Tehla je druh stavebného materiálu, ktorý má za sebou tisícročia vývoja a využitia v stavebníctve. Jej latinský názov je tehla, čo poukazuje na jej dlhú a bohatú históriu.
Vyrobená formovaním hliny do pravidelných útvarov najčastejšie kvádrov s pomerom strán 4:2:1, tehla je jedným z najstarších stavebných materiálov vytvorených človekom. Vznikla v dôsledku potreby nahradiť stavebný kameň všade tam, kde nebol ľahko dostupný. Má dlhodobú históriu, ktorá preverila jej kvalitu a tak sa stala nadčasovým materiálom.
Prírodné zloženie tehly a výroba, ktorá neohrozuje životné prostredie, z nej robí ekologický materiál vyhovujúci aj súčasným požiadavkám. Okrem toho je recyklovateľná, má dlhú životnosť, je odolná vode, poveternostným podmienkam, chemikáliám a aj voči požiaru.
História tehly
Poznaním histórie materiálu sa dá o ňom veľa naučiť. Podľa Kadira a Mohajeraniho, prvé, ručne tvarované hlinené tehly pochádzajú niekedy z obdobia 14 000 rokov pred Kristom. Našli sa v spodných vrstvách riečnych usadenín Nílu v Egypte. Najstaršie tehly z tvarovaného bahna pochádzajú z obdobia okolo roku 7 500 pred Kr. a našli sa v Tell Aswad, v regióne horného Tigrisu. Od roku 7 400 pred Kr. sa tehlové murivo využívalo aj v Çatalhöyüku.
Prvé zmienky o použití tehál s rozmerom 400x150x100mm pochádzajú z roku 7 200 pred Kr. Prelom v stavebníctve nastáva okolo roku 5 000 pred Kr., kedy boli objavené vypaľované tehly. V neolitickej Číne boli objavené najstaršie pálené tehly z roku 4 400 pred Kr. v oblasti Čcheng-tchou-šan. Boli vyrobené z červenej hliny, vypálené pri viac ako 600°C a použité ako podlaha v obydliach.
V období okolo roku 3 300 pred Kr. a potom okolo rokov 3 000 až 2 000 pred Kr. sa na zdobenie a ochranu stien používali kúsky podobné dlaždiciam. Prvé tehlové steny a stropy sa v Číne objavili až okolo roku 300 pred Kr. V 15. až 17. storočí bol prebudovaný Veľký čínsky múr do podoby, ako ho poznáme dnes, s použitím pálených tehál.
Tehla v starovekých civilizáciách
Používanie pálených tehál si osvojili aj prvé civilizácie okolo Stredozemného mora, vrátane Grékov a Rimanov. Rimania z tehál stavali múry, oblúky, pevnosti, akvadukty a podobne. Východorímska ríša používala tehly vo veľkom a stavala celé steny. Byzantskí stavitelia vytvorili zložité lepené vzory, jedinečné v danom regióne. Typické boli maltové škáry, ktoré boli niekedy širšie než samotné tehly. Dokonalým príkladom byzantského muriva je kostol Hagia Sofia postavený v Konštantínopole (súčasný Istanbul) v roku 532.
Rimania priniesli tehly aj do Británie, ktorú ovládali do 5. storočia. Po ich odchode v roku 412 nášho letopočtu tu tehliarske remeslo upadlo.
Za zmienku stoja aj moslimské budovy, ktoré boli v 7. a 8. storočí postavené z nepálených aj pálených tehál štvorcového tvaru. Hlavne v sakrálnych stavbách sa objavovali dôkladne prepracované geometrické tehlové vzory. Najlepším príkladom je zachovalá Hrobka Saminidov zo 7. storočia.
Tehla v stredovekej Európe
V ranom stredoveku sa tehly používali menej, s výnimkou Pádskej nížiny v severnom Taliansku, kde bola výroba hlinených tehál ideálna, vzhľadom na nedostatok kameňa. Tehly, ktoré sa používali, mali hrubý, obdĺžnikový tvar, čím sa líšili od tých, ktoré používali Rimania (ploché dosky štvorcového tvaru). Tieto tehly sa vyvinuli v talianskom meste Ravenna v 6. storočí a rozšírili sa po celej Pádskej nížine, kde sa používali až do 15. storočia.
V 12. storočí sa výroba tehál začala postupne obnovovať.
