Kontaktné zatepľovacie systémy (ETICS) patria medzi najčastejšie používané systémy na zlepšenie tepelnotechnických vlastností obvodových konštrukcií. Ich obľúbenosť je daná najmä jednoduchosťou montáže, ľahkým riešením aj pomerne zložitých detailov a v neposlednom rade aj priaznivou cenou. Tieto príjemné vlastnosti ETICS sú dané predovšetkým ich skladbou, ktorá spravidla pozostáva z tepelného izolantu prilepeného na podklad.
Význam a základné princípy tepelnej izolácie
Tepelné izolácie znižujú prenos tepla medzi objektmi, buď odrážaním tepelného žiarenia alebo znížením tepelného vedenia a prúdenia z jedného objektu na druhý. Tepelná izolácia je určená na ovládanie troch zložiek prestupu tepla stavebnou tkaninou: vedenie tepla stavebnou tkaninou; prúdenie pohybom vzduchu a sálavý prenos, zvyčajne cez sklo, ale aj cez iné prvky stavebnej tkaniny. Izolačné výrobky sa líšia farbou, povrchovou úpravou a textúrou, zložením jadra a výkonom. Tepelné izolácie sú energeticky účinné a zaručujú udržanie tepla v zime alebo chladu v lete. Energetická účinnosť povedie k zníženiu uhlíkovej stopy. Po aplikácii tepelnej izolácie je teplota na mieste aplikácie izolácie rovnomerná.
Kvalitným zateplením sa vám podarí účinne znížiť spotrebu tepla na vykurovanie a tiež zlepšiť podmienky bývania. Aby malo zateplenie tú správnu účinnosť a zároveň spĺňalo aj príslušné normy, je nevyhnutná správna montáž a ukotvenie izolačného materiálu. Zatepľovanie stavieb prebieha v rôznych fázach a nie je to úplne jednoduchý proces. Veľmi dôležitá je preto svedomitá a dôkladná príprava. Pred začatím akýchkoľvek prác a už pri samotnom plánovaní vám určite odporúčame, aby ste sa poradili s odborníkom, alebo špecializovanou spoločnosťou. Určite platí, že pri troche šikovnosti zvládnete zateplenie fasády aj svojpomocne. Či už sa na to podujmete sami, alebo radšej zateplenie necháte na odborníkov, určite sa oplatí vedieť správny postup od výberu materiálu až po realizáciu.
Ako zatepľovať fasádu minerálnou vlnou - tipy
Typy tepelných izolácií pre fasády
Medzi tepelné izolácie patria XPS polystyrény, EPS polystyrény, minerálne izolácie, PIR izolácie a sklené vaty. Medzi najpoužívanejšie materiály využívané na zatepľovanie fasád patrí polystyrén, ktorý je na tieto účely veľmi vhodným materiálom. Overeným materiálom, ktorý sa javí ako jeden z najvhodnejších na zatepľovanie fasády je expandovaný polystyrén, ktorý má vynikajúce izolačné termoizolačné parametre. Siahnuť môžete aj po špeciálnych polystyrénových materiáloch, ktoré sú presne prispôsobené na zateplenie fasády. Takým sú napríklad polystyrénové dosky Austrotherm GrEPS 70 s prídavkom grafitových častíc, ktoré dokážu účinnejšie absorbovať slnečné žiarenie. Takto upravené polystyrénové dosky sú pritom rovnako recyklovateľné, ako dosky z bežného EPS polystyrénu. Ich nepopierateľnou výhodou sú až o 20% lepšie termoizolačné schopnosti v porovnaní s bežným expandovaným polystyrénom.
Grafitové dosky Austrotherm GrEPS ale nie sú zďaleka jedinou možnosťou. Ak vám záleží na tom, aby bola účinná izolácia čo najtenšia, ideálnou voľbou budú dosky Austrotherm Resolution Fasáda, ktoré sú vyhotovené z peny, s obojstranne uzavretou bunkovou štruktúrou. Izolačné vlastnosti tejto dosky navyše zlepšuje vrstva polystyrénu s prídavkom grafitu, ktorá je nanesená z oboch strán. Všetky tieto materiály sú navyše ideálne aj pre nízkoenergetické stavby.
