Jednovrstvové murivo vs. Zateplenie: Komplexný pohľad na materiály a energetickú efektivitu domu

Murovaný dom je pre mnohých voľbou srdca aj rozumu - tradícia, výborná statika a schopnosť akumulovať teplo sú len zlomkom z predností murovacích materiálov. Pri stavbe domu býva vždy orieškom, ako vybrať priority spĺňajúce stavebné materiály a vmestiť sa pritom do rozpočtu. Na obvodových stenách nie je vhodné šetriť, pretože by mali spĺňať prísne požiadavky technických noriem na tepelnú ochranu budov z hľadiska tepelných strát a tým aj budúcich nákladov na energie. Dnes stavaným novostavbám sa odporúča dodržať najmenej dvojnásobok požiadaviek normy.

Moderné murovacie tvárnice majú také tepelnoizolačné vlastnosti, že vyhovujú nárokom na stavbu energeticky úsporných domov aj samotné, bez dodatočného zateplenia. Otázka, ktorú si určite položil nejeden stavebník: Zatepľovať alebo nie? Názory sa v tomto prípade rôznia, ale jedno je isté. Základným parametrom pri hľadaní odpovede na túto otázku je merná spotreba tepla na vykurovanie.

Moderné murovacie materiály a legislatívne požiadavky

Od čias, keď sa v dôsledku svetovej energetickej krízy začalo pozerať aj na energetickú náročnosť budov, uplynulo už pol storočia. K prvým riešeniam patrilo zatepľovanie stavieb, za 50 rokov však výrobcovia výrazne zdokonalili tepelnoizolačné vlastnosti muriva. V súčasnosti má preto vonkajšia izolácia opodstatnenie najmä pri starších objektoch. Pri bežných novostavbách je však použitie vonkajšej izolácie prekonané - ak použijete moderné murovacie materiály, môžete už pri hrúbke 450 mm dosiahnuť aj bez zateplenia nadštandardné parametre nízkoenergetickej výstavby.

Zákon o energetickej hospodárnosti budov ukladá od 1. januára 2021 povinnosť navrhovať a budovať novostavby a významné rekonštrukcie v energetickej triede A0, čo sú domy s takmer nulovou potrebou energie. Na požiadavky zákona o energetickej hospodárnosti budov upozorňuje aj Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK. Podľa tohto zákona všetky novostavby musia spĺňať požiadavky na budovy s takmer nulovou potrebou energie, teda musia dosiahnuť energetickú triedu A0. „Pre rodinný dom to znamená, že potreba primárnej energie bude menšia alebo rovná 54 kWh/(m2 . rok) a zároveň budú všetky konštrukcie spĺňať požiadavky na súčiniteľa prechodu tepla podľa normy STN 73 0540-2+Z1+Z2: 2019. Podľa tejto normy je požiadavka - horná hranica na obvodové steny Ur2 = 0,22 W/(m2 . K). Z toho vyplýva, že ak má nezateplená stena súčiniteľ prechodu tepla U menší ako 0,22 W/(m2 . K), nie je potrebné ju zatepľovať. Neznamená to však, že je automaticky splnená energetická podmienka.

„Vhodným výberom stavebných materiálov dokážete zlepšiť tepelnoizolačné parametre všetkých obvodových konštrukcií (obvodové steny, okná, podlahy a stropy) tak, aby ste dosiahli požadované parametre stavby. Pri pasívnom dome, ktorý musí splniť ešte vyšší energetický štandard, je to obzvlášť dôležité, keďže takáto stavba nemá štandardnú vykurovaciu sústavu, ale je vyhrievaná slnkom a spätne získavaným vnútorným teplom. Obvodový plášť musí byť vzduchotesný, aby ním neunikalo takmer žiadne teplo,“ približuje problematiku Ing. Oliver Kapci, technický poradca spoločnosti HELUZ.

Jednovrstvové murivo - tehla s integrovanou izoláciou

Ak sa rozhodnete pre stavbu nového domu a vyberiete si tehly s dostatočne vysokými tepelnoizolačnými parametrami, zatepľovať rozhodne nemusíte. A to ani vtedy, ak si chcete dať postaviť pasívny dom. Voľba tehál HELUZ Family 2in1 alebo tehál HELUZ Family bez výplne na stavbu nielen pasívneho domu je istotou a garanciou pre zdravé bývanie. Tieto tehly spĺňajú svojimi tepelnoizolačnými parametrami požiadavku na budovy s takmer nulovou potrebou energie (NZEB) už od roku 2010.

