Synagóga v Nitre je vzácnou architektonickou pamiatkou mesta, zapísanou v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR. Nachádza sa v pamiatkovej zóne a v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie. Budova synagógy je ukážkou eklektickej sakrálnej stavby, napodobňujúcej byzantskú a orientálnu architektúru. Inšpirácia orientálnymi slohmi dodáva tomuto objektu atraktívny architektonický výraz.
Nitriansku synagógu neológov dala postaviť nitrianska kongresová náboženská obec Ješurun. O potrebe nového židovského chrámu v Nitre svedčí aj fakt, že Židia v tomto období tvorili takmer tretinu obyvateľstva mesta. Archeologicky dokázané je aj jej prežitie v meste po politickom zániku týchto útvarov. Pramene ju spomínajú roku 1113. Potom sú už časté zmienky o komunite v Párovciach (časť mesta), kde si potom roku 1766 postavili synagógu. V roku 1818 bola nahradená ďalšou novootvorenou synagógou a v roku 1886 sa vytvorili v Nitre, podobne ako aj na celom svete, dve židovské obce, neologická a ortodoxná. Ortodoxná obec postavila v roku 1903 novú synagógu, ktorá však už v súčasnosti neexistuje. Neologická obec začala stavať svoj chrám o niekoľko rokov neskôr. Základný kameň bol položený v júli 1910 a jej výstavba trvala jeden rok. Financovaná bola z fondu miestneho filantropa Jozefa Engela a iných darcov, ktorých mená sú uvedené na tabuliach vo vchode do synagógy.
Bola postavená v rokoch 1910-1911 budapeštianskym architektom Leopoldom Baumhornom, ktorý na Slovensku postavil okrem Nitry veľkú synagógu v Lučenci a prestaval synagógu v Liptovskom Mikuláši. Architekt Lipót (Leopold) Bauhorn (1860 - 1932) žijúci v meste Kisbér bol najvýznamnejším projektantom monumentálnych synagóg v Uhorsku. Preslávil sa najmä ako staviteľ synagóg, nakoľko v Uhorsku navrhol a postavil 24 židovských chrámov a z toho 3 sa nachádzali na území Slovenska v Nitre, Liptovskom Mikuláši a Lučenci. Ich architektonický štýl bol historizujúco-eklektický. Neuveriteľne invenčne kombinoval tvaroslovie byzantské, románske, gotické, maurské i orientálne. Typická bola tendenčnosť týchto tvarov a prvkov k secesii. Hmotové, priestorové, dispozičné, symbolické i akustické vlastnosti týchto synagóg boli však predovšetkým vynikajúco profesionálne navrhnuté a zrealizované. Na dvadsiatich objektoch synagóg, ktoré postavili podľa jeho projektov, badať istý vývoj - najmä v používaní tvaroslovia architektonických článkov. Vrcholným dielom je synagóga v Szegede (1902), ktorá je považovaná za najveľkolepejšiu na svete. Najviac je jej podobná synagóga v Lučenci, kde dobový starší projekt realizovali až roku 1925. Celkovou hmotou architektúry, ale najmä formou okien, je synagóge v Nitre podobná tá v Rijeke (1895) a členením architektúry fasád, použitím materiálov je nitrianskej stavbe najbližšia zasa synagóga v Novom Sade 1905. Istý vývoj foriem prebehol aj na architektúre synagógy v Nitre. Na pôvodnom pláne z roku 1908 navrhoval Bauhorn ešte okná a niektoré ďalšie prvky v románsko-byzantských tvaroch. Pri realizácii zmenili tvary i rozmiestenie okien, upustili od tradičného kruhového okna (s Dávidovou hviezdou) v strede priečelia, okná dostali členenie s gotizujúcimi kružbami.