Tepelné izolácie určené na zatepľovanie fasád kontaktným spôsobom, napr. ISOVER TF PROFI, ISOVER NF333, ISOVER EPS GREYWALL PLUS alebo ISOVER EPS 70 F, sa vždy lepia na fasádu pomocou lepidla. Pri odvetraných fasádnych zatepľovacích systémoch sa izolácia pripevňuje iba mechanicky pomocou kotiev alebo tŕňov.
Úloha kotvenia v ETICS
Tento spoj býva obvykle doplnený o tanierové kotvy, ktoré potom svojím spolupôsobením s lepeným spojom výrazne zvyšujú odolnosť ETICS proti nasávaniu vetrom a proti teplotnému namáhaniu slnečným žiarením. Povrchové vrstvy väčšinou tvorí vrstva lepidla s vloženou výstužnou tkaninou a povrchovou úpravou, odolnou proti poveternostným vplyvom. Kotviace prvky sa navrhujú v ETICS za účelom prenosu vodorovného zaťaženia vetrom. To, aké zaťaženie kotviace prvky prenesú, je výsledkom skúšok.
Problémy spojené s kotvením
Napriek tomu, že kotvy výrazne zvyšujú odolnosť a životnosť ETICS, pri nesprávnom návrhu a výbere sa môžu stať zdrojom nepríjemných prekvapení a problémov.
Tepelné mosty
Prvým problémom nevhodne zvolených kotiev je mierne zníženie účinnosti zateplenia (kotvy pôsobia ako štíhle tepelné mosty). Tieto tepelné mosty nie sú pri menších hrúbkach izolantov nijako zásadné, nadobúdajú však na význame s narastajúcou hrúbkou izolantu. Pri tenkých izolantoch totiž spôsobujú kotvy percentuálne veľmi malé zhoršenie tepelnoizolačných vlastností konštrukcie, avšak s narastajúcou hrúbkou izolantu toto percento značne rastie. Naviac pre väčšie hrúbky izolantov, z hľadiska nemožnosti spoľahlivej montáže, nie je možné použiť kotvy s plastovým tŕňom, ktorý potom musí byť nahradený kovovým tŕňom. Tento potom svojou vyššou tepelnou vodivosťou ďalej zvyšuje percentuálny podiel kotiev na únikoch tepla cez ETICS. Napríklad 6 ks povrchovo montovaných kotiev s plastovým tŕňom v izolante hrúbky 8 cm zvyšuje prestup tepla o cca 0,3% až 0,4%, ale 6 ks povrchovo montovaných kotiev s kovovým tŕňom v izolante hrúbky 160 mm už môže zvyšovať prestup tepla o cca 2,5% až 3%, podľa typu kotvy.
Hydrotermický jav a vykresľovanie kotiev
Druhým problémom nevhodne zvolených kotiev v systémoch ETICS je hydrotermický jav, ktorý spôsobuje vykresľovanie kotiev na povrchu zateplenia. Vykresľovanie hmoždiniek je pri vhodnom počasí pomerne častý jav, ktorý spravidla nie je spôsobený nekvalitou práce realizačnej firmy alebo nekvalitou materiálov použitých na zateplenie, avšak s jednou výnimkou, a tou je použitie nekvalitných alebo nevhodných kotiev. Tento fyzikálny jav sa teda môže prejavovať pri zateplených fasádach s akýmkoľvek izolantom, s akoukoľvek povrchovou úpravou a pri prakticky všetkých odtieňoch (aj keď v prípade svetlých odtieňov nie je efekt tak viditeľný).
Najčastejšie sa vykreslenie kotiev vyskytuje pri špecifických klimatických podmienkach na jar a jeseň. Jav býva viditeľný len počas krátkej doby (spravidla v ranných hodinách počas max. niekoľkých hodín). Je to spôsobené tým, že vhodné podmienky pre vznik tohto javu sa vyskytujú najmä v ranných hodinách, po jasných nociach bez mrakov. Jasná nočná obloha je totiž hlavnou príčinou podchladenia povrchu ETICS a na podchladenom povrchu zateplenia potom následne dochádza k vzniku kondenzátu (podobne ako sa napríklad ráno orosí povrch automobilu). Kondenzát sa však tvorí nerovnomerne a následne aj nerovnomerne vysychá, a to zdôvodu nerovnomerných teplôt na povrchu zateplenia.