Ide o stavivo, ktoré je tu stovky rokov, máme teda o ňom dostatok informácií. Práve vďaka týmto skúsenostiam môžeme aj dnes garantovať dlhú životnosť tohto materiálu. Životnosť tehlových stavieb je vynikajúca, 180 a viac rokov, ide o masívnu a bezpečnú konštrukciu, na ktorú sa môžete stopercentne spoľahnúť. Pri jednovrstvovom tehlovom murive, resp. pri tehle s izoláciou, nie je rekonštrukcia plášťa nutná.

Ďalšie zlepšenie izolačných vlastností predstavujú dutiny vyplnené tepelnou izoláciou. „Tehly HELUZ Family 2in1 sú na základe patentovanej metóde plnené polystyrénovými guľôčkami. Tento unikátny materiál zvyšuje tepelnoizolačné vlastnosti tehly o 40 %, zatiaľ čo zachováva jej paropriepustnosť, ktorá je dôležitá pre zdravé bývanie. Nahradí až 36 cm tepelnej izolácie. Predpísanú hodnotu súčiniteľa prechodu tepla konštrukcie U = 0,22 W/(m2 . K) možno dosiahnuť rovnako bez zateplenia aj použitím tepelnoizolačných tehál Porotherm z kategórie Energy+. „Ide o tehly s označením Porotherm EKO+ Profi alebo Porotherm T Profi, ktoré sú plnené minerálnou vlnou,“ hovorí Ing. Gabriel Szöllösi, produktový manažér spoločnosti Wienerberger pre značku Porotherm. Keramická tvarovka predstavuje veľmi spoľahlivú ochranu tepelnoizolačných vrstiev vnútri tehál pred mechanickým poškodením a pred vodou. Steny z týchto tehál majú vysokú požiarnu odolnosť, vysokú pevnosť v tlaku, nízku tepelnú vodivosť, prirodzenú priepustnosť vodných pár.

Argumentov za stavbu jednovrstvového muriva je pritom viacero. Realizácia jednovrstvového muriva z brúsených tehál prebieha veľmi rýchlo, takže hrubá stavba môže byť hotová za niekoľko týždňov. Výstavbu urýchľuje nielen to, že tehlu s izoláciou netreba dodatočne zatepľovať. Výhodu ponúkajú aj presné brúsené tehly a murovanie na tenkovrstvové lepidlo alebo na penu. „Realizácia jednovrstvovej obvodovej steny v porovnaní so zateplenou obvodovou stenou pozostáva z menšieho počtu krokov, preto je aj menšie riziko realizačných chýb. Ak sa rozhodnete pre tento spôsob výstavby, môžete počítať s tým, že bude jednoduchšia a rýchlejšia,“ opisuje ďalšie výhody Gabriel Szöllösi.

Navyše, dodatočné zateplenie môže spôsobiť aj problém s vlhkosťou. Jednovrstvové murivo má 4- až 6-krát lepšie difúzne vlastnosti ako polystyrén, používaný na zatepľovacie systémy. Medzi hlavné výhody jednovrstvovej konštrukcie domu teda patrí niekoľkonásobne vyššia rýchlosť a presnosť stavby, zníženie chybovosti v rámci konštrukcie, čo vyplýva zo zníženia počtu krokov. Rovnako je devízou takejto stavby aj dobrá stabilita a dlhá životnosť, ktorá je oveľa dlhšia než životnosť zatepľovacieho systému.

Omietky pre jednovrstvové murivo

Na vonkajšiu omietku jednovrstvových obvodových stien z pálených tehál možno použiť jednoduchšie, ale aj zložitejšie systémy, ktoré ponúkajú všetci výrobcovia suchých omietkových zmesí. „Vhodné sú najmä ľahčené alebo tepelnoizolačné omietky. Hrúbka omietky by nemala byť menšia ako 15 mm, ideálne 20 mm. Pri tepelnoizolačných omietkach sa odporúča hrúbka omietky aspoň 30 mm. Prvou vrstvou akejkoľvek vonkajšej omietky na tehlovom murive by mal byť celoplošne aplikovaný cementový prednástrek, ktorý zlepšuje jej priľnavosť k podkladu. Oliver Kapci upozorňuje, že omietky majú z hľadiska výsledných vlastnosti muriva zásadný význam, preto je potrebné venovať ich výberu a zhotoveniu náležitú pozornosť.

