Tepelná vodivosť izolačných látok je primárnou látkovou vlastnosťou, ktorá vstupuje do riešenia tepelno-technických úloh. Účelom správneho stanovenia tejto hodnoty je upozornenie na odlišnosť výsledkov presných laboratórnych meraní a praktických hodnôt, ktoré majú byť súčasťou projektov a tepelno-technických výpočtov v oblasti TZB a priemyslu.
Od roku 2012 je záväzný odlišný postup stanovenia súčiniteľa tepelnej vodivosti pre izolácie používané v stavebných aplikáciách a v aplikáciách TZB. Súčiniteľ tepelnej vodivosti sa zisťuje meraním na vzorkách, ktoré prebieha pri presne definovaných podmienkach. Tie sa líšia pre rovinné vzorky (meria sa podľa normy ČSN EN 12667) a pre izolačné púzdra a segmenty (meranie podľa ČSN EN ISO 8497).
Metodika stanovenia deklarovanej hodnoty
Na rozdiel od stavebných izolácií, kedy sa stanovuje tepelná vodivosť pre strednú teplotu 10 °C, je pri technických izoláciách nutné zmerať tepelnú vodivosť pre celú teplotnú oblasť použitia, tj. od 50 °C do MST (najvyššej prevádzkovej teploty). Výrobcovia vo svojich technických listoch musia uvádzať krivku deklarovanej tepelnej vodivosti podľa definície v ČSN EN ISO 13787, čo je štatistické vyhodnotenie viacerých nameraných kriviek.
Pre stanovenie deklarovanej hodnoty musí mať výrobca k dispozícii najmenej desať výsledkov skúšok získaných interným alebo externým priamym meraním. Získaním údaja deklarovanej tepelnej vodivosti dáva výrobca izolácie záruku za kvalitu svojho výrobku pred jeho využitím. Zvyčajná bezpečnosť z väčšieho počtu meraní vychádza na 5 - 15 %.
Metódy merania tepelnej vodivosti - Linseis Analytical Instruments
Riziká v praxi a normatívne požiadavky
Hoci harmonizovaná výrobková norma ČSN EN 14303 platí už niekoľko rokov, stále sa vyskytujú výrobcovia izolácií, ktorí nerešpektujú požiadavky dané touto normou. Vo svojich technických listoch a vyhláseniach o vlastnostiach uvádzajú len namerané hodnoty tepelnej vodivosti podľa ČSN EN 12667. Takýto postup so sebou nesie riziko, že si výrobca stanovuje deklarovanú hodnotu s malou alebo žiadnou bezpečnosťou oproti meranej lambde, ktorá zákonite nemusí obstáť pri kontrolnom meraní.
Porovnanie prístupov k hodnoteniu
- Deklarovaná hodnota (λD): Štatisticky podložená hodnota, zohľadňujúca bezpečnosť a starnutie materiálu.
- Nameraná hodnota: Čistý výsledok laboratórnej skúšky bez započítania štatistickej odchýlky.
- Návrhová hodnota: Hodnota upravená o vplyvy zabudovania, vlhkosti a teploty prostredia.
Pre výpočet, respektíve tepelno-technické posúdenie izolácie v stavebnej konštrukcii, sa musí deklarovaná hodnota prepočítať na tzv. návrhovú hodnotu. Takto stanovená návrhová hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti zohľadňuje vplyv teploty, vlhkosti prostredia, starnutie výrobku a je dobrou aproximáciou reálneho stavu, čo potvrdzuje aj priemerné zvýšenie deklarovanej hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti o cca 11 až 15 %.
| Vlastnosť | Význam |
|---|---|
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti (λ) | Kľúčové kritérium kvality izolácie |
| Tepelný odpor (R) | Veličina charakterizujúca tepelnú ochranu konštrukcie |
| Súčiniteľ prechodu tepla (U) | Hlavné kritérium energetickej náročnosti budov |
Stavebník si často neuvedomuje, že investičná náročnosť dodatočných opráv bude nakoniec podstatne vyššia ako počiatočná investícia. Najlepším a najlacnejším riešením býva prevencia, teda v prípade stavebníctva dôkladná príprava a dobrý projekt.
tags: #sucinitel #tepelnej #vodivosti #pre #potrubie #certifikat