Vlastné rozdiely teplôt na povrchu zateplenia sú spôsobené rozdielnym prestupom tepla cez kotvy a cez izolant (rozdiely sú rádovo max. v desatinách °C). Preto sa tento jav vyskytuje najmä pri kotvách s kovovým tŕňom, ktoré majú väčší prestup tepla ako kotvy s tŕňom plastovým. Rozdiely teplôt na povrchu zateplenia potom spôsobujú nerovnomerné vysychanie skondenzovanej alebo napršanej vlhkosti, a to sa vo výslednom efekte prejavuje farebnými fľakmi v mieste kotiev.
Riešenia problémov s kotvením
Oba nepríjemné efekty je možné pomerne účinne eliminovať zapustenou montážou kotiev s následným prekrytím tepelnoizolačnou zátkou. Avšak ani toto riešenie nemusí byť vždy stopercentne účinné, a to najmä pri použití lacných kotiev a väčším prestupom tepla (na trhu sa dá zohnať kotvy s koeficientom bodového tepelného mosta od 0 do 0,004 W/K). Na maximálne potlačenie prekresľovania kotiev je teda nutné vybrať vhodný typ kotvy, s čo najmenším koeficientom bodového tepelného mostu.
Ak je rozperná kotva zle osadená, deformovaná alebo inak poškodená a pokiaľ je to možné sa odstráni (zvyšný otvor sa vyplní tepelnoizolačným materiálom a výstužnou maltou) a nahradí novou vedľajšou rozpernou kotvou v jej blízkosti.
Návrh a legislatíva kotvenia ETICS
Navrhovanie kotiev závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je sanie vetra. Pri určovaní zaťaženia vetrom sa musí vychádzať z platných normatívnych predpisov. Od 1. apríla 2010 sú zrušené slovenské normy upravujúce podmienky navrhovania stavebných konštrukcií. Zrušené normy nahradili európske normy (EN) a ich národné aplikačné dokumenty. Pre projekčnú prax sa tak stáva aktuálna aj náhrada STN 73 0035 skupinou noriem STN EN 1990: 2009 (Eurokód. Zásady navrhovania konštrukcií) a STN EN 1991: 2007 (Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií). V súlade s normami patriacimi do tejto skupiny dochádza nielen k zmene metodiky výpočtu zaťaženia vetrom, ale aj k zmene mapy veterných oblastí, súčiniteľa vonkajšieho tlaku a čiastkového súčiniteľa pre návrhové hodnoty zaťaženia. S účinkami vetra na konštrukciu priamo súvisí navrhovanie kotiev.
Kotvy sa podľa väčšiny systémových riešení navrhujú na stopercentný účinok sania vetra a neprispievajú k prenosu ostatných zaťažení. V dosiaľ publikovaných a dostupných firemných podkladoch pre navrhovanie počtu kotiev na zhotovenie kontaktných tepelnoizolačných systémov (ETICS) sa nachádzajú iba odporúčané riešenia, ktoré v prípade stanovenia zaťaženia vetrom vychádzajú pravdepodobne z normatívnych predpisov alebo z prevzatých zahraničných predpisov (DIN, ONORM a podobne). Jednotliví výrobcovia systémov ETICS, ktorých komponenty podliehajú certifikácii podľa ETAG 004 a ETAG 014, sa pritom líšia v základnom určení počtu kotiev na štvorcový meter, v určení zvýšeného počtu kotiev v okrajovej oblasti nároží budov a v neposlednom rade aj v určení výškových pásiem. V daných materiáloch sa správne uvádza, že stanovenie počtu kotiev musí byť súčasťou statického výpočtu pre každý konkrétny prípad.
Pri návrhu kotiev projektant postupuje v súlade s STN 73 29 01, STN 73 29 02, ETAG 004, ETAG 014, STN EN 1991-1-4 Zaťaženie konštrukcií Časť 1-4: Všeobecné zaťaženie - Zaťaženie vetrom a technickou dokumentáciou ETICS. Minimálna kotevná hĺbka sa meria od nosného materiálu bez omietky. Rozperné kotvy je možné použiť iba do podkladov, ktoré sú označené na kotve a na balení.