Zateplené murivo - sendvičový systém

Pri murovanom rodinnom dome si môžete vybrať z dvoch prístupov: buď bude hlavnou úlohou tvaroviek v obvodových stenách preniesť zaťaženie a akumulovať teplo a potrebný tepelný odpor zabezpečí vrstva tepelnej izolácie na vonkajšej strane, alebo všetky parametre zaistí jediná vrstva vhodného muriva. Zatepľovanie panelových budov je v podstate nutnosťou. Otázka zatepľovania tehlových nových či starších stavieb sa však často javí sporná.

Skúsenosti zo zahraničia, kde sa vonkajšie zatepľovanie plášťa budov praktikuje už desiatky rokov, ukazujú, že má obmedzenú životnosť. Aj v prípade kvalitne vykonanej práce sú to približne tri desaťročia. Na druhej strane v prípade kvalitne zatepleného plášťa budovy ide o funkčné riešenie maximálne na 30 rokov. Po uplynutí tohto času bude preto potrebné zateplenie z obvodového plášťa strhnúť a zhotoviť nové. S viacvrstvovým riešením môžu byť v budúcnosti spojené dodatočné náklady práve na údržbu alebo obnovu.

Pri novostavbe totiž trvá nejaký čas, kým sa hrubá stavba zbaví tzv. zabudovanej vlhkosti. V praxi sa však zatepľuje hneď po jej dokončení, čo minimálne predĺži čas schnutia. V horšom prípade, najmä pri chybnej realizácii zateplenia, sa môže stať, že vlhkosť nedokáže z muriva uniknúť a skondenzuje v ňom. Výsledkom je vznik plesní vnútri domu. Zateplením sa odstránia príčiny priameho zatekania dažďovej vody cez obvodovú konštrukciu.

„Zatepľovať je potrebné, ak sa zvolí murivo so súčiniteľom prechodu tepla U väčším ako 0,22 W/(m2 . K), pretože by sme nesplnili normu ani vyhlášku. „Staršie budovy strácajú teplo predovšetkým cez konštrukcie s nedostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami, cez rôzne tepelné mosty, resp. cez netesnosti v obálke. Realizáciou tepelnoizolačných systémov na starších domoch sa tepelné straty cez steny výrazne zredukujú, čím sa podstatne znížia náklady na vykurovanie. “Zateplenia starších tehlových budov kamennou minerálnou vlnou sa netreba báť. Naopak, keďže oba materiály sú prírodné, paropriepustné a majú výborné tepelne izolačné vlastnosti, stavba touto kombináciou len získa na kvalite i bezpečnosti,“ hovorí M. Henčel, odborník zo spoločnosti ROCKWOOL.

Pri nezatepľovanom murive je veľa tepelných mostov, ktoré stenu oslabujú. Minimalizovať ich možno komplikovanými detailmi. Problém nastane, ak sa na stavbe nedodržia. Zateplenie často dokáže zachrániť chyby pri murovaní a poprekrýva kritické tepelné mosty, napríklad pri prechode steny na základ, v maltových škárach, pri sekaní tehál. Vyššia a vyrovnanejšia teplota na vonkajšom povrchu zníži riziko porúch povrchových úprav konštrukcií. Izolácia chráni keramickú tehlu pred mrazom.

Pojem „dýchanie fasád“ je úplný blud. Žiadna fasáda nedýcha. Dýchanie fasády sa laicky zamieňa za pojem paropriepustnosť. Pritom paropriepustnosť znamená schopnosť materiálov prepúšťať viac, menej alebo skoro vôbec vodné pary. Tie, ktoré do konštrukcií vchádzajú. A to bez ohľadu na to, či dom je zateplený alebo nie je zateplený. Aby bol zatepľovaný dom vyriešený správne, projektanti robia odborný výpočet podľa platných technických noriem. Kde sa zohľadňujú v skladbe konštrukcie použité materiály, ich hrúbky, lokalita, kde sa stavba nachádza a čo sa v stavbe bude robiť. A toto isté platí aj pre nezatepľované budovy. Tam sa musia posúdiť hlavne kritické detaily. Paropriepustnosť materiálov preto nebudem zaraďovať medzi výhody alebo nevýhody. Niekedy to výhoda je, niekedy nie. A hlavne ide o to správne to všetko v projekte „namixovať“.