Oslovili vynikajúceho architekta synagóg v Uhorsku, Lipóta (Leopold) Bauhorna. Do ulice je otočená hlavná vstupná fasáda riešená ako priečelie. Voči vnútornej sakrálnej dispozícii a orientácii je bočnou. Nad hornou atikou sa na tejto strane nachádzajú menšie strešné kupoly. Spolu s hlavnou nad stredom majú tvaroslovie viedenskej secesie Otta Wagnera. Hlavná, centrálna je posadená na veľkú stanovú strechu, ktorá kryje celý rozsah kvadratúry hlavného priestoru. V strednej osi priečelia do ulice je mierne predsunutý rizalit, ktorý až nad úroveň strechy vytvára piliermi štít a zviera maurský tvar oblúka. Piliere a vertikálne pilastre na tejto i ostatných fasádach sú pokryté rustikálnym obkladom glazovaných tehál. Steny medzi nimi majú hladké omietky a v osiach medzi nimi veľké okná. Na poschodí trojdielne, s románskymi stĺpikmi, gotickými kružbami, ktorých prúty sú v profile redukované secesným spôsobom. Aj vstupný portál je kombináciou tvaroslovia románskeho, byzantského a maurského. Za portálom, už vo vnútri je predsieň (puliš) ako priestor pre stíšenie sa pred vstúpením do posvätného priestoru. Za jej dverami nájdeme tri tabule z červeného mramoru z pohoria Gerecze a na nich mená zakladateľov a darcov, ktorí sa zaslúžili o výstavbu chrámu. Vnútorný priestor hlavnej modlitebnej sály má centrálny štvorcový pôdorys. Členia ho štyri mocné hranolové piliere so secesnými hlavicami, ktoré nesú na poschodí bočné tribúny pre ženy (ezrat hašim) a klenbové pásy nad celým priestorom. Hlavice pilierov pod konštrukciou tribún i hore pod klenbovými pásmi majú v secesnej rastlinnej ornamentike zakomponované obrysy Mojžišových tabúľ. Klenbové pásy majú v podhľadoch plastické bordúry kružieb orientálneho tvaru. Stropy, aj tie nad tribúnami sú už moderné, rovné. Prevýšená je len centrálna časť. Je tu na kútových pendantívoch nasadená prevýšená kruhová kupola s vrchlíkom v hornom ukončení a bez otvorov presvetlenia. Členia ju len prstence z konzoliek a roziet. Zábradlia tribún sú drevené, vyrezávané, s motívom slepých arkád. Do východnej, oknami presvetlenej apsidy sa centrálny priestor efektne otvára jedným z klenbových pásov. Vstavaná je do neho veľkolepá kulisa bohatých architektonických tvarov a prvkov architektúry (mizrach), v ktorej s nachádza svätostánok (Aron-ha-kodeš), kde boli uložené zvitky Tóry.
Synagóga je centrálna stavba so štvorcovým pôdorysom a na južnej strane rozšírený o polygonálny rizalit. Stavba je ukončená centrálnou kupolou, ktorá spočíva na štryroch pilieroch s ozdobnými hlavicami. Kupola je vysoká 16 metrov, nesú ju 4 stĺpy, ktoré zároveň podopierajú ženskú galériu. Stavba má výrazne tehlové piliere a medzi nimi bezozdobné plochy stien. Štvorcový sieňový priestor synagógy je otvorený do kupoly, ktorá dosadá na štyri piliere a súčasne podopiera poschodovú emporu. Emporu uzatvára vyrezávaný parapet s motívom slepej arkády. Uprostred východnej steny centrálneho priestoru synagógy je architektonicky stvárnená archa.
Do roku 1982 bola vlastníkom synagógy Židovská náboženská obec. Potom sa jej vlastníkom stal Okresný národný výbor v Nitre. Poslednú väčšiu opravu synagógy mesto realizovalo v roku 1996, stála ho 23 miliónov korún. Opatrenia proti vlhkosti však nezahŕňala. Odborník pripomína, že čím dlhšie bude radnica jej opravu odkladať, tým budú poškodenia väčšie a práce drahšie. Odborný posudok k vlhkostnému poškodeniu objektu vypracovali už v roku 2015, prvá projektová dokumentácia na revitalizáciu stavby bola hotová v roku 2017. Synagógu v Nitre ohrozuje vlhkosť múrov. Budovu, ktorá kedysi patrila miestnej Židovskej náboženskej obci, posledných vyše 30 rokov vlastní mesto. Odborník varuje, že ak ju čím skôr neopraví, objektu hrozí narušenie statiky. Vyše storočná synagóga v Nitre má plesnivé a mokré steny, z jej múrov vypadávajú tehly a zo suterénu cítiť stuchnutý zápach. Zámer na jej odvlhčenie mestu pred ôsmimi rokmi nevyšiel. Teraz to už odkladať nechce. Riešime to s autorom pôvodnej dokumentácie, to znamená, že projektovú dokumentáciu máme hotovú a poslanci teraz aktuálne schválili aktualizáciu tejto dokumentácie. Predpokladáme, že bude potrebných 417-tisíc eur,“ priblížil hovorca Nitry Tomáš Holúbek. Problémom synagógy v Nitre sa v reportáži v relácii Správy RTVS venoval redaktor Miroslav Lyko: „Vlhkosť pokročila ďalej. Nanovo treba spraviť vzorky, vyhodnotiť to v labáku a prispôsobiť projekt,“ skonštatoval projektant pôvodnej dokumentácie Jozef Raček. Statik upozorňuje, že ak by radnica vlhkosť múrov neriešila, ohrozila by tým pevnosť stavby. „Tým, že namokne mi materiál konštrukčný, tak mi znižuje jeho pevnostné vlastnosti. Môže dôjsť k drobeniu, k rozpadaniu materiálu. Zvyšuje riziko nejakej deštrukcie,“ skonštatoval prezident Stavebnej komory SR Ivan Pauer. Mesto Nitra pripravuje projekt na odvlhčenie objektu synagógy, ktorá v súčasnosti slúži ako koncertná a výstavná sieň. Ako uviedla radnica, viaceré časti synagógy ničí vlhkosť už niekoľko rokov. Podľa mestského úradu počíta odvlhčenie synagógy s novým hydroizolačným systémom spodnej stavby objektu.
