Optimálna tepelná izolácia a jej hrúbka: Kľúč k úspore energie a trvanlivosti stavby

V rámci celosvetového zvyšovania cien energií sa stále väčšia pozornosť obracia na znižovanie ich spotreby. Tepelná izolácia je jedným z najefektívnejších spôsobov úspory energie na chladenie a vykurovanie budov. Bolo preukázané, že zatepľovaním budov je možné znížiť spotrebu energie na vykurovanie až o 60 %, u nízkoenergetických rodinných domov a pasívnych rodinných domov až o 90 % oproti existujúcej výstavbe.

Pri zateplení nemá zmysel šetriť na centimetroch izolácie. Cena izolantu tvorí z celkovej ceny zateplenia iba polovicu. Pri malej hrúbke tepelnej izolácie dochádza k podchladzovaniu obvodovej steny, čo má za následok hromadenie vlhkosti v stene a vznik plesní. Optimálnym riešením je vytvorenie súvislej tepelno-izolačnej obálky budovy bez tepelných mostov. Táto požiadavka sa týka nielen strechy a stien, ale samozrejme aj konštrukcií v styku so zeminou, akými sú oblasť soklov, suterénnej steny a podlahy, prípadne základovej dosky.

Výber optimálnej hrúbky a materiálov

Výber optimálnej hrúbky izolácie si vyžaduje podrobnú energetickú a ekonomickú analýzu. Hrúbka a typ tepelnej izolácie vonkajších stien závisí okrem iného od typu materiálu konštrukcie steny, klimatickej zóny a orientácie budovy vo vzťahu ku svetovým stranám, času vykurovania a chladenia a rýchlosti vetra a smeru. Rôzne druhy izolácií majú odlišné tepelnoizolačné vlastnosti, preto na dosiahnutie rovnakého efektu potrebujete rôznu hrúbku izolácie.

V nových európskych normách a ďalších predpisoch sa tak stretávame s účinnými tepelnými izoláciami vo výrazne zvýšených hrúbkach - bežne 100-300 mm pre podlahy a steny, 200-500 mm pre strechy, podľa energetickej klasifikačnej triedy A-C. Reakciou na nové požiadavky bol aj vývoj účinnejších izolantov - typickým príkladom sú grafitové izolačné materiály Isover EPS GreyWall a Isover EPS GreyWall PLUS so zvýšeným izolačným účinkom. Najbežnejšie používané izolačné materiály vo svete sú: penový polystyrén, extrudovaný polystyrén, minerálna vlna, sklená vata, penový polyuretán, perlit a penový polyvinylchlorid. Parametre pre ekonomické posúdenie tepelnej izolácie stien sú najčastejšie SPBT - Simple Payback Period a LCC - Life Cycle Cost zariadenia.

Penový polystyrén je najekonomickejší izolačný materiál. Podľa [1], ak vezmeme do úvahy rôzne orientácie, farby fasádnych povrchov, izolačné materiály a klímu, je optimálna hrúbka tepelnej izolácie v Číne od 5,3 do 23,6 cm a doby návratnosti od 1,9 do 4,7 roka. Výsledky analýzy ekonomickej efektívnosti použitia izolačných materiálov však ukazujú, že penový polystyrén je najhospodárnejším izolačným materiálom spomedzi piatich testovaných typov tepelných izolácii, pretože z nej zhotovená stenová tepelná izolácia sa vyznačovala najnižšími nákladmi v životnom cykle a najnižšou dobou návratnosti.