Výber tepelnej izolácie a kotiev
Na stanovenie počtu kotiev treba špecifikovať typ tepelnej izolácie a príslušný typ kotvy. Voľba tepelnej izolácie závisí od výsledných hodnôt tepelnotechnického výpočtu (návrh minimálnej hrúbky), protipožiarnych požiadaviek, nasiakavosti, požadovaného difúzneho odporu a podobne. Výber kotiev sa riadi ich únosnosťou, montážnymi požiadavkami a podobne. V prípade panelových domov treba pri voľbe kotiev zohľadniť vlastnosti podkladového materiálu. Pri sendvičových obvodových plášťoch ide o betónovú monierku s hrúbkou len 55 až 70 mm.
V súlade s predpismi ETAG 014, ak je hrúbka podkladu, do ktorého sa má kontaktný tepelnoizolačný systém kotviť, menšia ako 100 mm, treba na stavbe realizovať skúšku kotiev (rozperiek) na vytrhnutie z podkladu. Vlastnosti podkladového betónu sa môžu výrazne líšiť v závislosti od stupňa degradácie spôsobenej poveternostnými vplyvmi (karbonizácia betónu). Pevnosť betónu treba z tohto dôvodu overiť experimentálne alebo vo výpočte rátať s nižšou triedou betónu.
Na určenie správneho typu kotvy preto treba realizovať aspoň základný prieskum s cieľom zistiť skutočnú skladbu fasádnych panelov. V mnohých stavebných sústavách sa používali takzvané krajské varianty obvodových plášťov, pri ktorých obvodový plášť nebol súčasťou záväzného typového podkladu. To znamená, že v rovnakej stavebnej sústave sa mohol použiť sendvičový typ obvodového plášťa, ale aj jednovrstvový fasádny panel. Ako príklad možno uviesť konštrukčný systém VVÚ ETA, v ktorom sa v prípade pražského variantu používal sendvičový plášť a v stredočeskom variante plášť pórobetónový. Výnimkou nie je ani materiálová variabilita. Veľká materiálová variabilita je typická pre konštrukčný systém T 06 B s obvodovým plášťom z keramzitbetónu, troskakeramzitbetónu, expandokeramzitbetónu. Pri konštrukčnom systéme T 08 B sa realizoval obvodový plášť z jednovrstvových pórobetónových dielcov, v konštrukčnom systéme PS 69 sendvičový alebo keramzitbetónový obvodový plášť a podobne. Štítové steny, ktoré tvoria nosnú konštrukciu, sú spravidla doplnené rozličnými obkladovými panelmi s ľahkými plnivami.
Výpočet a rozmiestnenie kotiev
Minimálne množstvo kotiev, aby doska bola zakotvená po obvode aj v ploche je 6 ks / m2. Kotvenie tepelnoizolačných dosiek z minerálnej vlny (MW) s kolmou orientáciou vlákien (lamely) sa vykonáva podľa kotviaceho plánu. Nutnosť použitia kotiev a ich presný počet na m2 udáva výrobca systému, napr. systém Weber Terranova, štandardne sa počet kotiev pohybuje v počte 6-8ks na m2 s priemerom prídržného taniera min. 60mm pri izolante ISOVER TF Profi, a v počte 1ks/doska ISOVER NF333 s priemerom prídržného taniera 140mm.
Samotný výpočet počtu kotiev musí spĺňať podmienku spoľahlivosti, teda Rd > Sd, pričom Rd je návrhová hodnota zaťaženia kotvy a Sd je návrhová hodnota účinkov sania vetra. Hodnotu Rd treba určiť ako menšiu z hodnôt odporu proti pretiahnutiu kotvy z počtu kotiev na 1 m2 umiestnených na ploche kotevnej dosky a v škárach medzi doskami, vydelenú národným bezpečnostným súčiniteľom (uvádzajú ho výrobcovia tepelnoizolačných systémov na základe skúšok), alebo ako hodnotu odporu počtu kotiev na 1 m2 proti vytrhnutiu z podkladu podľa ETAG 014, opäť vydelenú čiastkovým súčiniteľom bezpečnosti.