Porovnanie jednovrstvového a zatepleného muriva

Pri murovanom rodinnom dome si môžete vybrať z dvoch prístupov: buď bude hlavnou úlohou tvaroviek v obvodových stenách preniesť zaťaženie a akumulovať teplo a potrebný tepelný odpor zabezpečí vrstva tepelnej izolácie na vonkajšej strane, alebo všetky parametre zaistí jediná vrstva vhodného muriva. Ak sa na vec pozrieme z ekonomického hľadiska, tak rovnaké parametre dosiahnete za približne rovnakú cenu. Porovnávať by ste pritom mali ceny konštrukcií s podobnou hodnotou prestupu tepla. Do úvahy by ste mali brať sumu za štvorcový meter celej konštrukcie - nielen všetkých potrebných materiálov, ale aj práce.

Ekonomika a prácnosť

Finančné náklady na štvorcový meter viacvrstvového muriva z tvaroviek Porotherm 30 Profi sú 34,94 eur vrátane tenkovrstvej malty, zatepľovacieho systému Baumit so 120 mm hrubým polystyrénom, s lepidlom a silikónovou omietkou 27,80 eur. Spolu 62,74 eur. Jednovrstvové murivo z brúsených tehál Porotherm 50 T Profi Dryfix vrátane ceny murovacej peny vyjde na 111,74 eur/m2. Porovnávanie finančných nákladov na zateplené tehlové murivo s hrúbkou 30 cm a tehlové murivo s hrúbkou 50 cm s omietkou vychádza v prospech prvej alternatívy, teda v prospech zatepleného muriva. Do rozpočtu sa však musíte vtesnať nielen cenou materiálu, ale aj práce. A tá je drahá. Prácnosť je, pochopiteľne, vyššia, ak treba murivo zatepľovať.

V druhom prípade (zateplené murivo) treba počítať s podstatne vyššou prácnosťou. A keďže práca nie je zadarmo, rozdiel v celkovej sume za štvorcový meter hotovej jednovrstvovej a sendvičovej steny nebude nijako dramatický. Podstatný rozdiel však bude v čase a náročnosti výstavby. Hrubú stavbu jednoduchého rodinného domu z jednovrstvového muriva môžete mať hotovú asi za tri dni a mnohí ju zvládnu aj svojpomocne. Pri sendvičovej konštrukcii musíte počítať s viacerými technologickými krokmi, a teda aj s komplikovanejšou výstavbou a dlhším časom.

Hrúbka konštrukcie a priestor

Tvarovky, ktoré spĺňajú tepelnotechnické požiadavky nízkoenergetických, prípadne pasívnych domov, sú nosný prvok a zároveň dostatočná tepelná izolácia v jednom. Ich hrúbka je však značná a uberá z veľkosti interiéru. Výhoda konštrukcie z kombinácie nosného a zatepľovacieho materiálu je, že každý centimeter tepelného izolantu nahradí niekoľko centimetrov tvarovky. V tomto prípade stačí taká hrúbka steny, aby splnila statické požiadavky, a to hravo zvládne murivo z pálených tehál s hrúbkou 250 až 300 mm. V kombinácii muriva s vysokou pevnosťou so zatepľovacím materiálom budú teda steny tenšie a menej sa zasiahne do úžitkovej plochy vnútorného priestoru. Navyše sa môžete rozhodnúť, aké parametre bude mať obvodová stena, či bežnej, nízkoenergetickej, alebo pasívnej stavby.

Pri takto tenkých stenách však treba myslieť na vedenie inštalácii. Ak by sa do takto hrubej steny zasekala rúra s priemerom 10 cm, jednak by ju to staticky oslabilo a tiež by sa zhoršili jej tepelnotechnické vlastnosti. Riešenie poskytuje takzvaná inštalačná stena - konštrukcia pred nosnou stenou z interiérovej strany, v ktorej sa vedú všetky rozvody. Tak sa vlastnosti obvodovej konštrukcie nezmenia. No ani v hrubých tvarovkách, ktoré sú znútra popretkávané vzduchovými štrbinami, prípadne tepelnou izoláciou, nie je jednoduché frézovať drážky na rozvody.

Akumulácia tepla

Nezanedbateľná vlastnosť obvodových múrov nie je len ich tepelnoizolačná, ale aj ich tepelno-akumulačná. Je to schopnosť muriva brániť sa náhlym tepelným výkyvom medzi exteriérom a interiérom. V murive sa lepšie akumuluje teplo, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované. Vtedy teplo zo stien vyžaruje iba smerom do miestnosti. V murive bez tepelnej izolácie akumulované teplo vyžaruje nielen do miestnosti, ale uniká aj von. Niekomu však môže prekážať, že ťažké konštrukcie s dobrou akumulačnou schopnosťou reagujú na zmenu vonkajšieho prostredia pomaly, dlho im trvá, kým sa prehrejú a potrebujú na to viac energie. Dokážu však teplo dlho držať a postupne uvoľňovať do interiéru. Naopak dom s konštrukciou z vyľahčených alebo vnútorne izolovaných prvkov rýchlo vykúrite, ale aj rýchlo vychladne. Tepelnú zotrvačnosť stavebnej konštrukcie treba zohľadniť aj pri výbere spôsobu vykurovania.