Tepelná izolácia dobre funguje aj v procese chladenia budovy. Práca [2] zase ukazuje výsledky, ktoré ukazujú, že v najteplejšej zóne Turecka je použitie izolácie v stenách budov dôležitejšie v prípade úspor energie v procese chladenia ako v procese vykurovania. Pri zohľadnení úspor energie v procese chladenia sa optimálna hrúbka izolácie pohybuje od 3,2 do 3,8 cm a doba návratnosti je od 3,39 do 3,81 roka. V prípade kritéria úspory energie na vykurovanie sa však optimálna hrúbka izolácie pohybuje od 1,6 do 2,7 cm a doby návratnosti od 4,15 do 5,47 roka. Pre Atény je však optimálna hrúbka izolácie od 7,1 cm do 10,1 cm. V chladnom a miernom podnebí (Švédsko, Poľsko) sú optimálne hodnoty hrúbky tepelnej izolácie nad 20 cm minerálnej vlny alebo polystyrénu. Polystyrénové dosky vďaka svojim funkčným vlastnostiam, ako je vysoká izolácia a minimálna hmotnosť, nespôsobujú dodatočné zaťaženie stien, čo je pri 30 cm hrubej izolácii veľmi dôležité. Dosky z minerálnej vlny však majú veľmi dobré protipožiarne vlastnosti, pretože sú nehorľavé.

Kritériá pre účinnú izoláciu a jej ochranu

Aby bola izolácia plne účinná, mala by spĺňať aspoň základné požiadavky, medzi ktoré patria:

• tepelná účinnosť v závislosti od vlastností použitých materiálov (nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti),
• stálosť tepelných vlastností v čase,
• nezávislosť tepelných vlastností od geografickej polohy,
• nízky obsah vlhkosti a nízka schopnosť absorbovať ju z prostredia,
• jednoduchosť získania vákua (to platí pre vláknité aj porézne materiály),
• odolnosť voči rýchlym zmenám teploty,
• neškodnosť pre človeka,
• šetrné k životnému prostrediu.

Aby však izolačná vrstva trvalo plnila svoju úlohu, musí byť dostatočne chránená proti negatívnym vplyvom vonkajších mechanických faktorov a vlhkosti. Najčastejšie je takouto ochranou tenkovrstvová omietka alebo rôzne druhy obkladov, od kameňa až po kov a kompozit. Teplota je jedným z hlavných parametrov, ktoré zabezpečujú pohodlie domova. Budovy majú svojim užívateľom zabezpečiť komfort života. Jedným zo základných parametrov, ktoré poskytujú tento pocit pohodlia, je teplota. V zime má izolácia túto teplotu udržiavať obmedzovaním tepelných strát znížením jeho prietoku cez priečku oddeľujúcu obytný priestor od okolia, v lete naopak nemá dovoliť teplu voľne prenikať do interiéru budovy.

Ďalším pozitívnym efektom použitia tepelnej izolácie je zlepšenie akustickej klímy vnútorných priestorov budovy. Ide o dodatočnú vlastnosť vyplývajúcu z vysokých akustickoizolačných vlastností tepelnoizolačných materiálov. Pri diskusii o dôležitosti izolácie nemožno nevenovať pozornosť otázke, ktorá súvisí s úsporou energie, teda ochranou životného prostredia. Nižšie straty znamenajú lepšie využitie energie, nižšie množstvo spáleného paliva a tým aj nižšie emisie škodlivín do atmosféry.

Špecifiká zatepľovania rôznych častí budovy

Zateplenie fasád a soklov

Na izolovanie soklu (spodná časť steny dotýkajúca sa zeme) sa používajú nenasiakavé dosky na báze extrudovaného polystyrénu. Hrúbka extrudovaného polystyrénu býva rovnaká, alebo maximálne o 4 cm menšia ako hrúbka minerálnej vlny na fasáde. Pokiaľ máte vymenené okná osadené na pôvodnom mieste, špaletu je vhodné zatepliť minerálnou izoláciou.

Zateplenie šikmých striech a podkroví

Nezabúdajte pri tom na strechu. Šikmá či plochá - obe potrebujú kvalitné prevedenie, ktoré poskytne komfortné bývanie s príjemnou klímou a zároveň minimalizuje úniky tepla. Vedeli ste o tom, že rozdiel v únikoch tepla pri nezaizolovanej, resp. nedostatočne zaizolovanej strešnej konštrukcie predstavuje v priemere až 30 percent z celkových tepelných únikov domu? V podstrešných priestoroch starších budov sú výrazné výkyvy teplôt počas roka.