Priemyselná revolúcia a tehliarstvo
S nástupom priemyselnej revolúcie a nárastom počtu tovární, prudko vzrástla aj výroba tehál, ktoré boli lacnejšie a jednoduchšie na použitie, než kameň. V prvej polovici 19. storočia sa výroba tehál postupne mechanizovala. Pravdepodobne prvý úspešný stroj na výrobu tehál si nechal patentovať Henry Clayton z Anglicka v roku 1855.
Región okolo rieky Hudson v štáte New York sa koncom 19. storočia stal najväčším výrobcom tehál. Na prelome 19. a 20. storočia tehly vytláčajú železo a betón, ktoré sú vhodnejšie na stavby vysokých budov. Koncom 20. storočia sa tak tehly stali doménou pri stavbe malých a stredne veľkých budov.
Tehla na území Slovenska
Okolo roku 150 sa hranice Rímskej ríše posunuli až k brehom Dunaja. Podľa Bazovského sa tak naše územie dostalo na rozhranie dvoch civilizácií. Na stavby v mestách Panónie sa okrem kameňa a dreva používa aj tehla - ktorú tu dovtedy nepoznali. Na stavbu stien sa väčšinou používali nepálené tehly, a pálené mali svoje využitie v stavbách s podpodlahovým vykurovaním a na strechy.
Z 2. storočia pochádzajú zvyšky vojenského tábora Gerulata v Rusovciach. V druhej polovici 2. storočia. To, že tieto stavby postavili rímski legionári, potvrdzujú aj nálezy rôzne kolkovaných tehál. Čurný uvádza, že rímske tehly sa na našom území našli aj v Dúbravke, na Bratislavskom hrade, na Devínskej Kobyle, vo Veľkom Kýre, v Cíferi - Páci a ďalších lokalitách. Kým nepálené tehly pochádzali zrejme z lokálnych zdrojov, pálené tehly museli byť dovážané z rímskeho údolia.
Spolu s rímskymi jednotkami po roku 476, vymizla zo slovenského územia aj znalosť výroby tehál. Opäť sa objavila až v 9. - 10. storočí. Prvým stredovekým objektom z pálených tehál na území Slovenska je rotunda v Bíni, ktorá podľa Slivku pravdepodobne pochádza už z 10. storočia.
Výrobu pálených tehál na území Slovenska zaviedli Taliani, ktorí tu postavili niekoľko významnejších kostolov v priebehu 11. a 13. storočia. Výstavba tehlových stavieb prebiehala aj počas Nemeckej kolonizácie slovenského územia v 12. a od polovice 13. - 15. storočia.
V priebehu celého stredoveku bola tehla na Slovensku využívaná skôr ako doplnkový materiál popri kameni a používala sa na stavbu klenieb a špaliet okien a dverí. V tomto je výnimkou mesto Trnava, kde v stredoveku použili tehlu na stavbu meštianskych domov aj hradieb. Podľa Mencla sú ďalšou výnimkou kostoly na južnom Slovensku z 13. storočia.
Výraznejší rozmach tehliarstvo zaznamenalo v 14. a 15. storočí a súviselo s výstavbou nesakrálnych tehlových budov v mestách a väčších obciach. Písomné zmienky o tehliarskej výrobe na Slovensku sú veľmi ojedinelé, no je možné ich nájsť v Bardejove, Bratislave a Košiciach z konca 14. storočia a začiatku 15. storočia. Slivka udáva, že v Bratislave sa v 15. storočí nachádzalo viacero hlinísk, napríklad na konci Schöndorfskej (Obchodnej) ulice.
Okolo 15. storočia tehliarstvo veľmi nevynášalo, no zmenilo sa to so zvýšeným záujmom o tehlu, ako nehorľavý stavebný materiál, v 16. storočí. V dôsledku hrozby Tureckých útokov po roku 1526 sa tehla stala dôležitým prvkom pri budovaní protitureckých pevností a posilnil sa štátny a vojenský dohľad Uhorska nad tehliarskou výrobou. Došlo k zvýšeniu produkcie tehál a zmenila sa aj tvarová škála výrobkov. Na slovenskom území stála v centre protitureckej obrany pevnosť Nové Zámky.
Od počiatku novoveku bola výroba tehál vo väčších panstvách a mestách orientovaná na pokrytie vlastných potrieb. Mrva udáva, že v roku 1579 bola v Nitre postavená tehliarska pec, kde sa pálili tehly na opravu a stavbu hradu. Taktiež v 16. storočí sa na červenokamenskom panstve začali vypaľovať tehly kvôli výstavbe hradu. Až po jeho dokončení v roku 1556 sa začala výroba tehál orientovať aj na trh.