Vplyv hrúbky izolácie na únosnosť a testovanie
Vzhľadom na požiadavku zvyšovať energetickú hospodárnosť budov dochádza pri zatepľovaní obvodových plášťov budov k zväčšovaniu hrúbky tepelnej izolácie v ETICS z dôvodu splnenia požiadaviek na tepelnoizolačné parametre obvodových stien. Z tohto dôvodu vznikajú požiadavky od výrobcov/zhotoviteľov ETICS na zabudovanie väčších hrúbok tepelnej izolácie v ETICS. Pri väčších hrúbkach tepelnej izolácie, až do hodnoty 200 mm, pôsobenie vlastnej tiaže tepelnej izolácie a ostatných komponentov v ETICS má nezanedbateľný vplyv na únosnosť v porovnaní s používaním tepelnej izolácie menších hrúbok. Nariadenie o stavebných výrobkoch 305/2011 opisuje postup pre posudzovanie stavebného výrobku ETICS. Zvyšovanie hrúbky tepelnej izolácie znamená v ETICS riziko zabezpečenia odolnosti voči vertikálnemu zaťaženiu.
Jestvujúce skúšobné metódy podľa ETAG 004 - vyvlečenie kotviacich prvkov, skúška statického bloku, skúška nadvihovania vetrom sú metódy na posúdenie ETICS na odolnosť proti vetru. Predpis ETAG 004 nezahŕňa vlastnosť „Odolnosť ETICS proti vertikálnemu zaťaženiu“. TSÚS v rámci výskumného projektu v spolupráci s výrobcom ETICS vytvoril 4 konfigurácie (skladby ETICS bez povrchového súvrstvia) a vykonal skúšanie podľa existujúcej skúšobnej metódy „Skúška pretvorenia“ (únosnosť mechanického upevnenia) podľa ETAG 004. Táto skúška nie je priamo určená na overenie charakteristiky „Odolnosti ETICS proti vertikálnemu zaťaženiu“, avšak dá sa použiť na overenie pretvorenia ETICS na zaťaženie pri porušení.
Experimentálne skúšky únosnosti kotiev
Výrobca pripravil v TSÚS pod dohľadom pracovníkov skúšobného laboratória pobočky v Bratislave štyri vzorky o rozmeroch 1500 mm × 1000 mm podľa inštrukcií uvedenej v skúšobnej metóde v ETAG 004, čl. 5.1.4.2.1. Na dosku z betónu s hladkým povrchom o rozmere 1 000 mm × 2 000 mm a hrúbke 100 mm sa položili na doraz dve dosky minerálnej vlny s upraveným rozmerom 500 mm × 1000 mm a dve dosky s upraveným rozmerom 500 mm × 500 mm (MW- EN 13162 - T5-CS(10)40-TR15-WS-WL(P)-MU1, hrúbka 200 mm).
Piesok sa aplikoval na betónovú dosku pod dosky tepelnej izolácie, aby sa mohla vzorka posúvať. Následne sa aplikovala základná vrstva, do ktorej sa zatlačila sklotextilná mriežka s plošnou hmotnosťou 145 g/m2 podľa pokynov výrobcu ETICS. Na betónovú dosku s hladkým povrchom o rozmere 1 000 mm × 2 000 mm a hrúbke 100 mm sa nalepili dve dosky minerálnej vlny s upraveným rozmerom 500 mm × 1000 mm a dve dosky s upraveným rozmerom 500 mm × 500 mm (MW- EN 13162 - T5-CS(10)40-TR15-WS-WL(P)-MU1, hrúbka 200 mm). Lepiaca malta sa aplikovala na dosky tepelnej izolácie a doska sa prilepila na betónový podklad. Dosky tepelnej izolácie sa upevnili skrutkovacími kotviacimi prvkami. Následne sa aplikovala základná vrstva, do ktorej sa zatlačila sklotextilná mriežka podľa pokynov výrobcu ETICS.