Pri šikmých strechách je osvedčeným spôsobom zateplenie minerálnou vlnou medzi a pod krokvami (drevené trámy strechy). Pri minerálnej vlne s lambdou 0,035 - 0,038 W/m.K, je potrebná celková hrúbka aspoň 30 cm. Krokvy mávajú výšku 14 - 20 cm. Pre šikmé strechy je dobrou voľbou minerálna vlna ISOVER (sklenená alebo kamenná), ktorá zabezpečí dostatočnú tepelno-izolačnú vrstvu, akusticky vyhovujúce prostredie a spolu so sadrokartónovým systémom Rigips (systém podkonštrukcie a sadrokartónových dosiek) požiarne bezpečnú viacvrstvovú konštrukciu. Tá nebude prispievať k šíreniu požiaru. Pri zateplení šikmej strechy môžu investori siahnuť predovšetkým po izolácii ISOVER UNIROL PROFI s lambdou 0,033, ktorý sa radí medzi absolútnu špičku medzi izolačnými materiálmi určenými na izoláciu podkroví na našom trhu.

V podkroviach je častým problémom limitovaný priestor a vtedy si dopomôžete, ak doizolujete časť nad krokvami PIR izoláciou ISOVER PUREN PLUS. Pokiaľ uvažujete zatepliť strop v neobývanom podkroví, postačí rozrolovať izoláciu s lambdou 0,039 - 0,040 W/m.K. Nakoľko podkrovie je nevykurovaný, uzavretý priestor a nie exteriér, pre kvalitné zateplenie stropu odporúčame hrúbku 28cm, čím bezpečne splníte legislatívne požiadavky. Ak chcete podkrovie využívať ako úložný priestor, je potrebné vytvoriť rošt, ktorý sa prekryje drevenými doskami. Tie sú vhodnejšie ako OSB dosky, pod ktorými sa môže kumulovať vlhkosť.

Minerálna izolácia je akusticky účinná vďaka svojej vláknitej štruktúre, v podstate pôsobí ako tlmič. Ako tlmiaca výplň do medzery dvojitej konštrukcie je úplne nevhodný tvrdý materiál s uzatvorenými pórmi typu penový polystyrén alebo polyuretánová pena. Použitím týchto materiálov by vznikol celkom iný typ konštrukcie, vonkajšie opláštenie konštrukcie spojené tuhým jadrom, ktorý by výrazne znižoval zvukové izolačné vlastnosti. Použitím striekanej peny sa navyše výrazne zmenia požiarne vlastnosti konštrukcie a je nevyhnutné sadrokartónovú podkonštrukciu spevniť a ako obklad použiť dve vrstvy protipožiarnych sadrokartónových dosiek Rigips RF.

Spádovanie a izolácia plochých striech

Ploché strechy sú najpoužívanejšou strechou na priemyselných halách a budovách. V poslednom období sú tieto strechy často používané pri navrhovaní a zhotovovaní nízkoenergetických a pasívnych domov. Ploché strechy si v súčasnosti získavajú čoraz väčšiu obľubu v modernej architektúre, najmä vďaka svojmu minimalistickému a elegantnému vzhľadu. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať jednoduché, ich správna funkčnosť a dlhá životnosť závisia od precízneho návrhu a realizácie, pričom kľúčovú úlohu zohráva práve spádovanie. Ideálna plochá strecha nie je úplne rovná, ale má mierny sklon, ktorý zabezpečuje efektívne odvádzanie zrážkovej vody smerom k odvodňovaciemu systému.

Pojem "plochá strecha" sa zvyčajne vzťahuje na strechy so sklonom do 10°. V praxi, a najmä podľa technických noriem, ako je napríklad ČSN 73 1901, sa však za plochú strechu považuje konštrukcia so sklonom do 5°, čo zodpovedá približne 8,75 %. Z hľadiska stavebnej praxe sa ako optimálny sklon pre ploché strechy uvádza rozmedzie 3-4 %. Tento sklon umožňuje nielen ľahký odtok dažďovej vody, ale zároveň zabezpečuje pohodlný pohyb po streche v prípade, ak je plánovaná ako pochôdzna alebo úžitková. Problémy s tvorbou kaluží sa zvyčajne objavujú pri návrhovom sklone povrchu strechy nižšom ako 3 %. S ohľadom na normové požiadavky je minimálny sklon plochých striech s povlakovými krytinami, mimo žľabov a úžľabí, stanovený na 3 %.