Tehla verzus pórobetón - podrobná analýza

V tomto článku sa dozviete rozdiely medzi dvoma najpoužívanejšími materiálmi pre obvodové a vnútorné steny rodinných domov. Týmito materiálmi sú v našom regióne tehla a pórobetón. V každom projekte domu musí byť definovaný použitý stavebný materiál. Ak si dávate vypracovať projekt na mieru, viete sa s architektom vopred dohodnúť na konkrétnom použitom materiály, čo znamená, že rozhodnúť by ste sa mali už vo fáze projektovania stavby. Pokiaľ si kúpite katalógový projekt domu, tam je už konkrétny materiál navrhnutý a to zvyčajne tehla alebo pórobetón, nakoľko tieto dva materiály odzrkadľujú preferenciu absolútnej veľkej väčšiny populácie. Pokiaľ Vám naprojektovaný materiál nevyhovuje, katalógový projekt domu netreba upravovať, pretože oba stavebné materiály sú pomerne jednoducho zameniteľné pri realizácii stavby.

Vplyv ceny murovacieho materiálu na stavbu domu

V prvom rade treba povedať, že význam druhu použitého murovacieho materiálu sa z finančného hľadiska väčšinou až príliš preceňuje. Pri štandardnom projekte rodinného domu, resp. projekte bungalovu, tvorí celková cena za murovací materiál iba približne 6% z ceny stavby samotného domu. Čiže aj v prípade, ak dokážeme zohnať materiál, ktorý je o tretinu lacnejší ako druhý, rozdiel bude maximálne 2% z celkovej ceny stavby domu. To platí za predpokladu, že prácnosť oboch použitých materiálov je približne rovnaká. Z tohto pohľadu sa materiálu stien prisudzuje oveľa väčší finančný význam ako je primerané.

Ako nastaviť kritériá výberu

Pred samotným výberom je vhodné spýtať sa sám seba, ktoré vlastnosti stavebného materiálu sú pre mňa dôležité? Je to životnosť, pevnosť, tepelnoizolačná vlastnosť, akustika, kotvenie predmetov na stenu, nasiakavosť, vzduchotesnosť, prácnosť pri výstavbe alebo náročnosť pre vedenie rozvodov elektriny, vody a kanalizácie? Na základe odpovedí na uvedené otázky si budete vedieť ľahšie vybrať. Požiadavky na únosnosť potrebnú pre rodinný dom splnia steny z pálených tehál alebo pórobetónu už pri hrúbke 25 až 30 cm, pri vápennopieskových tvárniciach, ktoré majú vyššiu pevnosť v tlaku, postačí už 17,5 až 20 cm.

Pevnosť a životnosť

Z hľadiska pevnosti je na tom tehla lepšie ako pórobetón, životnosťou približne rovnako. Dôležitú rolu pri výbere stavebných materiálov by malo hrať aj bezpečnostné hľadisko. „Pálené tehly sú vďaka svojim mechanickým vlastnostiam vhodným podkladom pre zateplenie. Vďaka tradičnej technológii výroby, ktorej súčasťou je výpal, sa na stavbu dostávajú s nulovou expedičnou vlhkosťou. Ak sa aj počas výstavby dostane do nich nejaká vlhkosť, veľmi rýchlo sa jej zbavia. Tepelnoizolačný systém je možné aplikovať bez výraznejšej čakacej doby na vysychanie muriva,“ uvádza I. Vozárik zo spoločnosti Wienerberger.