ETICS - 4 konfigurácie bez penetračnej vrstvy a povrchovej vrstvy bol zaťažený simulovaným vertikálnym zaťažením vetra 2 000 Pa vo vertikálnom smere prostredníctvom penového bloku a záťaže. Súčasne sa postupne zaťažovali všetky skúšobné vzorky prostredníctvom sklotextilnej mriežky horizontálnym ťahovým zaťažením s riadenou deformáciou rýchlosťou 1 mm/min. Počas skúšky sa zaznamenali hodnoty absolútneho pretvorenia skúšobných vzoriek vzhľadom na betónovú dosku a hodnoty odpovedajúcich zaťažení. Snímače pretvorenia sa umiestnili na sklotextilnej mriežke v tesnej blízkosti všetkých štyroch rohov dosky z minerálnej vlny a tiež na sklotextilnej mriežke v strede spodnej zadnej hrany minerálnej dosky (vzdialenejšia hrana od upínacích čeľustí). Závislosť deformácie od zaťaženia až do porušenia sa zaznamenala v digitálnej forme a grafická interpretácia závislosti týchto dvoch sledovaných veličín je vykreslená v grafickej forme, z ktorej sa vyhodnotilo pretvorenie Ue zodpovedajúce medzi pružnosti. Max. Deformácia pri max.
Na základe experimentálne získaných výsledkov vodorovných posunutí dosiek ako segmentov ETICS, odpovedajúcich hodnôt skúšobnej sily a zistených porušení je možné formulovať nasledovné závery. Z porovnania získaných výsledkov identického spôsobu uchytenia ETICS, ale s použitou tepelnou izoláciou rozdielnych parametrov pevnosti v ťahu kolmo na rovinu je evidentný rozdiel v porovnaní experimentálne zistených hodnôt veľkosti posunutí v smere dosky ako aj v silách, ktoré pri rovnakom zaťažení pôsobia na jednu kotvu v prospech tepelnej izolácie TR15. Tepelná izolácia z minerálnej vlny so zmenšujúcou sa objemovou hmotnosťou výrazne ovplyvňuje znižovanie mechanických vlastností ako sú pevnosť v t'ahu kolmo na rovinu dosky a pevnosť v šmyku a modul pružnosti v šmyku. Otázkou ostáva, či sa mechanické vlastnosti menia so zväčšujúcou sa hrúbkou tepelnej izolácie. Požiadavka ETAG 004: 2013 predpisuje skúšku pevnosti v šmyku a modul pružnosti v šmyku tepelnej izolácie s hrúbkou 60 mm. Pravdepodobne takto získaný parameter nie je reprezentatívny i pre hrúbku tepelnej izolácie. Jestvujúce kotviace prvky použiteľné do ETICS samostatne bez použitia lepiacej malty dostatočne nezabezpečujú prenos vertikálneho zaťaženia ETICS. Lepiaca malta v mechanicky upevnenom ETICS s doplnkovým lepením má výrazný podiel na prenose vertikálneho zaťaženia ETICS. Lepiaca malta je preto neopomenuteľným komponentom ETICS i v ETICS mechanicky upevnenom s pomocným lepením.
Zaťaženie vetrom a prípadové štúdie
Zaťaženie vetrom hrá zásadnú úlohu tak pri návrhu vlastnej nosnej konštrukcie, ako aj pri návrhu obalových konštrukcií panelových domov. Bežne sa vyskytujú panelové domy s výškou viac ako 30 m (výška typizovaného 12-podlažného panelového domu bez podnože je 33,6 m). Možno sa stretnúť aj s bytovými domami postavenými z typizovaných prvkov panelových sústav, predovšetkým T 06 B, ktoré majú maximálne 14 podlaží, teda výšku asi 40 m.
Porovnanie počtu kotiev na realizáciu ETICS sa uskutočnilo na modelovom príklade budovy umiestnenej v Prahe, Londýne a Haagu. Počítalo sa s kotvami EJOT NTK U a kotvami Baumit KeberAnker 138. Pri návrhu sa bral do úvahy odporúčaný počet kotiev v rámci systémového riešenia jednotlivých výrobcov kontaktných tepelnoizolačných systémov. Modelová budova mala šírku 14 m, dĺžku 40 m a výšku 35 m. Budova s danými rozmermi reprezentuje typ stavby podobnej doskovému domu konštrukčného systému VVÚ ETA s 12 + 1 podlažím.