Podcenenie návrhu a zhotovenia striech často vedie k poruchám stavby, ktoré sú spôsobené zatekaním do interiéru, poškodením tepelnej izolácie, a majiteľ budovy je nútený strechu rekonštruovať. Hlavne stojaca voda na plochej streche má negatívny vplyv na povrch strechy. Oslabuje lokálne miesto, vytvára koróziu a tým ohrozuje stabilitu strechy.

Historický vývoj a súčasné materiály pre spádové vrstvy

V minulosti sa spádové vrstvy plochých striech často realizovali pomocou betónovej mazaniny, násypu škváry či štrku, prípadne granulátu z pálenej hliny. Tieto metódy však často viedli k nedostatočnej kvalite konštrukcie a k problémom so zatekaním a mechanickou degradáciou materiálov. Našťastie, súčasný vývoj stavebných technológií priniesol rad efektívnejších a spoľahlivejších riešení. Už nie je nutné fyzicky náročné prenášanie materiálov na strechu. Moderné technológie umožňujú dopravu hotových zmesí, ako je ľahčený betón, priamo na miesto určenia pomocou žeriavu alebo čerpacích techník. Alternatívou sú na mieru "nasekané" prvky polystyrénových spádových klinov alebo pohodlne dopravovaná cementová liata pena.

Spádové dosky z expandovaného polystyrénu (EPS)

Jednou z populárnych moderných metód spádovania plochých striech je použitie spádových dosiek z expandovaného polystyrénu (EPS). Tieto dosky sa zvyčajne vyrábajú v rozmere 1x1 meter so sklonom na jednu stranu a v praxi sa niekedy nesprávne označujú ako kliny. Vyspádovanie plochej strechy pomocou dosiek z expandovaného polystyrénu je v súčasnosti jedným z najefektívnejších spôsobov. Dosky z expandovaného polystyrénu, vďaka nízkej nasiakavosti, zabezpečujú aj pri zvýšenej vlhkosti požadované tepelno-izolačné vlastnosti. Spoločnosť POLYFORM, s.r.o. dlhodobo spolupracuje s osvedčenými realizačnými firmami, ktoré sa špecializujú na zhotovenie plochých striech.

Spádové dosky sú vyrobené z bieleho a sivého polystyrénu NEO, štandardne majú rozmery 1000 x 1000 mm (na požiadanie 1000 x 500, 1000 x 2000 mm), s hrúbkou od 20 do 600 mm a spádom 2 % (na požiadanie so spádom 0,5 % a ich násobkom). Jednosmerné spádové dosky z bieleho expandovaného polystyrénu (EPS) slúžia na zateplenie a odvodnenie plochej strechy a na vytvorenie spádových vrstiev v skladbe plochých striech. Tvar hrany je rovná, minimálna hrúbka dosky je 20 mm a nami doporučená veľkosť spádu je min. 2 %. Ponúkame produkty s 0,5% spádom a jeho násobkami. Neoddeliteľnou súčasťou dodávky spádových dosiek je aj ich ukladací plán, spracovaný podľa dodanej výkresovej dokumentácie. Samotné spádovanie strechy sa najčastejšie ukladá v jednom spáde. Samotnú strechu je taktiež možné navrhnúť ako dvoj alebo viacspádovú.