Tepelnoizolačné vlastnosti

Tepelnoizolačné vlastnosti má lepšie pórobetón, pretože je homogénny vo všetkých smeroch (rovnaká štruktúra v celom objeme tvárnice). „Veľkým množstvom pórov, ktoré zabezpečujú nadštandardné tepelnoizolačné vlastnosti, je charakteristická tvárnica Ytong triedy Lamda YQ. Táto tvárnica je výsledkom dlhého vývoja pórobetónu, pričom hlavnou snahou bolo dosiahnuť čo najmenšiu objemovú hmotnosť pri zachovaní dostatočnej pevnosti. Lambda YQ sa od bežných tried (Klasik, Standard) líši zložitejším výrobným procesom. V tejto triede vyrábame tri hrúbky tvárnic s perom, drážkou a kapsou. Všetky tri spĺňajú minimálnu podmienku normy na obvodové murivo aj bez zateplenia,“ opisuje vhodné riešenie Martin Mihál. Tvárnica Ytong Lambda YQ s hrúbkou 375 mm má deklarovanú hodnotu U10,DRY = 0,18 W/(m2 . K), návrhovú hodnotu UD = 0,19 W/(m2 . K). Ytong Lambda YQ s hrúbkou 450 mm má deklarovanú hodnotu U10,DRY = 0,15 W/(m2 . K) a návrhovú hodnotu UD = 0,16 W/(m2 . K) a Ytong Lambda YQ s hrúbkou 500 mm U10,DRY = 0,15 W/(m2 . K) a UD= 0,14 W/(m2 . K).

Popri zvažovaní všetkých vlastností stavebných konštrukcií sú tepelnoizolačné tie najskloňovanejšie. Medzi tehlovými výrobkami určenými na obvodové steny nájdete také, ktoré sú hrubé až 50 cm, niektoré dokonca vyplnené izolačným materiálom a spĺňajú tepelnotechnické parametre aj bez zateplenia. Tepelnoizolačné vlastnosti veľkoformátových tehál sa vyvíjali postupne v závislosti od vývoja normatívnych požiadaviek. „Použitím vhodného tvaru dutín dosahuje tehla lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Čím viac dutín po šírke má, tým sú jej tepelnoizolačné vlastnosti lepšie, keďže každá vzduchová dutina vytvára izolačnú vrstvu.“

Akustika

Akustika je pri rovnakej hrúbke oboch materiálov lepšia u tehly, nakoľko tehly sú ťažšie. Treba ale povedať, že pri obvodovej stene to nie je až tak veľmi dôležité, keďže rozdiely sú malé a väčšina hluku príde do interiéru cez okná. Ak je stena z vápennopieskových tehál, betónu, keramických panelov alebo pálenej tehly, nie je akustika až taký problém v bežnej obytnej zóne. Ale v prípade pórobetónovej steny už celková skladba s polystyrénom môže byť akusticky nedostatočná.

Kotvenie predmetov na stenu

Kotvenie predmetov na stenu, napr. kuchynská linka, sa určite robí lepšie do pórobetónového muriva ako do dierovanej tehly (plná pálená tehla bola z tohto hľadiska najlepšia). Tehla je totiž dierovaná a jej črep je krehký, zatiaľ čo pórobetón je plný v celom priereze. Navyše do pórobetónu netreba vŕtať s príklepom. Použiť treba určite správne hmoždinky, napr. univerzálne hmoždinky typu Fischer UX.

Nasiakavosť a vzlínavosť

Nasiakavosť je vlastnosť, ktorá nie je až tak dôležitá, lebo každé murivo musí byť chránené voči vode a vlhkosti. Z hľadiska celkovej nasiakavosti je na tom mierne horšie pórobetón, Vzlínavosť je výrazne nižšia pri pórobetóne, čo znamená že vlhkosť Vám nevystúpi na stenách do veľkej výšky.

Vzduchotesnosť

Vzduchotesnosť sa oveľa lepšie dosahuje pri pórobetóne, pretože ten nemá veľké vzduchové dutiny ako tehla. Tento parameter je dôležitý hlavne pri pasívnych domoch, svoj význam má aj pri nízkoenergetických a ultra nízkoenergetických domoch.

Odborná spolupráca: Ing. Oliver Kapci, technický poradca spoločnosti HELUZ, Ing. Filip Bosák, manažér technického poradenstva spoločnosti HELUZ, Ing. Gabriel Szöllösi, produktový manažér spoločnosti Wienerberger pre značku Porotherm, Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK.

Prehľad materiálov na dodatočné zateplenie

Zatepľovanie obvodového muriva domu má jednoznačné opodstatnenie pri rekonštrukcii starších rodinných aj bytových domov. „Zateplenia starších tehlových budov kamennou minerálnou vlnou sa netreba báť. Naopak, keďže oba materiály sú prírodné, paropriepustné a majú výborné tepelne izolačné vlastnosti, stavba touto kombináciou len získa na kvalite i bezpečnosti,“ hovorí M. Henčel. Samotnému zatepleniu však v prípade rekonštrukcie musí predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu stavby - statiky, vlhkosti stien, stavu povrchových úprav a pod. „Je nutné vypracovať projekt dodatočného zateplenia, podľa možnosti v nadväznosti na ostatné časti obvodového plášťa, najmä výplne otvorov. Spolu so zateplením je vhodné riešiť aj prípadnú zmenu spôsobu vetrania,“ dodáva M. Henčel.