Panská tehelňa v Budmericiach vyrábala tri druhy tehál: klenbové, múrové a tehlové dlaždice. V Bardejove bola v 16. storočí.
Výroba tehál v minulosti
Tehliarska výroba bola manuálna a sezónna, závislá od počasia. Príprava hliny spočívala v odstátí na halde (pokojne aj rok) a následne sa z nej pridaním vody nohami miesilo plastické cesto. Z toho sa ručne alebo pomocou drevených foriem tvarovali tehly. Surové tehly sa v lete vysušili a pripravili na výpal v zastrešených sušiarňach.
Po spoločenských nepokojoch v prvej polovici 17. storočia došlo na Slovensku k úpadku tehliarskej výroby. K jej obnoveniu došlo až na prelome 17. a 18. storočia. O lokálnych tehliarskych prevádzkach existuje z tohto obdobia len málo záznamov. V období okolo roku 1550 sa spomína mestská tehelňa v Skalici. Zo začiatku 17. storočia pochádzajú písomné zmienky o existencii a činnosti tehliarskej pece v Modre. V Prešove tehelňa generovala zisk už v roku 1613. Prvá písomná zmienka o výrobe tehál v Pezinku je z roku 1614 a ďalšia sa nachádza aj v privilégiu kráľa Mateja II. z 31. marca 1615. Ďalšie tehelne sa v priebehu 17. storočia.
Napriek zavádzaniu nových náradí a jednoduchých strojov, uľahčujúcich tehliarsku výrobu, na území Slovenska aj na prelome 18. a 19. storočia prevládala malokapacitná, ručná výroba tehál a škridiel. V mestskom protokole Ilavy z roku 1751 sa nachádza starý písomný doklad o existencii tehliarskej výroby, ktorej majiteľom bol gróf Königsegg.
S koncom 18. storočia sa budovanie tehelní výrazne rozmáha. Na rozvoj tehliarskej výroby mala vplyv aj výstavba železničných tratí, s ktorou vyvstal tvrdý konkurenčný boj medzi fabrikami rôznych veľkostí.
Typy tehál a ich výroba
V závislosti od spôsobu použitia, veľkosti, tvaru či použitého materiálu existuje niekoľko rôznych typov tehál. Medzi základné typy patria tehly pálené, nepálené, chemicky tvrdené tehly a tehly z lisovanej zeminy. Okrem hliny môžu byť tehly vyrobené aj z bridlice, kremičitanu vápenatého, betónu alebo tvarované z kameňa.
Nepálené tehly
Nepálené tehly sa dodnes vyrábajú po celom svete. Aj keď sa líšia použité metódy výroby, materiál zostáva relatívne rovnaký. Základom je zmes piesku, hliny a bahna v kombinácii s nasekanou slamou alebo trusom ako temperovacím a spojovacím činidlom. Pri výrobe sa zmes zmieša s vodou tak aby vznikla tuhá hmota, ku ktorej sa potom pridá nasekaná slama v pomere 1:5. Táto hmota sa dôkladne premiesi a nechá sa jednu - dve noci odležať.
Na formovanie tehál sa používajú jednoduché drevené obdĺžnikové formy. Vytvarované tehly sa sušia na slnku 3 dni z každej strany a potom ďalej až dokým ich netreba použiť. Priemerný čas schnutia je 8 až 9 dní.
Pálené tehly
Základom pálených tehál sú prírodné materiály ako hlina a bridlica. Pálené tehly sa vyznačujú svojou trvácnosťou a minimálnymi nárokmi na údržbu. Tento proces je najbežnejší a ekonomicky najvýhodnejší.
Používa sa rozomletá hlina s obsahom piesku 25 - 30 %, ktorá sa zmieša s vodou na požadovanú konzistenciu. Následne sa lisuje do oceľových foriem za pomoci hydraulického lisu. Metóda suchého lisovania je podobná ako predchádzajúca, ale pracuje s oveľa hrubšou hlinenou zmesou, takže vznikajú tehly s ostrejšími hranami.
Hlina používaná na extrudované tehly sa mieša s 10 - 15 % vody (tuhé vytláčanie) alebo 20 - 25 % vody (mäkké vytláčanie). Zmes sa následne pretlačí cez matricu a vznikne z nej dlhý pás požadovanej hrúbky a šírky. Väčšina tehál na konštrukcie sa vyrába týmto spôsobom, pretože výsledné tehly sú hutné a tvrdé. Matrica môže byť použitá aj na vytvorenie otvorov a perforácií, ktoré znižujú množstvo použitej hliny. Tehly si pri tom zachovávajú svoju pevnosť, ale sú ľahšie a majú lepšie termoizolačné vlastnosti než plné tehly.
