Bučovice. „U nás v meste zrekonštruujeme v rámci projektu kniežací park. Naše dva regióny, Trenčiansky a Juhomoravský kraj, spojí ako symbol spolupráce lávka, ktorá sa vybuduje na Trenčianskom hrade aj u nás v mestskom parku,“ našiel symboliku v budovaní premostení bučovický starosta Jiří Horák. „Na nás príde krok až na konci na budúci rok, to znamená po tejto prvej fáze, ktorou je rekonštrukcia južného opevnenia,“ povedal počas odovzdávania stavby domáci primátor Richard Rybníček. V rámci realizácie projektu sa totiž zmeny nedotknú len Trenčianskeho hradu a nového vstupu naň, ale aj prístupovej cesty v lesoparku Brezina a Čerešňového sadu v Trenčíne, ale aj lesoparku a kalvárie v meste Bučovice.

K Trenčianskemu hradu sa vybuduje celkom nová prístupová cesta, vedúca cez lesopark Brezina a Čerešňový sad a ľudí pohodlne privedie až k hradbám južného opevnenia. Tu budú môcť využiť nový vstup na hrad so samostatnou pokladnicou. „V najbližších dňoch začnú prípravy staveniska a úprava prístupovej komunikácie, aby sa nepoškodili prípadné archeologické nálezy pod cestou. Samotné stavebné práce začnú v rozmedzí dvoch - troch týždňov,“ informovala vedúca Odboru regionálneho rozvoja na TSK Martina Lamačková. Trvanie prác je odhadované na 364 dní, predĺžiť ho môže najmä počasie v zimných mesiacoch, ale aj potenciálne archeologické nálezy.

Ďalšie Investície a Projekty

Projekt TreBuCHET - Trenčín, Bučovice, Chránime európske tradície však nie je jediným projektom, v rámci ktorého bol TSK úspešným žiadateľom o finančné prostriedky v rámci cezhraničnej spolupráce SR - ČR v súvislosti s Trenčianskym hradom. Ďalším úspešným projektom je cykloprojekt s názvom Na bicykli po stopách histórie, ktorý Trenčiansky hrad prepojí novou cyklotrasou s pútnickým miestom Skalka nad Váhom, mestom Nemšová a prihraničným priestorom s Českou republikou. S rovnakým cieľom investuje TSK do Trenčianskeho hradu aj ďalšie finančné prostriedky. „Výlučne z rozpočtu TSK máme tento rok v pláne nanovo vystavať administratívnu budovu, tzv. skleník s novými sociálnymi zariadeniami, kaviarničkou a ďalším zázemím.“ V apríli 2019 boli ukončené úpravy administratívnej budovy s pokladňami a kaviarňou, pričom pri prácach bola objavená keramika a pec z 13. storočia.

Trenčiansky Hrad ako Európske Hlavné Mesto Kultúry 2026

Trenčiansky hrad, ikonická dominanta mesta a nositeľ stáročí starých príbehov, sa stáva jedným z kľúčových miest programu Trenčín 2026 - Európske hlavné mesto kultúry. Historická pamiatka, spätá s legendou o Omarovi a Fatime, sa mení na živú platformu pre súčasné umenie.

Legendy v Súčasnom Umení

Legenda o Studni lásky patrí k najznámejším príbehom Trenčianskeho hradu. Rozpráva o tureckom mladíkovi Omarovi, ktorý z lásky k uväznenej Fatime vyhĺbil do skaly hlbokú studňu. Príbeh oddanosti a nádeje dnes dostáva novú podobu prostredníctvom súčasného umenia. Multimediálna, site-specific výstava Studňa lásky (7. 2. - 28. 8. 2026) pod kurátorským vedením Ekmela Ertana prepája historický kontext hradu so súčasnými témami pamäti, mýtu, práce a ľudskej skúsenosti. V gotickej kaplnke a v priestore delovej bašty vzniká intímne prostredie, v ktorom svetlo, zvuk, či hologramy otvárajú nové vrstvy známej legendy. „Autorom nešlo o ilustráciu legendy, ale o jej preklad do súčasného jazyka.

Ďalšie dve výstavy v Barborinom paláci rozširujú tento dialóg o nové perspektívy. Portugalská umelkyňa Carla Rebelo v inštalácii Barborina niť (7. 2. - 24.5.2026) pracuje s fragmentmi pôvodnej drevenej podlahy z trenčianskej textilky Merina. Materiál nasiaknutý stopami práce a času kombinuje s jemnými vláknami a kresbou v priestore. Trojicu výstav uzatvára japonský umelec Yasuaki Onishi s dielom Kryštalické ticho (7. 2. - 24. 5. 2026), ktoré premieňa Rytiersku sieň na krehkú, vertikálnu krajinu z transparentných materiálov. Efemérna inštalácia vstupuje do kontrastu s masívnou architektúrou hradu a tematizuje plynutie času ako proces neustálej premeny. Trenčiansky hrad sa tak v roku 2026 nestáva len kulisou, ale aktívnym partnerom súčasného umenia.