V súčasnosti medzi najčastejšie používané systémy vonkajšieho zateplenia fasády patrí kontaktný tepelnoizolačný systém (ETICS). Obľúbené sú aj prevetrávané fasády. Ak požiarna ochrana povolí a kombinácia s murovacím materiálom nie je akustický problém, tak v podstate každému. Rozhodnutie, čím zatepliť dom, to jednoducho nezmení. Tento článok je hlavne prehľadom materiálov.

Polystyrén (EPS)

Ide stále o najekonomickejšie zateplenie domu. A áno, je to plast, čo sa veľa ľuďom nepáči. Výhodou je, že sa dá polystyrén na nové murivo dá celoplošne lepiť bez kotvenia. Tým sa prejaví ďalšia finančná úspora a zlepšujú sa aj izolačné vlastnosti (kotvy sú tiež tepelné mosty). Takto sa to dá robiť len do výrobcom definovanej výšky (napríklad Baumit píše max. 10m). Slabé protipožiarne parametre sú nevýhodou. Použitie každého materiálu na dome posudzuje projektant protipožiarnej ochrany. Pri polystyréne vychádzajú dosť vyššie odstupové vzdialenosti od iných stavieb ako napríklad pri minerálnej vlne. Preto sa polystyrén nedá vždy použiť a musí byť nahradený nehorľavým materiálom. Slabé akustické parametre sú tiež problém. Podľa rôznych meraní polystyrén na fasáde zlepšeniu akustiky buď nepomôže, alebo ju dokonca môže mierne aj zhoršiť. Preto je dôležité vedieť, v akom rušnom prostredí bude dom stáť, a z čoho je samotná stena postavená. V lokalitách pri lesoch a poliach treba polystyrén zvážiť. Hlavne kvôli vtákom. Sivý polystyrén je izolačne vylepšenou verziou bieleho. V polystyréne je grafit, ktorý zlepšuje izolačné vlastnosti odrážaním sálavých tepelných vĺn. Zjednodušene platí, že tento polystyrén izoluje oproti bielemu cca 1,25x lepšie. Zároveň je ale aj jeho cena rovnako vyššia. Takže ekonomický prínos je na prvý pohľad rovnaký. Použiť preto sivý polystyrén namiesto bieleho má zmysel hlavne vtedy, ak je nutné použiť menšiu hrúbku (napríklad nevojde hrubší), alebo chceme fakt dosiahnuť poriadnu tepelnú izoláciu a s bielym polystyrénom by to už bolo prihrubé. Zároveň má ale sivý polystyrén jednu nevýhodu. Podstatne rýchlejšie na priamo slnku degraduje ako biely, takže fasádu treba veľmi rýchlo dokončiť, alebo tieniť pred priamym slnkom (čo zvyšuje zase náklady na realizáciu). Takže používajte sivý polystyrén iba vtedy, ak viete, že bude fasáda komplet ukončená v krátkom čase. Určite si nemôžete dovoliť nechať sivý trebárs nalepený niekoľko mesiacov ako biely, ktorý takéto niečo dokáže prežiť a po miernom prebrúsení bude normálne použiteľný.

Minerálna vlna

Je pravdepodobne druhým najpoužívanejším materiál pre zateplenie rodinných domov a v súčasnosti asi prvým pre zateplenie bytových domov. Hlavná nevýhoda voči polystyrénu je samozrejme vyššia cena. V prvom rade je nehorľavá, preto príde na rad ako prvá namiesto polystyrénu, ak to požiarny projekt vyžaduje. Alebo ak to požaduje sám klient. Izolácia z kamennej minerálnej vlny patrí do najvyššej triedy reakcie na oheň A1, to znamená, že odolá teplotách vyšším ako 1 000 °C. Takisto zvyšuje požiarnu bezpečnosť stavby, pretože je nehorľavá. Má vynikajúce tepelne izolačné vlastnosti, je paropriepustná (má veľmi nízky difúzny odpor a zachováva priedušnosť stien, čím znižuje riziko zadržiavania vlhkosti v konštrukcii), je tvarovo aj objemovo stála. Dobre pohlcuje zvuk, čo umožňuje akustický komfort v interiéri, a je neorganického pôvodu (nenapadajú ju plesne, huby ani baktérie). Navyše, ide o plne recyklovateľný prírodný materiál. Asi najväčšia nevýhoda voči polystyrénu je podstatne vyššia nasiakavosť. Je fakt problém, ak vám do rozrobenej fasády príde dlhší lejak. Treba si realizáciu fasády dobre naplánovať a maximálne sa vyhýbať daždivým dňom. Minerálna vlna sa v postate vždy kotví. Kotvením sa hlavne zvyšuje cena a mierne kazia izolačné vlastnosti celej skladby.