Rekonštrukcia a nové využitie
Synagóga prešla dlhodobou rekonštrukciou a znovu otvorená bola 3. júla 2004. Nitrianska synagóga sa dočkala obnovy roku 2003. Zrekonštruovaná synagóga bola slávnostne otvorená 3. júla 2004. Jej otvorením vznikol vzácny priestor, ktorý predovšetkým slúži ako koncertná a výstavná sieň. Budova Synagógy výraznou mierou obohacuje systém kultúrnych inštitúcií v Nitre a slúži predovšetkým ako koncertná a výstavná sieň. V synagóge už roky mesto organizuje kultúrne akcie. Jej prevádzkar hovorí, že často na ne prichádzajú stovky návštevníkov. „Slúži k výstavným účelom a spoločenským podujatiam, koncertom a podobne,“ uviedol prevádzkar synagógy v Nitre Peter Volešíni.
Budovy synagóg sú vynikajúcim priestorom pre koncerty. Napokon boli viac ako tri tisícročia miestom hovoreného slova - čítaní, modlitieb, dišpút, vyučovania a pravdaže aj hudby, spevu. Práve z tohto dôvodu je v každej vynikajúca akustika. V nových koncertných, či divadelných sálach ju nedosahujú ani vedecké postupy pri projektovaní a realizácii. Táto v Nitre patrí konečne k niekoľkým synagógam na Slovensku, ktoré vstali z popola, prestali byť skladmi s devalvujúcim „využitím“. Je však našim zlým svedomím, že ostali bez židovskej komunity, patriacej do týchto miest a regiónov.
LEYENOVÁ PRIZNALA CHYBU: Európa sa vzdala jadra
Na stenách po obvode dolnej časti vidíme panely s potrebnými poučnými informáciami, historickými a ilustračnými fotografiami - o histórii, tradíciách a osudoch židovskej komunity v meste, o výstavbe synagógy, o jej architektúre, dejinách synagóg, ich význame pre veriacich ale aj o architektovi Baumhornovi. Malé múzeum osudov židovských rodín je na poschodí vo východnej apside za kulisou svätostánku. Na priestoroch ženských tribún bývajú príležitostné výstavy výtvarného umenia. Významný umelec Shraga Weil prežil detstvo a mladosť v Nitre. Jadrom jeho tvorby sú grafické práce. Na Slovensku zanechal 30 grafických listov, väčšina z nich sa nachádza v priestoroch Synagógy v jej trvalej expozícii.
Synagóga je stále jedným zo symbolov židovstva v Nitre, napriek tomu, že dnešná Židovská náboženská obec je minimálna. Pripomína nám komunitu, ktorá tu žila pred vojnou, keď bolo v Nitre 30 percent židovského obyvateľstva. Medzi najvýznamnejšie určite patrí rozmach mesta a slávnostné otvorenie synagógy, avšak výrazným spôsobom sa na nej podpísalo i obdobie útlaku židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Z Nitry bolo vyvezených okolo 6000 židov.
Medzi najvýznamnejšie určite patrí rozmach mesta a slávnostné otvorenie synagógy, avšak výrazným spôsobom sa na nej podpísalo i obdobie útlaku židovského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Z Nitry bolo vyvezených okolo 6000 židov.
tags: #synagoga #v #nitre #rekonstrukcia