Aj keď Londýn patrí do nižšej veternej oblasti ako Praha (rýchlosť vetra 20 m/s), výsledok dynamického tlaku vetra je ovplyvnený kategóriou terénu v otvorenej delte rieky Temža (kategória II.). V prípade Haagu ide o mesto na pobreží mora (kategória terénu 0) s rýchlosťou vetra 30 m/s. Pre budovu v Londýne sa stanovil počet kotiev. Z porovnania s odporúčanými počtami kotiev dodávateľov kontaktných tepelnoizolačných systémov firiem Baumit, STO a Knauf možno vidieť, že niektoré by neboli na strane bezpečnosti. Ešte menej priaznivo vychádza porovnanie identickej budovy postavenej v Haagu.
Z uvedeného rozboru vyplýva, že hodnoty zaťaženia vetrom určené na základe výpočtu v súlade s STN EN 1991-1-4: 2007 (Eurokód 1. Zaťaženia konštrukcií. Časť 1-4: Všeobecné zaťaženia. Zaťaženie vetrom) môžu dosahovať predovšetkým v okrajových pásmach panelových budov vyskytujúcich sa na území Česka, ale aj Slovenskej republiky návrhové hodnoty väčšie ako 3 kN/m2 (na porovnanie - napríklad pri použití rozperných kotiev EJOT NTK U treba na prenesenie tohto zaťaženia použiť až 16 ks rozperných kotiev na štvorcový meter). V porovnaní s predpismi aplikovanými na základe STN 73 0035 sa menia nielen výškové pásma zaťaženia, ale predovšetkým dĺžka okrajovej oblasti (nárožia), kde sa prejavujú zvýšené účinky sania vetra. Vzhľadom na to, že certifikácia kotviacich prvkov (rozperných kotiev) plne zabezpečujúcich nosnosť ETICS na účinky sania vetra sa vykonáva v súlade s európskymi návodmi na európske technické osvedčovanie výrobkov (ETAG), musí aj statický výpočet ich počtu a rozmiestnenia na fasáde, vrátane určenia zaťaženia, zodpovedať európskym normám. Statický výpočet treba vypracovať vždy pre konkrétne geografické podmienky. Za vypracovanie dokumentácie je zodpovedný projektant, nie dodávateľ kotiev alebo kontaktného tepelnoizolačného systému.
Správne kotvenie a prevencia chýb
Už pri navrhovaní zateplenia určite odporúčame kontaktovať odborníka, ktorý s vami preberie jednotlivé časti procesu zatepľovania a usmerní vás. Výber kvalitného a vhodného materiálu je totiž len jedným z predpokladov správneho a účinného zateplenia. Tým ďalším je bezpochyby správna a odborne vykonaná montáž. Jednou z veľmi dôležitých častí zatepľovania je správne ukotvenie fasádneho polystyrénu. Vykonáva sa pomocou fasádnych hmoždiniek a fasádneho tanierika. Spôsoby kotvenia môžu byť rôzne, vo všeobecnosti sa ale odporúča aspoň 6 - 12 fasádnych kotiev na 1 m2. Po zatvrdnutí fasádneho lepidla sa hmoždinky umiestňujú do vyvŕtaných dier v murive. V tomto bode si treba dať veľký pozor na zatvrdnutie lepidla (môže trvať až 2-3 dni), aby ste zabránili dodatočným pohybom izolácie, aj milimetrový pohyb totiž môže byť problémom.
Časté chyby pri zatepľovaní
Aké sú ďalšie časté chyby pri zatepľovaní? Je potrebné uvedomiť si, že čiastočné zateplenie fasády nemá prakticky žiadny význam, bohužiaľ, v záujme čo najväčšieho šetrenia sa niekedy v praxi stretávame aj s takýmito príkladmi. Ďalšou z častých chýb je úplné nezateplenie, prípadne nesprávne zateplenie soklovej časti. Ak sa chcete o zatepľovaní sokla dozvedieť viac, určite nevynechajte náš článok na túto tému. Na záver zdôraznime ešte jednu dôležitú zásadu. Tou je pravidlo, že podklad pod zateplením musí byť perfektne vyčistený, hladký a tiež dokonale vysušený. Ak aj ide o staršiu stavbu, vždy je v prvom rade potrebné spoľahlivo odstrániť príčiny vzniku vlhnutia fasády. Množstvo havárií spôsobených odtrhnutím tepelnoizolačného systému od podkladu bohužiaľ svedčí skôr o opaku. Ďalšou príčinou havárií je aj neodborne realizovaná inštalácia systému.