Pred vypaľovaním sa takto narezané tehly spevňujú sušením po dobu 20 až 40 hodín pri teplote 50 - 150 stupňov. Farba pálených tehál závisí od obsahu chemických a minerálnych látok, teploty výpalu a atmosféry v peci. Napríklad vyšší obsah železa spôsobuje ružové zafarbenie, vápenec zas biele alebo žlté. Väčšina tehál sa vypaľuje do rôznych červených odtieňov. Pri teplote nad 1300 stupňov sa farba mení na tmavočervenú, fialovú a potom hnedú alebo sivú.
Chemicky tvrdené tehly
Tieto tehly sa vyrábajú zmiešaním vápenca s kremeňom, drveným pazúrikom alebo kremičitanom spolu s minerálnymi farbivami. Vzniknutá zmes sa po odstátí lisuje do foriem a dve až tri hodiny tvrdne v autokláve, kde pôsobenie tepla a tlaku urýchli chemické tvrdnutie. Tieto tehly môžu byť vyrobené v rôznych farbách.
Betónové tehlové bloky
Betónové tehlové bloky majú zvyčajne svetlosivú farbu a skôr sa vytvrdzujú ako vypaľujú. Takéto tehly sa väčšinou vyrábajú z mierne navlhčenej miestnej zeminy.
Hyper lisovaná tehla
Hyper lisovaná tehla je všestranný stavebný a dokončovací materiál a je široko používaný na stavbu budov, obkladanie fasád a dokončovanie malých architektonických foriem. Hyper lisovaná tehla je umelý kameň, na výrobu ktorého sa používa žulové preosievanie, škrupina, voda a cement. Cement v takýchto kompozíciách pôsobí ako spojivo a jeho podiel vo vzťahu k celkovej hmotnosti nie je zvyčajne menší ako 15%. Ako surovina sa môže použiť aj banský odpad a vysokopecná troska.
Farba výrobkov závisí od toho, ktorý z týchto komponentov sa použije. Podľa svojich výkonových charakteristík má materiál veľmi podobné vlastnosti ako betón a vyznačuje sa vysokou pevnosťou a odolnosťou voči agresívnym vplyvom prostredia. Z hľadiska spoľahlivosti a trvanlivosti nie je lisovaná tehla v žiadnom prípade nižšia ako u modelov slinku a môže byť použitá ako hlavný stavebný materiál pri stavbe hlavných stien. Vizuálne je to trochu pripomínajúce prírodný kameň, čo ho robí široko používaným pri navrhovaní fasád budov a plotov.
Vlastnosti hyper lisovanej tehly
Hlavnými vlastnosťami hyper lisovanej tehly, ktorá určuje jej pracovné vlastnosti, sú hustota, tepelná vodivosť, absorpcia vody a odolnosť proti mrazu.
- Pevnosť: Pevnosť hyper-lisovanej tehly je do značnej miery určená hustotou materiálu, ktorý je v priemere 1600 kg / m3. Každá séria umelého kameňa zodpovedá špecifickému indexu pevnosti, ktorý sa označuje ako M (n), kde n označuje pevnosť materiálu, ktorý sa pre betónové výrobky pohybuje v rozmedzí od 100 do 400 kg / cm2. Modely s indexom M-350 a M-400 majú teda najlepšie indikátory sily.
- Tepelná vodivosť: Schopnosť materiálu šetriť teplo a možnosť jeho využitia na výstavbu obytných domov závisí od tohto ukazovateľa. Plnohodnotné hyper-lisované modely majú nižší index tepelnej vodivosti, rovný 0,43 konvenčným jednotkám. Pri použití takéhoto materiálu je potrebné mať na pamäti, že nie je schopný udržať teplo vo vnútri miestnosti a bude ho voľne odstraňovať von. Toto by sa malo brať do úvahy pri výbere materiálov na výstavbu hlavných stien av prípade potreby prijať ďalší súbor opatrení na ich izoláciu. Duté porézne modely majú najvyššiu tepelnú vodivosť, rovnú 1,09 konvenčných jednotiek.