Multipor (ľahčené pórobetónové izolačné platne)

Multipor je vlastne „riedky“ Ytong. Čiže sú to ľahčené pórobetónové izolačné platne. Je považovaný za ekologický materiál. Rovnako ako predošlé materiály, má svoje výhody a aj nevýhody. Objemová hmotnosť je vyššia ako pri minerálnej vlne, čo môže teoreticky pomôcť pri letnom prehrievaní. Doteraz nie sú známe žiadne hlásenia škodcov a vtákov v materiáli. Horšia akustika je nevýhodou. Nemám to pomerané, ale akustika Multiporu bude pravdepodobne porovnateľná s polystyrénom. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby nikde do fasády nezatiekla voda pred mrazmi, lebo vymrazovaním sa materiál drolí. Mne sa toto stalo na jednom mieste, keď mi chlapi na stavbe pred zimou neuzatvorili revízne dvierka bleskozvodu na fasáde. Viac krát tam poriadne zapršalo a miesto pod ním bolo na jar vydrolené. Musel som to lokálne vymeniť pred finalizáciou omietky. Po uzatvorení už takýto problém nenastal a v dome bývame cez 5 rokov a fasáda je úplne v poriadku.

Drevovláknité dosky

Hlavne ich používame pri drevostavbách. Pri murovaných stavbách na kontaktné zateplenie sme ich zatiaľ na našich projektoch nepoužili. Pri drevostavbách je to ideálny materiál. Tam pomáha aj proti prehrievaniu domu v lete a rovnako vylepšuje akustiku celej skladby drevodomu. Pri murovaných domoch sme pre zlepšenie akustiky zatiaľ najčastejšie používali minerálnu vlnu. Ale ak niekto chce naozaj dosiahnuť pri murovanej stavbe skladbu s maximálnym útlmom hluku z exteriéru, tak drevovláknité dosky sú výborný kandidát na zateplenie aj na murovanú stavbu. Objemová hmotnosť drevovláknitých dosiek je vyššia ako pri minerálnej vlne, čo môže teoreticky pomôcť pri letnom prehrievaní.

Ďalšie izolačné materiály

Medzi ďalšie izolácie patria napríklad PUR/PIR panely, konopná izolácia, alebo fúkaná celulóza. Tie však zvyčajne nepoužívame ako hlavné zateplenia kvôli vysokej cene. Nevidíme v tom žiadny zásadný prínos, ak netreba hrúbku zateplenia z nejakého dôvodu rapídne zužovať. Na lokálne plochy a detaily je PUR samozrejme dobrý materiál a tam ho používame. Konopná izolácia je prírodná ekologická izolácia, tiež kvôli cene ju nepoužívame na zateplenie. Pre novostavby sa fúkaná celulóza veľmi nepoužíva. Ale pri rekonštrukciách hlavne starých domov, ktoré majú krivé steny, to je dobrý spôsob. Na stene si vyrobíte drevený rošt - komory pre nafúkanie (napríklad z nosníkov Steico), ktorým finálnu stenu dostane do roviny. A celý priestor sa vyfúka izoláciou. S kontaktnými zatepleniami pri krivých stenách je realizačný problém.

Keby bola odpoveď úplne jednoduchá, nepíšem o nej článok. Vidíte že možností je celkom dosť. A žiadna z nich nie je dokonalá a ani tá najlepšia možná. Vždy si treba inviduálne zvážiť a zodpovedať, čo od riešenia očakávam. Samozrejme zateplenie domu je v prvom rade o znížení nákladov na kúrenie. A pri výbere tepelnej izolácie to nekončí. Každý z týchto materiálov treba na stavbe aj správne zabudovať. Iné finálne omietky môžete použiť na polystyrén a iné napríklad na drevovlákno. Rovnako to platí o lepidlách, kotvení a pod. Odporúčam používať overené certifikované skladby jednotlivých výrobcov a komplexné systémy.

tags: #thermo #tehla #alebo #obycajna #a #zateplit