Pri návrhu klasickej plochej strechy, spádovanej od obvodu smerom k vpustom umiestneným v strede plochy, sa v okolí vpustov dosahuje dostatočná hrúbka tepelnej izolácie na splnenie požadovaných tepelnotechnických hodnôt podľa normy. Pre zabezpečenie spádu a zateplenia v oblasti žľabov je potrebná adekvátna výška tepelnej izolácie. Na doskách EPS je možné realizovať spád s krokom 0,5 %. Pri výrobe je potrebné zohľadniť aj následnú dopravu a montáž na stavbe, preto sa dosky vyrábajú od minimálnej hrúbky 10 mm. Keďže sa počas montáže striech po tepelnej izolácii chodí a prenášajú sa stavebné materiály, odporúča sa používať dosky EPS od hrúbky 20 mm, ideálne od 40 mm, kvôli ich vyššej odolnosti. Maximálna hrúbka spádových dosiek EPS je obmedzená, pretože sa vyrábajú z blokov s pôdorysnými rozmermi približne 1x1 meter. Pri skladaní spádovania na strechách s rôznymi smermi a sklonmi je nutné dosky na stavbe upravovať, prirezávať pod rôznymi uhlami. V oblastiach úžľabí by pri použití EPS dosiek mohli vznikať nerovnosti, ktoré by bolo potrebné zabrúsiť alebo doplniť ďalšími prvkami tepelnej izolácie. Pri strechách spádovaných z atík smerom do stredu sa tento proces vykonáva so zhodným sklonom zo všetkých strán k vpustom alebo z dvoch strán k žľabom. Úprava rozmerov dosiek EPS sa optimálne vykonáva pílou alebo zariadením s odporovým drôtom, kolmo alebo rovnobežne s okrajmi dosiek, prípadne pod uhlom 45 stupňov. Pod inými uhlami sa upravujú tzv. rozháňacie kliny. Pri pokladaní dosiek EPS je dôležité dodržiavať vystriedanie škár. EPS sa nesmie skladovať vo vode.

Cementové liate peny PORIMENT

Pri riešení detailov, priechodov a stykov na plochej streche sa môžu objaviť mierne problémy s vyplňovaním škár a nedoliehajúcich miest. Moderným riešením sú cementové liate peny, ktoré môžu obsahovať aj polystyrénové perly. Tieto peny sa vyznačujú relatívne vysokou pevnosťou a nízkou objemovou hmotnosťou a sú schopné riešiť rôzne podkladné materiály a spády až do 4 % či 8 %. Spoločnosť Českomoravský beton, a.s. vyrába cementové liate peny a peny do spádu pod obchodnou značkou PORIMENT. Ich objemová hmotnosť sa pohybuje od 500 do 700 kg/m³ a pevnosť v tlaku od 0,5 do 2 MPa. Príprava podkladu pre tieto peny je jednoduchá - podklad by mal byť čistý, môže byť mierne nasiakavý a môže ho tvoriť aj plech alebo drevo. Vhodnosť miesta použitia je vždy dobré konzultovať s výrobcom. Keďže peny sú mierne zatečené, je vhodné prípadné otvory či škáry vyplniť v dostatočnom predstihu. Použiteľné vrstvy sa pohybujú od 2 cm do približne 25 cm v jednom aplikačnom kroku, v závislosti od zvoleného typu. Pri okrajoch strechy je nutné použiť debnenie na zabránenie úniku peny.

Výroba peny prebieha priamo na stavbe pomocou mobilného miešacieho a čerpacieho zariadenia. Polystyrénová drť sa primiešava priamo do stroja na stavbe. Z jedného autodomiešavača, ktorý dovezie špeciálnu cementovú suspenziu, je možné vyrobiť až 18 m³ finálneho produktu. Ukladka peny prebieha pomocou systému gumových hadíc s priemerom 50 mm, čo je pohodlné a fyzicky nenáročné. Pred aplikáciou sa pripravia smery a spády budúcej vrstvy, napríklad pomocou zvarkov z betonárskej výstuže, vodiacich cementopieskových násypov, alebo napnutím povrázka, v závislosti od zložitosti pôdorysu strechy a použitého typu peny. Povrch sa po naliatí do požadovanej výšky čiastočne samourovná, prípadne je potrebné ho dorovnať latou. Pena je pochozia do dvoch dní a zaťažiteľná do týždňa. V prípade dažďa by čerstvý materiál nemal byť vystavený intenzívnym zrážkam, prípadne by mal byť chránený pred slnkom pri extrémnych teplotách (zahmlievaním vodou).