- Mrazuvzdornosť: Mrazuvzdornosť hyper-lisovaných výrobkov je indikovaná indexom F (n), kde n je počet cyklov zmrazovania a rozmrazovania, ktoré materiál môže prenášať bez straty svojich hlavných pracovných vlastností. Tento ukazovateľ je značne ovplyvnený pórovitosťou tehál, ktorá sa vo väčšine modifikácií pohybuje od 7 do 8%.
- Absorpcia vody: Absorpcia vody z tehál indikuje, koľko vlhkosti môže kameň absorbovať v určitom čase.
Výroba hyper lisovanej tehly
Hyper lisovanie je nespálenou výrobnou metódou, pri ktorej sa vápenec a cement zmiešajú, zriedia vodou a po pridaní farbiva dobre premiešajú. Metóda polosuchého lisovania zahŕňa použitie veľmi malého množstva vody, ktorej podiel nepresahuje 10% celkovej suroviny. Potom sa z výslednej hmoty vytvoria duté alebo plnohodnotné tehly, ktoré sa zasielajú pod tlakom 300 ton. Potom sa tácka s polotovarmi umiestni do parnej komory, kde sa pri teplote 70 ° C produkty uchovávajú 8 až 10 hodín. V štádiu pary sa cementu podarí zachytiť vlhkosť, ktorú potrebuje, a tehla získava až 70% svojej pevnosti. Zostávajúcich 30% výrobku sa dostane do mesiaca po výrobe, po ktorom sa stanú plne pripravené na použitie.
Suchá lisovaná tehla nemá po výrobe cementový film a v dôsledku toho má omnoho vyššie lepiace vlastnosti ako betón. Neprítomnosť filmu zvyšuje schopnosť materiálu k samovoľnému vetraniu a umožňuje stenám dýchať. Okrem toho majú výrobky hladký povrch a pravidelné geometrické tvary. To značne uľahčuje prácu murárov a umožňuje vám robiť murivo presnejšie.
Klasifikácia a využitie
Klasifikácia hyper-lisovanej tehly sa vyskytuje na niekoľkých miestach, z ktorých hlavným je funkčný účel materiálu. Medzi bežnými modelmi rozlišujeme korpulentné a duté výrobky. Prvý sa vyznačuje neprítomnosťou vnútorných dutín, vysokou hmotnosťou a vysokou tepelnou vodivosťou. Pre výstavbu bývania takýto materiál nie je vhodný, ale pri stavbe oblúkov, stĺpov a iných malých architektonických foriem používaný veľmi často. Duté modely vážia v priemere o 30% menej ako ich plné náprotivky a vyznačujú sa nízkou tepelnou vodivosťou a miernejším skreslením teploty.
Zaujímavým variantom hyperpresnej dutej tehly je model „Lego“, ktorý má 2 priechodné otvory o priemere 75 mm. Tehla dostala svoj názov vďaka vizuálnej podobnosti s detským dizajnérom, v ktorom zvislé otvory slúžia na spojenie prvkov. Pri pokladaní takého kameňa je v zásade nemožné vystúpiť a rozbiť poriadok.
Lícová tvárnica je k dispozícii vo veľmi širokom rozsahu. Okrem hladkých modelov existujú zaujímavé možnosti, ktoré napodobňujú prírodný alebo divoký kameň. A ak s prvým všetko je viac či menej jasné, potom sa tieto nazývajú roztrhaný alebo drvený kameň a vyzerajú veľmi nezvyčajné. Povrch takýchto výrobkov má početné triesky a je posiaty sieťou malých trhlín a výtlkov.
Ďalším kritériom pre klasifikáciu tehál je jej veľkosť. Hyper-lisované modely sú k dispozícii v troch tradičných veľkostiach. Dĺžka a výška výrobkov sú 250 a 65 mm a ich šírka sa môže líšiť.
Hyperpresované modely sú ideálnym materiálom na vytváranie komplexných reliéfnych povrchov a môžu byť podrobené akémukoľvek mechanickému spracovaniu. Kameň je považovaný za skutočný prínos pre dizajnérov a umožňuje im vykonávať najodvážnejšie rozhodnutia. Jeho použitie by sa však malo riadiť viacerými odporúčaniami. Pri stavbe plotov a fasád je teda potrebné spevniť murivo pozinkovanou mriežkou s malými článkami. Okrem toho je žiaduce vytvoriť medzery pre tepelnú rozťažnosť, umiestniť ich každé 2 cm.
Vo všeobecnosti sa neodporúča používať na výstavbu nosných stien obytných budov plnohodnotné, hyperpresované tehly.