Odstránenie Ikonického Dela

Trenčiansky hrad, majestátna dominanta Považia, sa po šesťdesiatich rokoch lúči so svojím verným spoločníkom - impozantným rakúsko-uhorským pevnostným 12-centimetrovým kanónom, vzor 1880. Toto historické delo, ktoré bolo neodmysliteľnou súčasťou stálej expozície na dolnom nádvorí hradu, putuje preč, aby uvoľnilo miesto novým projektom a zároveň sa stalo súčasťou inej historickej kapitoly. Jeho odstránenie, plánované na koniec apríla, vyvoláva otázky o jeho budúcnosti a dôvodoch tejto zmeny. Delo bolo na Trenčianskom hrade slávnostne inštalované 3. augusta 1965. Umiestnené bolo na dolnom nádvorí, nad Delovou baštou, neďaleko povestnej Studne lásky. Táto udalosť znamenala pre delo začiatok jeho dlhej púte ako exponátu, ktorý si obľúbili tisíce návštevníkov. Pre mnohých sa stalo symbolom sily, odolnosti a nezameniteľnou súčasťou ich spomienok na hrad, kde si vytvorili nespočetné množstvo fotografií. Jeho prítomnosť na hrade po takmer šesť desaťročí z neho urobila takmer neodmysliteľnú súčasť jeho identity.

Impozantný rakúsko-uhorský pevnostný 12-centimetrový kanón, vzor 1880, má bohatú vojenskú históriu. Vyvinutý bol koncom 70. rokov 19. storočia vo viedenskom Arsenale ako modernizácia staršieho modelu z roku 1861. Do výzbroje rakúsko-uhorskej armády bol zaradený v roku 1880 a slúžil až do konca prvej svetovej vojny. Jeho primárnym určením bola obrana pevností, avšak vďaka svojej relatívne nízkej hmotnosti a dostrelu až do 8 kilometrov našiel uplatnenie aj v poľnom delostrelectve. Hlaveň kanóna, dlhá 3,2 metra, váži 1704 kilogramov a je vyrobená z oceľového bronzu. Tento špeciálny materiál, ktorý sa vyznačoval vynikajúcimi mechanickými vlastnosťami, vyvinul rakúsky generál Franz von Uchatius, ktorý sa významne zaslúžil o jeho využitie pri výrobe delových hlaví.

O presnom umiestnení dela po jeho odstránení z Trenčianskeho hradu sa zatiaľ oficiálne informácie neuvádzajú. Je však pravdepodobné, že nájde svoje nové miesto v inom múzeu alebo historickom areáli, kde bude aj naďalej pripomínať významnú kapitolu vojenskej histórie. Možnosťou je jeho prevoz do vojenského múzea, kde by bolo vystavené v kontexte iných zbraní a vojenskej techniky. Vzhľadom na jeho veľkosť a hmotnosť bude jeho presun logisticky náročnou operáciou, ktorá si vyžiada použitie špeciálnej techniky, pravdepodobne vrátane vrtuľníka. Odstránenie dela je súčasťou širšieho plánu revitalizácie a modernizácie hradného areálu, ktorý zahŕňa aj sprístupnenie doteraz verejnosti neprístupných častí, ako je južné opevnenie, a vytvorenie nových návštevníckych okruhov.

Expozície a Atrakcie Trenčianskeho Hradu

Hradné priestory sa dnes využívajú najmä na muzeálne účely, konajú sa tu pravidelne rôzne odborné aj kultúrne podujatia a pulzuje tu život. Areál Trenčianskeho hradu dnes predstavuje charakteristický súbor hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou. K nej priliehajú reprezentačné gotické paláce - Matúšov, Ľudovítov a Barborin, ako aj kaplnka. Na nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré boli archeologicky preskúmané a vyznačené v základoch.

Na dolnom nádvorí sa počas prác odkrývajú historické vrstvy, ktoré môžu priniesť nové poznatky o osídlení v dobe bronzovej a praveku. Tieto objavy prispievajú k hlbšiemu pochopeniu histórie Trenčianskeho hradu a jeho okolia. Zároveň sa plánuje obnova vzácneho parkanového múru, ktorý v minulosti plnil ochrannú funkciu. Tento múr, ktorý sa takmer rozpadal, bude rozobraný až na pôvodnú vrstvu a následne postavený nanovo. Práce na múre, ktoré sú označované ako "v hodine 12.", by mali byť dokončené o dva roky.