Existuje mnoho typov striech a plochej strechy, napríklad jednoplášťové a viacplášťové, alebo štandardné a inverzné. Pri inverzných strechách je hydroizolačná vrstva umiestnená pod vrstvou tepelnej izolácie. Pre tieto skladby sa cementové peny všeobecne nehodia, pretože sú aj napriek svojej hutnosti mierne nasiakavé. Výhodou pien však je, že vďaka vzduchovým pórom dobre kompenzujú objemové a tepelné dĺžkové zmeny, a nie je nutné do ich vrstiev príliš zasahovať dilatačnými škárami.

Pre strechy s nízkymi spádmi a malými stavebnými výškami (rekonštrukcie) a s nepríliš zložitým pôdorysom je vhodný typ PORIMENT WS 700. Táto pena bez polystyrénových perál má pri objemovej hmotnosti 700 kg/m³ pevnosť v tlaku 2 MPa a súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,13 W.m⁻¹.K⁻¹. Do tohto materiálu je možné použiť aj určité typy kotev vrchnej hydroizolácie. Pre strechy so zložitými spádmi (psaníčka, hrebene, zalomenia) a zmenami spádov s hodnotami do 8 % je vhodná cementová liata pena s polystyrénom PORIMENT PS 500. Táto pena má po vytvrdnutí objemovú hmotnosť 500 kg/m³ a pevnosť v tlaku 0,5 MPa. V jednom kroku pri spáde okolo 5 % je možné aplikovať vrstvu až 20 cm. Na túto penu je možné aplikovať bez problémov natavované pásy s použitím asfaltového penetračného prostriedku. Slúži aj ako vhodná tepelná izolácia, jej súčiniteľ tepelnej vodivosti je λ = 0,11 W.m⁻¹.K⁻¹.

Ďalšie materiály pre ploché strechy

Pri zatepľovaní štandardných (jednoplášťových) plochých striech sa izolácia kladie priamo na strechu. Odporúča sa použiť 2 alebo až 3 vrstvy kvôli lepším tepelnoizolačným schopnostiam, zvýšenej protipožiarnej ochrane a šetreniu financií. Celková hrúbka izolácie sa odporúča minimálne 26 cm, pričom vrchná vrstva by mala byť tvrdšia a mala by tvoriť aspoň 8 cm. Kombinácie hrúbok bývajú rôzne, záleží od kritérií, či napr. bude strecha slúžiť aj na chodenie, alebo tam bude umiestnená klimatizácia resp. Na vytvorenie tepelnoizolačnej vrstvy plochej strechy sa najčastejšie používajú dosky z bieleho alebo šedého EPS s pevnosťou 100-150 kPa. Už pri plánovaní plochej strechy je potrebné počítať s hrúbkou zateplenia 30-40 cm v závislosti od použitého EPS. Túto hrúbku je potrebné ešte navýšiť o spádovú vrstvu. Na vytvorenie dodatočnej tepelnoizolačnej vrstvy napr. pri rekonštrukcii plochých striech sa používajú najmä izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu Styrodur®. Konkrétny typ izolačnej dosky závisí od účelu, na ktorý má byť strecha určená a uvažované zaťaženie tepelnoizolačnej vrstvy. Izolačné dosky z extrudovaného polystyrénu Styrodur® sa vyrábajú v rôznych pevnostných triedach. Okrem pevnosti v tlaku je tiež nutné sledovať aj dovolené tlakové napätie pre trvalé zaťaženie.

V poslednej dobe sa začali vo veľkom rozsahu na plochých strechách umiestňovať fotovoltické systémy. Tepelná izolácia je zaťažená okrem vlastnej hmotnosti fotovoltických panelov, aj snehom a vetrom. Preto je potrebné použiť tepelnú izoláciu o pevnosti v tlaku min. 100 kPa. Pri tzv. väzníkových plochých strechách je vhodné zatepliť fúkanou izoláciou. Takto vieme nafúkanou hrúbkou významne ovplyvniť finálny efekt zateplenia strechy.