Nevýhody a riešenia
Nevýhody hyperprimovaných tehál zahŕňajú veľkú hmotnosť materiálu. Je povinná zmerať maximálne prípustné zaťaženie základu hmotou muriva. Okrem toho, kameň je náchylný k miernej deformácii v dôsledku tepelnej rozťažnosti materiálu, a časom môže začať napučať a prasknúť. Zostáva murivo uvoľnené a je možné z neho čerpať tehlu. Pokiaľ ide o trhliny, môžu dosiahnuť šírku 5 mm a meniť ju počas dňa. Tak, ako sa fasáda ochladzuje, trhliny sa výrazne zvyšujú a keď sa ohrievajú, klesajú. Takáto mobilita muriva môže spôsobiť veľa problémov so stenami, ako aj s bránami a bránami, postavenými z masívnych tehál.
Keď je budova už postavená, počas jej prevádzky sa často vytvárajú belavé škvrny a škvrny, ktoré sa nazývajú výkvety. Dôvodom ich vzniku je priechod pórov kameňa vody obsiahnutého v cementovej malte, počas ktorého sa soľ usadzuje na vnútornej strane tehly. Ďalej soľ vyčnieva na povrch a kryštalizuje. Na zabránenie alebo minimalizáciu výskytu výkvetov sa odporúča použiť cementovú značku M400, pričom percento rozpustných solí je veľmi nízke. Roztok premiešajte tak silno, ako je to len možné, a snažte sa ho nezanechať na povrchu kameňa. Okrem toho je nežiaduce zapojiť sa do výstavby v daždi a po ukončení každej etapy práce je potrebné murivo zakryť plachtou. Ak sa výkvetky stále objavili, je potrebné zmiešať 2 polievkové lyžice. lyžicu 9% octu s liter vody a liečiť belavé škvrny. Ocot sa môže nahradiť soľným roztokom alebo 5% kyselinou chlorovodíkovou. Dobré výsledky sa získajú spracovaním stien pomocou „Facade-2“ a „Tiprom OF“. Spotreba prvej drogy bude pol litra na m2 plochy a druhá 250 ml.
Opierajúc sa o odborný názor staviteľov, hyper-lisované tehly vykazujú vynikajúcu priľnavosť s cementovou maltou, ktorá prevyšuje hodnotu keramických tehál o 50-70%. Okrem toho je index vnútornej hustoty muriva betónových výrobkov 1,7-krát vyšší ako rovnaké hodnoty keramických výrobkov. Rovnaká situácia s vrstvenou silou, je tiež vyššia v hyperpressed tehly. K dispozícii je tiež vysoká dekoratívna zložka materiálu. Domy lemované hyperpressed kameň vyzerajú veľmi dôstojne a bohaté.
Lícové tehly
Lícové tehly z našej ponuky vás očaria originálnym vzhľadom, výhradne prírodným zložením a širokou škálou využitia. Perfektne zapadnú do každého architektonického štýlu. Postavte z nich bezúdržbový tehlový plot alebo ich využite na nadčasovú odvetranú fasádu so životnosťou až niekoľko dekád. Vonkajšia vrstva fasády z lícových tehál je nadčasová a trvácna. Zároveň optimalizuje tepelno-izolačné a akustické vlastnosti stavby.
Náš odborný tím vám pomôže nájsť tie najlepšie tehly pre váš projekt.
Tehla v záhrade
Ak hľadáte materiál, ktorý oživí okolie rodinného domu alebo exteriér obchodných priestorov, zvoľte si kvalitné tehličky z prírodných materiálov. Vďaka svojim vlastnostiam sú ideálne na stavbu tehlového múrika, obloženie záhradného krbu alebo výstavbu plotu.
Výroba a pôvod lícových tehál
Tehly v našej ponuke pochádzajú z prestížnych holandských, nemeckých a belgických fabrík. Zloženie každej tehly je 100 % prírodné. Lícové tehly sú vyrobené z vody, hliny a piesku. Vďaka vypaľovaniu pri vysokej teplote - 1100 až 1200 stupňov Celzia sú extra pevné a odolné voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Vyznačujú sa aj vysokou ohňuvzdornosťou.
Životnosť lícových tehál je niekoľko desaťročí. Počas tohto obdobia si zachovajú rovnakú farebnosť - farby rokmi nevyblednú ani nezmenia odtieň. Tehličky na stenu od Rustique sú dostupné v jednofarebnej aj melírovanej verzii v širokej palete farebných odtieňov.