Stále Expozície a Výstavy

Interiéry hradných priestorov sú dnes využívané na muzeálne účely. Návštevníci si môžu pozrieť rozsiahlu rodovú a obrazovú galériu rodu Ilešháziovcov, umiestnenú na dvoch podlažiach Zápoľského paláca a na prvom podlaží Ľudovítovho paláca. Táto galéria patrí k najväčším rodovým galériám na Slovensku. Na druhom podlaží Ľudovítovho paláca je inštalovaná expozícia cenných zbraní od 12. po 19. storočie. Pútavou expozíciou je aj tá, ktorá je venovaná predrománskej rotunde a obsahuje archeologické nálezy svedčiace o histórii hradu, mesta a jeho okolia.

Na nádvorí sa nachádza aj legendami opradená Studňa lásky. Napriek povestiam ju začali hĺbiť Katzianerovi vojaci okolo roku 1557 a dokončili ju v rokoch 1564 - 1570, podľa iných prameňov ju však vykopali trenčianski poddaní. Za zmienku stojí reliéf vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa na hradnej skale, niekedy mylne pokladaný za Matúša Čáka Trenčianskeho. Pôvodne totiž išlo o poctu maďarským hrdinom z I. svetovej vojny, o čom informovala aj príslušná tabuľka s letopočtom 1914 - 1917. Tá bola odstránená až v roku 1952.

V priestoroch hradu sa nachádzajú aj ďalšie expozície:

• Hradná studňa na Dolnom hrade: Poskytuje možnosť spoznať stavebný a historický vývoj 79 metrov hlbokej studne z artefaktov získaných pri jej čistení v rokoch 1967-1968.
• Feudálna justícia: Nachádza sa vo východnej veži, nazývanej hladomorňa, a predstavuje stredoveké súdnictvo, jeho spôsoby a nástroje. V suteréne veže sa nachádza žalár. Trenčianske múzeum pozýva 13. mája o 10. hodine na slávnostné otvorenie expozície s názvom Hladomorňa - Teufelsturm.
• Lapidárium Trenčianskeho hradu: Súbor fragmentov a zvyškov architektúry z výstavby hradu, dokumentujúci rôzne slohy od románskeho po barokový.
• Historické zbrane v zbierkach Trenčianskeho múzea: Inštalovaná v Ľudovítovom paláci, obsahuje chladné i palné zbrane od 12. do 19. storočia.
• Erby majiteľov, držiteľov a kapitánov Trenčianskeho hradu: Umiestnená v Matúšovej veži.
• Expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ilešháziovských sídiel: Nachádza sa v paláci Zápoľských, zameraná na maľbu 16. - 19. storočia.
• Výstavy v priestoroch Delovej bašty: Často sa tu konajú výstavy, napríklad Detský výtvarný a literárny Trenčín.

Na Trenčianskom hrade dnes pre verejnosť otvorili zrekonštruované historické kasárne. Kompletná obnova budovy zo 16. storočia si vyžiadala takmer 2,5 milióna eur. Vlastník hradu, Trenčiansky samosprávny kraj, ju hradil aj z eurofondov. Hrad spravuje Trenčianske múzeum. Jeho riaditeľ Peter Martinisko uviedol, že na prízemí budú môcť návštevníci vidieť stálu prehliadku obrazov s motívom hradu, ale aj mesta. Obrazy podľa jeho slov poskytol anonymný zberateľ z Bratislavy. Na druhom podlaží múzeum inštalovalo expozíciu s názvom Nedobytý, ktorá poukazuje na to, že Trenčiansky hrad nebol nikdy dobytý vojenskou silou. V rámci expozície sú v kasárňach vystavené archeologické nálezy a dobové zbrane. Neskorogotický objekt hradných kasární pochádza zo 16. storočia. Najstaršou časťou kasární je západný múr, pôvodne spájajúci Hodinovú vežu s Horným hradom. Jeho postavenie súvisí so stavebnou aktivitou Matúša Čáka Trenčianskeho.

Návštevnícke Okruhy a Výhľady

Návštevníci si môžu vybrať medzi malým alebo veľkým okruhom prehliadky. Malý okruh zahŕňa históriu hradu, expozíciu zbraní a Matúšovu vežu. Veľký okruh umožňuje prehliadku všetkých sprístupnených expozícií. Unikátny výhľad sa otvára z ochodze Matúšovej veže. Návštevníci môžu obdivovať panorámu Bielych Karpát, Vršatských bradiel, Drietomského Žľabu, Považského podolia, Trenčianskej kotliny s Beckovským hradom v diaľke, ako aj pohorie Považského Inovca na juhu. Pri pohľade strmo nadol sa pred očami rozprestiera rušná mestská architektúra Trenčína, ktorá kontrastuje s pokojným lesnatým prostredím Lesoparku Brezina. Na hrad sa dá dostať priamo z centra mesta po Matúšovej ulici alebo po zrekonštruovaných strmých hradných schodoch. Od železničnej stanice vedie cesta cez park a podchod popri hoteli Elizabeth (z ktorého prvého poschodia je viditeľný rímsky nápis na skale) k múzeu, a odtiaľ hore pomedzi staré mestské domy na hrad.

tags: #trenciansky #hrad #uplna #rekonstrukcia