Tenká a ľahká tepelnoizolačná doska FIBRANxps INCLINE nahrádza ťažký, neizolujúci a často dosť hrubý šikmý betón. Dosky FIBRANxps INCLINE znižujú zaťaženie strechy, keďže pri relatívne nízkej objemovej hmotnosti (ρ = 30 - 35 kg/m³) sú oveľa ľahšie ako betón s veľkým sklonom. Zároveň zmenšujú hrúbku naklonenej vrstvy; jeho počiatočná hrúbka je len 2 cm v porovnaní s minimálnou počiatočnou hrúbkou betónu spádu 4 - 5 cm, a zvyšujú tepelný odpor strechy; v dôsledku toho bude tepelnoizolačná vrstva strechy tenšia pri rovnakej energetickej účinnosti. Dosky FIBRANxps INCLINE sa používajú v novostavbách, ako aj pri projektoch renovácie plochých striech, terás, balkónov a príjazdových ciest. Štandardná pevnosť v tlaku šikmých dosiek je 300 kPa, v prípade vyššieho zaťaženia je možné vyrobiť dosky s 400, 500 a 700 kPa, ktoré majú vyššiu hustotu. Štandardne vyrábané dosky majú sklon 1,67 % a 2,00 %. Na požiadanie je možné objednať sklony od 0,67 % do 3,00 %.

Dôležitosť spádovania pre funkčnosť plochej strechy

Bez ohľadu na zvolený materiál je správne spádovanie základným predpokladom pre dlhú životnosť a bezproblémovú funkčnosť plochej strechy. Nesprávne alebo nedostatočné spádovanie vedie k zadržiavaniu vody, tvorbe kaluží, čo môže spôsobiť predčasnú degradáciu strešnej krytiny, zatekanie do interiéru a dokonca aj poškodenie nosnej konštrukcie v dôsledku premŕzania vody. Pri návrhu plochej strechy je preto nevyhnutné dôkladne zvážiť spádovanie už v projektovej fáze. Ideálne je, ak je sklon vytvorený priamo nosnou konštrukciou. V prípadoch, kde to nie je možné, napríklad pri rekonštrukciách alebo pri strechách so zložitým pôdorysom, prichádzajú na rad spádové vrstvy z moderných materiálov, ako sú práve cementové liate peny alebo polystyrénové dosky. Prečo neurobiť len jednoduchú opravu hydroizolačnej vrstvy strešného plášťa? Pretože ňou sa vyrieši iba funkčnosť pôvodnej hydroizolácie. Nezabúdajte aj na to, že v podstrešných priestoroch starších budov sú výrazné výkyvy teplôt počas roka.

Zelené strechy ako moderné riešenie

Jedna z možností ako ochladiť dom, sú zelené strechy a steny. Okrem toho, že dobre vyzerajú, zároveň fungujú ako prírodná ekologická klimatizácia. Zelené strechy a steny taktiež narúšajú vznik tepelných ostrovov, teda miest, kde sa nadmerne akumuluje teplo do betónu, tehly, asfaltu a ďalších vrstiev konštrukcií. Zelené strechy totiž vsakujú a odparujú naspäť do ovzdušia veľké množstvo zrážkovej vody a výrazne tým prispievajú k ochladzovaniu budov, zvlhčovaniu vzduchu a zníženiu prašnosti. Odtok dažďovej vody z bežnej betónovej strechy s hydroizoláciou sa pohybuje medzi 95 - 100 %. Na vybudovanie zelenej strechy je potrebné použiť špeciálnu nasiakavú minerálnu vlnu, ktorá si zachováva dobré izolačné vlastnosti aj po nasýtení vodou, ktorá je dôležitá pre rast rastlín. Táto špeciálna izolácia je v suchom stave 8-krát až 10-krát ľahšia ako bežná zemina a aj za vlhka zostáva ľahšia ako bežné substráty.

Porovnanie materiálov pre spádové vrstvy plochých striech

Pri výbere materiálu na vytvorenie spádovej vrstvy stoja pred projektantmi a realizátormi viaceré možnosti, pričom každá má svoje špecifické vlastnosti a výhody.

tags: #tepelna #izolacia #v #spade #hrubka